PDA

View Full Version : Z Praxe Zvukovej Techniky



Stránky : 1 [2] 3

muziker
02.01.2009, 22:16
1./ Pokracovanie o nastavovani vstupnej urovne.

Vstupne mikrofonne predzosilnovace vo vstupnych obvodoch lacnejsich mixaznych pultov byvaju casto najslabsim clankom celeho zariadenia, alebo aj celeho audio retazca. Plati to hlavne pre SUM, ktory je u nich znacne vyssi ako u lepsich pultov.

Preto kvalita tohto dielu mixpultu je jednym z najpodstatnejsich faktorov pri posudzovani kvality a celkovych vlastnosti konkretneho pultu. Vacsinou sa tiez velmi vyrazne premieta jeho kvalita aj v celkovej cene jednotlivych vyrobkov.

Ako vizualna kontrola spravneho nastavenia tohto ovladacieho prvku (GAIN) nam sluzi vo vacsine pripadov svietiva (LED) dioda cervenej, pripadne oranzovej farby s oznacenim na paneli napisom PEAK.

Tato dioda by v ziadnom pripade nemala trvalo svietit, ale ani poblikavat, lebo tym indikuje stav obvodu tesne pred uchom pocutelnym" skreslenim. Tomu hovorime angl. aj CLIPPING.

Niekedy ale byva vstup vybaveny dalsou LED diodou. V tomto pripade to bude zelena LED-ka. Ta bude indikovat stav uzitocneho vybudenia obvodu (-20 dB). Tato ale na rozdiel od predoslej by mala svietit trvale vzdy v pritomnosti vstupneho signalu.

muziker
02.01.2009, 22:31
2. Pokracovanie nastavenia vstupnej urovne:

Na ovladacom paneli niektorych mixaznych pultov najdeme aj napis PFL - co znaci v zrozumitelnej reci posluch pred FADER-om, co je posuvny regulator urovne (hlasitosti). Pre kzdu "sablu" alebo mikrofonny vstup je jeden. Z narastanim ich poctu ale samozrejme stupa aj ich cena rovnako ako pocet pripojitelnych mikrofonov.

Tiez tam mozeme najst tlacidlovy spinac s napisom SOLO - ukazu sa nam velkosti signalov na niektorom z indikatorov na pulte samozrejme po ich navoleni.

Tieto technicke vymozenosti nam umoznia jednoducho spravne nastavenie citlivosti bez zavislosti na polohe prislusneho FADER-u.

V takomto pripade budeme pocut prislusny signal (zvuk) tiez samostatne na monitore.

Co ale v pripade ak tieto dva nastavovacie prvky na svojom pulte nenajdeme? O tom si povieme v dalsom prispevku.

muziker
02.01.2009, 22:55
Dokoncenie nastavenia vstupnej urovne:

Ak na svojom pulte nenajdeme tlacidla s oznacenim PFL a SOLO, nic nie je samozrejme stratene.

V takom pripade je najlepsie postupovat nasledovne:

FADER (posuvny regulator) prisluchajuci prislusnemu vstupu do ktoreho mame pripojeny mikrofon posunieme smerom hore asi do 3/4 drahy (pri ciselnej stupnici po stranach asi na "7" az "8". Tieto su umiestnene v dolnej casti ovl. panelu pulta smerom z lava a su cislovane od 1 po X (podla poctu vstupov).

Na pravej strane su umiestnene hlavne - vystupne regulatory urovne FADERY so stupnicami v dB. Nastavime ich na polohu 0 dB. Nasledne nastavite citlivost tak, aby na hlavnych indikatoroch bola zobrazena "rozumna" citlivost signalu.

Pytate sa co povazujeme za rozumnu uroven? Nuz je to taka uroven signalu, pri ktorej indikatory urovne signalu pocas spiciek dosahuju maximalne na zaciatok cerveneho pola stupnice (+3 dB) alebo zacina poblikavat prva cervena LED dioda.

Doplnok:
Do tejto vstupnej casti pultu patri aj tzv. prepinac utlmu - PAD. Ten sa pouziva v pripadoch, ak uroven signalu z mikrofonu je prilis velka pre nastavenie na vstupnom zosilnovaci.

To moze nastat napriklad vtedy, ak postavime velmi citlivy mikrofom pred velmi silny zdroj zvuku. Taka situacia je v pripade bicich nastrojov - kopaku.

Tlacidlom PAD potom znizime vstupnu uroven signalu vacsinou o 20 dB. Ak to budeme uvadzat v napati, tak ho znizime na 1/10.

Stane sa tak samozrejme este pred vstupom signalu do vstupneho zosilnovaca.

V dalsom prispevku si povieme nieco o dalsich doplnkoch mixaznych pultov.

muziker
03.01.2009, 22:00
Spominane DOPLNKY MIXAZNYCH PULTOV.

U technicky dokonalejsich mixaznych pultov na ovladacom paneli mozno najst aj tlacidlo s nazvom PHASE, co je fazovy prepinac ktorym sa otaca faza mikrofonneho (a niekedy aj linkoveho) vstupu.

Je to dobre na riesenie situacii ked mame na hudobnej scene viac mikrofonov, ktore su postavene vedla seba.

Cely trik spociva v tom, ze signalu z jedneho mikrofonu otocime stlacenim tohto tlacidla fazu a posluchom zistujeme ci je vysledny zvuk na nizkych frekvenciach (spodkoch) lepsi alebo horsi. Na nizkych frekvenciach preto, lebo na nich sa problemy s fazou prejavuju najmarkantnejsie.

Sucastou vstupnych obvodov mozu byt u zlozitejsich dielov aj dalsie obvody. Mozu to byt napriklad dynamicke procesory, ktore sa v inych pripadoch (povedzme za normalnych okolnosti) zapajaju do vstupnych obvodov jednotlivych kanalov pomocou zasuviek INSERT (INJECT) ktore najdeme na zadnom paneli mixazneho pultu.

Ich hlavnou ulohou je odstranovat neziaduce rusive signaly, ale aj kompresia - (COMPRESSOR), expanzia - (EXPANDER), limitacia - (LIMITER) a dalsie upravy signalu.

Na niektorych mixaznych pultoch mozeme najst aj subsonicke filtre a ine korekcne obvody pre orezanie okrajovych pasiem signaloveho spektra, ktore byvaju sucastou vstupnych dielov. Toto by uz ale malo skor patrit do temy, ktora sa bude venovat frekvencnym upravam signalu, preto si o nich podrobnejsie povieme v nej.

Niektore mixazne pulty (hlavne tie drahsie) mavaju zabudovane aj uz spominane indikatory vstupnej urovne.

Nakoniec kde hladat spominane ovladacie prvky?

Pri pohlade na ovladaci panel mixazneho putu zamerajme pozornost na otocny gombik s napisom GAIN. Hned nad nim byva LED dioda s napisom PEAK a nad nou mozu byt umiestnene spominane tlacidla v poradi PHASE, 20 dB PAD, PHANTOM a MIC / LINE. Vsetky boli uz prv popisane

muziker
04.01.2009, 11:34
Kedze som uz vcera tak trocha nadskrtol nasledujucu temu, nech sa paci vstupit do kralovstva temy, ktora sa bude venovat frekvencnym upravam signalu:

KOREKCNE OBVODY - zhrnute pod angl. nazov EQUALIZATION.

Ako vyzera audio - retazec obvodov, alebo poradie v nom?

Zdroj signalu (napr. mikrofon) - vstupna cast mixpultu - korekcne obvody - tu moze nasledovat samostatny equalizer - a dalsie casti pultu.

Toto som uviedol len preto, aby sme si ujasnili naslednost jednotlivych casti v typickom pulte.

Teda podme sa venovat dnesnej teme.
Dalsim dielom vstupneho kanala ktorym prechadza signal (povedzme z uz spominaneho mikrofonu), budu korekcne obvody.

Tieto korekcne obvody nam ponukaju rozne moznosti frekvencnych uprav vstupneho signalu. To znaci, ze mozeme podla vlastneho uvazenia - lubovolne menit zafarbenie zvuku jednotlivych hudobnych nastrojov, alebo ludskeho hlasu.
Mozeme im pridavat alebo uberat vysky (TREBLE), hlbky (BASS) a u zlozitejsich systemov aj ine - dalsie casti zvukoveho spektra, suvisiace priamo zo zafarbenim zvuku vstupneho signalu.

Skusenejsi zvukari vzhladom na svoje poznatky a skusenosti s pracou zo zvukom velmi rychlo dokazu dedukovat z posluchu jednotlivych stop zaznamu, ktore frekvencie bude potrebne ubrat a ktore naopak pridat, aby zvuk napriklad konkretneho nastroja alebo hlasu znel pre ludske ucho co najprirodzenejsie, pripadne aby znel prijemne na posluch, ci aby sa pripadne dobre spajal s ostatnymi nastrojmi v nahravke.
Tento cit pre zvuk si mozno vypestovat iba sustavnou pracou zo zvukom.

Naucit sa pracovat dobre a rychlo s korekcnymi obvodmi je preto velmi dolezite. Nie vzdy sa vyplaca typicke gitaristicke klise - vsetko do prava na doraz. V takom pripade mozno narobit vacsinou viac skody ako osohu. S korekciami preto musime pracovat velmi opatrne. Plati tu zname -mnohokrat menej znamena viac.

Toto stare zname plati tak pri korekcnych obvodoch ktore tvoria sucast mixazneho pultu, ako aj pri korekcnych obvodoch ktore su samostatne umiestnene mimo pult napr. v "RACK-u" co je unifikovany rozmer zvukovych jednotiek a je presne 19" (19 palcov). Takto su riesene aj graficke a parametricke equalizatory (GRAPHIC EQ, PARAMETRIC EQ).

muziker
04.01.2009, 11:52
Pokracovanie o korekcnych obvodoch:

POUZIVANIE KOREKCII.

Pri pouzivani korekcnych obvodov plati jedna (ale velmi dolezita) zasada:

V ziadnom pripade ! nie je potrebne za kazdu cenu ich pouzit len preto, ze su k dispozicii na kazdom kanali ovladacieho panelu mixazneho pultu.

Ak je zvuk dobry, a sme presvedceni ze mu nic nechyba, potom niet ziadneho dovodu aby sme zbytocne nicili jeho prirodzeny charakter a pokusali sa z neho vyrobit nieco ine len preto, aby sme sa dostatocne "pohrali s ovladacimi prvkami v sekcii EQ na pulte.

O zafarbeni zvuku nastroja by sme mali mat vo svojom vnutri uplne jasno uz pri snimani jeho zvuku mikrofonom, ale samozrejme aj pri vybere nastroja, aparatury, pri volbe zvuku zo syntetizatora, zvukoveho modulu ci samplera. Vyhneme sa tak zdlhavemu hladaniu vhodneho zafarbenia zvuku ktore je velmi narocne na cas.

V pripade ak vam zvuky ktore ste si nahrali na jednotlive stopy akosi vobec spolu nesedia, iba velmi tazko by ste sa za pomoci korekcnych obvodov dopracovali ku prijatelnemu vysledku, aj ked nad tym stravite mnoho hodim rozneho experimentovania. To majte prosim vzdy na pamati!!!

Avsak aj napriek tomu co som povedal v predoslych riadkoch treba objektivne povedat, ze moznosti frekvencnych uprav signalu su velmi siroke.

Preto od tejto temy nebudeme este utekat, ale povieme si o dalsich detailoch suvisiacich s touto castou.

muziker
05.01.2009, 18:19
Dokoncenie o korekcnych obvodoch:

Aj v pripade ak mate na vasom pulte iba jednoduche korekcie v podobe basy (BASS) a vysky (TREBLE) a vy potrebujete vykonavat na tomto pulte zlozitejsie signalove upravy, nic nie je este stratene aj pri nemoznosti riesit ich dostupnymi prostriedkami na pulte.

Lepsie pulty totiz umoznuju vkladat (pripajat) do signalovej cesty este dalsi (zvycajne akykolvek) procesor. Teda bez problemov sem mozeme zaradit aj equalizer (EQ). Zafarbenie zvuku tak mozeme s jeho pomocou upravit na pozadovanu mieru aj tymto externym zariadenim.

Okrem nastavovania frekvencneho priebehu vstupneho signalu pomocou nastavovacich prvkov equalizera, ktore ma za nasledok ovplyvnovanie zafarbenia zvuku dajme tomu nejakeho hudobneho nastroja, umoznuje este dalsie specialne vyuzitia egualizera, o com si povieme trocha neskor.

Equalizer (skratka EQ) je len jeden z pouzivanych terminov pre korekcne obvody. Na jednej strane vacsina vyrobnych firiem pod tymto pojmom rozumie aj jednoduche tonove clony. Na strane druhej sa tymto nazvom honosia napr. aj velke 31 pasmove graficke equalizatory.

V dalsom si povieme este o klasickych typoch EQ a to tak ako vstavanymi v mixaznych pultoch a tiez aj ako samostatnych jednotkach (procesoroch).

muziker
06.01.2009, 17:17
Ako som vcera slubil, povieme si teraz o EQ vstavanych v mixaznych pultoch.

V takom pripade ak je sucastou mixazneho pultu len jednoduchy regulator typu BASS (LO) - basov a TREBLE (HI) - vysok, pricom korekcna cast neobsahuje ziadne dalsie tlacidla (ako to bolo popisane prv), potom normalny prechod signalu bez upravy cez tieto obvody dosiahneme nastavenim oboch regulatorov do nulovej polohy.

Ina situacia nastane samozrejme v pripade, ak je korekcna cast zlozitejsia a jej sucastou je aj tlacidlo (spinac, prepinac) oznacene nazvom BYPASS. Znamena to skutocnost, ze obvod je vyradeny z cinnosti. Alebo tlacidlo s napisom EQ, ktore nam sluzi na porovnanie neupraveneho signalu s upravenym signalom korekcnymi obvodmi.

Toto je velmi dobre na kontrolu zvukarovi, ktory si po dlhom a problematickom nastavovani zvukoveho zafarbenia snimku korekciami moze ujasnit, ci nie je upraveny signal nakoniec horsi ako signal neupraveny - teda pred upravou korekciami.

Pri zosilneni roznych casti signaloveho (zvukoveho) spektra sa nam ale zosilnuje aj celkovy signal a prave z tohto dovodu je vysledna uroven (hlasitost) signalu po korekcnych upravach vyssia. Posobi to preto psychoakusticky ako jeho akesi vylepsenie.

Preto ak chceme posudzovat upraveny zvuk skutocne objektivne, musime tak cinit zasadne pri rovnakej urovni signalu (hlasitosti). S tymto fenomenom sa ale u obycajnych mixaznych pultov akosi nerata.

Pri pouziti externych equalizerov v audio retazci tento problem samozrejme nenastane v pripade, ak ma pouzity model ext. EQ moznost dorovnania urovne signalu (hlasitosti).

muziker
06.01.2009, 17:32
Pokracovanie o EQ vstavanych v mixaznych pultoch.

Jedna podstatna rada! Mali by sme si zapamatat, ze v pripade ak korekcie ku svojej praci nepotrebujeme (napr. preto, ze nam prirodzeny signal vyhovuje bez akejkolvek frekvencnej upravy), je vhodne korekcny obvod prislusnym tlacidlom vyradit z retazca.

Je to dobre z toho dovodu, ze signal nam nebude zbytocne prechadzat ellektrickymi obvodmi (komponentami) a prave preto bude pravdepodobne ovela cistejsi.

Vseobecne platne pravidlo znie - Najlepsie je snazit sa o vytvorenie pozadovaneho zvuku bud absolutne bez korekcii, alebo iba s nevyhnutnym mnozstvom korekcnych uprav signalu.

Urcite uznate, ze je zbytocne zdoraznovat to, ze ak je zvuk zly uz od pociatku, velmi mu nepomozu ziadne korekcie ani upravy.

Spoliehat sa na to, ze mixaz vsetko napravi, sa v zvukarskej praxi jednoducho velmi nevyplaca.
Vynimku v takomto pripade moze tvorit len pripad, ak pouzitim korekcii chceme dosiahnut vytvorenie specialnych efektov vo zvuku.

muziker
07.01.2009, 18:57
2./Pokracovanie o EQ vstavanych v mixaznych pultoch.

Ak ste stastnym vlastnikom mixazneho pultu zlozitejsieho, mozete na nom najst v sekcii korekcnych obvodov naviac este dalsie doplnkove obvody a tym aj funkcie.

Velmi casto sa okrem prepinacov ktorymi mozno prepinat frekvencie filtrov objavuje aj funkcia moznosti prepinania na dve rozne hodnoty a frekvencie pre vysky a pre basy.

Dalej tu mozeme najst subbasovy filter, ktorym mozeme "urezat" frekvencie ktore lezia pod pasmom normalneho posluchu. Tym sa mozeme vo zvukovej snimke elegantne zbavit vsetkych neziaducich ruseni v podobe roznych hlukov na velmi nizkych frekvenciach. Tie mozu vznikat napriklad pri rezonancii podlahy, na ktorej je postaveny mikrofonny stojan so snimacim mikrofonom. Dalsie pripadne neziaduce pazvuky mozu byt spojene s dopravnym ruchom "pod oknami" nasho studia.

Vyhodou takeho subsonickeho filtra je napr. to, ze moze potlacit (odrezat) neziaduce frekvencie vo zvukovej snimke pred vstupom uzitocneho signalu do magnetofonu (prip. ineho zaznamoveho pristroja). Tym mozeme predist zbytocnemu prebudeniu zaznamoveho media (napr. magnetofonovy pas) a na toto medium sa tak dostane a tym sa aj nahra len uzitocny signal.

muziker
07.01.2009, 19:36
Dokoncenie o EQ vstavanych v mixaznych pultoch.

Korekcie okrem ineho mozu byt vybavene tiez obvodom sluziacim na potlacenie (orezanie) vsetkych frekvencii nad pasmom pocutelnosti.

Tieto frekvencie velmi casto vznikaju v elektronickych hudobnych nastrojoch a preto je vhodne odstranit ich najma preto, ze zbytocne zaplnaju inak vyuzitelny rozsah pri nahravani. Ale aj preto, lebo tieto spolu s dalsimi vyssimi frekvenciami mozu vytvarat aj pocutelne zvuky (tony) ktore su v nahravanej hudbe aj neziaduce. Ak by to niekofo zaujimalo, moze si nieco precitat napriklad aj o zaznejoch.

U mixaznych pultov typu IN LINE byva niekedy v korekcnej sekcii k dispozicii aj tlacidlo s nazvom SPLIT. Nim sa moze po jeho stlaceni egualizer (EQ) jednoducho rozdelit na dve samostane jednoduche sekcie.

Potom ale jedna cast z nich ostane priradena vstupnemu kanalu a ta druha cast bude zas sluzit k upraveniu monitorovej sekcie (toto moze sluzit napriklad ku odposluchu jednotlivych stop viacstopoveho magnetofonu).

Nakoniec iba mala poznamocka. Ucelnost tohto posledneho doplnku je vsak do znacnej miery diskutabilna, lebo velmi lahko sa moze stat, ze v urcitych situaciach pri praci sa priradenie korekcii moze stat aj doslova neprehladne.

Priklad usporiadania sekcie eqalizera moze byt na pulte aj takyto:

Pri pohlade zhora nadol to bude
- tlacidlo subsonickeho filtra (SUBSONIC)
- vysky (HIGH) - 12 kHz
- stredy (MID)
- nastav. frekvencie (FREQ) - 100 Hz - 500 Hz - 8 kHz
- basy (LOW) - 60 Hz
- tlacidlo vyradenia tejto sekcie (BYPASS)

V dalsom prispevku si povieme nieco o principe EQ.

muziker
08.01.2009, 21:14
EQUALIZER a jeho princip.

Povodne bol nazov EQ (EQ je skratka slova EQUALIZER) vymysleny pre zariadenie pouzivane na "dorovnavanie" zafarbenia zvuku vtedy este nedokonalych mikrofonov - teda akasi tonova clona.

Prve equalizery boli jednoduche a pracovali ako jednoducha tonova clona (ti co sa venuju elektronike a zvlast NF technike urcite vedia co tym myslim. Pokial nie, nech si polozia vedla seba schemy roznych typov tonovej clony a roznych typov equalizerov a po ich vzajomnom porovnami bude okamzite vsetko jasne). Teda tieto obvody umoznovali len menit stupen orezania vysok vo zvukovom signali.

Prvy skutocny equalizer ktory si ziskal uznanie bol az BAXANDALL-ov equalizer. Tento obsahoval uz oddelenu (teda samostatnu) regulaciu basov a vysok. Samozrejme nim bolo mozne tak zoslabovat (potlacat) basy ako aj vysky samostatne ale aj ich tak isto samostatne zosilnovat.

Preto u tohto equalizera ak sme pozadovali tzv. rovny priebeh (poziadavka aby signal prechadzal zariadenim bezo zmien), obidva ovladacie prvky (basy, vysky) sa museli nastavit do strednej polohy (nulova poloha).

muziker
08.01.2009, 21:38
1./ Pokracovanie - EQUALIZER a jeho princip.

Povieme si ale co vlastne robi so signalom equalizer.

Pri obycajnom riadeni urovne signalu (regulacia hlasitosti - angl.GAIN, VOLUME) sa pridava alebo sa ubera z celkoveho zvukoveho signalu bez zmeny jeho zafarbenia.

Potom mozeme povedat, ze vsetky frekvencie obsiahnute v spracovavanom signali sa pridavaju alebo sa uberaju v rovnakom mnozstve (pomere).

Kazdemu elektonickemu obvodu ktory pracuje tymto sposobom budeme hovorit ze ma rovny frekvencny priebeh.

Ale EQUALIZER ovplyvnuje uroven niektorych frekvencii podstatne viac nez inych (ostatnych).

Ak si vezmeme pod drobnohlad napr. ovladanie vysok (angl.TREBLE) u Baxandallovho equalizera, potom to sposobuje zdvih alebo pokles urovne vysokych frekvencii. Nizsie frekvencie vsak ale nechava prakticky nezmenene.

Preto to slovo "prakticky", lebo kazdy equalizer ma svoju tzv. strmost (angl. SLOPE).

To znamena, ze napr. pri potlaceni alebo zosilneni frekvencii nad 4 kHz o niekolko dB (jednotka decibel o ktorej uz bola rec) neponecha frekvencie pod touto urovnou takpovediac uplne bezo zmien.

Krivky Baxandallovho EQ su typu SHELVING (studenti strednych skol elektrotechnickych urcite vedia ako vyzeraju).

muziker
08.01.2009, 23:30
2./ Pokracovanie - EQUALIZER a jeho princip.

Pri pohlade na krivky typu SHELVING u EQ typu BAXANDALL zistime, ze krivky poklesu a zosilnenia nevzrastaju bez obmedzenia. O tejto charakteristike mozeme potom povedat, ze ma priebeh s miernym sklonom, lebo klesajuca ci zosilnujuca cast krivky sa nakoniec zmeni na vodorovnu - narovna sa.

Treba povedat, ze mozne vyrobit aj equalizer v ktorom zosilnenie bude dalej rast v zavislosti na zvysovani frekvencie, ale obvykle to nie je ziaduce.

V pripade ovladania vysok (TREBLE) by to prakticky znacilo, ze cim su frekvencie vyssie, tym je zosilnenie vacsie. Vysledkom by potom bolo ze na velmi vysokych frekvenciach (az po vysoke mimo zvukoveho spektra) by rastlo zosilnenie viac nez je to potrebne.

To by viedlo automaticky ku zvysovaniu sumu cim by mohlo dojst ku naslednemu pocutelnemu skresleniu v spracovavanom signali.

Podobne aj basovy equalizer s podobnou charakteristikou by potom mal tym vacsie zosilnenie, cim by bola frekvencia nizsia. To by malo za nasledok vznikanie roznych duneni a hucani vo zvukovom snimku. Podobne ako u vyskoveho equalizera, tak aj u basoveho by takto mohlo dochadzat velmi lahko ku prebudeniu elektronickych obvodov.

Preto sa egualizery ktore su pouzivane v studiovej praci vyrabaju vo dvoch verziach a to ako SHELVING, co znamena ze ich charakteristiky maju mierny sklon, alebo ako BANDPASS, co znamena, ze su riesene ako pasmove priepuste.

muziker
09.01.2009, 00:02
Dokoncenie - EQUALIZER a jeho princip.

Strmost spominanych filtrov (pasmovych priepusti) sa obvykle udava v dB / oct. (decibel na oktavu). Oktava je dvojnasobna alebo polovicna frekvencia daneho tonu.

Bezne pouzivane equalizery pre vyuzitie v hudbe maju v zasade strmost rovnajucu sa 6 alebo 12 dB / oct.

Ak potrebujeme "odfiltrovat", teda odstranit (potlacit) napr. subsonicke frekvencie pod 50 Hz alebo velmi vysoke frekvencie nad 20 000 Hz (20 kHz), pouzijeme filtre s este vyssou strmostou - 24 dB / oct. Tieto filtre su navrhnute a skonstruovane tak, aby sa ich charakteristiky (krivky) nenarovnavali ako sme spominali u SHELVING-u.

Takymto filtrom hovorime horne priepuste a dolne priepuste, lebo umoznuju volne prechadzat signalom s bud vysokymi alebo nizkymi frekvenciami.

Velmi casto ich mozeme najst v zlozitejsich mixaznych pultoch, ale najdeme ich aj v zariadeniach HI - FI. Tu su vo forme filtrov ktore nazyvame SCRATCH alebo RUMBLE a sluzia na odstranenie dunenia - orezanie nizkych signalov s velkym potlacenim v zvukovom spektre.

Typicky priebeh hornej priepuste ma tvar krivky taky, ze od frekvencie 50 Hz po 20 Hz zacne klesat krivka zo sklonom 12 dB / oct tak, ze pri frekvencii 20 Hz bude potlacenie na urovni (-15 dB). Frekvencie vyssie ako 50 Hz az po hornu hranicu pocutelnosti su prenasane na urovni 0 dB - teda bez potlacenia (krivka je v celom priebehu rovna).

Typicky priebeh dolnej priepuste je taky, ze od 0 Hz je krivka rovna (bez poklesu) az po asi 8 kHz a postupne zacne klesat zo sklonom 12 dB / oct. Na asi 18 000 Hz (18 kHz) dosiahne pokles asi (-15 dB).

To by bolo asi vsetko o principe EQ a v dalsom (zajtra) si povieme o pasmovych priepustoch.

muziker
09.01.2009, 20:44
Teraz si povieme nieco (aspon encyklopedicky strucne) o kombinacii hornej a dolnej priepusti zvanej PASMOVA PRIEPUST.

Pasmova priepust (angl. BANDPASS) hovorime elektronickemu obvodu ktory mozeme dostat vhodnou kombinaciou (ako som uz spomenul) hornej priepusti a dolnej priepusti.

Podla charakteristickeho tvaru krivky pasmovej pripusti sa tomuto obvodu hovori aj equalizer typu BELL (v slovenskom preklade to znamena zvon).

Tento korekcny obvod posobi iba na urcite frekvencne pasmo, pricom na frekvencie mimo tohto pasma (nad nim ani pod nim) nema ziadny vplyv.

Pasmo (frekvencia) na ktore posobi vykazuje silne zosilnenie.
Cim je krivka uzsia, tym je ovplyvnovanie susednych frekvencii slabsie, lebo krivka bude na oboch stranach prudko klesat.
Naopak cim bude krivka sirsia, tym bude toto ovplyvnovanie susednych frekvencii vacsie, lebo sklon krivky po oboch stranach bude mensi.

Tvar krivky ako to nakoniec napoveda aj slovensky preklad vyrazu BELL nam pripomina dva zvony otvormi orientovanymi oproti sebe

muziker
11.01.2009, 19:12
Pokracovanie temy PASMOVA PRIEPUST.

U tychto zariadeni sa stretneme s vyrazom akost obvodu - Q. Cim je toto Q vyssie, tym je filter ostrejsi a tym menej ovplyvnuje susedne frekvencie okolo tej ktoru ovplyvnujeme. Technicky mozne je vyrobit aj take obvody s vysokym Q , ktore ovplyvnuju pasmo frekvencii uzsie ako je jeden polton.

Ak teda vydelime frekvenciu v strede krivky sirkou pasma, dostaneme prave toto spominane - Q.

Vzhladom ku schopnosti pasmovych filtrov ovplyvnovat len urcite pasmo frekvencii sa tieto pasmove equalizery casto pouzivaju pre ovladanie "stredov" (MIDDLE, MID).
Tie mozu byt konstruovane ako jednopasmove, alebo viacpasmove. Tieto obvody maju pevne nastavenu sirku pasma a frekvenciu a mje u nich len moznost pridavat alebo uberat zosilnenie.

Niektori vyrobcovia mixaznych pultov ponukaju alternativu prepinatelnych basov (BASS) a vysok (TREBLE) bud na charakteristiku BELL - so zvonovou charakteristikou, alebo na charakteristiku SHELVING - s krivkou ktora ma mierny sklon. Taketo riesenie moze v niektorych situaciach davat subjektivne lepsie vysledky.

Uvedme si konkretny priklad.
Basova sekcia ma stred frekvencie okolo 80 Hz. To vyhovuje pre zdoraznenie basgitary a basoveho bubna (BASS DRUM, kopak). Takto je mozne dosiahnut pevnejsi zvuk uvedenych nastrojov nez je to v pripade pouzitia equalizera typu SHELVING, lebo tieto zosilnuju prakticky cele basove pasmo bez obmedzenia.

muziker
11.01.2009, 20:41
Dokoncenie temy PASMOVA PRIEPUST.

Maximalne potlacenie alebo maximalne zosilnenie je pri equalizeroch pri nahravani obmedzene priblizne na hodnotu 12 dB az 15 dB. Vacsie zosilnenie by nasledne potom viedlo ku prilisnemu zvyseniu velkosti urovne na jednotlivych frekvenciach a tym aj naslednemu skresleniu signalu.

Signal by preto vo svojich spickach velmi pravdepodobne prekrocil moznu prebuditelnost elektronickeho obvodu co vyvola vzdy spominane skreslenie.

Equalizery niektorych mixaznych pultov umoznuju vacsie potlacenie urovne signalu nez zosilnenie urovne signalu. Je to z toho dovodu, aby nevznikali ziadne problemy s prebudenim obvodov (elektroniky).

V dalsom (zajtra) si porozpravame nieco o jednotlivych typoch equalizerov, kde si povieme nieco o grafickom equalizeri (GRAPH.EQ), o EQ s laditelnou frekvenciou tzv. SWEEP, dalej o parametrickych EQ a uzavrieme temu digitalnymi EQ. Kazdemu z nich venujem samostatny clanocek. Pekny vecer

muziker
12.01.2009, 19:11
Podme sa dnes pozriet na jednotlive typy equalizerov.
Ako prvy si predstavime GRAFICKY EQUALIZER (GRAPHiCS EQ).

Tento typ equalizera sa sklada z niekolkych pasmovych filtrov (moze to byt napr.5, 7, ...., 31) zapojenych spolocne v jednom pristroji. Z nich kazdy (pasmovy filter) je pevne nastaveny na urcitu frekvenciu akustickeho pasma.

Nastavenim urovne na jednotlivych pasmovych filtroch je potom mozne velmi elegantne frekvencny priebeh zvukovej snimky v celom spektre akustickeho pasma (pocutelnych zvukov).

Toto zariadenie je vybavene nie otocnymi potenciometrami, ale tzv. posuvnymi (tahovymi) potenciometrami. Kedze su jednotlive pasmove filtre naladene vzdy v presne stanovenych pravidelnych intervaloch, podla polohy jednotlivych ovladacich prvkov je potom mozne vytvorit akysi graf (aj nazov tohto zariadenia je od toho odvodeny) umoznujuci prehladnost a rychlu orientaciu pri nastavovani tychto zariadeni.

Jednotlive pasmove filtre mozu byt naladene v oktavovych intervaloch, co tvori priblizne 10 pasiem. Naladene moze byt vsak aj po poloktavovych intervaloch, ci aj tretinooktavovych intervaloch. To potom tvori zhruba 27 pasiem.

Kedze vieme, ze hudobny interval jednej oktavy je vzdy 2-nasobkom danej frekvencie, usporiadanie pasiem oktavoveho equalizera moze mat napr. taketo usporiadanie:

31 Hz / 63 Hz / 125 Hz / 250 Hz / 500 Hz / 1 kHz / 2 kHz / 4 kHz / 8 kHz / 16 kHz /

Ak by sme si chceli nazorne ukazat usporiadanie filtrov v tretinooktavovom equalizeri ktory bude mat 30 pasiem, by to vyzeralo asi takto:

25 Hz / 31,5 Hz / 40 Hz / 50 Hz / 63 Hz / 80 Hz / 100 Hz / 125 Hz / 160 Hz / 200 Hz / 250 Hz / 315 Hz / 400 Hz / 500 Hz / 630 Hz / 800 Hz / 1 kHz / 1,25 kHz / 1,6 kHz / 2 kHz / 2,5 kHz / 3,15 kHz / 4 kHz / 5 kHz / 6,3 kHz / 8 kHz / 10 kHz / 13 kHz / 16 kHz / 20 kHz /

Kedze jednotlive frekvencne pasma tretinooktavoveho grafickeho EQ nasleduju tesne za sebou, musi byt aj sirka pasma u jednotlivych pasmovych filtrov omnoho uzsia ako to bolo u oktavoveho grafickeho EQ. Je to preto, aby sa vzajomne velmi neovplyvnovali frekvencie susednych pasmovych filtrov.

muziker
12.01.2009, 19:58
Pokracovanie - GRAFICKY EQUALIZER (GRAPHICS EQ).

Pri konstrukcii grafickych equalizerov je velmi dolezite aby sa jednotlive pasma prekryvali tak, aby frekvencny priebeh bol relativne vyrovnany. Plati to ale samozrejme pri nastaveni vsetkych prvkov do nulovej polohy alebo do rovnakej polohy zosilnenia ci naopak zoslabenia.

Rovnako ako je to pri otocnych potenciometroch, ktore maju v niektorych pripadoch pevne zadefinovanu stredovu polohu (nulovy stav), ktoru vymedzuje aretacna drazka, aj pri posuvnych (tahovych) potenciometroch ktorymi byvaju vybavene graficke equalizery je takato aretacna drazka ako doplnok pre lahsiu identifikaciu nulovej polohy.

Pasmove filtre grafickych equalizerov v okrajovych pasmach (pre najnizsie a pre najvyssie frekvencie) je mozne vo vacsine pripadov prepinat z filtrov typu BELL na filtre typu SHELVING, co sa javi ako funkcia naviac.

Pri beznej praci vsak ale zistite, ze medzi prepnutim z jednej polohy do druhej polohy nie je velky rozdiel. Je to preto, lebo v grafickych equalizeroch su okrajove pasma posadene do znacnej miery nizko (v druhom pripade zase do znacnej miery vysoko) na to, aby sme vyrazne poculi tento rozdiel. Vsetko ale zavisi aj na type spracovavaneho signalu.

Rozsah zosilnenia a potlacenia je pre vsetky frekvencne pasma rovnaky a pohybuje sa vacsinou v rozmedzi (+12 / -12 dB) az (+15 / - 15 dB). Mozeme sa vsak v zvukarskej praxi stretnut aj s takymi typmi grafickych EQ ktore maju mensi rozsah zosilnenia nez potlacenia, napr. +12 dB / -15 dB.

U drahsich modelov grafickych EQ byva niekedy tento rozsah aj volitelny (prepinatelny).

V pripadoch ak tvoria graficke EQ sucast mixaznych pultov, nie je velmi pravdepodobne ze budu sucastou vstupnych casti pultov.To jednoznacne bude platit aj pre velmi drahe a zlozite pulty. No velmi casto sa graficke EQ objavuju ako doplnok korekcnych obvodov vystupnych a pomocnych sekciina mixaznych pultoch urcenych pre zive ozvucenie. Na tychto poziciach mozu sluzit ku ciastocnej kompenzacii nedokonalych reproduktorovych sustav, tiez ku vyrovnaniu nedostatkov sposobenych nevyhovujucou akustikou daneho prostredia, alebo potlaceniu frekvencii sposobujucich akusticku spatnu vazbu medzi mikrofonmi a reprosustavami (prejavuje sa to piskanim mikrofonov).

muziker
12.01.2009, 21:15
2./ Pokracovanie - GRAFICKY EQUALIZER (GRAPHICS EQ).
Pri porovnani s ostatnymi typmi equalizerov ma graficky EQ jednu velku vyhodu, ktora spociva vo velmi lahkej ovladatelnosti a v prehladnosti nastavenia.

Pre zvukarov s mensimi skusenostami je v kazdom pripade lepsie ak sa naucia pracovat najprv s tymto typom EQ. Az nasledne po ziskani potrebnych skusenosti co sa tyka ovladania korekcnych obvodov by mali prejst na typy, ktore maju preladitelne rozne parametre.

V nahravacich studiach sa v minulosti pouzivali graficke EQ v rezii. Tu zastavali funkciu zariadenia na vyronavanie nedostatkov v akustike miestnosti. Od toho sa ale v poslednej dobe rychle upusta, lebo testami sa prislo na skutocnost, ze nezmyslom vyrovnavat "zdvihy" a "poklesy" v priebehoch samotnych miestnosti, ktore su sposobene roznymi casmi dozvuku na roznych frekvenciach.
Okrem ineho to znamena, ze je to akoby pokusat sa vylepsovat problemy ktore su zalezitostami casu, pricom sa ich snazime riesit na urovni zalezitosti frekvencii ako takych.

Pravdou je v tomto pripade ale to, ze ak vyrazne upravime zvuk odposluchov (monitorov) v nahravacom studiu za pomoci grafickeho EQ, vnimame nevhodnu akustiku miestnosti aj po tomto zasahu a naviac este aj frekvencne skreslenu.

Riesenie takychto pripadov sa nam nuka v podobe akustickych uprav miestnosti a ak pravda ocakavame verny prenos zvuku (odposluch), potom je frekvencna uprava zvuku pomocou grafickeho EQ aj uplnym nezmyslom, ktora urobi viac skody ako uzitku.

muziker
13.01.2009, 21:13
2./ Pokracovanie - GRAFICKY EQUALIZER (GRAPH. EQ).

V niektorych pripadoch sa graficky equalizer pouziva aj na vykonanie roznych uprav zle zmixovanych nahravok, hlavne v pripadoch ak nie je k dispozicii viacstopy zaznam.

Tymto sposobom je sice mozne zvukovy zaznam do urcitej miery, ale nazabudajme, ze zaroven je aj velkym kompromisom a od takejto upravy budeme moct ocakavat solidny vysledok len velmi tazko.

Velmi casto byva sucastou grafickych equalizerov aj frekvencny analyzer, ktory nam moze velmi dobre posluzit najma pri zivych vystupeniach pri ktorych sa striedaju akustiky roznych miestnosti.

Toto domyselne zariadenie nam potom dokaze analyzovat frekvencny priebeh signalu bez toho, aby sme museli vykonavat rozsiahle merania ci sa pokusat doladit jednotlive pasma podla sluchu.

Princip funkcie takehoto frekvencneho analyzera spociva v rozdeleni signalu do jednotlivych frekvencnych pasiem (je to rovnake ako u grafickych eqalizerov), ktorych urovne signalov su zobrazovane napr. na LCD display-i.

Niektore (zvycajne len drahe) modely maju zabudovanu naviac aj funkciu, ktora podla nameraneho vysledku nastavuje automaticky parametre grafickeho equalizera na potrebne hodnoty, alebo vytlaci na prirucnej tlaciarni aktualny priebeh.

muziker
13.01.2009, 21:56
Dokoncenie - GRAFICKY EQUALIZER (GRAPH. EQ).

V takom pripade ak chceme zistit ako vyzera cele akusticke pasmo (pocutelne spektrum) v konkretnej sale, musime do monitorov (reprosustavy) pustat taky signal, ktory bude obsahovat rovnomerne vsetky frekvencie - teda pouzijeme ruzovy sum.

V urcitom bode miestnosti (bod posluchu) potom signal z monitora ktory je ovplyvneny akustikou saly (v ktorej bude napr. to spominane zive vystupenie) sa zosnima meracim mikrofonom a privedie sa do analyzatora.

Nesmieme vsak zabudat na skutocnost, ze vyrovnavanie akustickych nedostatkov spominanej saly za pomoci grafickeho equalizera je ale tiez podobnym kompromisom, ako jeho pouzivanie v pripae studiovych monitorov.

Z uz povedaneho vyplyva, ze v tomto pripade platia rovnake vyhrady ako pre nahravacie studio a naviac je vnimanie zvuku omnoho viac ovplyvnene miestom posluchu.

Ak nastavime cely system pre posluch asi v 2 /3 saly, zvuk moze byt v blizkosti ozvucovacej sustavy uplne nevhodny az nepocuvatelny.

Takyto frekvencny analyzator nam moze velmi vela povedat napr. aj pri skumani frekvencneho priebehu jednotlivych hudobnych nastrojov, pricom s jeho pomocou je mozne poriadne urychlit vyhladanie tzv. problematickych frekvencii.

Na zaver vsak treba povedat, ze konecne doladenie aj tak bude kazdopadne rovnako zalezitostou sluchu. Predstava o tom, ze frekvencny analyzator nam ukaze ako mame nastavit zafarbenie jednotlivych zvukov je tak aj nadalej len utopiou.

muziker
13.01.2009, 23:08
Tymto sme sa dostali ku koncu pisania o grafickych equalizeroch, a zacneme sa venovat inemu typu equalizera - SWEEP.


Equalizer s laditalnou frekvenciou - SWEEP

Ak pridame dalsi prvok ktory nam umozni preladit urcitu (predom definovanu) cast spektra audiosignalu - cast frekvencii ku klasickemu jednoduchemu equalizeru typu BELL, tento sa stane omnoho operativnejsim v praci zvukara.

Spominana preladitelnost je samozrejme umoznena na strednych frekvenciach. Velmi casto sa moze pohybovat uz od 200 Hz do niekolko kHz.

Je to uplne bezny system ktory sa pouziva aj u vacsiny lacnejsich mixaznych pultov. Tie potom maju BAXANDALL-ov equalizer pre basy (BASS), vysky (TREBLE) a naviac jedno alebo dve preladitelne stredove (MID) pasma.

Sirka pasma, alebo ako som uz spomenul "Q" je volena u tychto equalizerov vzdy kompromisne.
Je to preto, lebo prilis nizke Q ma vplyv na zbytocne siroke pasmo frekvencii a naopak velmi vysoke Q potom ak sa pouziva na zosilnenie, znie velmi drsno a ostro.

Pre rozne pripady je teda potrebne aj rozne Q. Ak to vezmeme z pohladu hudobnych nastrojov ktore budeme nahravat (snimat) nastrojovym mikrofonom, tak tieto budu obsahovat velmi ostro ohranicenu rezonanciu ktoru sposobuje reprobox. Moze to byt napr. 400 Hz.

V takom pripade je kazdopadne vhodne nastavit equalizer na spominanych 400 Hz a potom nasledne toto pasmo potlacit ale len v takej sirke aby neboli potlacane frekvencie leziace po stranach tohto pasma.

Ak napriklad budeme chciet naopak zosilnit stredne frekvencie (MID) celkovo, v kazdom pripade bude podsatatne vhodnejsie aj nizsie "Q".

kamzik
14.01.2009, 22:13
potulkami po nete som nasiel 2 velmi dobre linky:
strih zvuku, priucka zaciatocnika, na stiahnutie - http://www.instaluj.cz/cz/katalog/audio-video/tvorba-hudby/strih-zvuku-prirucka-zacatecnika/?x0x0x45655558878999960000540505000000555=77789988 000054568788888785000000000041252258978989&zasxre000542242045550500006215=2011000000000000456 7899956565500000562

a pre tych, ktorym nie je anglictina cuzia - velmi dobra priucka k mixovaniu od velikana fy. Soundcraft - Soudcraft - Guide to mixing
http://www.audiomaster.cz/download/katalogy/soundcraft/sf027.pdf

muziker
14.01.2009, 23:00
Dnes vecer si povieme nieco o PARAMETRICKY-ch EQ.

Niektore mixazne pulty su vybavene tlacidlom, ktorym mozeme volit dve rozne sirky pasma (angl. napis na ovl. paneli - QUALITY), z ktorych jedna je "ostrejsia" a druha naopak "miernejsia". Tato moznost volby nam predstavuje akysi naznak jednoducheho parametrickeho equalizera.

U klasickeho typu param. EQ je moznost plynulej zmeny sirky pasma - Q. Je to z pohladu moznosti alebo vyuzitelnosti vyhod takehoto riesenia omnoho vyhodnejsie. U takehoto typu riesenia je teda mozne ovladat prakticky vsetky dolezite parametre ako je stupen zosilnenia ci potlacenia, frekvencie, kde lezi stred daneho pasma a sirku pasma zvukoveho spektra ktore je ovplyvnovane.

Niektore modely umoznuju dosiahnut pasmo uzsie nez je 1 polton. Je to dolezite v pripadoch ak potrebujeme z nahravky odfiltrovat rozne rezonzncie alebo brumy (napr. sietovy) bez toho, aby sme nejak vyraznejsie ovplyvnili samotny charakter zvuku.

Na taketo ucely je niekedy vybaveny parametricky EQ funkciou NOTCH. Tato funkcia umoznuje potlacit aj uzke pasmo o vacsie hodnoty nez je obvyklych 15 - 18 dB (decibelov).

Praca s parametrickymi EQ si vsak vyzaduje omnoho viac praktickych skusenosti ako to bolo u typov uvedenych prv.
Najjednoduchsi sposob nastavenia parametrickych EQ spociva vo vacsine pripadov vo vyhladani pasma ktore si zasluhuje nasu pozornost. Vykoname to tak, ze nastavime filter na maximalne zosilnenie (pripadne zoslabenie - potlacenie) a potom preladujeme frekvenciu.

Ak nie sme si isti ake ma byt Q, nastavime ho jednoducho do stredovej polohy az do tej doby, kym nastavime ostatne parametre. Potom po najdeni hladanej oblasti upravime zosilnenie (potlacenie - zoslabenie) na primeranu uroven a nasledne mozeme doladit aj Q tak, aby sme dospeli k co najlepsiemu vysledku - subjektivne vzate.

muziker
15.01.2009, 19:40
Pokracovanie o PARAMETRICKY-ch EQ.

Pokial bude parametricky equalizer tvorit sucast mixazneho pultu, bydu na nom k dispozicii vacsinou len 2 pasma.

Ak ale pojde o parametricky EQ ako o samostatny pristroj, mozeme uz ratat so 4 az 6 filtrami. V tomto pripade je vacsinou mozne aj ich individualne vyradenie z cinnosti a rovnako je mozne vyradenie aj celej jednotky z cinnosti (tzv. BYPASS) pre vacsiu univerzalnost pristroja pri praci v specifickych pripadoch.

Pri moznosti nastavenia -"doregulovania" celkovej hlasitosti sa tu ponuka moznost skutocne objektivneho porovnania upraveneho zvuku so zvukom povodnym.

Kedze v zvukarskej praxi nie je nevyhnutne potrebne aby vsetky filtre pracovali v celom akustickom pasme, byva u kazdeho jedneho z nich rozsah nastavitelnych frekvencii do istej miery limitovany (obmedzeny).

Cele je to riesene tak, ze prve filtre nam sluzia na nastavenie nizsieho pasma frekvencii, dalsie filtre su potom na nastavenie stredneho pasma frekvencii a nakoniec posledne filtre sluzia na nastavenie najvyssich hodnot.

muziker
15.01.2009, 22:06
Dokoncenie o PARAMETRICKY-ch EQ.

Povedali sme si, ze cele je to riesene tak, ze prve filtre nam sluzia na nastavenie nizsieho pasma frekvencii, dalsie filtre su potom na nastavenie stredneho pasma frekvencii a nakoniec posledne filtre sluzia na nastavenie najvyssich hodnot.

A to vsetko aj napriek tomu, ze sa rozsah nastavitelnych hodnot s dostatocnou rezervou prekryva u jednotlivych filtrov, pricom okrajove filtre mavaju este dalsiu moznost navyse - a sice moznost prepinania priebehu kmitoctovej charakteristiky z typu BELL na typ SHELVING.

Po urcitej dobe prace s parametrickymi EQ vo vacsine pripadov zistime, ze konecna uprava zvukoveho zaznamu nakoniec bude spocivat skor v potlacani jednotlivych frekvencnych pasiem. Naopak zdoraznovanie (zosilnovanie) neprinasa zelatelny vysledok . Je to z toho dovodu, pretoze ludske ucho nie je take citlive na potlacanie urcitych frekvencnych rozsahov.

Ak napriklad zosilnime nejaku konkretnu frekvenciu na vyssich stredoch (HI-MIDDLE) a mame nastavene vysoke Q, vysledny zvuk sa nam bude javit ako neprijemne ostry az bodavy.
No pri potlaceni roznych frekvencnych pasiem avsak pri rovnako vysokom Q ako v predoslom pripade si vysledny zvuk stale zachovava prirpdzeny a makky charakter.

Prave preto na zaklade uvedeneho prikladu mozeme konstatovat, ze je dobre pri zosilnovani frekvencneho pasma pouzivat uroven Q opatrnejsie, ak pravda nemame v umysle vytvorut nejaky specialny efekt vo zvukovej snimke.

V dalsom si povieme nieco o digitalnom equalizeri.

muziker
17.01.2009, 10:12
DIGITALNE EQ.

Ak budete ocakavat od digitalnych equalizerov nejake specialne ci specificke parametre, musim vas sklamat. Ziadne zvlastne vyhody oproti klasickym typom equalizerov na nich nenajdete. Nech by uz islo co ja viem, o sumove vlastnosti alebo ine záležitosti suvisiace s kvalitou zvuku.
Hlavne prednosti digitalnych equalizerov spocivaju predovsetkym v moznostiach ovladania, ukladania nastavenych parametrov do pamati, riadenie pomocou MIDI a v niektorych dalších výhodách.
Aj ked si iste uvedomujeme ze kombinacne moznosti nastavenia filtrov su naozaj obrovske, urcite uznate, ze akekolvek nastaveni v pamati pocitaca bude neodskriepitelne velkou výhodou.
Všestrannost takychto modelov equalizerov (digitalnych) je limitovana (obmedzovana) jedine programovym vybavenim. Preto je mozne vytvorit prakticky akykolvek frekvencny priebeh filtra. Je to mozne aj matematickym modelovanim (pomocou matematických vypoctov) co nam analogove filtre urcite neponukaju (neumoznuju).
Na takychto pristrojovych jednotkach je mozne naprogramovat napriklad aj charakteristiky roznych spickovych analogovych equalizerov. Pripadne je mozne vytvarat aj filtre s extremne ostrou strmostou – také sa pouzivaju napr. aj pri oddeleni vzorkovacej frekvencie při digitálním zazname (nahravani) zvuku.

muziker
17.01.2009, 11:48
Myslim, ze v tomto okamihu by bolo vhodne povedat par slov o fazovych zalezitostiach v suvise s equalizermi. Je to preto, lebo o fazovych zmenach sme hovorili aj u mikrofonov, a preto velmi dobre vieme, ake problemy nam mozu nespravne fazy signalov sposobit v zvukarskej praxi. Teda nasleduju:

FAZOVE ZMENY (POSUV FAZE).

Hned na zaciatku sa patri povedat, ze pri posudzovani kvality jednotlivych typov a modelov equalizerov musime brat na zretel nielen klasicke parametre equapizerov. Takymi su napr. aj skreslenie signalu, frekvencny priebeh, ale aj neziaduci sum v signali a dalsie zvycajne udaje.
Tu nesmieme zabudat aj na fazovu charakteristiku predmetneho pristroja.
Je to jednoducho preto, lebo sa vyznamnym podielom zucastnuje na celkovom zafarbeni vysledneho zvuku (podobne ako som spominal u mikrofonov).

Ako je z teorie equalizerov zname, vsetky equalizery vykazuju urcity fazovy posuv.
Pri jednotlivych frekvenciach nam totiz medzi jednotlivymi harmonickymi vznikne male casove oneskorenie (spozdenie), nuz a toto ma za nasledok nepochybne aj urcity subjektivny vplyv na celkovy zvuk predmetneho equalizera.

Preto prave tento parameter equalizera ma za nasledok, ze niektore pristroje tohto typu nasim usiam zneju omnoho prijemnejsie, nez napriklad ine pristroje. Moza tak byt aj napriek uplne rovnakym "papierovym" - teda vyrobcom deklarovanym specifickym udajom.

Vo vseobecnosti mozno teda povedat, ze subjektivny vysledok je sluchovo (na pocutie) prijemnejsi u equalizerov ktore disponuju rovnymi postupnymi fazovymi posuvmi (posunmi) v porovnani s typmi equalizerov u ktorych budu tieto fazove posuvy ostre a nahle.

V dalsom si povieme nieco o pouzivani equalizerov.

muziker
18.01.2009, 14:51
Podla toho co som vcera slubil, je tu niekolko myslienok tykajucich sa pouzivania equalizerov.

Kazdy EQ mozeme prakticky povazovat za pristroj, ktory nam moze preukazat neocenitelne sluzby pri nahravani, ale samozrejme aj pri zivom ozvucovani.

Ale teda v ziadnom pripade nemozeme od neho ocakavat, ze nim budeme nahradzovat jestvujuce nedostatky v zvukovom snimku, ktore vznikli este vo fazi nahravania (snimania) zvuku nedokonalym nahravanim. Na toto prosim nikdy nezabudajte. V pripade ako tu bol uvedeny potom jednoducho neostava nic ine len nova nahravka, lebo zo zlej nahravky nebude nikdy dobra zvukova snimka a to ani pouzitim akejkolvek techniky.

Prave pre toto je vzdy potrebne velmi dobre si rozmysliet este pred samotnym nahravanim aky typ mikrofonu (-ov) pouzijeme na nahravanie, ale zvolit aj spravnu vzdialenost mikronu (-ov) od zdroja zvuku, samozrejme nesmieme zabudnut ani na spravny uhol nasmerovania osi mikrofonu (-ov), co je vlastne uhol snimania zvuku a v neposlednej miere nesmieme zabudnut ani na vhodnu akustiku miestnosti. O to vsetkom sme ale uz hovorili. Teraz som to iba spomenul, lebo to su nevyhnutne atributy pre dosiahnutie dobrej nahravky.

Nezabudajte, ze rozne mikrofony maju uplne odlisne zafarbenie zvuku a na nom sa nepodiela len ich frekvencny priebeh, ale aj rozne fazove posuny. Spominam to len preto, aby niekoho nenapadlo napr. skusat napodobnit nejaky mikrofon ktory nemame k dispozicii tym, ze pouzijeme lubovolny iny mikrofon a pomocou EQ napodobnime jeho frekvencnu charakteristiku aby bola podobna tej, co ma nedostupny mikrofon. Podobna snaha sa do velkej miery vzdy minie ucinkom.

muziker
18.01.2009, 22:46
Pokracovanie o pouzivani EQ.

Ak mame dilemu pri vybere hotovych zvukov (napr. sampler, syntezator a pod), je vzdy lepsie (vhodnejsie pre nas) sa rozhodnut pouzit hotovy zvuk z vhodnej banky zvukov ako riesit korekcne upravy zvuku, lebo tento sa nie velmi dobre spaja s uz hotovou nahravkou.

Korekcne obvody je preto vzdy vhodnejsie az pri konecnom doladeni, nez ku zmene charakteru zvuku.

Ak chceme dosiahnut aby zvuk znel prirodzene, nemozeme ho za ziadnych okolnosti "prehanat" roznymi filtrami a extremne nastavenymi parametrami (teda na nastavenie do prava na doraz radsej v takomto pripade zabudnite).

Na jemne "doladenie" zafarbenia zvuku v niektorych pripadoch bude uplne postacovat aj jednoduchy BAXANDALL-ov equalizer, na ktorom je mozne napr. pomocou vysok (TREBLE) dobre rozjasnit hlas, prip. pridat cinkanie strunam u akustickej gitary, alebo pridat na prieraznosti perkusivnym nastrojom.

Pomocou basov (BASS) je v niektorych pripadoch mozne zhutnit zvuk. No je celkom logicke ze po pridani spodneho pasma okamzite vzrastie aj uroven signalu a tak je potrebne velmi casto stiahnut hlasitost. Takze toto vylepsenie je silne relativne.

Ak dany zvuk neobsahuje vobec ziadne vysky, tazko ich do nahravky dostanemeakymkolvek pridavanim korekcii. Na to sluzia uz ine specialne pristroje.

To iste plati o basoch, kde je naviac potrebne si davat pozor na rozne typy dunenia a hlbokych rezonancii ktore su obsiahnute v signali.

muziker
19.01.2009, 22:42
Dokoncenie o pouzivani EQ.

Pri praci s equalizerom musi mat kazdy zvukar nevyhnutne na pamati, ze nastavovanim ovladacich prvkov na paneli EQ vlastne zoslabuje alebo zosilnuje iba tie frekvencne pasma ktore tvoria sucast daneho zvuku.

V pripadoch ak sa budeme pokusat o opak, budeme zdoraznovat len rozne sumy, hluky, brumy a dalsie rusive elementy vo zvukovej snimke. Najhorsie na tom celom ale bude to, ze zafarbenie zvuku nastroja sa prakticky nezmeni. A to sme predsa svojim snazenim nechceli dosiahnut, lebo ved opak je pravdou.

Mozno niekoho z vas by napadlá myslienka, ci by nebolo dobre spisat vsetky frekvencie u kazdeho nastroja, ktore by bolo vhodne pridat, zdoraznit, alebo naopak potlacit.
Tadeto by vsak cesta k cielu urcite neviedla. Nic take by nebolo mozne vykonat z jednoducheho dovodu. Kazdy typ nastroja ma uplne odlisny charakter, kde vsetko zalezi aj na type strun, na type uchytenia blany (u bubnov), nezanedbatelny je aj sposob hry, kvalita uderu, typ aparatury, typ mikrofonu, sposob snimania zvuku, akustika nahravacej miestnosti a dalsie mnozstva inych faktorov, ktore maju vplyv na to, coprichadza na vstup EQ.

Uvediem tu niekolko orientacnych udajov suvisiacich s vplyvom roznych frekvencii na zafarbenie zvuku.

Frekvencie do 30 Hz - tvoria oblast subbasovych kmitoctov, ktore vo vacsine pripadov z nahravky "odrezavame" (potlacujeme).

Frekvencie 30 Hz az 65 Hz - tvoria hlboke basy, pricom ich zdoraznenim mozu realne vznikat problemy s dunenim a hucanim. Je to zjavne hlavne v pri pocuvani v prostredi, kde moze vznikat na tychto frekvenciach stojate vlnenie, tiez pri pocuvani v blizkosti stien alebo napr. v kutoch miestnosti.

Frekvencie 50 Hz resp. 100 Hz - je to vlastne kmitocet sietoveho napatia. Ku jeho naindukovaniu dochadza vacsinou do nesymetrickych vedeni, ktore su v blizkosti sietovych transformatorov. Velmi dobre ho mozno odstranit (potlacit) pomocou parametrickeho EQ, ktory nastavime na uzku sirku pasma na prislusnej frekvencii.

Frekvencie 70 Hz az 90 Hz - sposobuje hutnost nastrojov vo zvuku, zaberaju v nahravke spodne pasmo. Zaujimave je zistenie, ze vacsina mikrofonov pre nahravanie basovych nastrojov ma na tychto frekvenciach urcity zdvih na frekvencnej charakteristike.

Frekvencie 90 Hz az 180 Hz - zaradujeme ich ku vyssim basom alebo ku nizsim stredom (zalezi na uhle pohladu). Tieto frekvencie dodavaju zvuku sytost a hlbku.

Frekvencie 150 Hz az 350 Hz - su nizke stredy ktore vznikaju vacsinou rezonanciou vacsich telies alebo postrannymi efektami mikrofonov. Mozu vytvarat dvojaky efekt. Niektorym zafarbeniam zvuku mozu dodavat sytost, ale inym zvukom zase mozu dodat zafarbenie typu "krabica".

Frekvencie 250 Hz az 750 Hz - zaradujeme k nizsim stredom, ktore vznikaju vo vacsine pripadov rezonanciou mensich nastrojov, alebo boxov. Ich pritomnost v signali v nadmernom mnozstve vytvara "drevene" zafarbenie zvuku, ktore posobi "huhnavo". Pri nastaveni grafickeho EQ do tvaru "V" je prave tato cast potlacena.

Frekvencie 700 Hz az 1200 Hz - pri zvyrazneni tychto frekvencii nadobuda zvuk "plechove", alebo "nosove" zafarbenie, podla charakteru signalu. Pripadne je mozne aj ine neprijemne zafarbenie u skresleneho (prebudeneho) zvuku gitary, alebo dychovych nastrojov, ked zacne naberat na hrubosti. Naopak u basovej linky mozno ich zdoraznenim pridat trocha razancie.

Frekvencie 1,2 kHz az 3 kHz - zaradujeme ich ku vyssim stredom. Tie sa vyrazne podielaju na zafarbeni zvuku nastroja. Ich zdoraznenim nadobudaju nastroje charakter zvuku kovovo ostry, mlaskavy, alebo chrastiaci podla druhu zvuku. Toto pasmo sa podiela vyrazne aj na zrozumitelnosti reci (spevu), ci ineho zvuku.

Frekvencie 2,5 kHz az 6 kHz - radime ich ku vysokym stredom. Zvuku pridavaju "cinkavost" a rozjasnuju najma tie zvuky, ktore nemaju prilis velky frekvencny rozsah smerom ku vysokym frekvenciam (napr. el. gitara - asi do 7 kHz). Ostatnym zvukom pridavaju ostrost a jas v prejave.

Frekvencie 6 kHz az 20 kHz - patria ku velmi vysokym stredom az vyskam. Zosilnenie v tomto pasme dodava zvuku na cistote a priezracnosti, ale samozrejme len vtedy, ak je v signali obsiahnute. U zdrojov zvuku u ktorych chceme zachovat ich prirodzeny charakter (ako napr. ludsky hlas) je vyhodnejsie pouzivat vysky typu SHELVING ne vysky typu BELL.

muziker
22.01.2009, 19:33
Frekvencne diagramy:

Vzdy ak budeme chciet nahrat jasnu a priezracnu (povedzme aj citatelnu) nahravku, si budeme musiet uz v ramci aranzma dobre rozmysliet jedno. A sice ktore nastroje (hodnotenie podla zafarbenia ich zvuku) budu hrat spolu v tom istom momente a ktore sa naopak nemozu spolu stretnut.

V takom pripade ked sa dostane niekolko nastrojov hrajucich sucasne na rovnakom frekvencnom pasme, sa vysledny zvuk stava nie dobry. Je potom skor taky rozmazany a malo jasny - povedal by som az necitatelny. Plati to najma v pripadoch ak je hra tychto nastrojov na rovnakej dynamike.

Z toho dovodu je dolezite si uvedomit skutocnost, ze vacsia cast uspesnosti zvukovej snimky je tak zalezitostou uz pocas samotnej pripravy. Musime akceptovat skutocnost, ze nevhodne rozmiestnenie nastrojov z pohladu zvukoveho spektra sa velmi tazko naprava. Neprijemne je na celom to, ze mnohokrat su korekcie v takomto pripade uplne k nicomu.

Uvedme si priklad.
Uvazujme, ze si skladatel zmysli, ze na urcitom konkretnom mieste budu hrat okrem cinelu typu RIDE este sucasne co ja viem - 3 ine cinkave zvuky + ostre slacikove nastroje.
Potom sa pri mixazi zvukar bude musiet zmierit so skutocnostou, ze bud z toho vsetkeho nebude nieco pocut, alebo vznikne nieco, co nema vobec nic spolocne s "citatelnou" mixazou.

muziker
22.01.2009, 23:43
Pokracovanie - Frekvencne diagramy:

Popisany problem z minuleho prispevku nie je len pripad z oblasti pop music, kde sa mnohokrat pouziva v jednej jedinej skladbe prilis mnoho "syntetiky" co do zafarbenia zvuku.
Podobne je to aj v rockovych nahravkach kde skresleny a prebudeny zvuk elektrickych gitar zabera vacsiu cast audiospektra.

Urcite typy skreslenia pouzivane s el. gitarou jej poskytuju agresivny a prierazny zvuk. Ten potom dobre "vycnieva" z mixaze snimky. To ma ale tiez svoje problemy. Jednotka skreslenia pracuje v urcitom zmysle uplne rovnakym sposobom ako kompresor a udrziava viacmenej konstantnu vystupnu uroven signalu.

Pritom vznika tiez velke mnozstvo novych harmonickych frekvencii presahujucich do pasiem, ktore su "pridelene" (pracuju tam) pre ine nastroje.
Tie sa stavaju omnoho horsie definovatelne.

Ak budeme mat napr. dve skreslene gitary ktore budu zniet velmi podobne, vznikne tendencia splynutia ich jednotlivych zvukov dohromady. Avsak vzhladom na pritomnost velkeho mnozstva vyssich harmonickych bude zniet samotna mixaz "plnym" dojmom este pred pridanim dalsich hudobnych nastrojov.

Prave z tohto dovodu sa takyto part s clenenymi utvarmi a tiez s ostro fazovanymi utvarmi stava vo vyssej miere "citatelnejsi" v porovnani s akordickou hrou.

muziker
23.01.2009, 00:27
Dokoncenie - Frekvencne diagramy:

Podobne problemy sa vyskytuju aj u syntetickych zvukov. Prave preto je velmi dolezite vybrat si taky register, ktory bude dobre zniet v mixazi, ale aj napriek tomu ponecha dostatok priestoru pre ostatne zvuky, ktore mame v umysle pouzit pri praci.

Neprijemne je vsak to, ze cela zalezitost nie je tak jednoducha ako by sa mohlo zdat na prvy pohlad. Je to preto, lebo vacsina "syntakov" ma zvuky v programoch nastavene tak, aby boli co najposobivejsie pri ich skusani bez hudobneho doprovodu.

Pouzitim rovnakych zvukov v nahravke vsak pravdepodobne velmi rychlo zistime, ze zaplnaju vsetok priestor aranzma.

Technika ktoru pouziva velmi mnoho producentov spociva v tom, ze jednotlive hud. nastroje velmi dobre zapadaju do roznych casti zvukoveho spektra, pricom sa len minimalne frekvencne prekryvaju.
Cele to dobre napomaha sluchom ich rozlisit od seba navzajom.

Vyskusajte si preto este pred nahravanim vytvorit podobny diagram aby ste mali moznost vcas dokorigovat vyber zvukov alebo upravit aranzma. Tak aby ste sa nemuseli snazit pri mixazi vasho zvukoveho snimku "opravovat" equalizerom to, ku comu nemuselo pri lepsej priprave dojst.

muziker
23.01.2009, 22:41
Ine (specialne?) vyuzitie equalizerov EQ).

Equalizer (EQ) mame moznost vyuzit aj inym sposobom ako len menit priamo zafarbenie zvuku. V tomto pripade takym, kde sa nebude podielat na zafarbeni zvuku priamo, ale bude zapojeny do riadiaceho obvodu nejakeho dynamickeho procesora.

Ako priklad si uvedme zaradenie equalizera (EQ) do riadiaceho obvodu kompresora. Vysledkom v tomto pripade bude to, ze kompresor bude ovplyvnovat (v tomto pripade obmedzovat) dynamiku signalu iba na jednotlivych nastavenych frekvenciach.

Takymto sposobom moze zvukar odstranovat z nahravky napríklad vyrazne sykavky, alebo napr. vzduchove narazy na membranu mikrofonov při spoluhlaskach jako je – p, b, t …..

Ine vyuzitie takejto "spoluprace" mozeme vyuzit pri praci s efektom GATE (sumova brana), kde moze zvukar zaradenim equalizera (EQ) do riadiaceho obvodu GATE zamedzovat jej otvaraniu neziaducimi nastrojmi pri presluchoch a podobne.
Nieco viac si o tom pohovorime v buducnosti, v casti ktora bude venovana dynamickym efektom.

Nakoniec sa v tejto casti aspon jednou vetou este zmienim o inych druhoch equalizerov. Teda okrem klasickych equalizerov ma zvukar k dispozicii pri svojej praci aj typy, u ktorych korekcna uprava signalu prebieha v zavislosti na dynamike signalu.

Takymto sposobom je potom mozne zvuky (ktore su inak do znacnej miery zasumene) „rozjasnit“. Zvuk sa stava po takejto uprave jasnejsim, no az po prekroceni urcitej (stanovenej) urovni hlasitosti.

muziker
24.01.2009, 01:05
V tomto prispevku sa budeme venovat casti mixazneho pulta s nazvom POMOCNE VYSTUPY (angl. AUXILIARY SECTION).

Dalsou castou vstupneho kanala na mixaznom pulte (do ktoreho postupuje signal upraveny v korekcnych obvodoch) je sekcia pomocnych vystupov.

Este pred touto sekciou zvycajne byva zvukarovi ponuknuta moznost rozpojenia signalnej cesty s moznostou zaradenia dalsich procesorov (INJECT, INSERT).

Rozpojenie signalnej cesty sa vacsinou vykonava v prepinacich kontaktoch JACK-ovych zasuviek.

Pokial nie je pripojeny ziadny JACK, signal prechadza standardnym sposobom. To znaci z korekcneho obvodu do obvodu pomocnych vystupov.

Zasunutim samca JACK 6,3 mm sa signalna cesta rozpoji a signal je presmerovany z korekcnych obvodov ku spracovaniu do externeho procesora. Z neho sa vracia spat uz priamo do sekcie pomocnych vystupov.

Niekedy sa vykonava rozpojenie uz hned za vstupnym zosilnovacom a signal potom bude prichadzat z externeho procesora najprv do korekcii.
Zasuvka JACK byva riesena bud ako stereofonna (zapojenie: kostra /zem/, signal do procesora, signal z procesora), alebo ako dve samostatne (monofonne) zasuvky.

V tejto teme budeme pokracovat aj nadalej.

muziker
25.01.2009, 19:01
Pokracovanie v teme o - POMOCNE VYSTUPY (angl. AUXILIARY SECTION).

V niektorych pripadoch moze byt v tychto bodoch vyvedeny na zadny panel mixazneho pultu aj priamy vystup s kanalu (angl. DIRECT).
Tento je potom urceny pre pripady specialneho vyuzitia a prakticky ho mozno nahradit aj vystupom (angl. INJECT), u ktoreho spojime obidva signalne body aby signal mohol volne prechadzat do dalsich casti vstupneho kanala.

Pomocne vystupy mozu byt oznacene rozne, ako napr. PRE FADER (pred tahovym regulatorom hlasitosti - pred faderom) a POST FADER (za tahovym regulatorom hlasitosti - za faderom). Pripadne mozu byt este prepinatelne pre obidve moznosti (ovladaci prvok - prepinac najdeme na ovladacom paneli nad faderom).

Pomocny vystup (angl. AUX) zapojeny pred faderom je jednoduche nastavenie urovne signalu nezavisle na nastaveni fadera, signal s kanala sa privadza na zbernicu v mixaznom pulte, kde sa mixuje (zmiesa) spolocne s dalsimi signalmi z ostatnych kanalov ktore odchadzaju tiez pred faderom.

Tento zmixovany (zmiesany) pomocny signal sa potom privedie do obvodu nastavenia celkovej urovne signalu (angl. MASTER AUX), ktory byva umiestneny vo vacsine pripadov na pravej strane ovladacieho panelu mixazneho pultu. Tu najdeme aj dalsie vystupy.

Tymto postupom vlastne dostavame monofonnu mixaz vsetkych kanalov, kde jednotlive pomery su urcene nastavenim ovladacich prvkov AUX. U tejto monofonnej mixaze, ktoru je mozne pouzit napr. pri nastaveni priposluchu pre muzikantov na podiu.

Celkova uroven (angl. MASTER AUX) je tu vlastne vo funkcii hlavnych vystupov (angl. MASTER VOLUME).

muziker
26.01.2009, 20:24
Pokracovanie v teme o - POMOCNE VYSTUPY (angl. AUXILIARY SECTION).

Budeme este pokracovat v tejto teme.
Drahsie mixazne pulty mozu byt samozrejme vybavene dalsimi doplnkami ako su dalsie pomocne vystupy pred FADER-om. Tie maju svoju vlastnu zbernicu (angl. BUS) a pracuju uplne nazavisle.

Umoznuju napr. odlisne zmixovanie (zmiesanie) pomerov jednotlivych hud. nastrojov a tak kazdy muzikant ma svoj vlastny priposluch. Toto je vyhodne najma preto, ze napr. spevaci v nejakej rockovej kapele sa potrebuju navzajom velmi dobre pocut z dovodu dobreho vzajomneho ladenia. Na druhej strane zase bubenik chce dobre pocut hlavne basgitaristu, lebo ako iste vsetci vieme dokonala suhra basa - bicie je v kazdej kapele nevyhnutna. Inac je rytmika do znacnej miery rozhadzana a prejavi sa to na vykone kapely ako celku.

Prave z tychto dovodov su casto pomocne vystupy zapojene pred FADER-om nazyvane ako spatne priposluchy, ci spatne posluchy (angl. FOLDBACK). O nich je potrebne vediet, ze v nahravacom studiu sa na nich obvykle pripajaju zosilnovace pre sluchadla.

Dufam ze aj v tejto casti najdete nieco zaujimave pre seba a nie je to len nudne "mlatenie prazdnej slamy".

muziker
27.01.2009, 22:34
Dokoncenie temy - POMOCNE VYSTUPY (angl. AUXILIARY SECTION).

Velmi podobne popmocnym vystupom typu PRE FADER su aj pomocne vystupy typu POST FADER, iba su ovplyvnovane nastavenim FADER-a v danom signalovom kanali.

To ich preto predurcuje ku odosielaniu signalu do efektovych pristrojov. Je to preto, lebo pri potlaceni urovne signalu nastroja FADER-om zvycajne potrebujeme ubrat aj uroven efektov v zodpovedajucom pomere.

V nahravacom studiu je dnes uplne bezne pouzivanie viacerych efektovych procesorov a preto cim viac tychto signalovych ciest mame k dispozicii, tym sme na tom lepsie.

V praxi je casto mozne prepinat pomocne cesty pred FADER-om do funkcie za FADER-om (ak uz nepotrebujeme spatny priposluch). Tymto ukonom dosiahneme to, ze budeme mat vic signalovych ciest vhodnych pre odoslanie signalu do efektov.

Idealny strav nastane vtedy, ak budeme mat aspon 3 taketo cesty pre odoslanie signalu do efektov. V pripadoch ak ich budeme mat k dispozicii viac nez 3 deklarovane cesty, bude to v kazdom pripade lepsie.

Dobrym pomocnikom pri praci s pomocnymi vystupmi su tiez tlacidla (prepinace)s oznacenim PFL, alebo SOLO. Byvaju umiestnene v tejto sekcii - pre kontrolu signalu, ktory je odosielany do efektov.

Pri mixaznych pultoch typu IN LINE je naviac mozne priradit pomocne vystupy monitorovej sekcii. Tento typ mixazneho pultu si popiseme neskor.

Drahsie typy pultov maju naviac kazdy AUX doplneny naviac tlacidlom (spinacom) MUTE, co je vlastne umlcovac signalu. Mozno nim presne urcit, kedy bude signal odoslany do urceneho efektu. Vyhodne to moze byt v pripadoch, ked bude pult osadeny systemom MIDI MUTE. V takomto pripade sa doba odoslania do prislusneho efektu bude riadit pocitacom.

muziker
29.01.2009, 18:23
SPLIT

Dnes vecer si povieme nieco na tuto temu. Povieme si nieco o dvoch zakladnych konstrukcnych filozofiach. Su to IN LINE a SPLIT.

Usporiadanie vstupnych kanalov u obidvoch typov az na male vynimky rovnake. Lisia sa najma rozmiestnenim vystupnych casti a prevedenim monitorovej sekcie.

Ako na prve sa pozrieme na usporiadanie mixazneho pultu typu SPLIT (rozdeleny). Toto je v istom ohlade prehladnejsie. Vyuziva sa tak v nahravacom studiu ako aj v zivom ozvuceni.

Pri pultoch typu SPLIT funguje vstupny kanal v podstate tak ako sme o tom hovorili uz prv v casti o mixaznych pultoch, samozrejme s vynimkou tlacidlovych spinacov pre odosielanie signalov.

muziker
01.02.2009, 19:27
Pokracovanie o SPLIT:

Volbou hlavnych vystupov sa na jednej strane dostaneme priamo do hlavneho STEREO-fonneho vystupu, no ak si vsak vyberieme niektory vystupny par, potom neodchadza signal priamo do vystupnych konektorov (XLR, JACK zasuvky), ale dostava najprv do zvolenych skupin - do subvystupov. Tu mozeme vykonat celkove nastavenie urovne ale aj vykonat podobne operacie so signalom ako je to bezne vo vstupnych kanaloch.

Ktorekolvek kanaly zvolene do niektorej (napr. do druhej) zo zbernic mixazneho pultu sa tieto "zmiesaju" dokopy a objavia sa na spominanom druhom subvystupe. Z neho sa potom prislusnym kablom prepoji do zvolenej (napr. druhej) stopy viacstopoveho magnetofonu, alebo ineho pouziteho viacstopoveho rekordera.

Fader (tahovy potenciometer) spomenuteho druheho subvystupu mixazneho pultu teda riadi (reguluje) celkovu uroven signalu do spomenutej druhej stopy ktoru uroven je mozne menit (nastavovat) bez toho aby bolo potrebne napr. uberat z urovne jednotlivych kanalov.

Niektore mixazne pulty maju subvystupy priclenene pomocne signalne cesty (AUX) a preto mozeme signal posielat do pripojenych efektov, alebo vyuzit na spatny priposluch zo "zmixovanej" skupiny napr. nastrojov namiesto z jednotlivych kanalov mixazneho pultu.

Uplne beznym doplnkom u kazdeho subvystupu byva aj bod INSERT.

muziker
01.02.2009, 20:23
Pokracovanie o SPLIT:

V pripade ak prejdeme od nahravania ku mixazi z viacstopeho magnetofonu alebo ineho rekordera, moze byt popisovany system viacerych skupin velmi uzitocny aj ked pri praci zo subvystupmi sa neprichadza o moznost odosielania signalu z jednotlivych (prislusnych) kanalov priamo do hlavnych STEREO-fonnych vystupov za pouzitia tlacidlovych prepinacov LR.

Ak mate zvuk sady bicich nastrojov v niekolkych kanaloch (snimanie viacerymi snimacmi resp. mikrofonmi) a ak chcete ovladat uroven celej sady jednym alebo dvoma FADER-mi, je mozne vsetky bubny "navolit" do niektoreho paru subvystupov vyberom (stlacenim) rovnakych tlacidiel na ovladacom paneli mixpultu na kazdom kanali. Ak si zvolime napr. par 1 - 2, tak potom v tomto pripade FADER-y prveho a druheho subvystupu ovladaju uroven (hlasitost) celej sady v STEREO.

muziker
02.02.2009, 21:38
Dokoncenie o SPLIT:

Vyhody tohto systemu mozeme vyuzit aj pri zivom ozvucovani. V takom pripade sme schopni jednym FADER-om (pripadne jednym parom FADER-ov) menit (regulovat, nastavovat) hlasitost niekolkych kanalov sucasne a vytvorit si napr. skupiny pre riadenie urovne solovych hlasov, doprevadzajucich nastrojov, vokalov, bicich nastrojov, perkusii a podobne.

Prave z tohto dovodu mavaju mixazne pulty pre PA vystupy zo skupin trvale pripojene ku hlavnemu stereovystupu.

Mixazne pulty urcene pre studiove vyuzitie mavaju nad FADER-mi umiestnene podobne tlacidlove prepinace ake pozname zo vstupnych kanalov. Tymi je mozne volit lubovolny vystup a preto jednotlive skupiny nemaju priradene vystupy na pevno.

Tak je teda mozne napr. aby signal ovladany FADER-om subvystupu c. 4 odchadzal napriklad do vystupu c. 2.

Okrem volby vystupov pre nahravanie je na vsetkych subvystupoch samozrejme este aj tlacidlo (LR). Jeho stlacenim sa pri mixazi dostane zvukar do hlavneho stereovystupu rovnako ako je to pri vstupnych kanaloch.

V dalsom si povieme nieco o monitorovej sekcii mixaznych pultov typu SPLIT.

muziker
05.02.2009, 00:11
Monitorova sekcia mixaznych pultov typu SPLIT.

Ako som naposledy slubil, "pokecam" tu nieco o monitorovej sekcii spomenutych pultov. Najprv si zopakujeme, na co nam sluzi monitorova sekcia u mixaznych pultov - umoznuje nam pocuvanie (priposluch) roznych signalov bez toho, aby boli akymkolvek sposobom ovplyvnovane prechadzajuce signaly mixazným pultom do nahravacieho zariadenia, ale aj do efektov, alebo hlavnych vystupov.

Na mixaznom pulte pre PA system takuto sekciu v klasickej podobe nenajdete, lebo ako uz bolo prv spomenute, kontrolu potrebnych signalov v definovanych bodoch mozeme vykonat pomocou tlacidiel (SOLO) umiestnenych na ovladacom paneli mixazneho pultu, ktore su rozmiestnene na jednotlivych kanaloch a v dalsich dolezitych sekciach mixaznych pultov, pricom tento signal byva privadzany do sluchadloveho zosilnovaca a na indikatory pultu (opticke - stlpce LED diod, alebo rucickove indikatory).

Vystup monitorovej sekcie je vo vacsine pripadov konstruovany ako STEREO-fonny. Pripaja sa k nemu zosilnovac pre priposluchove reprosustavy (monitory) v rezijnej kabine nahravacieho studia. Tu je potrebne si uvedomit jedno a sice ze hlavny STEREO-vystup z mixazneho pultu nie je to iste ako monitorovy vystup do ktoreho si zvolime (posleme) iba tie signaly ktore nas v danom okamihu zaujimaju. Ostatne signaly su v tejto ceste automaticky "zamutovane" (angl. MUTE znamena - umlcanie) a tak ich tam ani nebudeme pocut.

Zajtra budem v tejto teme pokracovat.

muziker
06.02.2009, 19:49
Pokracovanie temy - Monitorova sekcia mixaznych pultov typu SPLIT.

Pri praci v nahravacom studiu je nevyhnutna nielen kontrola jednotlivych signalnych bodov, lebo aj do monitorov prichadzaju rovnako vsetky signaly zo stop viacstopovych rekorderov (napr. magnetofon ale aj ine), ktorych uroven signalu mozno individualne (jednotlivo) nastavovat.

Ovladacie prvky byvaju umiestnene na ovladacom paneli mixazneho pultu vo vacsine pripadov nad FADER-mi subvystupov. Okrem regulacie urovne mava kazda stopa naviac aj nastavovaci prvok nazyvany PANORAMA(hovorime mu aj PANPOT) a prepinac, ktorym mozeme volit priposluch bud zo vstupu nahravacieho pristroja, alebo z vystupu prislusnej stopy.

Takymto sposobom je mozne vykonavat velmi jednoduchu STEREO-fonnu mixaz nahratych stop.

V niektorych pripadoch je tato sekcia mixazneho pultu doplnovana aj pomocnym vystupom AUX pre moznost pridania efektov do signalnej cesty (napr. HALL). Je to dobre preto, aby sme mali lepsiu predstavu o tom, ako bude zniet vysledny zvukovy zaznam.

V tejto sekcii mixazneho pultu sa znova mozeme stretnut v kazdom kanali (stope) so znamymi tlacidlovymi spinacmi s funkciou MUTE (umlcanie zvuku) a SOLO. O tychto ovladacich prvkoch sme ale hovorili uz prv.

muziker
07.02.2009, 11:53
Pokracovanie temy - Monitorova sekcia mixaznych pultov typu SPLIT.

Ak vezmeme akykolvek rekorder na ktory nahravame v studiu (dnes uz napr. klasiku - viacstopy magnetofon), tak vstupy a vystupy z neho nie su ani zdaleka vsetkym co budeme pri svojej praci zvukara potrebovat pocuvat.

Uz sme hovorili v minulosti, ze stlacenim tlacidloveho prepinaca napr. PFL alebo SOLO vlastne prerusime smerovanie akehokolvek signalu do nmonitora. Pozname vsak aj ine sposoby prepinania tohto monitoroveho systemu.

Jednou z najcastejsich volieb signalnych ciest je hlavny STEREO-fonny vystup. V tomto pripade ide o vystup (MASTER) na ktory sa pripaja STEREO-fonne nahravacie zariadenie, na ktorom budeme chciet pocut presne to, co ide do zaznamu pri mixazi.

Zvolenie vhodnej polohy ovladacieho prvku PFL alebo SOLO ma pred tymto priposluchom vzdy prednost, ale na hlavny STEREO-fonny vystup nema tento ukon prakticky ziadny vplyv.

muziker
08.02.2009, 17:47
Dokoncenie temy - Monitorova sekcia mixaznych pultov typu SPLIT.

V tomto prispevku skoncim "mudrovanie o monitorovej sekcii mixaznych pultov typu SPLIT a v buducom prispevku sa uz pozrieme na pouzivanie efektovych proceserov u tychto "mixov".

Monitorovy system je ako som uz uviedol mozne prepinat medzi vstupmi a vystupmi z viacstopeho rekordera (z recesie som tu zvykol uvadzat magnetofon, ale moze to byt akykolvek rekorder), hlavnym STEREO-vystupom z mixazneho pultu. Ale tak isto to mozu byt STEREO-vystupy zo zaznamovych pristrojov pre mixaz (MASTER), aby bolo mozne zabezpecit kontrolu nahravaneho signalu.

Nezabudajme vsak, ze pred ktorymkolvek prepnutim z uvedenych sposobov bude mat prednost predovsetkym funkcia PFL alebo funkcia SOLO.

Vystup z monitora ma svoje vlastne ovladanie hlasitosti a niekedy aj prepinac DIM. Tento uzitocny doplnok sposobuje potlacenie hlasitosti monitora asi o 10 % v porovnani s povodnou hlasitostou. Preto mozete napriklad aj telefonovat alebo robit inu cinnost pri praci bez toho aby sa vam zmenilo povodne nastavenie hlasitosti.

Va velkej vacsine beznych mixaznych pultov sa do tohto bodu pripajaju aj vystupy pre sluchadla. Tie maju samozrejme obvykla aj oddelene (samostatne) riadenie hlasitosti (VOLUME).

muziker
08.02.2009, 20:19
Dnes vecer aspon nakusnem novu temu o pouzivani efektovych procesorov pri pultoch typu SPLIT.

Efektove procesory je vzdy mozne pripajat ku mixaznym pultom niekolkymi sposobmi.

V pripade ak pouzivame efektovy procesor iba pre jeden nastroj, mozeme ho pripojit do bodu INSERT . Potom mozno pomer priameho signalu (DRY) a signalu prechadzajuceho efektom (EFFECT) riadit prvkom MIX priamo na tom ktorom konkretnom pristroji.

Pri tomto sposobe zapojenia by nemali vznikat absolutne ziadne problemy rovnako ako u zapojenia efektoveho procesora medzi nastroj (gitara, klavesy, basgitara) a vstup mixazneho pultu.

Ak vsak budeme pouzivat na odoslanie signalu do efektoveho procesora (SEND) pomocne signalove cesty za FADER-om (AUX) na vstupnych kanaloch mixazneho pultu s tym, ze pre navrat odslaneho signalu smerom cez efektovy prcesor pouzijeme RETURN a vyuzijeme na to specialne efektove kanale na mixaznom pulte. Tieto potom pridavaju signal z efektoveho procesora pri mixazi priamo do hlavnych STEREO-fonnych vystupov, tak tu potom predsa len jeden problem vznikne.

O tom aky si povieme az zajtra.

muziker
09.02.2009, 20:16
Pokracovanie temy o pouzivani efektovych procesorov pri pultoch typu SPLIT.

V pripade ak su totiz kanaly namiesto prepojenia do hlavneho STEREO-vystupu priradene do skupiny pomocou subvystupov, uz nebude ovladat FADER daneho subvystupu mnozstvo (uroven) signalu cez pridany efekt. To sa riadi len FADER-om na prislusnom kanali.

V takomto pripade sa potom moze stat to, ze ak napriklad potlacite (znizite uroven ich signalu) uz predom zmixovane bicie nastroje na ktore su pouzite FADER-y subvystupu, tak HALL - ktoreho uroven je ovladana niektorym z pomocnych vystupov na kanali kazdopadne zostane stale v pozadi.

Aby bolo mozne vyriesit takyto problem, bude potrebne kazdopadne signal do efektov posielat (SEND) bud z subvystupov (miesto zauzivanych vstupnych kanalov), alebo bude potrebne priviest signal z efektov (RETURN) do rovnakeho paru subvystupov.

Vacsina mixaznych pultov toto riesenie spravidla umoznuje, lebo pomocne kanaly pre navrat signalov z efektov mava rovnake tlacidlove prepinace na ovladacom pulte mixazneho pultu sluziace pre odoslanie (SEND) signalu do subvystupov ako su na kanaloch.
Z obidvoch moznosti je ta druha moznost na kazdy pad lepsia. Musime sa vsak ale uvedomit ze nie je mozne pouzivat rovnake efektove jednotky na ostatnych (zbyvajucich) kanaloch, lebo problem sa moze objavit znova.

muziker
10.02.2009, 22:27
Dokoncenie temy o pouzivani efektovych procesorov pri pultoch typu SPLIT.

Niektore mixazne pulty nemaju vytvorene pomocne kanaly pre signal z efektov (angl.RETURN) ziadne korekcie, ale ine pulty zase mozu mat korekcie v podobe ovladania vysok (angl. TREBLE) a basov (angl. BASS), ci aj dokonalejsie vybavenie. Tak tu mozeme najst aj ovladaci prvok PANORAMA. Len vynimocne maju tieto kanaly pomocne vystupy (angl. AUX, alebo INSERT).

Pretoze kanaly pre signal vracajuci sa z efektov byvaju riesene podobnym sposobom ako vstupne kanaly (no velakrat su ovela jednoduchsie), mozeme ich pouzivat tiez ako pridavne linkove vstupy (plati to pre pripady ze ich nepotrebujeme pre efekty).
Rovnakym sposobom je mozne vyuzivat takto akekolvek volne kanaly pre navrat signalu z efektov.

V pripadoch ak pouzivate vstupne kanaly pre navrat signalu z efektov, nesmiete na nich pouzivat AUX na odoslanie signalu do prislusneho efektu. Je to preto, lebo by ste vlastne odoslali vystup z efektu naspat na jeho vstup. To by v konecnom dosledku sposobilo vznik spatnej vazby.

Pri pouzivani efektovych procesorov systemom SEND / RETURN je potrebne nastavit pomer priameho zvuku a efektu na procesori naplno na EFFECT. V opacnom pripade prichadza naspat do mixazneho pultu znova priamy zvuk. Tym mozu vzniknut rozne komplikacie s fazou signalu, ale moze byt tym obmedzovana aj samotna ucinnost pouziteho efektu.

muziker
12.02.2009, 21:08
Dnes vecer si povieme o mixaznych pultoch typu IN LINE

Bolo to uz davnejsie ako sme si povedali, ze mixazne pulty delime na typy SPLIT a typy IN LINE. Mixy typu SPLIT sme uz "rozobrali" a tak su na rade pulty typu IN LINE.

Konstrukcne prevednie mixaznych pultov typu IN LINE sa do velkej miery lisi od mixaznych pultov typu SPLIT.

Na tychto pultoch totiz vobec nenajdeme ziadne SUBVYSTUPY, o ktorych som hovoril v predchadzajucej casti venujucej sa SPLIT mixom. U IN LINE pultov je mozne jednotlive signalne kanaly modifikovat tak, ze budu moct plnit nielen funkciu vstupnych kanalov, ale aj spomenutych subvystupov, alebo aj funkciu monitorovych sekcii pre priposluch signalu z viacstopeho rekordera (napr. viacstopeho magnetofonu).

Potom zalezi len na konkretnom uzivatelovi, ktore z tychto signalnych kanalov pouzije v pozicii vstupnych kanalov a ktore pouzije ako subvystupy.

Praca so subvystupmi tak moze byt v niektorych pripadoch pri pouziti tohto typu mixazneho pultu do znacnej miery neprehladna. Je to podmienene aj skutocnostou, ze mnohi vyrobcovia pouzivaju svoj vlastny a jedinecny (iny od ostatnych vyrobcov) system.

muziker
14.02.2009, 00:33
Pokracovanie o mixaznych pultoch typu IN LINE.

Hned na pociatku dnesneho rozpravania treba povedat, ze princíp mixaznych pultov typu IN LINE ma mnoho vyhod. Prave pre tieto vyhody sa uvedene mix. pulty casto objavuju v roznych nahravacich studiach po celom svete. Plati to samozrejme aj pre profesionalne nahravacie studia.

Pri letmom pohlade na takyto mixazny pult sa nam moze zdat, ze cely tento tu popisovany system sa len zo vstupnych kanalov, hlavnych STEREO vystupov, a niekolkych doplnkov o ktorych si povieme az neskor. Naviac by sme tu mohli najst este niekolko kanalov pre navrat signalu z efektovych procesorov (angl. RETURN).

Podrobnejsim oboznamenim sa s takymto mix. pultom vsak zistime, ze kazdy kanal na rozdiel od mix. pultov typu SPLIT obsahuje naviac niekolko ovladacich prvkov (tlacidlovych spinacov).
Okrem vstupnej casti, korekcnej casti (EQ), casti pomocnych vystupov (AUX) a vystupnej casti este obsahuje aj monitorovu cast (MONITOR). Teda tato cast mix. pultu nie je oddelena tak ako sme to poznali u mix. pultov typu SPLIT, ale tvori priamo sucast kazdeho kanalu.

muziker
15.02.2009, 18:14
V zacatej teme o mixaznych pultoch typu IN LINEbudeme pokracovat rozpravanim o ich vystupnej sekcii.

Vstupna cast sekcie equalizera (EQ) a pomocne vystupy su pri mixaznych pultoch typu IN LINE riesene podobne ako pri mixaznych pultoch typu SPLIT. Preto si myslim, ze nie je potrebne ich znova podrobne opisovat.

Vystupna sekcia ma vsak u pultov typu IN LINEfunkciu trocha odlisnu a tak si o nej musime nieco blizsie povedat, lebo okrem "odosielaniu" signalu do jednotlivych vystupov sluzi aj na prepinanie pracovneho rezimu.

Na zadnom paneli takehoto mixazneho pultu (INLINE) pri kazdom kanali najdeme zasuvky (konektory), ktore su typu JACK 6,3 mm alebo XLR, pre spolupracu s viacstopym rekorderom (napr. viacstopy magnetofon):

- TAPE OUT, co je vlastne vystup do nahravanej stopy

- TAPE IN, co je vlastne signal z nahratej stopy

Tieto spomenute zasuvky sa pomocou vhodnych kablov prepoja so spomenutym viacstopym magnetofonom (alebo inym rekorderom). Ak vsak nechceme mat v prepojeni "gulas" (zmatok - poznamka), je samozrejme potrebne aby cisla jednotlivych kanalov zopovedali jednotlivym cislam stop na viacstopovom rekorderi (napr. magnetofone).

muziker
15.02.2009, 18:30
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov.

Tlacidla na ovladacom paneli mixazneho pultu sluziace na ovladanie odosielania signalu zo zvoleneho kanala pultu IN LINE su riesene rovnako ako sme popisali u pultov typu SPLIT a tak tu najdete aj rovnake pary vystupov: 1 - 2, 3 - 4, atd. a tiez tlacidlove ovladace (prepinace) pre hlavny STEREO vystup L a R.

Pri odosielani signalu do hlavnych vystupov pracuje vsetko tak, ako pri modeloch mixaznych pultov so subvystupami.

Ale v pripadoch, v ktorych si navolime niektory z dvojic (parov) vystupov, uz bude odchadzat signal priamo do prislusnych vystupov - TAPE OUT.

Vystup vo dvojici (pare) vystupov, alebo umiestnenie signalu na STEREO baze nam znova bude urcovat ovladaci prvok s nazvom PANORAMA (PAN-POT).

muziker
15.02.2009, 18:51
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a pridame naviac aj monitorovu sekciu.

V pripade ak si teda zvolime napr. signal z 3. kanalu a posleme ho napr. do stopy č. 3, budeme ho teda moct pocuvat na odposluchu v monitorovej sekcii tiez na 3. kanali. Myslim ze povedane znie dostatocne logicky a tak nikto s tym nebude mat problem.

Ale pozor - ak vsak signal z 3. kanalu odosleme napr. do stopy c.5, uz ho nebudeme moct pocuvat (nahratu stopu rekorderom) na povodnom 3. kanali v monitorovej sekcii, ale bude to v nej na 5. kanali. Ako vidite, v urcitych pripadoch to uz nemusi byt az take prehladne ak v prepojeniach zavedieme do systemu mierny chaos. Moze to sposobovat do doby kym si na to zvykneme aj mensie problemy.

Pri niektorych mixaznych pultoch nemaju pomocne kanale pre signal z efektov (angl. RETURN) ziadne korekcie. Ine naopak mozu mat samostatne ovladanie vysokych frekvencii (TREBLE) a nizkych frekvencii (BASS), pripadne mozu mat aj dokonalejsie vybavenie obvodu korekcii.

Tu mozeme najst aj ovladaci prvok - PANORAMA. No iba vo vynimocnych pripadoch najdeme u tychto kanalov pomocne vystupy AUX alebo INSERT.

muziker
16.02.2009, 20:56
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a pridame naviac aj monitorovu sekciu.

V pripade ak si teda zvolime napr. signal z 3. kanalu a posleme ho napr. do stopy č. 3, budeme ho teda moct pocuvat na odposluchu v monitorovej sekcii tiez na 3. kanali. Myslim ze povedane znie dostatocne logicky a tak nikto s tym nebude mat problem.

Ale pozor - ak vsak signal z 3. kanalu odosleme napr. do stopy c.5, uz ho nebudeme moct pocuvat (nahratu stopu rekorderom) na povodnom 3. kanali v monitorovej sekcii, ale bude to v nej na 5. kanali. Ako vidite, v urcitych pripadoch to uz nemusi byt az take prehladne ak v prepojeniach zavedieme do systemu mierny chaos. Moze to sposobovat do doby kym si na to zvykneme aj mensie problemy.

Pri niektorych mixaznych pultoch nemaju pomocne kanale pre signal z efektov (angl. RETURN) ziadne korekcie. Ine naopak mozu mat samostatne ovladanie vysokych frekvencii (TREBLE) a nizkych frekvencii (BASS), pripadne mozu mat aj dokonalejsie vybavenie obvodu korekcii.

Tu mozeme najst aj ovladaci prvok - PANORAMA. No iba vo vynimocnych pripadoch najdeme u tychto kanalov pomocne vystupy AUX alebo INSERT.

Oznacenu (podciarknutu cast prosim neberte do uvahy, kedze som ju sem zaradil omylom z predchadzajuceho rozpravania. Ospravedlnujem sa vsetkym. Ako vidite ani ja nie som neomylny.

muziker
16.02.2009, 21:17
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

Niektore mixazne pulty typu IN LINE maju usporiadanie zbernic vyriesene tak, ze napr. signaly z kanalov c. 1 - 8 je mozne posielat vylucne len do prvych osmych vystupov (angl. TAPE OUT). Dalsie signaly - z kanalov c. 9 - 24 je mozne posielat len do vystupov c. 9 - 16.

Takato konstrukcia vsak pomerne vyrazne znizuje nakupnu cenu mixazneho pultu, lebo takto odpada nutnost montaze polovice zbernic a prislusnych ovladacich prvkov - tlacidiel.

Ak v takomto pripade vsak budete chciet poslat signal napr. z 3. kanalu do stpy c. 12 rekordera, neostane vam ina moznost, len jednoducho prehodit prislusne spojovacie kable sluziace na pripojenie do stop rekordera.

Ine riesenie, ktore spociva v tom, ze si cinnosti vo zvukarskej praci usporiadame tak, aby sme nemuseli signal posielat z inej sady. To si vsak uz bude vyzadovat urcite skusenosti pri praci so zvukom.

Niektore mixazne pulty maju v sade pre posielanie signalu zaujimave tlacidlo, co je ovladac s angl. nazvom BOUNCE, alebo SHIFT. Je to kombinacne tlacidlo, ktorym je mozne "usetrit" pri manipulacii s putom jedno ovladacie tlacidlo pri volbe do styroch parov vystupov.

Tymto tlacidlom je potom mozne prepinat napr. zvoleny 1 - 2 par s parom 5 - 6, alebo napr. par 3 - 4 s parom napr. 7 - 8.

muziker
16.02.2009, 21:39
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

Aby sme sa posunuli v teme, budem pokracovat plynule v nacatom.

Dalsim nemenej dolezitym ovladacim prvkom u tohto typu (IN LINE) mixaznych pultov v ovladani signalneho kanalu je tlacidlo velmi casto oznacovane angl. napisom REC-MIX. Ako ste iste zo skratky usudili, je to funkcia RECORD - MIXING, ktora nam bude sluzit na prepinanie pracovneho rezimu signalneho kanalu.

Ak bude ovladac - tlacidlo prepnute v polohe RECORD, kanal bude pracovat tak, ze signal z napr. mikrofonu alebo linky bude prechadzat cez korekcne obvody a kontakty zasuvky INSERT rovno na hlavny regulator urovne (hlasitosti) - FADER.
Z neho bude postupovat dalej na tlacidlove ovladace ROUTING a cez ovladaci prvok PANORAMA sa posiela do dalsich casti (sekcii) mixazneho pultu, pripadne rovno do vystupov TAPE OUT.

Do monitorovej sekcie signal prichadza bud zo zasuvky TAPE IN, alebo z niektoreho z dalsich kanalov napr. navolenim monitorovej sekcie pre funkciu subvystupov mixazneho pultu a az nasledne sa dostane tento signal opat na regulator urovne v monitorovej sekcii. Odtial sa dostane na ovladaci prvok PANORAMA a potom do hlavnych vystupov L a R.

Tieto hlavne vystupy (L a R) teda v takomto pripade mozeme pouzit na orientacnu mixaz zvukovej nahravky na monitorovej sekcii (casti) jednotlivych signalnych kanalov bez toho, aby sme tieto kanaly museli prepinat do rezimu MIX ako bolo spomenute v uvode.

kubb0
16.02.2009, 23:47
Oznacenu (podciarknutu cast prosim neberte do uvahy, kedze som ju sem zaradil omylom z predchadzajuceho rozpravania. Ospravedlnujem sa vsetkym. Ako vidite ani ja nie som neomylny.

staci pouzit funkciu EDIT pri konkretnom prispevku, kedykolvek, kdekolvek ;) ...neznamena to ze budes pisat nejakej edite:D

Fil
17.02.2009, 00:18
Myslim, ze za take prispevky a v takom mnozstve sa nielen ze nemusis ospravedlnovat, ale mali by sme ti skor podakovat. Ja osobne dakujem :)

muziker
18.02.2009, 22:34
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

Z toho co som naposledy povedal je teda uplne jasne jedno. A sice ze vyuzitie monitorovej sekcie mixaznych pultov typu IN LINE nebude spocivat len v odposluchu jednotlivych nahravanych stop na rekorder. Jej vyuzitie najde uplatnenie tiez pri mixazi zvukovej nahravky. To preto, lebo do zasuviek TAPE IN budeme moct v pripade potreby pripojit naviac dalsie zdroje signalu riadene pocitacom. Su nimi rozne samplery a syntetizatory. Alebo to mozu byt vystupy z roznych efektov.

Takymto sposobom mozeme pocet vstupnych kanalov rozsirit prakticky na dvojnasobok. Az v takomto pripade potom mozeme ocenit vyhodnost zabudovanych ovladacich prvkov (tlacidiel) s funkciou SPLIT. Tieto rozdeluju cast korekcii pre hlavny kanal a cast pre monitorovu sekciu. Tiez ovladacich prvkov (tlacidiel), ktore umoznuju signal odosielany do efektov z pomocnych vystupov AUX priradit bud ku hlavnemu kanalu alebo smerom do monitorovej sekcie.

muziker
19.02.2009, 22:15
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

V monitorovej sekcii kazdeho kanalu mixazneho pultu typu IN LINE sa nachadza este okrem ovladacieho prvku pre hlasitost (potenciometer VOLUME) a ovladacieho prvku "smerovac" signalu aj tlacidlo s nazvom TAPE. Tymto prvkom sa zvoli priradenie monitorovej sekcie pultu a to bud pre vystup z kanalu, alebo pre odposluch signalu zo stopy - TAPE IN.

Spomenute tlacidlo nam bude sluzit bud ku prepinaniu signalu ktory odchadza do viacstopeho rekordera a prichadzajuceho naspat, alebo ku modifikacii predmetnej monitorovej sekcie na subvystup.

Funkcia systemu IN LINE je tak zalezitostou do znacnej miery zavislou na kombinacii talcidlovych ovladacich prvkov - tlacidiel REC-MIX, TAPE, a ROUTING (ASSIGN).

Monitorova sekcia tohto typu mixazneho pultu byva tiez vybavena tlacidlovymi ovladacimi prvkami ako je MUTE a SOLO. Uvedene tlacidla sa mozu pouzit vyhodne pri vsetkych rezimoch prace predmetneho mixazneho pultu.

muziker
20.02.2009, 23:38
Pokracovanie v rozpravani o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

Pomocne vystupy (AUX) su riesene u kanalov v mix. pultoch typu IN LINE vo vacsine pripadov tak, ze netvoria pevnu sucast monitorovej casti pultu. Mozno ich vsak priradit bud ku hlavnemu kanalu, alebo ku monitoru.

Takymto sposobom vsak moze zvukar v pripade potreby vyuzit vsetky AUX-y v konkretnom kanali. To je velmi vyhodne pri nahravani.

Popisme si jednoduchy priklad. Majme napr. na kazdom kanali 4 AUX-y a tie mozu byt priradene ku monitorovej sekcii mixazneho pultu. Potom je mozne vyuzit napr. 1. a 2. AUX (PRE FADER - znaci pred faderom) pre dva rozne priposluchy pri nahravani pre potreby clenov nahravajucej kapely v studiu. Sucasne dva dalsie - napr. 3. a 4. AUX (POST FADER - znaci za faderom) je mozne vyuzit na orientacne nastavenie efektov, napr. HALL-ov. Priradenie aspon jedneho AUX-u (PRE FADER) je tu dokonca v tomto pripade priam nevyhnutnost, lebo ako vieme, musime predsa posielat ucinkujucim v studiu (kapela) do sluchadiel uz nahrate jednotlive zvukove stopy.

Ale vratme sa este raz ku ovladaciemu prvku - tlacidlu s funkciou TAPE v monitorovej sekcii, ktoreho funkciou je prepinanie vstupu a vystupu danej konkretnej stopy rekordera (spominali sme zatial ako priklad vzdy viacstopy studiovy magnetofon).

Tu treba hned povedat, ze obvykle nie je potrebne tymto tlacidlom pri nahravani manipulovat (prepinat ho), lebo ako mnohi iste vedia, ze vacsina tychto studiovych magnetofonov ma zabudovany svoj vlastny system prepinania odposluchov.

muziker
23.02.2009, 22:14
Dokoncenie rozpravania o vystupnej sekcii IN LINE mixaznych pultov a monitorovej sekcii.

Pri nahravani zvuku moze tak zvukar bez vycitky svedomia nechat vsetky kanaly v rezime ked signal prichadza z rekordera a zvolit si pritom priposluch na rekorderi.

Napr. pri viachlavovych studiovych magnetofonoch (pouzime pripad 3-hlavoveho) moze zvukar pocuvat uz nahraty signal a tak je k dispozicii aj priama kontrola (odposluch) pri vykonavani strihu zvukoveho zaznamu a pocujeme pri tom aj tzv. drop out-y z magnetofonovej pasky.
Signal z prehravacej hlavy MGF je vsak v tomto pripade oproti signalu nehravanemu spozdeny o par milisekund, co je dame mechanickym usporiadanim jednotlivych hlav MGF. Prave pre tento maly nedostatok je potrebne, aby zvukar pracujuci v rezii mal dokonale odhlucnenu (akusticky odizolovanu) "pracovnu" od priestorov nahravacieho studia. V opacnom pripade by sa zvuk "zlieval a rozmazaval", co pri pocuvani vyvolava nepotrebne efekty.

Pri pouziti poloprofesionalneho vybavenia v studiu tuto skutocnost pri odposluchu riesime tak, ze nahravana stopa na studiovy MGF sa pri stlaceni tlacidla zaznamu prepne aut. z vystupu na vstup. Niektore MGF su dokonca vybavene funkciou AUTO, pri ktorej ak je MGF v klude, resp. v rezime rychle previjanie pasu, robi sa zaznam zvuku - budeme pocuvat v priposluchu signal zo vstupu do stopy. V okamihu ked prepneme na prehravanie zaznamu, budeme pocut zaznam zo stopy.

Tlacidlovy ovladac s nazvom SPLIT je dalsim doplnkom s ktorym sa mozeme stretnut pri mixaznych pultoch typu IN LINE v kanaloch. Nim mozeme rozdelit EQ do dvoch samostatnych casti, pricom jedna cast bude upravovat signal ktory prechadza hlavnym zvukovym kanalom a druha cast bude upravovat signal v monitorovej cast pultu.
Ako uz vyplyva z napisaneho, toto tlacidlo ocenime hlavne v spolupraci s monitorovou castou pulta ako doplnkoveho vstupneho kanala pri prevadzani mixaze.

muziker
25.02.2009, 01:12
Porozpravali sme si o vstupnych kanaloch, tak sa pozrime aj na vystupne kanaly mixaznych pultov. Ako prve si uvedieme hlavne vystupne kanaly (angl. MASTER OUTPUTS).

Ak sa lepsie prizrieme na nejaky dostupny jednoduchy studiovy mixazny pult, najdeme na nom v tejto sekcii len dva FADER-y (tahove regulatory urovne, alebo hlasitosti ak chcete) a to pre lavy kanal (L) a pre pravy kanal (R). Reguluju sa nimi vystupne urovne na oboch kanaloch smerom do hlavnych vystupov z pultu, na ktore sa zvycajne pripaja niektory zo znamych rekorderov (zaznamovy pristroj ako napr. studiovy viacstopy magnetofon), ktorym sa hovori aj MASTER MACHINE. V niektorych pripadoch na regulaciu vystupnej urovne moze byt pouzity aj jeden STEREO FADER. Je to dobre riesenie, lebo mame tym padom vyrieseny subeh oboch signalov v kanaloch.

Pocas mixaze zvukoveho snimku byvaju tieto MASTER FADER-y zvycajne na nulovej urovni (0 dB), alebo aspon na hodnotach blizkych nule. Je to maximalna pouzitelna uroven, aby sme predisli skresleniu vystupneho signalu.

Tieto FADER-y sa pouzivaju pri plynulom "nabehu" signalu (tzv. FADE IN), alebo pri plynulom "stahovani" signalu (tzv. FADE OUT) nahravky zvukoveho snimku.

muziker
25.02.2009, 23:25
Pokracovanie rozpravania o vystupnych kanaloch.

Vystupne kanaly su sucastou hlavnej riadiacej sekcie mixazneho pultu, ktorej hovorime aj MASTER SECTION.
Ako som spominal uz prv – vsetky vstupne kanaly (teda presnejsie signaly z nich) pomocou ovladacov s angl. popisom ROUTING mozno presmerovat do vystupov pre nahravanie alebo do subvystupov. Pripadne ich mixovat priamo do STEREO hlavnej zbernice (angl. BUS) na ktoru je priamo naviazany hlavny vystupny zosilnovac.

Zasuvky typu INSERT byvaju dolezitym doplnkom tejto sekcie. Plnia tak uplne rovnaku funkciu ako je to v pripade vstupnych kanalov. Teda zasunutim zastrcky JACK do tejto zasuvky nam pomocne kontakty prerusia signalovu cestu vo vystupnom kanali a preto je mozne do tejto signalovej cesty pridat (zaradit do nej) procesor podla vlastneho uvazenia, ktory potom nasledne bude upravovat celu zmixovanu nahravku.

Do zasuviek typu INSERT na vystupnych kanaloch sa najcastejsie pripajaju efekty typu COMPRESSOR / LIMITER, EXCITER, GRAPHIC EQ, ale aj rozne dynamicke sumove filtre a mnoho inych dalsich procesorov. Tieto mozu byt konstrukcne usporiadane (skombinovane) do jedneho pristroja.

muziker
26.02.2009, 00:11
Dokoncenie rozpravania o hlavnych vystupnych kanaloch.

V pripadoch v ktorych zapajame dynamicke procesory do vystupnych kanaloch byva dolezite, aby na pristrojoch ktore pouzivame bola prepnuta ich cinnsost do polohy ked je aktivovane STEREO vyuzitie moznosti tychto procesorov.

V opacnom pripade by sa mohlo stat, ze by doslo ku posunutiu STEREO zvukoveho obrazu snimky a to podla toho ako sa bude menit dynamika v lavom (L) alebo pravom (R) kanali - LINK, resp. COUPLE.

Tato funkcia nam zaisti uplne identicke nastavenie obidvoch kanalov. Okrem uvedeneho zaisti aj to, ze vsetky dynamicke zmeny ktore sa vyskytnu v jednom kanali, ovplyvnia uplne rovnakym sposobom aj druhy kanal.

Podla samotneho vyuzitia mixazneho pultu sa vsak mozeme stretnut aj s roznymi modifikaciami prevedenia vystupnych kanalov.

U mixaznych pultov urcenych pre PA systemy byvaju vystupne kanaly niekedy vybavene korekcnymi obvodmi, pripadne aj dalsimi doplnkami.
U mixaznych pultov urcenych pre vysielanie (napr. v radiach) mozu byt na niektorych z nich z koncepcie pultov vynechane aj FADER-y, pricom cely vystupny zosilnovac moze byt zabudovany vo vnutri mixazneho pultu.

muziker
28.02.2009, 23:27
Naposledy sme si porozpravali o hlavnych vystupnych kanaloch - MASTER OUTPUT a dnes budeme pokracovat o AUX vystupoch - MASTER AUX.

Podobne ako v pripade hlavneho STEREO vystupu mixazneho pultu, tak prichadzaju jednotlive zbernice (BUS) pomocnych vystupov AUX na vstupy zodpovedajucich vystupnych zosilnovacov.
Tam je mozne nastavit vysku urovne signalu (mozeme povedat aj hlasitost) do efektov alebo do odposluchovych casti audio retazca.
Tieto casti byvaju vybavene tlacidlom (spinacom) s funkciou MUTE, co je prakticky "umlcanie" systemu.
Odchadzajuci signal je mozne vo velkej vacsine pripadov skontrolovat po pouziti ovladacieho prvku - tlacidla (spinaca) s nazvom SOLO.

Spomenute tlacidlo SOLO je z pohladu vystupnej casti (sekcie) mixazneho pultu priam nevyhnutnostou v pripade ak budeme chciet napr. v rezii preverit, co konkretne vlastne posielame muzikantom do odposluchov v nahravacom studiu do ich sluchadiel.

muziker
07.03.2009, 10:11
Trocha som zanedbal (z casovej tiesne) tuto temu, preto trocha dozeniem zameskane.

Pokracovanie o AUX vystupoch - MASTER AUX.

Naposledy sme hovorili o tlacidlovom ovladaci SOLO. Teda pri kontrole spomenuteho priposluchu je velmi dolezite uvedomit si, ze aj ked mame moznost pocut identicky to co posielame do sluchadiel pre odposluchy muzikantom v studiu, situacia v nahravacom studiu moze byt mierne odlisna. Je to preto, lebo muzikant v studiu okrem zmixovaneho signalu v sluchadlach pocuje aj (aspon ciastocne) svoj nastroj a pripadne aj nastroje okolo seba. Toto plati hlavne pri nahravani elektrickych hudobnych nastrojov.

Z tychto dovodov je potrebne toto nastavenie do istej miery korigovat podla poziadaviek jednotlivych interpretov.

Pri mixaznych pultoch urcenych pre PA systemy je najlepsie, ak mame moznost vystupy pouzivane pre odposluchove systemy na podiu korigovat (nastavovat) zvlast - INSERT pre MASTER AUX. Je to preto, lebo nastavenie zvuku ktory je pocut v sale kde sa kona koncert sa moze znacne odlisovat od poziadaviek ucinkujucich na podiu.

Odposluchove monitory preto budu zniet urcite inac ako samotna PA sustava. Tiez priestor ktory budeme ozvucovat (myslim tym podium) bude klast ine poziadavky na samotne nastavnenie zvuku.

Naviac si mozeme este pomoct napr. pouzitim grafickeho equalizatora (GRAPHI EQ) a tym zamedzit vzniku neprijemnej spatnej vazby ktora sa prejavuje silnym "hukanim", z coho ma strach kazdy zvukar ale aj samotni muzikanti.

muziker
16.03.2009, 22:15
Po case som "naskrabal" trocha casu a tak sa pozrime na MASTER MONITOR SECTION - co je samozrejme hlavna monitorova sekcia mixaznych pultov.

Na temu monitorovej sekcie sme uz hovorili pred casom, ked sme sa venovali mixaznym pultom typu IN LINE a tiez pri pultom typu SPLIT.

Na vystupe tejto sekcie mame znova moznost regulacie urovne signalu (pre tych co uznavaju len vyraz hlasitost, pripustam aj pouzitie tohto nazvu, aj ked nie je celkom presny). Ta zatvorka preto, lebo v tomto pripade ide vlastne o regulaciu hlasitosti priposluchu v rezii nahravacieho studia.

Kedze sa v nahravacom studiu pre kontrolny priposluch pouziva v niektorych pripadoch aj viac typov priposluchovych sustav, aj vystup monitorovej sekcie byva preto velmi casto rozvetveny do viacerych vetiev. Pritom je len samozrejme, ze kazda takato vetva bude mat oddelenu regulaciu hlasitosti.

Naviac niektore modely mixaznych pultov maju aj moznost regulacie urovne signalu pre SOLO, s kalibraciou pre kontrolu spravnej urovne signalu v retazci.

Kedze sa casto signal z hlavnych vystupov mixaznych pultov nahrava (zaznamenava) na niekolko medii (nosicov) sucasne, zvycajne byva k dispozicii aj viac bodov pre posluch v zaujme kontroly nahravaneho signalu.

Dolezitou sucastou kazdej monitorovej sekcie u mixaznych pultov byva aj tlacidlovy ovladac typu MONO. To nam sluzi na rychlu kontrolu toho, aky obraz bude mat STEREO zvukova snimka pri pocuvani v rezime MONO, pricom prepnutie uvedeneho ovladaca (tlacidla) absolutne vobec neovplyvni STEREO signal odchadzajuci do hlavnych vystupov mixazneho pultu.

Zlozitejsie mixazne pulty mavaju velmi casto dalsie doplnkove obvody ktore priamo suvisia s kontrolou STEREO signalu. Takymi mozu byt tlacidlove ovladace pre ziskanie rozdieloveho a pripadne aj suctoveho signalu, tiez to moze byt kontrola fazovej korelacie na indikatoroch a dalsie.

muziker
18.03.2009, 21:52
Dokoncenie MASTER MONITOR SECTION.

Hned na zaciatku treba upozornit, ze na kazdy pad nesmieme podcenovat kontrolu nahravaneho zvukoveho snimku cez MONO priposluch.
Aby som to tvrdenie zdovodnil, tak preto, lebo jednym z najdolezitejsich kriterii pri hodnoteni (posudzovani) kazdej nahravky je aj to, ci tato ma dobry zvuk (dobre znie) nielen pri pouziti velkych studiovych monitorov, ale aj pri pouziti napr. malych reproduktorovych sustav od roznych prenosnych pristrojov, ci autoradii a prehravacov, roznych radioprijimacov a televiznych prijimacov.

Z praxe mozno skonstatovat, ze sa velmi casto v zivote stava, ze zvukova nahravka ktora v studiu z monitorov znie vynikajuco potom v ostatnych uvedenych pristrojoch znie velmi podpriemerne az zle. Moze takto napr. dojst ku zmenam v pomeroch jednotlivych nastrojov, ale aj ku zmenam zafarbenia zvuku tychto nastrojov.

Uvedenym necnostiam velmi napomaha pouzivanie roznych STEREO-fonnych efektov pri spracovavani nahravky. Tieto mozu v rezime STEREO zniet na jednej strane velmi impozantne, no v rezime MONO sa nam tieto nahravky mozu v niektorych frekvencnych pasmach javit ako nie velmi prijemne na posluch, ba priam akoby boli tieto pasma "vykradnute".

Na tejto neprijemnej skutocnosti moze mat podstatny podiel aj tzv. vplyv hrebenoveho filtra, o ktorom sme si rozpravali v casti venujucej sa mikrofonom pri zhotovovani stereofonnych nahravok.
Spomenuty vplyv hrebenoveho filtra vznika, ak sa priamy signal spolu so spozdenym signalom (napr. zadny, odrazeny) dostane na stereofonnu bazu do jedneho bodu, napr. na jej stred.

Pri dnes v hojnej miere vyuzivanych efektoch typu DELAY (spozdenie signalu) v praxi studiovej nahravky je vyssie popisana kontrola signalu velmi dolezita a hlavne je dolezita casta takato kontrola. Preto z pohladu MONO kompatibility nie je velmi odporucane ani umiestnovat signal do extremne okrajovych casti na STEREO bazu (rozumej tym uplne vpravo alebo vlavo).

Podobne problemy ako su popisane sa vyskytuju aj pri nahravani pomocou paru mikrofonov v rezime STEREO tak akosom to uviedol v časti venujucom sa tejto problematike na pociatku tohto serialu.

wada
20.03.2009, 11:32
Vdaka autorovi a respekt! Uz davno som hladal podobne clanky a rady... Dakujem!

muziker
20.03.2009, 17:55
Dnes si v tejto teme skusime nieco porozpravat o tom, ake dorozumievacie metody mozno vyuzit v "zvukarine". Teda presnejsie medzi technikom (zvukarom) a umelcami (povedzme rockovou kapelou) v nahravacom studiu. Tento komunikacny kanal je velmi dolezity s pohladu dosiahnutia dobrej nahravky. Ved aj v armade sa traduje vyrok - bez spojeni neni veleni.

TALKBACK, COMMUNICATION - co je prakticky v nasom jazyku dorozumievanie.

Hned na uvod treba podotknut, ze dorozumievanie je potrebne na to, aby zvukar mohol hovorit s muzikantami "na placi" - to jest v nahravacom studiu, ale aj na podiu pri LIVE ozvucovani vystupenia napr. rockovej kapely.

Velmi casto sa pouziva na tento ucel mikrofon ktory byva zabudovany priamo v mixaznom pulte. Niektore pulty vsak nemusia byt vybavene mikrofonom a tak maju aspon k dispozicii na tento ucel vstup pre externy mikrofon. Tento vstup byva typu XLR. Do neho sa zvycajne zapoji specialny mikrofon s tzv. husim brkom.

Tato cast mixaznych pultov byva vybavena regulatorom (potenciometrom) pre nastavenie urovne signalu (je to prakticky regulator hlasitosti) a naviac tu najdeme aj sadu tlacidlovych prepinacov. Tymito si mozeme zvolit rozne trasy smerovania signalov (teda budu to akesi smerovace, alebo rozvetvovace pre prechadzajuci signal).
Vo vacsine pripadov v zvukarskej praxi vsak bude signal odchadzat do pomocnych vystupov mixaznych pultov, co prakticky znamena ze bude vedeny priamo do sluchadiel jednotlivych hudobnikov podla zlozenia (obsadenia) hudobneho telesa. Vo zvukarskej praxi sa este okrem uvedenej trasy este zvykne posielat signal aj do jednotlivych stop rekordera pri nahravani zvukovej snimky. V tomto pripade je signal nositelom informacii suvisiacich priamo s nahravkou (napriklad pre mastering).

Tlacidlovy ovladac (spinac, prepinac) s oznacenim funkcie - TALKBACK zvycajne nema aretaciu. To v praxi znamena, ze spojeny kanal je v cinnosti len po dobu podrzania tlacidla v zopnutej polohe. Ak prestaneme tlacit prstom na tlacidlo, automaticky sa tato funkcia zrusi. To preto aby sa zamedzilo "zabudnutiu" vypnut tuto funkciu, co by sa mohlo velmi lahko stat ked zvukar vykonava viac cinnosti sucasne.

Este mala poznamka. Pri stlacenom tlacidle TALKBACK je automaticky potlacena uroven (hlasitost je znizana) priposluchu v hlavnych monitoroch.

Tieto casti mixaznych pultov este mozu byt vybavene dalsim doplnkovym obvodom ako je napr. TONOVY GENERATOR (zvycajne to byva RC oscilator). Ten moze byt v prevedeni s volbou viacerych frekvencii (kmitoctov) - pomocou prepinaca mozeme volit pevne naladene kmitocty, alebo moze byt v prevedeni plynule preladitelneho nf generatora. Potom nim mozeme napr. aj kontrolovat celistvost signalnych ciest tzv. prepiskanim, alebo aj vykonavat kalibraciu a rozne merania s tym suvisiace na zvukovom retazci.

muziker
22.03.2009, 17:12
Naposledy sme si pohovorili o komunikacii medzi zvukarom a "umeleckejsou" castou v nahravacom studiu ale aj na podiu pri live produkcii. Dnes si pohovorime o dalsom dolezitom doplnku ktory oceni urcite kazdy zvukar hlavne pri hlasnejsich produkciach, kde boxy PA systemu revu ako uragan pri live produkcii. Zvukar vsak oceni urcite aj v nahravacom studiu doplnok zvany INDIKATOR, resp. moze ich byt aj viac, ktore strazia cisty ton pre dokonalu nahravku.

INDIKATOR (-Y).

Indikatory nam sluzia ku optickej kontrole urovne (hlasitosti) signalu. Byvaju zvycajne sucastou vsetkych mixaznych pultov. Drahsie pulty ich maju samozrejme v lepsom prevedeni, no a tie lacnejsie sa uspokoja s parom stlpcov svietivych diod - LED (pre kazdy kanal v stereo rezime jeden stlpec).

Okrem samotnej konstrukcie sa vsak indikatory mozu odlisovat aj charakteristickym priebehom.

Starsie mixazne pulty byvali vybavene tzv. VU metrami ktorymi boli rucickove panelove meracie pristroje, ako ich pozname z roznych analogovych meracich pristrojov znamych z elektroniky. Hovorilo sa im aj VOLUME UNIT. Kedze tieto systemy mali pomerne velku zotrvacnost, neboli schopne zaznamenat rychle spicky v signaloch. Preto boli vybavene zvycajne indikaciou spiciek v signali (bola to bud rychla rucicka, alebo LED dioda).

Mnohi vyrobcovia mixaznych pultov ostavaju znacne konzervativni a tak sa tieto indikatory (ako bolo popisane) zjavuju az dodnes na niektorych vyrobkov - zvycajne drahsich. Stlpce LED diod naopak maju tiez svojich zastancov. Na trhu sa stretneme aj s plazmovymi display-mi.

Este aj dnes sa moze zaujemca o zvukarinu stretnut s menej frekventovanymi druhmi indikatorov, akymi su tzv. paprskove indikatory. Tie su vsak do znacnej miery tepelne zavisle. Naviac su horsie citatelne hlavne pri intenzivnejsom osvetleni pracoviska zvukara a dalsou necnostou je aj ich mala mechanicka odlnost, co je problem hlavne pri transporte zariadenia. Z uvedenych dovodov sa nemontovali priamo do mixaznych pultov, ale tvorili samostatne jednotky ktore sa umiestnovali v zornom poli zvukara nad mixaznym pultom. Vzhladom na princip museli byt vybavene pomerne zlozitym napajacim zdrojom. Dnes az na vynimky sa s nimi uz prakticky nestretneme.

muziker
22.03.2009, 17:59
Pokracovanie v teme INDIKATOR (-Y).

Klasicke rucickove indikatory ociachovane zvycajne v dB pracuju ako standardne VU-metre a preto ukazuju v zasade priemernu uroven meraneho (indikovaneho) signalu. Treba si vsak uvedomit jedno (uz som to spomenul) - tieto indikatory vsak nie su schopne ukazat velmi kratke signalove spicky. To jednoducho musime brat do uvahy.

Preto zvukar musi v tomto pripade "modulovat" signal nie na zvycajnu uroven "0 dB", ale uroven moze dosahovat iba hodnotu "-6 dB". To je z dovodu aby nemohlo dojst ku prebudeniu (premodulovaniu) signalu.

Z dovodu lepsej orientacie v urovniach signalu byvaju tieto VU metre este doplnene dalsou rucickou. Ta sleduje (indikuje) spicky v urovni signalu. Niektore VU metre maju doplnkovu funkciu - ta v maxime spicky zastavi rucicku aby zvukar mohol pohodlne odcitat jej maximalnu hodnotu. Pripadne miesto tejto "spickovej" rucicky moze byt vo VU metri zabudovana LED dioda, ktora pri spicke signalu blikne. Potom podla poblikavania LED diody sa zvukar musi rozhodnut o kolko znizi uroven signalu prislusnym ovladacim prvkom na mixaznom pulte.

muziker
22.03.2009, 21:23
Pokracovanie v teme INDIKATOR (-Y).

Dalsimi indikatormi na mixaznych pultoch su tzv. PEAK INDIKATORY. Tie ukazuju signalove spicky. Zvycajne byvaju riesene stlpcom svietivych LED diod, pripadne plazmovym display-om. Vyrobene mozu byt v roznych prevedeniach.

Plazmove indikatory typu PPM, co je PEAK PROGRAM METER maju zvycajne az do 301 segmentov a praca s nimi je pohodlnejsia ako s indikatormi riesenymi pomocou rucickovych meracich pristrojov, alebo pomocou stlpca svietivych LED diod, ci uz spomenutymi lucovymi (paprskovymi) systemami.

Ako uz bolo spomenute, mozno nimi doplnit mixazny pult v pripade riesenia ako samostatneho doplnku ku pultu. Na trhu sa vyskytuju vo viacerych meracich standardoch. Niektore indikatory obsahuju prepinac, ktorym je mozne volit niekolko roznych noriem, ktore sa vzajomne od seba lisia napr. integracnym casom, dobehovym casom, ci naopak prevedenim stupnice indikatora. Niektore indikatory potom mozno prepinat aj na VU standard.

Ako si urcite kazdy uzivatel mixazneho pultu vsimol, kazdy pult ma dvojicu hlavnych indikatorov - STEREO rezim. Tieto indikatory mozu byt viazane na vystupy monitorovacej casti pultu, co znamena, ze to co vidime na tychto indikatoroch, budeme aj pocut v monitoroch.

muziker
22.03.2009, 21:41
Dokoncenie temy INDIKATOR (-Y).

Ako sme si uz povedali, kazdy pult ma par (STEREO rezim) hlavnych indikatorov, ktore mozu byt spojene s vystupmi monitorovej casti mix. pultu. Preto to co vidime na indikatoroch, budeme zaroven pocut v monitoroch rezie.

Pripadne sa daju prepinat nezavisle pre konkretne signalove body, akym je napr. hlavny vystup L a R, AUX 1 a 2, monitor a pod.

Su zname ale aj dalsie moznosti indikacie signalu. Medzi najcastejsie pouzivane patri aj opticka kontrola vsetkych subvystupov, vystupov do jednotlivych stop rekordera (napr. magnetofofonu a podobne), pripadne aj signalov prichadzajucich z jednotlivych stop spomenuteho magnetofonu.

Drahsie a zlozitejsie mixazne pulty mavaju tieto indikatory takmer na vsetkych dolezitych vstupnych alebo vystupnych uzloch. Ako som uz spomenul, niektore (povedzme spickove) indikatory su vybavene funkciou, ktora dokaze na urcity cas "podrzat" maximalnu spickovu uroven signalu indikovaneho indikatorom.

Ako perlicku uvediem jednu menej obvyklu funkciu indikatorov. Niektore mixazne pulty maju aj moznost kontroly STEREO faze (tzv. korelator), co je nieco odlisne od indikacie urovne signalu.

muziker
22.03.2009, 21:55
Dlasie doplnky mixaznych pultov:

Sucastou akehokolvek mixazneho pultu mozu byt aj dalsie doplnky. Tie nam mozu sluzit na dialkove ovladanie roznych pristrojov vo vybaveni nahravcieho studia, ci live produkcie priamo na podiu, pripadne aj na ovladanie samotneho mix. pultu.

U zlozitejsich pultov je mozne riadit niektore funkcie centralne. To moze setrit nas cas na ine cinnosti pocas ktoreho by sme museli manualne prepinat napr. jednotlive kanaly.

Niektore mixazne pulty mozu byt vybavene funkciou MIDI MUTE a tak v tejto casti pultu moze byt zabudovany computer, ktory bude pracovat vo vnutornom (internom) mode (PATCH). Pripadne aj vonkajsom (externom) mode pre ovladanie pripojenych procesorov.

Pri profesionalnych mixaznych pultoch ktore nam umoznuju uplnu automaticku mixaz zvukovej snimky byva aj cela MASTER cast (sekcia) omnoho zlozitejsia nez bolo popisane uz prv, lebo moze obsahovat pocitac vybaveny prislusnym SW (riadiacim programom).

muziker
23.03.2009, 19:11
Koncepcia stavby mixaznych pultov - modulovy system.

Ako ste si uz iste vsimli na zaklade doteraz povedaneho o mixaznych pultoch, mozeme povedat, ze mixazny pult ako taky v principe je akesi LEGO, alebo stavebnica.

Tato stavebnica pozostava z jednotlivych modulov o ktorych bola v samostatnych castiach uz rec. Z tychto unifikovanych modulov sa prakticky skladaju vsetky mixazne pulty.

Podla typu a rozmerov samotneho kovoveho ramu, alebo plechoveho chassis buduceho mixazneho pultu moze konstrukter zvolit podla poziadaviek urcitu konfiguraciu funkcnych blokov akymi su tak vstupne kanaly, ako aj hlavne kanaly, monitorove casti (sekcie), pripadne subvystupy a podobne.

Spomenuty ram ci chassis obsahuje samozrejme nevyhnutne mnozstvo zbernic vhodnych typov, aby jednotlive funkcne bloky mohli medzi sebou komunikovat. Tieto zbernice obsahuju multikonektory a to tak v pevnom ako aj pohyblivom prevedeni. Do tychto multikonektorov sa zasuvaju jednotlive funkcne bloky (moduly).

Vynimkou su azda len najlacnejsie jednoduche mixazne pulty s malymi moznostami pri spracovani zvuku.

muziker
23.03.2009, 19:31
Pokracovanie rozpravania o koncepcii stavby mixaznych pultov - modulovy system.

Aj ked si uvedomujem ze v tomto smere urcite dieru do sveta nikto neurobi, no zda sa mi ze nezaskodi vediet nieco aj na tuto temu.

Vyhody tohto (rozumej moduloveho) systemu ocenime kazdopadne az vtedy ked by sme to najmenej ocakavali - a sice pri vzniku poruchy v mixaznom pulte.

Tento system totiz umoznuje lahku pristupnost ku kazdemu funkcnemu bloku s moznostou ich jednoducheho testovania a bezproblemovej vymeny jednotlivych funkcnych casti jednoduchym odpojenim z multikonektoru a naslednym zasunutim dobreho dielu.

Dalsou vyhodou tohto riesenia je absolutna sloboda v rozhodovani konstruktera kolkymi blokmi z jednotlivych funkcnych casti bude riesit poziadavky zakaznika bez najmensich problemov. Staci zasunut do multikonektorov prislusny pocet jednotiek. Velkou prednostou je absolutna spolahlivost pri spolupraci jednotlivych funkcnych casti.

Tym sa zjednodusi aj velkoseriova vyroba, ked do univerzalneho ramu ci chassis osadzuju tie iste moduly v potrebnom pocte, pricom je zabezpecena vyroba velkeho mnozstva typov (napr. podla vstupnych kanalov) mixaznych pultov. Takymto sposobom je mozne jednoducho vyrobit pre kazde nahravacie studio mixazny pult podla konkretnych poziadaviek zvukovych majstrov.

muziker
23.03.2009, 19:55
Dokoncenie rozpravania o koncepcii stavby mixaznych pultov - modulovy system.

Kazda firma vyrabajuca mixazne pulty (hlavne tie zlozite) ma v ponuke vo vacsine pripadov aj viac variantov konkretneho vyrobku napr. vo forme prevedenia vstupnych kanalov, pripadne dalsich casti.

Takymto sposobom je potom mozne nadobudaciu cenu takehoto mixazneho pultu aj podstatne znizit takym sposobom, ze pult bude mat iba tie casti ktore pozaduje zakaznik a nic naviac. Vsetci urcite poznate mnoho vyrobkov okolo seba, ked vyrobca zabuduje do svojho vyrobku kopec zbytocnych "nevyhnutnosti" ktore musi samozrejme zakaznik zaplatit aj ked ich nikdy v zivote nevyuzije.

Taketo usetrene prostriedky rozhodne potesia, hlavne ak ide o pult ktory sa vyuziva jednoucelovo a vzdy s rovnakymi signalovymi zdrojmi. Ide hlavne o kombinacie zlozitejsich vstupnych funkcnych blokov, ktore maju zabudovane mikrofonne zosilnovace so zlozitejsimi equalizermi (EQ) a tieto su vybavene jednoduchymi STEREO vstupmi s linkovou urovnou.

Dufam ze aj tato tema prispeje k vasmu prehladu co sa tyka problematiky okolo mixaznych pultov.

V dalsom si povieme nieco o MIDI mixazi (automatickej), nieco o synchronizacii a dsalsich zaujimavostiach z bezneho zivota zvukarov. Dufam ze vas tato tema este neunudila k smrti a nieco vam predsa len dala do vasej buducej zvukarskej praxe.

muziker
24.03.2009, 19:46
V tejto faze rozpravania o zvukarine a mixaznych pultoch by sa hadam patrilo povedat par slov aj o automatickej MIDI mixazi a o funkcii MIDI MUTE.

V dnesnej dobe je uz mnoho mixaznych pultov pouzivanych v domacich podmienkach ale aj v poloprofesionalnych podmienkach vybavenych okrem ineho aj funkciou MIDI MUTE. Tato umoznuje dialkove riadenie mixaznych pultov pocitacom -PC.

V tomto rozpravani nebudeme popisovat cely MIDI system, ale obmedzime sa len na spominanu funkciu MIDI MUTE.

Zaujemci o MIDI komunikaciu najdu vela informacii v literature venujucej sa tejto tematike (napr. MIDI komunikacia v hudbe od autora, skutocneho odbornika - Daniela Forro a dalsie knihy roznych autorov z celeho sveta). Tiez v casopise MUZIKUS pan Daniel Forro uverejnil serial clankov na tuto temu, hoci je to uz davnejsie.

Bohuzial na technickych univerzitach ale ani na strednych odbornych skolach saq MIDI komunikacia nevyucuje. Vraj preto, lebo lebo sa nikde nevyuziva okrem hudby. A tak ako sa zda, hudba je na okraji zaujmu panov profesorov. Mozno ak by sa mladi muzikanti z radov studentov velmi nahlas dozadovali tejto temy, nieco by sa asi muselo "pohnut".

Teda kazdy mixazny pult ktory ma svoje kanaly vybavene funkciou MIDI MUTE umoznuje zvukarovi vypinat a zapinat signalove cesty a to tak samotnym tlacidlovym ovladacom MUTE na pulte, ako aj externe.

V pripade funkcie MIDI MUTE maju jednotlive kanaly mixazneho pultu priradene cisla not v ramci MIDI komunikacie podobne ako to poznaju klavesaci pri syntetizeroch.

Konkretne potom povely NOTE ON ako aj NOTE OFF zapinaju alebo vypinaju tieto kanly mixazneho pultu rovnako ako sa pri klavesovych nastrojov vypina ci zapina zvuk samotnou klavesou nastroja.

No ako sa zda, toto dialkove ovladanie kanalov mixaznych pultov nam samo o sebe neprinieslo ziadne extra vyhody. Zaujimava vsak pre nas moze byt skutocnost, ze mozeme MIDI signal zaznamenavat do sequencera, pripadne do pocitaca - PC s nainstalovanym prislusnym sequencerovym softwerom - SW.

Pre popisany sposob prace s mixaznym pultom je vsak nevyhnutne, aby bol zaznamovy pristroj - viacstopy rekorder (napr. viacstopy studiovy magnetofon) synchronizovany s pocitacom - PC. Je to dolezite z toho dovodu aby vsetky zmeny prebiehali v presne definovanom case.

muziker
24.03.2009, 20:23
Kedze som v predoslom rozpravani spomenul synchronizaciu, nacriem aj do tejto temy aspon uchytkom.

SYNCHRONIZACIA

V dnesnej dobe pozname uz viacero casovych synchronizacnych kodov. Mozeme ich rozdelit na take tri skupiny:

1./ Synchronizacne kody udavajuce tempo bez udajov o pozicii songu (hustota sa tu meni podla tempa).

V tomto pripade ide zvacsa o jednoduchu synchronizaciu jednotlivych pristrojov obycajne len od jedneho vyrobcu. Charakteristickou vlastnostou je potom u nich vlastne NEKOMPATIBILITA, co znaci ze s inymi pristrojmi nebudu spolupracovat korektne. Tento typ sa uz dnes az na vynimky prakticky nepouziva v modernych pristrojoch, lebo rozvojom MIDI komunikacie stratila vyznam.

Tento kod sa vo vacsine pripadov skladal z jednoduchych impulzov obdlznikoveho tvaru (hovori sa im aj pravouhle) a v ich pripade sa prakticky ani neratalo zo zaznamom na nejake medium - napr. na MGF pas.

Pre synchronizaciu s magnetofonom sa z tejto skupiny synchronizacnych kodov pouziva dodnews len FSK kod, pri ktorom je potrebne spustit START vzdy len od zaciatku songu.

Pred vznikom tak relativnych ako aj absolutnych SW kodov v MIDI systeme obsahovala aj MIDI synchronizacia okrem samotnych povelov o spusteni a ci zastaveni pristroja len casove kody bez samotnych udajov o pozicii.

muziker
24.03.2009, 23:35
Pokracovanie rozpravania o synchronizacii.

2./ Do druhej skupiny podla rozdelenia z predoslej casti rozpravania patria synchronizacne kody, pri ktorych okrem udavaneho tempa rozoznavame aj poziciu v songu.

Medzi tieto kody patri aj vylepseny FSK kod (SMART). Tento nam umoznuje samozrejme spolupracu s rekorderom (napr. studiovy viacstopy magnetofon).

Do tejto skupiny zaradujeme aj softwerovy MIDI kod - SPP, co znamena Song Position Pointer.

Tuto skupinu uzavrieme velmi malo a zriedka vyuzivanym MIDI kodom DTL, co znamena Direct Time Lock.

Zajtra si povieme o tretej skupine, do ktorej patria najdokonalejsie a najrozsirenejsie casove kody.

muziker
25.03.2009, 22:06
Pokracovanie rozpravania o synchronizacii.

3./ Tu sa pozrieme na tretiu skupinu, kde su uz najdokonalejsie a najrozsirenejsie casove kody. Tie uz nepracuju na zaklade udajov o tempe, ale priamo prenasaju realny cas - co znaci absolutne synchronizacne kody.

Dlhodobym standardom medzi tymito kodmi je SMPTE / EBU, ktory sa vyuziva v profesionalnej audiotechnike, ale aj videotechnike prakticky po celom svete. V poslednom case sa stal rozsireny aj v malych komercnych nahravacich studiach.

Obdobou tohto spomenuteho kodu v MIDI systemoch je MTC, co je MIDI TIME CODE. Je to jeden z poslednych teda mozno povedat tym padom aj najnovsich doplnkov standardu MIDI.

Ak mame v umysle synchronizovat spolu dva konkretne pristroje s roznym typom casoveho kodu, nevyhneme sa nutnosti pouzit prislusny typ prevodnika.

Vezmime si pripad sekvencera. V takom pripade budeme prevadzat casovy kod ktory je zaroven sucastou MIDI signalu na iny typ kodu, ktory je mozne zaznamenat napr. na MGF pasku v pripade studioveho rekordera v podobe studioveho viacstopeho magnetofonu. V studiovej praxi to byva prakticky FSK casovy kod ktory sme spomenuli v druhej skupine, pripadne SMPTE / EBU casovy kod o ktorom som sa zmienil na zaciatku tohto clanocku.

Prostrednictvom zaznamenaneho kodu sa nasledne spusta sekvencer a to v pripade FSK casoveho kodu od zaciatku songu (skladby) a v pripade SMPTE / EBU casoveho kodu aj kdekolvek pocas trvania songu (v priebehu skladby).

Dovod preco je sekvencer ovladany (riadeny) v tomto spomenutom pripade studiovym viacstopym magnetofonom a nie je to naopak, je jednoducho prosty.
Je to preto, lebo ovladanie sekvencera magnetofonom je ovela jednoduchsie, ako by bolo presne ovladanie (riadenie) otacok spomenuteho magnetofonu. Tu musim ale upozornit, ze aj tento sposob je mozny.

Este k oznaceniu jednotlivych pristrojov. Pristroj ktory bude vysielat synchronizacny signal budeme oznacovat jednoducho MASTER, co znamena riadiaci resp. ovladaci.
Naopak, pristroj ktory budeme tymto synchronizacnym signalom ovladat (riadit) budeme oznacovat ako SLAVE, co prakticky znaci - podriadeny, ovladany, riadeny.

muziker
25.03.2009, 22:39
Dokoncenie rozpravania o synchronizacii.

Aby nedoslo pri synchronizacii pristrojov ku naruseniu kvality kodu, musia sa synchronizacne signaly nahravat bez sumovych redukcii.
V opacnom pripade by mohlo dojst ku chybnemu nacitaniu synchronizacnych signalov.
Prave preto z tychto dovodov byva vacsina viacstopych magnetofonov vybavena funkciou, ktora nam umoznuje zaznam na niektoru stopu bez redukcie sumu akymi su napr. DOLBY, DBX a dalsie. Pritom je redukcia sumu na ostatnych stopach magnetofonu aktivovana.

Pri nahravani synchronizacneho kodu sa vo vseobecnosti odporuca prepojenie synchronizacneho vystupu priamo do studioveho viacstopeho magnetofonu. Je to z toho dovodu, lebo takto sa mozete vyhnut vzniku pripadnych problemov vznikajucich prave skreslenim kodu. Ku tomuto skresleniu by mohlo dojst v korekcnych obvodoch, pripadne v dalsich castiach mixaznych pultov.

Ak chceme zabezpecit bezchybne citanie kodu a to zdoraznujem ze toto musi byt absolutne korektne, co znamena, ze na MGF paske je vylucene aby vznikali tzv. DROP OUT-y, co su kratkodobe vypadky v modulacii vznikajuce zvycajne porusenim kvality magnetickej vrstvy MGF pasky.

Tiez nesmieme dopustit aby dochadzalo k velkym presluchom zo susednych stop MGF pasky.
K takymto stavom moze dochadzat, ak je kod prehravanya sucasne sa na susednu stopu nahrava (snima) napr. nejaky nastroj. Vtedy sa zaznamova uroven signalu mnohonasobne zvysi v porovnani s prehravanim.

Vyhnut sa tymto problemom mozno tak, ze na susedne stopy budeme nahravat (snimat) nastroje v rozumnej urovni, pricom taky nastroj nesmie obsahovat ostre prechody a tiez nema mat velmi agresivny zvuk.
Inym riesenim tohto problemu bude nahravanie synchronizacneho kodu az nasledne po nahrani susednej stopy.

muziker
27.03.2009, 17:48
Predvcerom ale aj vcera som spominal okrem inych synchronizacnych kodov aj FSK kod. Preto si teraz povieme nico o

FSK synchr. kody (FREQUENCY SHIFT KEYING)

Tento kod najdeme velmi casto ako sucast niektorych sekvencerov, ale aj ako sucast elektronickych bicich jednotiek - zasuvky ako TAPE IN a TAPE OUT. Pripadne sa mozu vyrabat ako prevodniky MIDI / FSK.

Pri nahravani na MGF pas u studiovych magnetofonov (napr. STUDER) je potrebne zachovavat urcite rezervne misto na tomto pase (pred zaciatkom songu). Je to preto, aby sa sekvencer mohol "chytit" pri prehravani synchronizacneho kodu uz hned na zaciatku songu - vyzaduje si to cas do 20 sekund.

Ako som uz prv spominal, porusenost spolahlivosti celeho systemu pri skresleni kodu je namieste.
Preto system uz aj pri malom skresleni nemusi pracovat uplne spolahlivo. Aj preto nesmie uroven synchronizacneho signalu v nahravanej stope media prekrocit v ziadnom pripade uroven 0 dB. Na druhej strane ale nemoze byt ani prilis nizka, aby nam v nahravke nestupol podiel sumu. Odporucanou urovnou signalu je pre pracovnikov so zvukom hodnota (-3 dB).

Ako som uz spomenul, plati tu stare zname pravidlo - synchronizacny kod na kazdy pad nesmie prechadzat cez el. obvody mixaznych pultov, lebo prechodom nimi moze dojst ku ich skresleniu, pripadne ku fazovemu posunu a podobne.
Tiez sa odporuca pre bezproblemovu funkcnost synchronizacie pri zazname (nahravani) spomenuteho synchronizacneho kodu na MGF pas studioveho magnetofonu nenahravat ziadne dalsie hudobne nastroje, lebo pri ovladani sekvencera synchronizacnym kodom moze dochadzat ku ich urcitemu spozdeniu v porovnani so zaznamom.

muziker
27.03.2009, 18:15
Dokoncenie o FSK synchr. kodoch (FREQUENCY SHIFT KEYING)

Povieme si o nevyhodach tohto kodu:

Medzi hlavne nevyhody patri hlavne to, ze pri kazdom prehravani musime spustit song od zaciatku ak sa pravda nejedna o FSK SMART.

Preto sa obcas vyplaca prehrat si do jednej alebo dvoch zvukovych stop mosica vsetky nastroje (orientacne) ktore su ovladane sekvencerom. Je to dobre preto, aby sme mohli priebezne napojit dalsie nastrojove party ktore su nahravane do stop.

Podobne musime ratat s tym, ze po nahrani synchronizacneho kodu na MGF pas uz nebudeme moct realizovat akukolvek zmenu tempa v songu.

Pri praci so synchronizacnym kodom FSK sa vyplaca okamzita kontrola synchronizacie okamzite po nahravani na MGF pas. Je to vhodne hlavne preto, lebo pri akomkolvek DROP OUT-e alebo pri akomkolvek inom vypadku moze dochadzat ku naruseniu samotnej synchronizacie.

Nakoniec este jedno male ale o to dolezitejsie upozornenie.
Jednotlivi vyrobcovia (firmy) vo svojich vyrobkoch pouzivaju velmi casto rozne kodovacie frekvencie (kmitocty) a preto vo vacsine pripadov nemozno ani len v naznakoch hovorit o vzajomnej kompatibilite tychto vyrobkov. To v praxi znamena to, ze aj ked sa to nemusi tak zdat, dva vyrobky od roznych vyrobcov (firiem) s najvacsou pravdepodobnostou nebudu spolupracovat.

A doporucenie? Pred nakupom akychkolvek komponentov vzdy zasadne zistujte (a preverujte!!!) este pred samotnou kupou, ci budu so zbytkom vasho HW skutocne korektne spolupracovat.

muziker
27.03.2009, 21:03
Pri cleneni synchronizacnych kodov sme si povedali okrem FSK kodov aj o SMPTE / EBU synchronizacii. Teraz si teda povieme nieco prave o nej.


Synchronizacia SMPTE / EBU, co znaci Society of Motion Picture and Television Engineers.

Aj ked je vseobecne zname ze FSK je lacnejsi sposob synchronizacie, vacsina nahravacich studii voli radsej dokonalejsiu formu synchronizacie a tou je prave SMPTE / EBU, kod ktorej sa uspesne pouziva aj pri praci s VIDEO-m a FILM-om.

Celkovo ma styri rozne formaty - 24, 25, 30, 31 snimkov /sekunda. Kedze tu sa venujeme nie videu ale audiu, tak mozeme konstatovat, ze pre vyuzitie v AUDIO technike, teda zvukarine bude uplne jedno ktory z uvedenych formatov si zvolime.

Tu treba vsak povedat, ze vo vacsine tychto pripadov sa pouziva format 25 FPS. To prakticky znamena, ze tento kod obsahuje realny cas. Dolezite vsak je, tento sa ale vobec nemeni pri zmene tempa songu (a casove informacie su zlozene z hodin, minut a sekund a snimku). Priklad zobrazenia takeho udaju bude: 01:15:21:05.

muziker
30.03.2009, 22:44
Pokracovanie - Synchronizacia SMPTE / EBU

Pre zazanam a citanie tohto kodu (SMPTE / EBU) budete potrebovat bud samostatny synchronizator - ten je HW doplnkom PC.

Pripadne to moze byt SW sekvencera - tu sa kod SMPTE neprevadza na MIDI casovy kod. Spolupraca s PC prebieha priamo.

Prevodniky SMPTE / MIDI sa vyrabaju v roznom prevedeni. Tie sa od saba lisia tym, ze napr. vedia previest SMPTE na MIDI casovy kod s obsahom SPP, alebo MTC.

SMPTE / EBU je uplne odolna voci kratkodobym vypadkom kodu. Niektore synchronizatory chybajuce data alebo porusene data dokazu doplnit a tak po spusteni MGF sa sekvencer takmer okamzite chyti na ktoromkolvek mieste MGF pasku.

Dalsou vyhodou v tomto pripade je aj skutocnost, ze je mozne dodatocne menit tempo songu.

muziker
31.03.2009, 22:34
V tejto etape by bolo vhodne cez synchronizacne kody plynule prejst na nahravanie cez funkciu MIDI MUTE. V nasledujucich riadkoch sa pokusim popisat postup.

Po nahrani synchronizacneho kodu na prislusnu stopu studioveho rekordera (povedzme viacstopeho MGF) bude sekvencer automaticky prehravat urceny usek songu samozrejme za predpokladu, ze ho nastavime na externe ovladanie.

V takom pripade budete moct nahrat do sekvencera dalsie zvuky z hud. nastrojov vybavenych MIDI, ale okrem toho aj akekolvek povely (prikazy) pre MIDI procesory, ale aj mixazne pulty. Najcastejsie to byva prepinanie jednotlivych programov.

Kazdy mixazny pult ktory je vybaveny MIDI MUTE funkciou nam umozni vo vacsine pripadov dvojaky sposob prace so zvukom.

Prvy sposob, ktory je menej pouzivany. Jeho sposob zapisu spociva v nahravani individualnych zmien v jednotlivych kanaloch mix. pultov.
Prakticky to potom vyzera tak, ze po zapnuti posuvu MGF pasu na studiovom viacstopovom magnetofone a do niektorej stopy sekvencera ktory musi byt v tomto pripade s magnetofonom synchronizovany, budeme zapisovat MIDI informacie NOTE ON a NOTE OFF podla toho, ako budeme zapinat a vypinat tlacidlove ovladace s oznacenim MUTE jednotlivych kanalov.

To co bolo povedane samozrejem bude platit len za predpokladu, ak bude mixazny pult a sekvencer pracovat na rovnakom MIDI kanali. Volit mozeme v rozsahu kanalov 1 az 16.

muziker
31.03.2009, 23:58
Pokracovanie o nahravani cez funkciu MIDI MUTE

Skoncili sme pri volbe "spravneho" MIDI kanalu. V ziadnom pripade nie je potrebne prevadzat vsetky zmeny v tom istom okamziku, lebo postupne mozno nahravat MIDI MUTE na dalsie stopy sekvencera. Nasledne ich je mozne zmixovat na jednu stopu.

Ak sa potom MIDI vystup (output) sekvencera zapoji do MIDI vstupu (input) mixazneho pultu, bude prebiehat "mutovanie" jednotlivych kanalov uplne automaticky - zavisi to na tom v ktorom mieste songu sa bude pracovnik so zvukom nachadzat.

Zajtra si povieme o druhom sposobe zapisu MIDI MUTE, ktory priamo bude suvisiet s vnutornym computerom ktory byva zabudovany uz s touto funkciou (MIDI MUTE) priamo v mixaznych pultoch.

muziker
02.04.2009, 17:02
Pokracovanie o nahravani cez funkciu MIDI MUTE
Ako som vcera slubil, teraz si povieme o druhom sposobe zapisu MIDI MUTE. Tento sposob suvisi s vnutornym PC ktory je zabudovany v mixaznom pulte spolu aj so spominanou funkciou.

Potom teda do pocitaca pod jednotlive cisla programov (PATCH) mozeme zapisovat jednotlive kombinacie ovladacov (tlacidiel) MUTE, ktore mozu byt rozne. Potom nasledne mozeme prepinanim tychto programov menit okamzite stavy na mixaznom pulte.
Na sekvenceri sa nam potom v takom pripade budu zaznamenavat programove zmeny - PROGRAM CHANGE.
V pripade externeho rezimu nam moze sluzit tento vnutorny pocitac (pc) mixazneho pultu na prepinanie programov u pripojenych zvukovych procesorov v retazci

Na vysvetlenie sa nam nuka priklad.
Majme napr. 15 stop + jedna naviac (16-ta) urcena pre synchronizacny kod ako som spomenul uz prv. Song zacne nastupom dvojice nastrojov bicie - basa (2 takty) a naslednym pripojenim sa ostatnych nastrojov kapely.

Postup prace:
1./ vytvorit PATCH 01 - aktivacia vsetkych MUTE tlacidiel - vsetky kanaly vypnute - pred zaciatkom songu.
2./ vytvorit PATCH 02 - zapis kombinacii zapnutych kanalov basy a bicich.
3./ vytvorit PATCH 03 - bude zapinat ostatne kanaly.

V dalsich castiach songu mozno postupovat podobne - vytvorit dalsie programy s dalsimi kombinaciami podla konkretnej potreby.

muziker
03.04.2009, 20:52
Pokracovanie o nahravani cez funkciu MIDI MUTE

Popisany system prace v minulom prispevku nie je obmedzeny len na vypinanie stop pri nahravani z ktorych by sa do nahravky mohol dostat sum, pripadne dalsie neziaduce produkty.

Ak si niektore stopy rozdelime do viacerych kanalov, budeme moct signal z jednej stopy prepinat pre rozne nastavenia korekcii, ozveny (hall), a dalsich prvkov tak, bude vzdy zapnuty len jeden zvoleny (prislusny) kanal, pricom ostatne budu vypnute z horeuvedenych dovodov.

Tento sposob prace je kazdopadne jednoduchsi, ako keby sme v extremne kratkom case (napr. v zlomku sekundy) mali zmenit nastavenie vsetkych ovladacich prvkov na prislusnom kanali vratane ovladania hlasitosti v nom.

V takomto pripade bude zmena nastavenia vsetkych ovladacich prvkov velmi presna a extremne rychla.

V pripade ak na konkretnej jednej stope bude nahranych (nasnimanych) viac hudobnych nastrojov ktore sa naviac velmi rychle striedaju po sebe, bude tento system ovladania priam neocenitelny.
Je to hlavne preto, lebo si mozeme vsetko pripravit v klude. Potom sa uz len mozeme pozerat, ako sa vsetko podla predom zvoleneho scenara deje uplne samocinne.

muziker
04.04.2009, 21:56
Pokracovanie rozpravania o nahravani cez funkciu MIDI MUTE

Myslim, ze som uz predtym spomenul, ze pomocou MIDI MUTE je mozne odosielat okrem ineho aj signal na dalsie spracovanie napr. do efektov, resp. zvukovych procesorov. V takom pripade je potom priam nevyhnutnostou splnit poziadavku na presnost a to v casoch ktore sa budu rovnat len zlomku sekundy (udava sa realne v milisekundach).

Ak dokazete aspon raz pri svojej praci zvukara vykonat nejaky potrebny ukon presne v zhode s vasimi predstavami, presne tak isto sa tento ukon nasledne vykona pomocou funkcie MIDI MUTE aj pri kazdom dalsom prehrati.

Na sekvenceri si potom jednotlive zapisy programovych zmien budete moct naviac posuvat v rovine casu o lubovolne zvoleny casovy usek podla vasho osobneho uvazenia az do doby, kym sa "netrafite" priamo do idealnej pozicie (miesta v songu) kde zamyslate (chcete) vykonat naplanovanu zmenu.

muziker
04.04.2009, 23:38
Dokoncenie rozpravania o nahravani cez funkciu MIDI MUTE

Uzavrieme toto rozpravanie samozrejme mixaznym pultom, kedze pri nom sa to cele zacalo ale budeme sa drzat pritom funkcie o ktorej je tu od zaciatku tohto rozpravania rec.

V zabudovanom pocitaci mixazneho pultu mozeme samozrejme jednotlive programy prepinat aj manualne (teda rucne) a nespoliehat sa pritom len na "automatiku" mudrej masinky.

Preto ako z uz povedaneho vyplyva, obsah tychto programov mozno pomocou napr. funkcie DUMP zapisat do pamate pocitaca. Dovod? Tak napr. pre neskorsie vyuzitie - REMIX.

V takomto pripade ak funkcia MIDI MUTE nebude priamo sucastou zabudovaneho pocitaca mixazneho pultu nic nie je este stratene. Preco? Nuz lebo kazdy zaujemca si tuto funkciu moze aj dodatocne dokupit. K dispozicii je ako akysi doplnok mixazneho pultu a pripojit ho k nemu mozno pomocou pripojnych miest (zasuviek) s nazvom INSERT.

Potom bude system prepinania programov na mixaznom pulte - PATCH v porovnani so systemom ich prepinania pomocou individualnych tlacidlovych ovladacich prvkov - MUTE (NOTE ON / OFF) znova vyhodnejsi okrem ineho aj z pohladu presnosti.
Stane sa tak najma preto, lebo mnozstvo (hustota) prenasanych dat (MIDI data) v kanali sa v takomto pripade vyrazne bude znizovat.

Takze toto by bolo asi vsetko co sme si mali povedat o postupe pri zazname MIDI MUTE a v dalsom aj ked sa budeme pridrzat MIDI mixaze si povieme najma nieco o plne automatickej mixazi pomocou MIDI MUTE.

muziker
08.04.2009, 21:01
Kedze som sa vam naposledy "vyhrazal" automatickou MIDI mixazou zvukovej snimky, skusme sa pozriet na veci suvisiace s nou.

Automaticka MIDI mixaz.

Ak si za ciel vytycime uplnu automaticku mixaz, tak sa ku nej mozeme velmi priblizit vo svojom snazeni pri praci so systemom MIDI MUTE.

Nesmieme vsak zabudat na jdnu velmi dolezitu skutocnost, a sice ze vzdy budeme u tohto systemu pracovat vylucne len s vypinanim a zapinanim jednotlivych funkcnych casti mixaznych pultov ako takych. To znaci, ze v ramci automatickej mixaze nie je mozne plynule menit ziadne nastavenia jednotlivych ovladacich prvkov na mixaznych pultoch. Toto musime mat vzdy na pamati ako urcite obmedzenie v nasom snazemi pri tomto systeme.

Na strane druhej je az pozoruhodne, az kam sa v cenovej dostupnosti "dopracovala" cenovo dostupna automaticka mixaz ruka v ruke s rozvojom MIDI systemu. Dnes je preto cenovodostupna aj pre male domace nahravacie studia (Home Recording Studio), kde v tejto kategorii si moze prakticky kazdy dopriat niektory s modelov MIDI mixera, kedze realne sa ich ceny pohybuju dnes na urovni priblizne rovnakej aku maju priemerne efektove procesory.

muziker
08.04.2009, 21:39
Pokracovanie temy: Automaticka MIDI mixaz.

Pri tomto systeme si mozeme vybrat na ktorych kanaloch mixazneho pultu si budeme moct plynule menit (regulovat) ci uz uroven signalu (kvazi hlasitosti), alebo pripadne dalsie funkcie mixu akymi su napr. korekcie, rozne efekty a pod. Spomenuty vyber je mozny pri zapojeni jednotlivych audio kanalov MIDI mixazneho pultu do prislusnych bodov INSERT.

Preto nie je potrebne kupovat si napriklad aj 24 kanalovy MIDI mixer pre nas 24kanalovy mixazny pult. Bezne si v takomto pripade vystacime aj s 8 kanalmi, kedze vieme ze uroven signalu (a aj pripadne dalsie funkcie) na niektorych kanaloch vobec nemusime pocas mixaze menit. Stretavame sa s touto situaciou napriklad u bicich nastrojov.

Co sa tyka mechanickeho prevedenia takeho MIDI mixeru, tak tento byva v "rackovom" prevedeni, teda 19" pre lahku montaz do stojanu v vybavenim v nahravacom studiu.
Na jeho prednom paneli vsak urcite nenajdete velmi mnoho ovladacich prvkov. Je to z toho dovodu, ze kompletne ovladanie VCA je riesene pomocou uz spominaneho sekvencera.

Podobne (alebo rovnako) ako v pripade MIDI MUTE sa aj v tomto systeme stretneme s dvojitym rezimom obsluhy.
Jednotlive audio kanaly takehoto MIDI mixeru je tak mozne priradit MIDI kanalom, z coho automaticky vyplyva, ze pri 8-kanalovom mixaznom pulte system zabera aj 8 MIDI kanalov.
Pripadne je mozne ovladat (riadit) cely MIDI mixer cez jeden kanal zmenou jednotlivych ovladacich (riadaiacich) parametrov - MIDI CONTROL CHANGES.

Do velkej miery zavisi na ovladacom (riadiacom) programe predmetneho pouziteho sekvencera aj to, ako lahko (jednoduchost) je mozne zaznamenat jednotlive zmeny urovne signalu a MIDI MUTE.

muziker
08.04.2009, 22:26
Pokracovanie temy: Automaticka MIDI mixaz.

Niektore firmy ktorych vyrobky pozname v zvukarskej praxi ako je napr. fi. FOSTEX svojimi vyrobkami umoznuju naviac este doplnit vybavu zvukara v tomto systeme o ovladaci pult.
Ten ma zvycajne vzhlad na prvy pohlad ako klasicku maly mixazny pult. a je mozne na nom vykonavat akekolvek zmeny rychlejsie a prehladnejsie ako by to bolo v pripade sekvencera. Plati aj napriek skutocnosti, ze niektore sekvencerove programy maju funkciu zobrazenia polohy jednotlivych FADER-ov vysielajucich ovladacie (riadiace) povely pre MIDI mixer.

Do jednotky MIDI mixera, ktora je vlastne prevodnikom MIDI /VCA sa mozeme dostat v teoretickej rovine aj z akehokolvek MIDI REMOTE CONTROL-era, akym je napr. aj LEXICON MRC alebo dalsie ine MIDI pristroje.

Ako uz bolo povedane, su na trhu dostupne aj drahsie a zlozitejsie systemy pre automaticku mixaz. Tie sa vyuzivaju v spickovych profesionalnych nahravacich studiach.

Ich nevyhodou je skutocnost, ze nie su cenovo porovnatelne s MIDI.

Vyhodnou vlastnostou je vsak naopak to, ze sa pohyb bezca konkretneho FADER-a zaznamena do pamate vnutorneho pocitaca. Ten je opatovne synchronizovany rekorderom (zaznamove zariadenie). Potom su jednotlive zmeny zaznamovej urovne signalu ovladane (riadene) spomenutym vnutornym pocitacom a tieto cinnosti prebiehaju v obvodoch VCA ktore su sucastou jednotlivych kanalov.

muziker
08.04.2009, 23:15
Pokracovanie temy: Automaticka MIDI mixaz.

Luxusnejsie modely su vybavene systemom pri ktorom vnutorny pocitac ovlada (riadi) priamo pohyb FADER-ov pultu v realnom case - FLYING FADERS. Cele sa to deje podla toho, ako si cely system naprogramujeme v predstihu pred samotnou pracou na konkretnom projekte.

Tymto programom ale nie su ostatne ovladacie prvky pultu (vo vacsine pripadov) ovladane (riadene) v realnom case. Plati to samozrejme okrem niektorych drahych modelov, ktore taku moznost samozrejme maju.

Ich nastavenie je vsak mozne ukladat do pamati pocitaca a v pripade potreby ich kedykokvek znova vyvolavat podla konkretnych poziadaviek zvukara.

Takymto sposobom je mozne nastavit pult do rovnakej konfiguracie v akej bol pult pred prerusenim prace na konkretnom projekte. Cele to je otazkou velmi kratkeho casu.

Realitou poslednej doby digitalny zaznam zvuku a preto sa v suvislosti s nim rozsirili v kazdodennom zivote aj digitalne mixazne pulty. Ich ponuka na trhu je dnes uz poriadne bohata.

muziker
09.04.2009, 13:54
Dokoncenie temy: Automaticka MIDI mixaz.

Dnes sa pokusim dokoncit rozpravanie na tuto temu. Ako som uz konstatoval, dnes su uz rozsirene digitalne mixazne pulty ktore nam sluzia pri digitalnom zazname zvuku.

Uz pri zbeznom pohlade na nich sa presvedcime, ze ich vzhlad je velmi jednoduchy, lebo na nich najdeme len tie ovladacie prvky, ktore budeme potrebovat pri obsluhe celeho systemu, dalej nevyhnutnu klavesnicu a samozrejme aj monitor.

Tento system nam umoznuje vykonavat prakticky akekolvek operacie so zvukom. Vratane automatickej mixaze kedze v tejto casti sa zaoberame hlavne automatickou MIDI mixazou zvukovej snimky.

Spominane pulty byvaju sucastou rozsiahlejsieho digitalneho komplexu, ktory zvycajne byva umiestneny v samostatnej - oddelenej miestnosti kde su mechanicke komponenty pocitaca (pc) odhlucnene - HDD, chladenie a pod.
Potom v miestnosti rezie studia sa budu samozrejme nachadzat vylucne iba ovladacie (riadiace) prvky celeho systemu, dalej monitor a tiez nevyhnutne odposluchove monitory (reproboxy).

Vsetky systemy automatickej mixaze sluzia iba na ulahcenie prace zvukara v nahravacom studiu. Preto je konecna mixaz zvukovej snimky zavisla len od schopnosti (neschopnosti) zvukovych majstrov, ale tiez od ich hudobneho citu (tu je priam nevyhnutne aby mal zvukar napocuvane mnozstvo hudby a je dobre ak ma aj istu davku hudobnej predstavivosti).

Samozrejmostou je aj kvalita vybavenia nahravacieho studia prislusnou technikou. Vysledok do znacnej miery ovplyvnuju aj dalsie faktory ktore maju svoj vplyv na kvalitu vysledneho zvukoveho snimku.

muziker
09.04.2009, 22:42
Na par nasledujucich dni skusim "nakusnut" dalsiu temu, povedzme - ZAZNAM ZVUKU.

Hned na zaciatku by som chcel upozornit, ze tu nebudeme rozoberat detailne konkretny popis jednotlivych systemov pre zaznam zvuku. Popisy obsluhy a udrzby jednotlivych konkretnych komponentov najdeme v tlacenej forme urcite dost a pri ich nakupe dostaneme vzdy rozsiahly manual.

Preto sa budeme viac venovat v kratkosti vsetkemu a nicomu zaroven. Pokusim sa tu zhrnut zakladne pravidla pri tychto cinnostiach, rozdelime si tu jednotlive pristroje podla spolocnych znakov a uvedieme si tu aj zakladne pravidla ktore je potrebne dodrzat pri zazname zvuku na rozne zaznamove media.

Ako som uz viackart spomenul, dnes vladnu svetu digitalne systemy vo vseobecnosti a teda aj vo zvukarine.
Niektori fajnsmekri sa vsak naopak snazia ozivovat niektore prednosti "analogu" a nedaju dopustit na stare masinky aj co do zaznamu zvuku.

Nie je preto ziadnou vynimocnostou stretnut sa dnes s rydzo analogovym riesenim zaznamu na jednej strane a ako opacny pol zase s rydzo digitalnym zaznamom.
Urcitym hybridom sa vsak moze javit kombinacia tychto rieseni. Kazdy sposob ma svoje klady ale aj svoje nedostatky a preto kazde z rieseni ma aj svojich zastancom ale aj svojich oponentov.

Aj napriek tomu co je vyssie napisane je vsak jasne jedno. Digitalne systemy su na vzostupe a prechadzju pomerne rychlym vyvojom. A ci uz sa to zastancom analogu paci a ci nepaci, smer vyvoja v tomto odvetvi je az nadmieru jasny.

Vecne spory o tom ci ma digital buducnost alebo nie tak pomaly tichnu priblizne v linearnej zavislosti podla toho ako technicky pokrok digitalnych technologii odstranuje jeden nedostatok tohto riesenia za druhym a priaznivci "kristalovo cisteho" zvuku su den za dnom spokojnejsi.

muziker
09.04.2009, 23:01
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Na trhu sa objavuje kazdym dnom viac digitalnych masiniek ktore oplyvaju velkym mnostvom moznosti nebyvalych pri analogovych masinkach. Naviac digitalna technika umoznuje matematicke modelovanie zvukov roznych VINTAGE kuskov ktore sa velmi priblizuju aj v detailoch k realnym zvukom starych pristrojov.

Osobne vsak vidim trocha problem v tom ze sa stale len priblizuju uz vymyslenemu, ale jedneho dna to hadam aj dosiahnu uplne na 100 %.

Trend je vsak neuprosny a tak sa podiel mechanickych casti z minulosti znizuje na minimum a nastupuje miniaturna elektronika. Zvysuje sa tym tak kvalita ako aj spolahlivost, co urcite mnohych potesi.

Z tychto pohladov je dnes uplne jasne ze napr. co sa tyka zaznamu zvuku uz az na male vynimky tvoriace len ortodoxnymi zastancaami magnetofonovych pasov studiovych magnetofonov sa dnes prakticky vo vacsine pripadov uz nepouzivaju, lebo ich nahradili hard disky (HDD) pocitacov ine moderne media ktore pozname z digitalnych systemov nahravacej techniky. Je to realita dneska.

muziker
13.04.2009, 13:28
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Nahravanie zvuku (obecne zaznam signalu) vo zvukarskej praxi v nahravacom studiu by sme mohli bez dlheho premyslania rozdelit tieto zakladne casti:

- viacstopovy zaznam
- stereofonny zaznam zmiesanej (zmixovanej) nahravky

Viacstopovy zaznam v principe spociva v tom, ze kazdy hudobny nastroj (pripadne skupina hudobnych nastrojov) samostatne sa nahra (zaznamena, nasnima) na samostatnu stopu zaznamoveho media.
To samozrejme plati aj v takom pripade ak kapela bude hrat v nahravacom studiu spolu naraz. Taktiez v pripade ak ide o zive (live) vystupenie - teda koncert.

Jednotlive hudobne nastroje (ale aj hlasy spevakov) sa vo vacsine pripadov nahravaju (zaznam) ako neupravene. Je to preto, aby sme si ponechali moznost uprav zvuku na etapu mixaze. Plati to najme pre pripady, ak ma zvukovy majster k dispozicii dostatocne mnozstvo stop na rekorderi a zaznamovom mediu.

Vyssie popisany sposob prace so zvukom ma viac vyhod. Predovsetkym je vyhodna skutocnost, ze pri samotbej mixazi mame moznost pocuvat nahravku vo vyslednom stave, pricom v tejto faze mozete nadobudnut presvedcenie, ze konecne upravy zvuku jednotlivych nastrojov chcete urobit uplne inak ako ste zamyslali vo faze nahravania (zaznamu), ked ste poculi predmetny song este v "surovom" stave, pripadne ak ste este nemali na stopach nahrate (zaznamenane) vsetky nastroje.

Nakoniec jedno dolezite upozornrnie. Moznosti uprav zvuku pri konecnej mixazi zvukovej snimky su tym viac obmedzene, cim viac hudobnych nastrojov bude hrat spolu v jednej stope (pripadne v dvoch stopach pre pripad STEREO nahravky). Je to v priamej suvislosti s tym co som povedal uz vyssie o pocte potrebnych stop pri praci so zvukom.

muziker
13.04.2009, 23:34
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Naposledy sme hovorili o obmedzeniach co do poctu stop. Urcitym kompromisom vsak mozu byt u viacstopych systemov moznosti rozsirenia pouzitim vacsieho mnozstva modulov, ci synchronizovanych jednotiek.

V nahravacich studiach kategorie poloprofesionalnych sa mozeme prakticky stretnut najcastejsie s poctom analogovych stop takymto: 8, 16 stopami (tzv. polpacovy pas) a s 24 stopami (tzv. palcovy pas).

Tieto byvaju doplnane redukciou sumu - dbx, resp. dolby. Najdeme ich na viacstopovych magnetofonoch znaciek Fostex, alebo Tascam, ci inych.

Velkou nevyhodou tychto pristrojov je ale skutocnost, ze nahraty (zaznamenany) signal nie je mozne pocas nahravania priebezne kontrolovat. Je to preto tak. lebo obsahuju len jednu kombinovanu hlavu, ktora je spolocna tak pre nahravanie (zaznam) ako aj pre prehravanie (reprodukciu).

Naviac je tu menej prijemnna skutocnost a tou je pomerne mala sirka jednotlivych stop. Z tohto dovodu je do znacnej miery ovplyvnena aj samotna kvalita nahrvaky (zaznamu).

V nahravacich studiach byva velmi casto synchronizovany analogovy viacstopovy studiovy magnetofon s pocitacom (PC). Ten potom sluzi na nahravanie (zaznam) vsetkych MIDI signalov ci uz z klavesovych, alebo aj inych hudobnych nastrojov na "virtualne" stopy. Taktiez sa moze vyuzit aj pre pripadne pokyny potrebne ku mixazi zvukoveho snimku.

muziker
14.04.2009, 20:34
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Akymsi standardom vo vybaveni profi nahravacich studii sa v 90-tych rokoch stali 24-stope analogove studiove magnetofony v pocte 2 kusov. Tie pracovali s rychlostou 30"/sec. a naviac boli doplnene systemom DOLBY.

Ak je niektore nahravacie studio je nutene uspokojit sa s jednym takymto magnetofonom napr. z financnych dovodov, potom sa v takom pripade vyuziva pri nahravani (zazname) technika BOUNCING, co znaci zdruzovanie stop, alebo PING PONG.

Spomenuta technika spociva v zmixovani (zmiesami) dvoch a viac stop na mixaznom pulte, na ktorom vykoname aj potrebne korekcne upravy signalu a priestorove upravy signalu a naslednym spatnym nahranim (zaznamom) do ktorejkolvek volnej stopy resp. paru stop ktore zvukarovi este ostali k dispozicii.

Zaznam z povodnych stop, ktore sa uvolnili touto cinnostou je mozne nasledne zmazat a vyuzit ich nap. pre dalsie PLAYBACK-y.

Popisany postup vsak vedie u magnetofonov ku istym generacnym stratam. Preto by sme uvedenym sposobom urcite nemali spracuvat signaly ktore oplyvaju velkym dynamickym rozsahom, kedze v takomto pripade dochadza k znatelnemu narastu podielu sumu v nahravke.

muziker
14.04.2009, 20:55
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Pri "prepisovani" zaznamu nastrojov, ktore takymto kopirovanim zaznamu prilis neutrpia na kvalite svojho zvuku mozeme vykonavat aj viacnasobne prehravanie nahranych stop.

Naviac mozeme tiez mixovat (miesat) do jednej stopy nahraty (zaznamenany) zvuk spolocne so zvukom ktory bol zahrany "na zivo". Je to velmi vyhodne v pripade, ak "vrstvime" jednotlive hlasy na seba.

Potom to prakticky znamena, ze mozno napr. ku jednohlasemu (solo) gitarovemu zvuku ktory je uz nahrany napr. na stope 3 pridat (nahrat ku nemu) na zivo druhy hlas a zmixovat (zmiesat) v realnom case obidva hlasy na stopu napr. 4.

Takymto sposobom sa nam uvolni stopa na ktorej bol povodne prvy hlas a mozeme tak na nu nahrat (zaznamenat) zmixovany dvojhlas zo stopy 4 s napr. na zivo hranym tretim hlasom.

Ako vidime na priklade, moznosti ako je mozne postupovat mame k dispozicii urcite viac. Preto je kazdopadne dobre si ich predom dobre premysliet.

Preto BOUNCING sa opati uplatnovat v realite len pri takych zvukoch, u ktorych budeme dopredu poznat pomery jednotlivych hlasov. Je to preto, lebo po ich zmiesani (zmixovani) nebude samozrejme mozne akokolvek ich menit. Takymi su napr. viac hlasove sola, ale aj vokaly a klavesove party a podobne.

muziker
14.04.2009, 21:29
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Myslim ze som to uz niekde tu spominal (asi v casti o synchronizacii), ale zopakovat si to pre kazdy pripad mozeme, ze sa velmi neodporuca pri pouziti analogovych magnetofonov pouzivat okrajove stopy.

Je to z toho dovodu, ze tieto stopy trpia najvacsou pravdepodobnostou straty kvality zaznamu na nich. Je to hlavne vplyvom deformacii okrajov MGF pasu.

Prave preto sa pouzivaju tieto stopy zvacsa len pre zaznam synchronizacneho signalu, pripadne metronomu, ci pripadneho orientacneho spevu a podobne.

Pokial sa jedna o kvalitu MGF pasov, musime si jednoznacne uvedomit, ze aktivna vrstva na pase sa odiera bez ohladu na skutocnost, ci ho budeme nahravat alebo prehravat.

V pripade ak mame k dispozicii novy MGF pas, bude jeho aktivny povrch celkom hladky a homodenny. Cim viac sa MGF pas bude prehravat (tu chcem zdoraznit, ze velmi zalezi aj na tom, na akom pristroji bol pouzity), tym viac sa budu na nom prejavovat (objavovat) pozdlzne pruhy.

V lepsom pripade to budu takmer nepoznatelne pruhy, ale v horsom pripade to mozu byt az take, ktore budu deformovat nosnu vrstvu MGF pasu.

Omnoho lepsie na tom budu MGF pasy profesionalne alebo aspon poloprofesionalne. Tie su v zasade silnejsie a ich pevedenie zarucuje mhohonasobne mensie opotrebovanie ako to byva zvykom u MGF pasov komercnych. Plati to najma pre 1/2", 1", ale aj 2" sirky MGF pasov.

muziker
14.04.2009, 23:20
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Plne si uvedomujem skutocnost ze sa asi malokto z vas dnes dostane ku analogovemu studiovemu magnetofonu a MGF pasom ako zaznamovemu mediu. Aby sme vsak v tom mali principialne jasno, kedze mozno povedat ze vsetci sucasni zvukovi majstri presli tymto zariadenim, treba povedat nieco aj na tuto temu.

Ak sa v nahravacom studiu pracuje na spickovych projektoch, je akymsi nepisanym pravidlom (ak su na to samozrejme financie), ze MGF pas sa zasadne pouziva len na jednu nahravku.

V byvalom rezime u nas to ale neplatilo, pretpze v ramci uspornych opatreni sa MGF pas pouzival dovtedy (opakovany zaznam) kym na neho islo nieco nahrat. To sa samozrejme odzrkadlilo na kvalite zaznamu ktora s opakovanym zaznamom na ten isty pas sustavne klesala.

Jeden z najjednoduhsich testov na kvalitu MGF pasu je pomocou nf tonoveho generatora (zvycajne RC), ked beznym pocuvanim cisteho neprerusovaneho tonu sa prejavia vsetky kratkodobe vypadky modulacie ktore vznikaju porusenim suvislej magnetickej vrstvy na MGF pase - tzv. DROP-OUT-y.

Tie sa prejavia podstatne vyraznejsie takymto sposobom ako v pripade pocuvania nahrateho MGF pasu na ktorom je zaznam normalneho hudobneho materialu.

muziker
15.04.2009, 22:17
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Aby sme v nacatej teme postupovali kontinualne dokoncili problem testu kvality MGF pasu, musime konstatovat, ze cim bude vyssia rychlost posuvu MGF pasu, tym bude "pocutelnost" tzv. DROP-OUT nizsia. To jest budeme na tom relativne lepsie.

Prave z tohto dovodu sa zasadne v ziadnom pripade neodporuca pouzivanie niekolkokrat pouzitych (viacnasobne nahratych) MGF pasov pri rychlosti 19 cm/sec. a nizsich (samozrejme rychlosti posuvu).

V pripade ak pri praci zvukara ostali este nejake volne stopy na MGF pase je to v kazdom pripade vitane a kladne. Potom ich nasledne vyuzitie moze byt v takomto pripade roznorode ako napr.:

- Vyuzitie pri tzv. DOUBLE TRACKING, co je prakticky zdvojenie hudobneho partu. Ak ho budeme porovnavat napr. s ADT, co je automaticke zdvojovanie pri mixazi (napr. za vydatnej pomoci spozdovacich liniek), tak vysledok v prvom pripade bude mnohokrat lepsi a dokonalejsi.

- Vyuzitie pri STEREO-fonickom snimani zvuku hudobneho nastroja (na dve stopy).

- Dalsie vyuzitie je pri nahravacej technike vyuzivajucej viac priestorovych mikrofonov snimajucich akustiku nahravacieho studia. Potom sa kazdy mikrofon (jeho signal) moze nahrat do samostatnej stopy. Vzajomny pomer urovni tychto signalov (mysli sa tym samozrejme priamy signal, resp. zvuk ku priestoru) sa nastavi az neskor vo fazi mixaze zvukoveho snimku.

muziker
15.04.2009, 22:59
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Dalsie vyuzitie moze byt napr.:

- Vytvorenie viac verzii niektorych hudobnych partov o vybere ktorych (kombinacie) je mozne rozhodovat az vo fazi mixaze.

- Nahravanie roznych specialnych efektov z efektovych procesorov. Takto sa tieto moduly pocas mixaze uvolnia pre ich dalsie vyuzitie.

- Pomocny signal z lokalnych mikrofonov (kontaktne mikrofony), ktory moze sluzit napr. na klucovanie dynamickych efektov pouzivanych pre bicie nastroje.

- Vyuzitie pri mixovani v STEREO rezime do dvoch volnych stop.

- a dalsie ine sposoby vyuzitia.....

Dnes v dobe vyuzivania digitalnej techniky uz nemaju zvukari problemy so sumom ci saturacnymi javmi pri nahravani. K dispozicii pri svojej praci maju zvycajne aj vacsi pocet stop. Prakticky to byva 32, resp. 48 stop. Pre ulahcenie prace zvukara je mozne bez problemov tak vykonavat opakovany BOUNDING, kedze dnes prakticky odpadavaju problemy suvisiace so sumom, ale aj s generacnymi stratami.

muziker
16.04.2009, 22:42
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Na margo obsadzovaniu pozicii v oblasti poloprofesionalnej nahravacej techniky sa uz priblizne pred 15 rokmi stala pojmom prave firma (znacka) ALESIS, ktorej vyrobok ADAT ohuril vsetkych pouzivatelov nahravacej techniky.

Ukazal tak prakticky vsetkym uz vo vtedajsej dobe, ze digitalna nahravacia technika vobec nemusi byt len zalezitostou prachatych profi nahravacich studii, ale je dostupna prakticky kazdemu zaujemcovi.

Vsetko ako sa zda je otazkou primeranosti stanovenych cien vreckam potencionalnych zakaznikov. Kedze vsak cena elektroniky (a tym aj cena gigitalnej nahravacej techniky) v poslednej dobe sympaticky klesla a bude aj nadalej klesat v buducnosti, je myslim uplne realne mozne predpovedat jej masivne nasadenie v kratkej buducnosti.

Ruka v ruke sa na tomto podiela aj trend klesajucich ciem vypoctovej techniky. Aj ked sa mozno niekomu na prvy pohlad zda, ze to spolu nesuvisi, nie je to celkom tak.

Ved digitalne rekordery tiez obsahuju rovnake komponenty ako vypoctova technika. Ved harddiskove rekordery, pevne pamate, ci rekordery na opticke disky su toho dokazom.

Niektore fi. sa orientuju na vyvoj pristrojov, ktore tvoria samostatne funkcne celky (HW). Ine fi. sa naopak orintuju na SW vybavu tychto pristrojov, pripadne dalsie sa venuju dalsiemu zdokonalovaniu programovoveho vybavenia pre PC, ci napr. ich vybavovanie vhodnymi zvukovymi kartami vratane ich driverov za ucelom ich vyuzitia vo zvukovej technike. .

muziker
16.04.2009, 23:04
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Niekto moze povazovat rekording pomocou pristrojov typu ADAT od Alesis za spolahlivejsi, ale aj taky monitor PC ma svoje prednosti. Je tak preto, lebo nam ponuka neporovnatelne ryc a naviac prehladnejsie editacne moznosti.
To vsetko naviac vratane zobrazenia napr. presneho tvaru krivky signalu.

Ak vyssie povedane porovname s analogovym studiovym mnagnetofonom, ktory povazujeme za klasicky rekorder, musime rovnako tiez skonstatovat, ze u neho su nevyhnutne podstatne dlhsie casy napr. na vyhladanie prislusneho miesta.

To v principe urcite neplati u HDD systemov, ktore nam pri praci so zvukom ponukaju okamzity pristup ku lubovolnemu miestu v konkretnej nahravke. Ta sa nam naviac na obrazovke monitora zobrazi (znazorni) schematicky velmi prehladne.

Vyhodou pocitacovej techniky vo zvukarskej praxi je tiez skutocnost, ze nahraye party hudby mozeme lubovolne presuvat, kopirovat a podobne upravovat na inu casovu poziciu, pripadne na inu stopu, ci menit frekvencny priebeh (korekcie, efekty) alebo menit hlasitost (uroven) spracovavaneho zvukoveho signalu.

Strihy zvukovych snimok je mozne pomocou takejto techniky vzajomne rozne prelinat, alebo vykonavat rozne dalsie editacne postupy. V pripade nevyhovujucich vysledkov nasho snazenia, je vzdy mozne vratit naspatpomocou funkcie UNDO.

muziker
16.04.2009, 23:26
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

V takomto sposobe spracovania zvukoveho signalu pomocou PC mozeme konstatovat, ze vsetky zaznamenane zvuky, stopy, alebo nastrojove party, ci dalsie ine zalezitosti mozno pomenovat priamo z tienidla monitora (je absolutne jedno ci tu pojde o CRT alebo LCD).

Preto zvukar urcite nebude potrebovat napr. ziadne dalsie poznamky ku svojej praci.

Takto bude moct (myslim tym zvukar) jednotlive stopy medzi sebou lubovolne mixovat (zmiesavat). Okrem toho system virtualnych stop umoznuje jeden zvukovy zaznam nahravat trebars aj 20-krat na tu istu stopu a poziciu. To samozrejme ako som uz povedal prv pri analogovych studiovych viacstopych magnetofonov nebolo samozrejme mozne.

Pri digitalnej technike je prinosom aj skutocnost, ze vsetky pokusy (spomenul som tu 20-nasobne nahravanie) ostavaju vzdy k dispozicii pracovnikovi so zvukom pre jeho dalsie potreby, co u analogu nebolo jednoducho myslitelne.

muziker
23.04.2009, 20:44
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Zaroven ma zvukovy technik vynikajucu opticku kontrolu vykonavaneho strihu zvukovej snimky prave zobrazenim priebehu tvaru krivky vo zvolenej mierke a pre lubovolny pocet pouzivanych stop.

Pri tejto praci je synchronizacia s dalsimi pouzivanymi pristrojmi a tiez aj zalohovanie dat len uplnou samozrejmostou.

Jednotlive SW (programy)pre taketo cinnosti su neustale zdokonalovane a vyvijaju sa nove, pricom su sucasne doplnovane dalsimi editacnymi pomockami - TOOLS. Tie su rozsirovane o rozne signalne a efektove procesory a tiez o dalsie moznosti.

Vsetko je nahravane (zaznamenavane) v digitalnej kvalite o ktorej mozno bez obav povedat ze je dokonala. S tymto urcite nebudu suhlasit fanatici obhajujuci vylucne analogove postupy spracovania zvuku, zaryti obhajcovia viacstopych studiovych magnetofonov a tym aj magnetofonovych pasov, hoci nachadzaju stale menej argumentov pre svoje tvrdenia preco tieto nove digitalne systemy nepouzivat.

Ak sa prizrieme cene komponentov digitalnej techniky, musime konstatovat, ze ta klesa kontinualne uz dhsiu dobu. Preto digitalne "masinky" uz dnes mozeme nakupit mnohokrat za nizsiu cenu ako je to v pripade klasickych analogovych rekorderov vyuzivajucich ako medium pre zaznam zvuku - magnetofonovy pas.
..

muziker
23.04.2009, 21:38
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Druhu skupinu pristrojov - rekorderov v nahravacich studiach tvoria MASTER pristroje. Do nich sa mixuje vysledny STEREO-fonny zvuk.

Povodne sa v tejto kategorii rekorderov pouzivali analogove stereofonne magnetofony. V nasich podmienkach sa v studiovej praxi pouzivali vyrobky STUDER a REVOX samozrejme v kategorii poloprofesionalnej techniky.

Tieto nasledne boli vystriedane podstatne mensimi R-DAT pristrojmi, ktore umoznovali max 2 hodiny stereofonneho digitalneho zaznamu na jednej miniaturnej kazete vo vybornej kvalite.

Do domacich nahravacich studii su ponukane v komercnych verziach tieto pristroje este aj dnes za relativne nizku cenu. Ak budeme porovnavat ich kvalitu s velmi drahymi profi pristrojmi, musime jednoznacne konstatovat, ze kvalita zaznamu je v oboch kategoriach prakticky rovnaka. Rozdoel je len v niektorych funkciach, ktorymi lacnejsie pristroje neoplyvaju. Je to napr. rychly start, letmy strih, synchronizacia, ci zmena vzorkovacej frekvencie a podobne. Na co ale musim upozornit, je vsak nizsia spolahlivost v neprospech lacnejsich pristrojov.

U vsetkych pristrojov R-DAT sa vsak prakticky spolocne s digitalne nahratou zvukovou informaciou zaznamenava aj ABSOLUTNY CAS a rozne kody ako je napr. START, END, SKIP ID a pripadne dalsie, ktore umoznia zvukovemu technikovi velmi rychlo vyhladat jednotlive hudobne tituly v nahravke.

Kazety R-DAT tvoria s formatom U-MATIC mozno povedat zakladne zaznamove medium v niektorych studiach a pri vyrobe CD, ale aj dnes znova oblubenych GRAMO platni, ci aj v specialnych pripadoch komercnych MGF kaziet.

muziker
23.04.2009, 22:16
Pokracovanie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Studiovy zaznam zvuku na klasicke magnetofonove kazety a to tak chromoxidove ako aj METAL-ove sa dnes uz nepouziva, lebo z pohladu kvality su tieto media davno prekonane. Urcite sa vsak aj dnes v archivoch roznych radii este nachadzaju ako vzacne archivne nahravky.

Komercne kazety urcene pre 4 - stopy resp. 8 - stopy zaznam na magnetofonoch ale urcite este aj dnes najdeme ako sucast kompaktnych pristrojov urcenych vylucne pre domace nahravacie studia ktorych sucastou byva okrem ineho aj maly mixazny pult.

Samozrejme vyuzit pre zmixovanie zvukovej nahravky mozeme aj akekolvek ine analogove alebo digitalne media, vratane znameho HDD z pocitacov, ale aj opticky disk.

Pre hromadnu vyrobu sa vsak zvykol cely zvukovy zaznam skopirovat nnnnnna format R-DAT alebo U-MATIC, pripadne podla dohody s vyrobcom aj na inom mediu.

Fredo
26.04.2009, 19:46
minule som pozeral jeden koncert a hral s cistym zvukom a potom prepol snimac a uz mal distortion ako sa da spravit ?

-MaReK-
26.04.2009, 19:49
Buď tak, že mal v gitare aktívnu elektroniku a prepol na snímač ktorý bol na nej, tým pádom prehúlil vstupy na efektoch a dosiahol skreslenie.
Mne sa ale skutočnosťou vidí, že neprepol snímače, ale pridal hlasitosť (na čistom zvuku ju mal stiahnutú) a tým pádom aj gain.
Možné je, že naraz ako prepol snímač stúpil na efekt. ;)

joeee_y
26.04.2009, 20:57
minule som pozeral jeden koncert a hral s cistym zvukom a potom prepol snimac a uz mal distortion ako sa da spravit ?

lespauloidna gitara ma volume na kazdy snimac zvlast - na jeden snimac volume stiahnes, na druhy vyknedlis, aparat nastavis tak, ze na slabsie nastavenom snimaci je clean zvuk, na silnejsie nastavenom to kresli....

muziker
27.04.2009, 22:17
Dokoncenie rozpravania na temu ZAZNAM ZVUKU.

Pre ucely sirenia zvukoveho zaznamu vzduchom (bezdratovo eterom) alebo zvukoveho zaznamu na urcitom type nosica sa vykonava mastering.

Ten spociva v presnom poradi jednotlivych skladieb na zazname, vytvoreni a vycisteni medzier medzi nimi (pauzy), vykonani drobnych korekcnych alebo dynamickych uprav, spracovanie zvukoveho zaznamu viacpasmovym digitalnym kompresorom a tiez v prepise na format z ktoreho sa uz budu priamo vyrabat matrice pre jednotlive typy nosicov.

Kompletne spracovanie zvukoveho zaznamu bude teda pozostavat z tychto ciastkovych cinnosti (faz):

- Vytvorenie casoveho harmonogramu prace pri nahravani v nahravacom studiu a ujasnenie si jednotlivych technologickych postupov a systemu nahravania pre zakladny zaznam zvuku a nasledne playbacky.

- Nahravanie (zaznam) zakladnych zvukov, playbackov a specialnych efektov na viacstopy studiovy rekorder - SESSION TAPE.

- Zmixovanie jednotlivych stop do STEREO rezimu - ORIGINAL MASTER.

- Dodavka stereofonickej nahravky na MASTERING. Odtial odchadza vo formate vhodnom pre dalsiu vyrobu (LP, CD, MC).

- Výroba skleneného master disku pre lisovanie CD, TAPE PANCAKE pre MGF kazety, alebo medeneho master disku pre vyrobu ciernych (selakovych) LP gramoplatni. Produkcia LP sa v poslednych asi 20 rokoch silne utlmovala, ale dnes ich produkcia stupa kedze sa zaujem o nich v poslednej dobe do znacnej miery ozivil.

- Hromadna vyroba CD, LP a MC, ich potlac, vyroba obalov a podobne.

- Distribucia do siete predajni s tymto artiklom.

- Prehravanie tychto nosicov na komercnych prehravacoch CD, MC a GRAMO pristrojoch.

Tymto by som rozpravanie o zazname zvuku ukoncil a v buducom clanocku sa zacneme venovat prepajaniu jednotlivych pristrojov v nahravacom studiu. Pekny vecer.

muziker
28.04.2009, 21:35
Ako som vcera slubil, dnes zacinam rozpravanie o prepojovani pristrojov v nahravacom studiu. Urcite to bude pouzitelne aj v inych situaciach a myslim, ze mnohi z vas tu najdu riesenie na svoj technicky problem.

Najprv si povieme nieco o prepojovacoch (PATCH-BAY).

Tieto zariadenia byvaju nevyhnutnou sucastou kazdeho studioveho mixazneho pultu. Prakticky ide o prepojovacie pole, ktore moze byt zabudovane priamo v samotnom pulte, co nevyhnutne musi do znacnej miery zvacsit jeho rozmery. Inou alteranativou ku uvedenemu rieseniu je samostatny prepojovac.

V nahravacom studiu ako takom sa casom prislo na to, ze pri potrebe casto menit prepojovanie signalovych ciest je spojene s castym zapojovanim a rozpajanim kablov na zadnych paneloch efektovych procesorov, ale aj mixaznych pultov. To vsak zabera drahocenny cas zvukara a niekedy je to aj cinnost viac obtiazna.

Preto je mnohokrat lepsie riesenie priviest vsetky casto pouzivane vstupy a vystupy do PREPOJOVACA. V nom potom mozno velmi jednoducho prepojovat signalne cesty pomocou kratkych vodicov (kablov).

muziker
28.04.2009, 22:25
Pokracovanie v rozpravani o prepojovacoch.

Profesionalne prepojovace pouzivane v nahravacich studiach byvaju zvycajne vybavene velmi kvalitnymi miniaturnymi zasuvkami (konektormi???), ktore maju casto pozlatene kontakty pre zabezpecenie dobrej vodivosti a tym aj malemu prechodovemu odporu.

Prispieva to ku znizeniu strat na uzitocnom signali a znizuje to moznost vzniku poruch a roznych pazvukov. Zaroven tato skutocnost vsak nevyhnutne aj predrazuje toto zariadenie. Prave z tohto dovodu sa v beznych poloprofesionalnych prepojovacoch pouzivaju lahko dostupne seriovo vyrabane 6,3 mm zasuvky typu JACK (pozname ich z gitar, efektov, komb a podobne), ktore su casto v plastovom prevedeni a zapojene nesymetricky.

Rozmery samotneho prepojovaca byvaju podriadene zvycajne poctu unifikovanych panelov - 1U, resp. 2U znamych z RACK-oveho prevedenia pristrojov pouzivanych v muzikantskej praxi.

Zvycajne tieto unifikovane panely obsahuju 16 zasuviek v dvoch radoch, pricom kazda zasuvka z horneho radu tvori par zasuvke v tej istej pozicii spodneho radu (dvojica).

Typicky prepojovaci system mava vyvedene bezne pouzivane vstupy (INPUTS) a vystupy (OUTPUTS), ktore moze zvukovy technik prepojovat podla konkretnych poziadaviek kratkymi prepojovacimi kablami zakoncenymi na oboch stranach koncovkami (zastrckami) typu JACK 6,3 mm.

Takymto sposobom je zaisteny pristup ku mikrofonovym vstupom, linkovym vstupom, vstupom a vystupom doplnkovym zariadeniam. Tiez ku bodom typu INSERT na jednotlivych kanaloch.

muziker
29.04.2009, 20:55
Pokracovanie v rozpravani o prepojovacoch.

Existuje norma, ktora riesi zapojenie prepojovacov. Tuto normu je potrebne dodrzat.

Signalove "kostry, resp. uzemnenia" byvaju vzdy spolocne ak ide o nesymetricke prepojovace. Kable privedene do prepojovaca mozu byt bud priamo prispajkovane zo zadnej strany k zasuvkam, alebo sa mozu prepojovat pomocou zasuviek typu JACK, alebo multikonektorov na zadnom paneli prepojovaca.

Na kontakty c.1 (spicka JACK-u) sa privadza signal a na kontakty c.3 (driek JACK-u) signalova kostra (zem). Sada spinacich, vypinacich ci prepinacich kontaktov na zasuvkach JACK ktora tvori ich sucast sluzi na prepojenie prislusnej signalovej cesty.

Ak nie su do tychto zasuviek (JACK) zasunute ziadne zastrcky, tak spomenute kontakty č.1 a c.2 su prepojene pomocou sady prepinacich kontaktov a tak akykolvek signal ktory prichadza do jednej zasuvky JACK (zvycajne horna) je pomocou prepinacich kontaktov privedeny do druhej zasuvky JACK (zvycajne spodnej).

Co sa stane ak zasunieme zastrcku JACK do spodnej zasuvky JACK si povieme v nasledujucom prispevku.

muziker
30.04.2009, 18:00
Pokracovanie v rozpravani o prepojovacoch.

Ak sa vsunie do spodnej zasuvky JACK zastrcka, kontakty sa rozpoja a prepojkou nebude prechadzat tak ziadny signal (ak ma mixazny pult INSERT body, tak velmi rychlo zistime, ze ich vyvedenie do prepojovaca je pre zvukara je velmi vyhodne, lebo je tak mozne lahko, jednoducho a prehladne do tychto bodov pripajat akekolvek zvukove procesory bez potreby akokolvek pohnut mixaznym pultom).

Ak nie je do prepojovaca zapojeny ziadny JACK, spracovavany signal "urobi len akusi malu okruznu jazdu prepojkou cez prepinacie kontakty a vrati sa spat do mixazneho pultu.

Ak sa vsak prepoji vrchna zasuvka do vstupu efektoveho zariadenia a spodna do jeho vystupu a prepinacie kontakty sa rozpoja a kompletny signal prechadza cez efektovu jednotku a potom sa vracia naspat do mixazneho pultu.

Vrchna zasuvka nema vo vacsine pripadov prepinacie kontakty preto, aby bolo mozne ak to bude potrebne rozbocit (rozdelit) signat do viacerych signalnych ciest.

muziker
03.05.2009, 17:20
Pokracovanie v rozpravani o prepojovacoch.

Ak zapojime zastrcku JACK do hornej (vrchnej) zasuvky na prepojovaci, prepoj medzi vrchnou a spodnou zasuvkou prepojovaca sa neprerusi a tak sa moze signal vratit naspat do mixazneho pultu. Pritom zostava k dispozicii zvukarovi napr. aj pre pripojenie do dalsieho efektu (procesora) odkial sa moze upraveny signal odosielat do dalsieho volneho kanala.

Takymto typickym prikladom takehoto vyuzitia moze byt zdvojenie za pomoci DDL, co je oneskorovacie vedenie (spozdovacia linka) v rezime STEREO, kde je priamy zvuk v priestore nasmerovany na opacnu stranu ako zvuk, ktory sme upravili pomocou zvukoveho procesora (efektu).

V takom pripade, ak by sme nemali k dispozicii prepojovac takehoto typu, bolo by kazdopadne potrebne pouzit bud box pre rozdelenie signalov tzv. SPLITTER BOX, alebo aspon nejaky vhodny rozbocovaci prvok.

muziker
03.05.2009, 17:45
Pokracovanie v rozpravani o prepojovacoch.

Povieme si este o dalsich sposoboch vyuzitia prepojovaca. Ako dalsi by som uviedol taky, ktory spociva v prepojeni vsetkych vstupov a vystupov z efektovych jednotiek (procesorov) ktore ma zvukar k dispozicii v danom okamihu pri svojej praci.

Do prepojovaca je rovnako mozne priviest vsetky vystupy - SEND pre odosielanie signalu do efektovych jednotiek (procesorov) a pre navrat uz spracovaneho signalu naspat do mixazneho pultu - RETURN. V takomto pripade na prepojenie do akejkolvek efektovej jednotky (procesora) budeme potrebovat len kratke prepojovacie kable. Pri takomto pouziti prepojovaca vobec nebudeme potrebovat vyuzit prepinaci kontakt ktory sluzi ku prepojeniu signalnej cesty medzi hornou a spodnou zasuvkou prepojovaca.

Do prepojovaca sa velmi casto zvykne privadzat aj tzv. klucovaci vstup. Byvaju nim vybavene niektore procesory ako napr. GATE, COMPRESSOR a pod. Tu vsak moze docadzat ku vzniku urcitych problemov, kedze niektori vyrobcovia aktivuju tuto funkciu potrebou zasunutia zastrcky JACK do klucovacieho vstupu na zadnom paneli procesora.

Ak vsak v tomto vstupe bude trvale zapojeny JACK - vyvedenie do prepojovaca, klucovanie bude stale v cinnosti (funkcny stav) bez ohladu na to ci je to potrebne alebo nie.

Ak nastane takyto pripad, potom je potrebne ako jedina moznost nahliadnut do manualu za ucelom zistenia skutocnosti ako je zasuvka klucovacieho vstupu vlastne zapojena.

Velka vacsina kvalitnejsich procesorov ale s takouto moznostou rata a tak tuto funkciu zvukar aktivuje priamo na prednom paneli pristroja.

muziker
03.05.2009, 18:15
Dokoncenie rozpravania o prepojovacoch.

V tejto faze rozpravania je myslim dolezite pripomenut, ze do prepojovaca je mozne priviest aj mikrofonne vstupy, MIDI riadiace signaly, rozne impulzy a riadiace napatie napr. pre syntaky a podobne.

Tu je dolezite uvedomit si jednu dolezitu skutocnost a sice ze v tychto pripadoch pojde o rozne (rozdielne) urovne jednotlivych signalov. Prave preto v takychto pripadoch byva dobrym zvykom pouzivanie oddelenych prepojovacov.

Pre mikrofony sa velmi casto pouzivaju prepojovace XLR ktore pracuju so symetrickym signalom. Byvaju v nahravacom studiu umiestnene na stene.

Aby sme praci s prepojovacmi dali realny rozmer, je potrebne si uvedomit, ze v ziadnom pripade nie je potrebne za kazdych okolnosti privadzat do prepojovacov uplne vsetky zdroje signalu ktore su k dispozicii napr. v uz spominanom nahravacom studiu.

V pripade lacnejsieho vybavenia nahravacieho studia by to kazdopadne znamenalo neumerny narast ceny s pribudajucim mnozstvom dalsich kablov, zasuviek a zastrciek.
Preto je dobre si uvedomit aj dalsiu suviasiacu skutocnost s tymto problemom a sice ze s pribudajucimi kablami, zasuvkami, zastrckami a nutnymi dalsimi kontaktami nam bude nevyhnutne klesat aj celkova spolahlivost celeho systemu.
Na to nezabudajte nikdy a volte pri svojej praci vzdy rozumny kompromis. Nie je pravda ze s najkomplikovanejsim (a zaroven mozno aj najdrahsim) riesenim vasho systemu dosiahnete najlepsi vysledok. Niekedy nas zivot presviedca ze v jednoduchosti je krasa. Vela uspechov vo vasom snazeni.

muziker
03.05.2009, 18:52
Doplnok rozpravania o prepojovacoch.

Doplnim tuto temu o zoznam najcastejsie vyvadzanych signalnych bodov do prepojovaca v priestoroch nahravacich studii.

Linkove vstupy:

- do mixazneho pultu
- do viacvstopoveho rekordera
- do STEREO pristrojov

Linkove vystupy:

- z viacstopoveho rekordera
- zo STEREO pristrojov

INSERT POINTS (insertne body):

- vstupnych kanalov
- subvystupov

Linkove vystupy z mixazneho pultu do efektu - SEND

Linkove vstupy pre signal z efektu - RETURN

Vstupy do efektov a zvukovych procesorov

Vystupy z efektov a zvukovych procesorov

Vystupy z klavesovych hudobnych nastrojov

- - - / / - - -

muziker
03.05.2009, 19:28
V dalsom si budeme rozpravat o tzv. modulacnych kabloch ktore sluzia na prenos audiosignalov medzi jednotlivymi pristrojmi audioretazca.

muziker
04.05.2009, 20:21
Dnes si v kratkosti porozpravame nieco o tzv. modulacnych kabloch.


Modulacnymi kablami budeme vo zvukarine nazyvat vsetky kable ktore nam sluzia na prenos audiosignalov medzi jednotlivymi komponentami (pristrojmi) audioretazca.

V zasade to budu vzdy typy tzv. koaxialnych kablov, ktore maju v principe jeden alebo viac signalnych (zivych) vodicov obklopenych vodivym plastom, ktory moze byt rozneho prevedenia (plny medeny plech zvinuty do tvaru rurky, medena alebo hlinikova folia s pridanim pozdlzneho vodica u Al folie kvoli moznosti spajkovania, pripadne vodivych plastov, alebo to mozu byt spletene tenke medene vodice (pripadne pramienky tychto vodicov) tvoriace ohybny plast koaxialneho kabla (hovorime mu aj tieneny kabel).

V casti venovanej mikrofonom v tejto teme som uz spominal vyhody ale aj nevyhody roznych typov kablov.

Kedze tu hovorime hlavne o nahravacich studiach a vysokej kvalite spracovavaneho signalu, budeme v takychto pripadoch pouzivat zasadne len kable kvalitne a pri pohyblivych prepojeniach musia byt tieto kable naviac aj dobre ohybne aby sa predislo ich poskodeniu a tym aj znehodnoteniu spracovavaneho signalu.

muziker
04.05.2009, 20:40
Pokracovanie o tzv. modulacnych kabloch

V pripadoch, ak v nahravacom studiu pozadujeme trvale prepojenie bez castejsej az ziadnej manipulacie s nimi, je mozne pouzit aj menej ohybne typy kablov a naviac sa taketo kable zvyknu vyvazovat do tzv. foriem, ktore obsahuju prakticky vsetky modulacne kable pohromade.

Na taketo ucely mozeme vyhodne pouzit uz spominane neohybne koaxialne kable s foliovym tienenim a ochrannym plastom kabla vyrobenym z plastu. ako som uz v minulom clanocku spomenul, tienenie sa pripaja ku zariadeniam pomocou pozdlzne vedeneho vodica s foliou.

Pri vedeni tychto kablov na mensie vzdialenosti nie je ich kvalita a parametre az tak kriticke, no pri vacsich vzdialenostiach uz musime vazne pomyslat o pouziti kvalitnejsich kablov. Tu by sa nam usetrenie niekolkych eur za cenu lacnejsich kablov mohlo vypomstit v podobe degradacie spracovavanych signalov v nahravacom studiu.

Zvlastnou kapitolou je vedenie (alebo nevedenie) modulacnych kablov v blizkosti alebo pozdlz roznych sietovych rozvodov, pripade v blizkosti roznych transformatorov napojenych na rozvodnu siet, v blizkosti povedzme vysokofrekvencnych vedeni pocitacovych sieti, ale aj kablov (vodicov) sluziacich na pripojenie reproduktorov.

muziker
04.05.2009, 22:27
Pokracovanie o tzv. modulacnych kabloch

Ako som uz spominal jednotlive situacie ked nie je vhodne viest modulacne kable spolu resp. vedla niektorych zariadeni resp. vedeni - je to preto, lebo to moze byt pricinou vzniku roznych ruseni. Rusive vplyvy vsak musime eliminovat na minimum a preto nie je vhodne viest modulacne kable v blizkosti kablov sietovych rozvodov, ani ich viest paralelne vedla seba a v ziadnom pripade nie je mozne ich davat do spolocnej formy, teda spolocneho zvazku kablov z uz popisanych dovodov.

Co sa tyka pouzitia jednotlivych druhov resp. typov kablov na poziciu modulacnych kablov, nevylucuje sa ani ich vlastna vyroba za dodrzania niektorych pravidiel. Vlastna vyroba tychto kablov v niektorych pripadoch moze priniest usporu financnych prostriedkov v porovnani s nakupom hotovych kablov. V inych pripadoch (napr. mikrofonne kable) je rozdiel v cene zanedbatelny.

Ak sa vsak niekto rozhodne vyrabat kable vlastnej vyroby, predoklada sa ze ovlada dobre spajkovanie. Ak to nie je pravda, radsej nech kupi kable hotove, lebo za cenu par usetrenych koruniek si moze narobit kopu starosti s nekvalitnymi kablami (studene spoje, nevhodne odizolovanie vodicov, prehriatie izolacnej hmoty a pod.) a tym aj nasledne riesenie zbytocnych problemov v nahravacom studiu.

muziker
04.05.2009, 22:44
Dokoncenie rozpravania o tzv. modulacnych kabloch

Ked sme uz pri kabloch, musime spomenut aj ich vlastnosti. Okrem kapacity kablov (ta sa prejavuje svojim rastom na potlacani vysok v signali) a stupna ochrany pred vonkajsimi rusivymi vplyvmi rusiacich signalov su dolezitym faktorom pri posudzovani vlastnosti modulacnych kablov aj ich mechanicke vlastnosti.

Takymito vlastnostami su aj pevnost, stalost, ohybnost, mechanicka odolnost. Nezanedbatelna je aj typicka nachylnost na hluky pri manipulacii s modulacnymi kablami (urcite ste sa uz vsetci stretli s javom, ked ste manipulovali s gitarovym kablom a ten pri kazdom pohybe sposoboval hluk, praskot a pod. Rovnako je tento jav pozorovatelny aj u mikrofonnych kablov).

Ak si zakupite konkretny hotovy kabel na konkretne pouzitie, tak tento by uvedene problemy jednoznacne nemal mat. Napr. gitarovy kabel by pri manipulacii s nim pri zapojenej gitare na zosilnovac ci kombo nemal sposobovat nadmerny hluk pri pohybe.

Ak to tak nie je a kabel nesplna zakladne poziadavky na neho pre dany ucel na ktory je urceny, jeho majitel by mal taky vyrobok reklamovat a ma narok na jeho vymenu alebo vratenie nakupnej sumy.

To by bolo v kocke vsetko co som si predstavoval povedat vo vseobecnosti o modulacnych kabloch a v dalsom si pohovorime uz o konkretnom pripojeni pristrojov ku rozvodnej sieti. Pekny vecer.

muziker
05.05.2009, 17:54
Pripojenie pristrojov ku elektrickej rozvodnej sieti.

Vzhladom na skutocnost, ze nedavno sme tu mali na fore "horucu" temu okolo problemov s fazou na strunach gitary, myslim ze tato tema si najde svojich citatelov a urcite bude vitana vsetkymi, ktorych to zaujima, ale aj vsetkych tych, ktori uz mali so sietou nejake problemy.

Hned na uvod tejto temy by sme si mali povedat, ze nie vsade na svete je v sieti 230 V (voltov) ako v nasich koncinach, ale je v romedzi od 110 - po 240 V. Nebudem tu zdlhavo vymenuvat jednotlive staty, lebo kazdy, kto niekam cestuje si to urcite zisti sam a naviac Internet je nekonecnou studnicou informacii a dnes googlovat vie azda kazdy.

Podobne ako s napatim v rozvodnej sieti, je to aj s frekvenciou, ktora moze byt 50 Hz (hertzov) u nas v EU, ale na americkom kontinente je 60 Hz. Nuz a v Azii na dalekom vychode si Japonci tiez povedali ze nemusia kopirovat europanov.

Teda prv ako sa zacnete zaoberat myslienkou suvisiacou so spravnym prepojenim jednotlivych el. pristrojov pri vasom snazeni staby zvukarov, sa presvedcte ci je na kazdom pristroji (na zadnom paneli) prepinac sietoveho napatia prepnuty na tu spravnu hodnotu - 230 V kedze pristroje vo vasom vybaveni mozu pochadzat z roznych koncin sveta.

Nepravna volba sietoveho napatia a nasledne pripojenie takeho pristroja na rozvodnu siet takmer vzdy konci koncom zivota postihnuteho pristroja a znacnymi financnymi stratami majitela ktore suvisia s opravou alebo zakupenim noveho pristroja.

muziker
07.05.2009, 18:32
Pokracovanie o pripojeni pristrojov ku elektrickej rozvodnej sieti.

V takom pripade ak pripojite pristroj na nespravne sietove napatie a pristroj sa poskodi (povedzme prepnutim na nespravnu hodnotu na volici sietoveho napatia), vam ziadna firma neuzna zaruku pri takejto reklamacii. Na toto si preto vzdy dajte pozor a pred kazdym pripojenim akehokolvek pristroja na el. rozvodnu siet si skontrolujte jeho spravnost na volici.

Mnohe zahranicne pristroje (podla krajiny povodu) byvaju vybavene odlisnou zastrckou (vidlicou) na sietovom privode nez je obvykle u nas.

Riesenim v takom pripade su rozne redukcie ktore su v predaji v tzv. cestovnom sete pre turistov - tie ale nie su samozrejme zadarmo. Druhym sposobom riesenia (asi aj jednoduchsim) bude asi odrezanie povodnej vidlice a jej montaz (po zakupeni vhodnej). Takej aku pouzivame standardne u nas.

Aby sme mohli spravne pripojit jednotlive zily kabla, musime si povedat o farebnom znaceni jednotlivych vodicov v trojzilovom sietovom kabli.

- HNEDA (prip. CIERNA) - pripojime na fazu (F)
- MODRA (prip. BIELA) - pripojime na "nulak" (N)
- ZELENOZLTA (prip. ZELENA) - pripojime na ochranny kolik (zem, kostra)

muziker
07.05.2009, 20:18
Pokracovanie o pripojeni pristrojov ku elektrickej rozvodnej sieti.

Dodrzat spomenute farby vodicov sietoveho privodu el. pristrojov (aj pri zosilnovacoch) je velmi dolezite. V opacnom pripade vam bude hrozit nebezpecenstvo vzniku urazu elektrickym prudom v horsom pripade (pri vacsej smole uzivatela v takom pripade moze prist dokonca ku usmrteniu takto postihnuteho), alebo aspon znicenie el. pristroja v lepsom pripade.

Myslim ze aj ked som to uz v minulosti na tomto fore kdesi pisal, nebude na skodu (aj ked sa opakujem) znova uviest ake ma byt spravne zapojenie elektrickej zasuvky podla platnej normy u nas.

- zasuvka (na stene) musi byt namontovana zasadne tak, aby bol ochranny kolik v strede na hornej polovici zasuvky nad dvoma dutinkami. Ak mate nahodou doma, v skusobni a pod. namontovanu zasuvku "dole hlavou", t.j. kolik je umiestneny smerom dole, treba upozornit majitela objektu na potrebu vykonat napravu.

- lava dutinka (otvor) musi byt zasadne pripojena na fazu (F). Presvedcima sa o tom jednoducho tak, ze pri dotyku skusacky (tlejivkova ceruzkova skusacka, "vadaska") nam signalizuje svetlom alebo pohybom ukazovatela na stupnici elektromag. na prislusnu znacku pritomnost napatia (230 V u jednofazovej sustavy).

- prava dutinka (otvor) musi byt zasadne zapojena na "nulak" a skusacka pri dotyku s nou nesignalizuje nic.

Pokial su tieto dve dutinky navzajom vymenene (faza vpravo a nulak vlavo) zasuvka nie je zapojena spravne a hrozia uz spomenute problemy (uraz, poskodenie pristroja).

muziker
07.05.2009, 23:02
Dokoncenie o pripojeni pristrojov ku elektrickej rozvodnej sieti.

Kazde zariadenie AUDIO - v nasom pripade v nahravacom studiu, kedze riesime zvukovu techniku v suvislosti s hudbou a jej nahravanim, by sme mali pripajat ku inemu sietovemu okruhu nez na ktory su pripojene dalsie elektricke spotrebice ako je napr. chladnicka, mraznicka, el. sporak (sklokeramika, varice, el. peciace rury a ine. Preco asi? Urcite z dovodu zamedzenia vzniku rusenia pri nasom snazeni staby zvukara.

Ak vsak aj napriek tomu mame pri praci zvukara problemy zo vznikom rusenia, ciastocne ich mozeme eliminovat zaradenim specialnych sietovych filtrov do sietoveho privodu el. pristroja. Ďalsim sposobom znizenia moznosti vzniku roznych problemov s rusenim je pouzitie oddelovacieho transformatora na el. okruh pouzity pre potreby nasho nahravacieho studia, resp. pre pracu so zvukom za pouzitia audioretazca. Toto si musime v zasade uvedomit v pripadoch riesenia aj nasho maleho domaceho nahravacieho studia ak pravda chceme dosiahnut dobre vysledky vo svojej praci.

Uplnou pohromou byva ak si doma zriadime nahravacie studio a je uplne jedno ci to bude v rodinnom dome alebo v panelaku, ak sa nevykona rekonstrukcia elektrickych rozvodov. Potom staci aby sa zapol kompresor na chladnicke v byte (ale aj v nahravacom studiu) a "lupanec" ktory vznikne pri zapnuti, ale aj pri vypnuti spomenuteho kompresora z nahravky jednoducho neodstranite. A to uz nehovorim vobec o takom zapnutom vysavaci alebo o susedovi ktory zacne zvarat napr. branku alebo plot.

muziker
08.05.2009, 14:56
Poznamka:

Pre vsetkych zaujemcou o "pohranie sa so zvukom" uz ci v profesionalnych (PROFI RECORDING STUDIO), alebo domacich podmienkach (HOME RECORDING STUDIO) mam len jedno jedine odporucanie co sa tyka el. rozvodnej siete.

Je potrebne zriadit samostatny rozvod elektriny od transformatora v mieste bydliska a objekt studia vybavit dostatocne dimenzovanym oddelovacim transformatorom.

Potom mozete zabudnut na akekolvek problemy s rusenim, sietovym brumom a podobnymi "lahodkami" v podobe neprijemnosti ktore treba riesit pri praci so zvukom.

Prajem vam rozvahu a uplne bezo zbytku vyriesenie vsetkych pripadnych problemov s elektrinou ku vasej plnej spokojnosti.

V dalsom si povieme o tzv. zemnych sluckach, ktore zneprijemnuju tak muzikantom ako aj zvukarom zivot v podobe vzniku neprijemnych "brucani" prei nespravnom poprepajani el. pristrojov v audio retazci.

muziker
08.05.2009, 22:35
Zemne slucky

Tak teda podme sa pozriet na zubok zemnym sluckam, lebo tie robia zvukarom pomerne hlboke vrasky na celach pri ich snazeni o dobry a cisty zvuk.

Ako je iste vseobecne zname, u ktorehokolvek studioveho zariadenia (pristroja z audioretazca) moze dochadzat ku podstatnemu zhorseniu jeho parametrov co sa tyka predovsetkym odstupu rusivych signalov, ale aj skreslenia. Plati to hlavne v pripadoch, ak dojde ku jeho nekorektnemu (nevhodnemu) prepojeniu s ostatnymi pristrojmi v audioretazci.

Prave z tohto dovodu je dobre oboznamit sa zo vsetkymi podstatnymi problemami, ktore mozu vzniknut pri vzajomnom prepojeni jednotlivych el. pristrojov.

Teda ak sa po prepojeni dvoch akychkolvek el. pristrojov pri nasej praci objavi v reprodukcii neprijemny brum (sietovy brum 50 Hz) zvycajne je to dosledok nespravneho prepojenia tychto pristrojov bez ohladu na ich funkciu v audioretazci vplyvom vzniku zemnej slucky (zemnych sluciek).

Zemna slucka vznikne vzdy v takom pripade, ak dva el. pristroje, ktore su uzemnene cez trojzilovu sietovu pripojku (sietovy privod el. pristroja) vytvoria spolu obvod, ktorym moze pretekat el. prud vplyvom roznych potencialov zemneho systemu.

Vysledkom potom zvycajne byva vznik a prenikanie urciteho mnozstva kmitoctu sietoveho zdroja do audiosignalu. Taketo zemne slucky vznikaju preto, lebo realne neexistuje ziadny idealny zemniaci vodic. Preto jednotlive zemniace body medzi sebou maju urcity odpor, resp. impedanciu.

Takto vznikaju urcite nepatrne male prudy, ktore pretekaju prepojovacimi vodicmi vplyvom roznych napati v kazdom zemniacom bode.

muziker
08.05.2009, 23:17
Pokracovanie temy - zemne slucky.

Povedali sme si ako mozu vznikat zemne slucky a tym aj sprievodny sietovy brum v reprodukcii (zvukovej snimke).

Zakladnym pravidlom ktore zabranuje vzniku zemniacich sluciek tak bude pripajanie vsetkych zemniacich ciest hviezdicovym sposobom. Co to prakticky znamena? Nic viac a nic menej len to, ze v praxi musime vsetky el. zasuvky pouzite pre sietove napajanie el. pristrojov audioretazca zapojit tak, aby tieto zasuvky mali svoje zemniace vodice (od ochranneho kolika zasuviek) zapojene na rovnaku zemniacu zbernicu v el. rozvadzaci sietoveho rozvodu.

Zemniacou linkou (vodicom) je medeny drot, ktorym v normalnych podmienkach v standardnych situaciach netecie ziadny prud. Je len ucinnou ochranou pri akomkolvek vzniknuvsom probleme ak zlyha system.

Konecnym riesenim by v takom pripade malo byt aby vsetky el. zariadenia v nahravacom studiu boli zemnene na rovnaku zbernicu v sietovom zasuvkovom obvode. Tato zbernica potom musi byt spojena zo sietovou zemou, ktora je sucastou jedno, alebo trojfazoveho elektrickeho rozvodu.

muziker
09.05.2009, 14:19
Pokracovanie temy - zemne slucky.

Zkladnym predpokladom spravneho a korektneho prepojenia v nahravacom studiu ale aj pri live ozvucovani je kazdopadne respektovanie skutocnosti ze pri nasej praci ako zvukoveho technika mame k dispozicii okrem signalovej "zemi" po ktorej prenasame uzitocny signal (ako po druhom vodici spolocne s "zivym" vodicom) aj dalsiu - tzv. ochrannu zem.

Tato zem je spojena s kostrou kazdeho el. pristroja. Kedze ochranna zem neprenasa ziadny prud, sluzi nam ako zvod pre rusive signaly.

Pri pouzivani symetrickych systemov (pristrojov) mame kostru pristroja (hovorime jej aj chassis - citaj sasi) odizolovanu od signalovej zemi.

Pri pouzivani nesymetrickych systemov (pristrojov) je naopak kostra spojena so signalovou zemou.
Dalsou moznostou v tomto pripade moze byt ze je riesena ako plavajuca (Floating) zem. V praxi to znamena, ze na prepojovaciu zastrcku (konektor) sa vyvedie oddelene tak signalova zem ako aj ochranne tienenie.

muziker
12.05.2009, 21:54
Pokracovanie temy - zemne slucky.

Kedze sietovy privodny kabel el. pristrojov moze byt rozneho prevedenia, popiseme si zakladny rozdiel pri dvojzilovom kabli (bez ochranneho vodica s plochou vidlicou) a trojzilovom kabli (s ochrannym vodicom a vidlicou s dutinkou pre ochranny kolik zasuvky).

Aby sme to zhrnuli, s el. pristrojmi pripojenymi na sietovy rozvod pomocou dvojziloveho kabla zvycajne ziadne problemy nebudete mat co sa tyka ich vzajomneho prepojenia v audioretazci.

Naopak, el. pristroje vybavene trojzilovym sietovym kablom (s ochrannym vodicom) ktore si ku svojej spravnej cinnosti vyzaduju aj ochranu zemnenim nam "ponukaju" mnozstvo problemov ak nesplnime niektore podmienky. Neostava nam nic ine, len dodrzat nasledujuce pravidla:

1./ Tienenie kabla spajajte zasadne s kostrou iba (vylucne) na vstupnej strane el. pristroja (kde vstupuje signal do pristroja). Pre spravnu funkciu pristroja uplne postacuje uzemnenie v jednom bode. Inak vznika po pripojeni el. pristroja ku sietovemu napatiu zemna slucka a spolu s nou neprijemny brum vo vyslednom zvuku.

2./ Pre spravne prepojenie vsetkych signalov v nahravacom studiu je potrebne pouzivat vzdy dvojzilove tienene kable. Ak bude system nesymetricky, je potrebne nechat tienenie na vystupe signalu z el. pristroja (strana odosielania signalu z el. pristroja na dalsie spracovanie) nezapojene a treba ho vzdy spojit so signalovou zemou az na vstupe do dalsieho el. pristroja.
POZOR: Pre tienenie a signalovu zem vzdy zasadne pouzivajte oddelene vodice.

muziker
13.05.2009, 21:16
Pokracovanie temy - zemne slucky.

V poslednom rozpravani sme koncili castou o prepojeni dvojzilovym tienenym kablom a potrebe pouzivat vzdy pre tienenie a signalovu zem oddelene vodice....

3./ Urcite si centralny (spolocny) hviezdicovy bod v celom systeme. Zvacsa to byva prepojovac - o ktorom uz bola rec, alebo to byva mixazny pult - o ktorom sme si toho uz tiez pohovorili mnoho.

V niektorych nahravacich studiach byva beznou praxou pri odstranovani zemnych sluciek sposob, ktory nie je prave najbezpecnejsi a preto nie je ani pripustny. Je nim odpajanie (odstranovanie prepoja, resp. prerusovanie) ochranneho vodica privodnej sietovej snury (kabla) od kostry elektrickeho pristroja, v ktorom vznika sietovy brum.

Aj ked sa tym odstrani neprijemny brum, taketo konanie je priam zivotunebezpecne a hranici priamo s ohrozenim zivota v pripade vzniku poruchy na el. pristroji.

V anglickej terminologii je znamy tento sposob odstranovania sietoveho brumu ako "odzemnenie" v preklade (GROUND LIFT). Vykonava sa to prepinacom, ktory byva umiestneny na zadnom paneli el. pristroja. V tomto pripade sa vlastne vykona spominane oddelenie signalovej zemi od kostry. Toto oddelenie sa vykona pomocou nejakeho rezistora.

muziker
13.05.2009, 21:47
Pokracovanie temy - zemne slucky.

Taketo riesenie sa nam nuka aj pri vyrobe vlastnorucne zhotovenych kablov s odzemnenym vodicom.
Toto riesenie je naopak bezpecnym sposobom ako odstranit sietovy brum v porovnani s nebezpecnym odpajanim ochranneho vodica v sietovom privode el. pristrojov.

A teraz skusim popisat samotnu realizaciu spominaneho kabla. Ide prakticky o specialne zapojeny kabel u ktoreho je v serii s tienenim na jednom konci kabla zapojeny rezistor o velkosti 270 Ohmov, ktory vyhovuje aj v miniaturnom vyhotoveni. Tento rezistor mozeme zabudovat priamo do koncovky, napr. JACK-u 6,3 mm alebo do XLR.

Ak potom pouzivame takto upravene kable vo zvukarskej praxi, je dobre si ich oznacit (farebne rozlisenie) napr. buzirkou, alebo farebnou paskou. V pripade ak vznikne pri zvukarskej praci problem so vzniknutym sietovym brumom v audio retazci, jednoducho pouzijete takto upraveny kabel bez nebezpecia vzniku urazu elektrickym prudom.

muziker
13.05.2009, 22:38
Dokoncenie temy - zemne slucky..

Kedze je beznou dennou realitou s ktorou sa stretavaju pracovnici pracujuci so zvukom a zvukovou technikou, ze mnohokrat z dostupnej dokumentacie el. pristrojov pouzivanych pri spracovani zvuku nie je mozne vycitat akym sposobom je vykonane prevedenie zapojenia jednotlivych konektorov (zasuvky, zastrcky) a to tak vstupnych ako aj vystupnych z pohladu ukostrenia (uzemnenia).

V takom pripade neostava nic ine postihnutemu nestastnikovi - zvukarovi len pekne po poriadku zacat prepojovat cely system od pociatku a pripadne vznikajuce problemy suvisiace so vznikom sietoveho brumu v tej ktorej faze zapojovania okamzite odstranovat.
Brum sa objavuje zvycajne okamzite po pripojeni dalsieho pristroja do systemu, takze lokalizacia je velmi jednoducha. V takomto pripade staci pouzit na prepojenie signalnej cesty dvoch el. pristrojov pomocou uz prv popisaneho upraveneho prepojovacieho kabla.

Najhorsi pripad moze nastat ak pri odstranovani zemnych sluciek zvukar zapoji cely system a po naslednom zapojeni ho ako kompletny pripoji na sietove napatie. Pritom zisti, ze mu to bruci ako stara krava a tak sa rozhodne hladat chybu. Takychto chyb by sme sa nemali dopustat, lebo takto obycajne nezistime nic.

Je to preto, lebo rozne zemne slucky medzi sebou rozne reaguju a velmi lahko sa moze stat, ze napr. odstranenim jednej zemnej slucky sa stav moze naopak este viac zhorsit a brum bude intenzivnejsi, lebo tato (odstranena) zemna slucka napr. pomahala eliminovat brum vzniknuty uplne inou zemnou sluckou.

muziker
14.05.2009, 22:42
Priklady na prepojovanie v nahravacom studiu.

Pokusim sa tu v texte (bez akychkolvek obrazkov) popisat niekolko konkretnych prikladov zo zvukarskej praxe. Ako prve sa pokusim uviest konstrukciu kablov.

1./ Potrebujeme prepojit nesymetricky vystup (ukoncenie kabla MONO JACK-om 6,3 mm) so symetrickym vstupom (ukoncenie kabla XLR koncovkou). Ako to cele zapojime?

Pouzijeme tieneny kabel s dvomi signalnymi vodicmi (cierny a cerveny) opletenymi tienenim (bez farby) - pouziva sa bezne na pripojenie mikrofonov. Na jeden koniec si pripravime samca MONO JACK 6,3 mm (klasicky gitarovy) a na druhy koniec napr. samca XLR a ideme zapajat.

Cerveny (signalny) vodic pripojime (spajkovanim) na spicku MONO JACK-u, teda na stredovy kontakt a na druhej strane tento cerveny vodic pripojime (spajkovanim) na kontakt s cislom "2".
Cierny (signalny) vodic na strane koncovky MONO JACK-u prispajkujeme na "kostru", teda na krajny kontakt, ktory tvori pliesok na mechanicke upevnenie konca kabla a na druhej strane tento cierny signalny vodic prispajkujeme na kontakt "1" ktory sucasne prepojime aj na kontakt "3". Teda kontakty "1" a "3" su prepojene kratkym vodicom (su v skrate).
Nakoniec zapojime tienenie (opletenie) tvorene pramienkami neizolovanych medenych tenkych drotikov takto. Na strane MONO JACK-u 6,3 mm POZOR!!! tienenie nikam nepripajame (zaizolujeme ho, aby nemohlo dojst ani ku nahodnemu dotyku. Na strane XLR tienenie (opletenie) zapojime na "CSE", co je ten kontakt medzi "1" a "2" - oproti kontaktu "3". Na pohlad sa uplne odlisuje od ostatnych a viditelne je spojeny s telesom konektora (kostrou).

Takymto kablom bezpecne zabranime vzniku sietoveho brumu pri prepojeni dvoch el. pristrojov, ktore maju trojvodicovy sietovy privod a co je hlavne bez ohrozenia nasho zdravia alebo zivota uderom elektriny pri nahodnom dotyku.

muziker
16.05.2009, 13:15
2./ Pokusim sa opisat zapojenie konektorov prepojovacieho kabla z nesymetrickeho vystupu el. pristroja, ktory ma neuzemneny (neukostreny) sietovy privod z el. zasuvky (230 V) - do symetrickeho prepojovaca.

Potrebovat budeme ako v predoslom pripade tieneny kabel s dvomi signalnymi zilami (mikrofonny) a jeden ks MONO (gitarovy) JACK 6,3 mm a jeden ks STEREO JACK 6,3 mm, spajkovacku, trochu kolofonie a trubickoveho cinu, pinzetu, nozik a bocne stipacky - klieste a trocha trpezlivosti. Pouzivat budeme celokovove JACK-y (plastove nie su vhodne - tie mozeme pouzit na pripajanie reproboxov do vykonu 200 W).

Postup pri jeho zhotoveni:
Jeden koniec kabla (samozrejme po odizolovani a pocinovani koncov jednotlivych vodicov) zapojime do MONO JACK-u 6,3 mm takto - tienenie nepripajame!!! , cerveny vodic prispajkujeme na ocko v strede JACK-u (jeho spicka) a cierny vodic prispajkujeme na misto, kam pripajame tienenie, teda na "pliesok", ktory zaroven sluzi na mechanicke upevnenie kabla v koncovke.

Druhy koniec kabla si pripravime podobne a tiez STEREO JACK 6,3 mm a zapajat jednotlive vodice budeme takto:
Na spicku JACK-u t.j. stredove letovacie ocko prispajkujeme cerveny vodic (takto budu spicky oboch JACK-ov prepojene cervenym vodicom), cierny vodic prispajkujeme na susedne ocko (je to ten kratky valcek za spickou) a tak budeme mat ciernym vodicom prepojenobidva JACK-y (MONO - tienenie s STEREO signalny kontak za spickou.). Na koniec pripojime na STEREO JACK tienenie kabla na "pliesok", ktory zaroven sluzi na mechanicke upevnenie kabla v koncovke.

muziker
17.05.2009, 23:19
3./ Dnes sa pokusim popisat zhotovenie prepojovacieho kabla ktory bude sluzit na prepojenie z nesymetrickeho vystupu (JACK 6,3 mm - gitarovy) do symetrickeho XLR:

Co k tomu budeme potrebovat? Ako vzdy kus tieneneho kabla potrebnej dlzky podla vlastneho uvazenia a hlavne aby bol dvojzilovy - ako sa pouziva pri mikrofonoch na symetricke pripojenie, 1 ks JACK 6,3 mm a 1 ks XLR (samec alebo samica podla potreby). Podme teda zapajat.

Ako prvy zapojime JACK 6,3 mm. Na stredove letovacie ocko prispajkujeme cerveny vodic (stredovu zilu tieneneho kabla). Cierny vodic pripojime na "kostru", co je ten vacsi pliesok na okraji, ktory zaroven sluzi na mechanicke upevnenie konca kabla v JACK-u. POZOR - tienenie na tomto konci kabla !!!nepripajame nikde!!!. Preto ho zabezpecime pred nahodnym dotykom na ktorykolvek kontakt napr. izolovanim vhodnou paskou, alebo jednoducho odstrihnutim noznicami.

Podme na XLR. Na kontakt c.2 prispajkujeme cerveny vodic (stredovu zilu tieneneho kabla). Kontakty 1 a 3 prepojime kratkym vodicom (zoskratujeme ich) a pripojime na niektory z tychto kontaktov (1, alebo 3) cierny vodic (zilu). Tienenie ale v tomto pripade prispajkujeme na stvrty kontakt (oznacenie CSE) ktory tvori ploche pierko prepojene na kovove telo XLR konektora.

Spravnost zapojenia si overime ohmmetrom, alebo ziarovkovou skusackou. Nakoniec mechanicky upevnime konce kabla v koncovkach, zabezpecime vlozenim kuskov papiera, resp. vhodnou paskou pred nechcenymi dotykmi a uzavrieme koncovky. Dufam, ze studene spoje sa vam "nepodari vyrobit" a ze vase kable budu dlhu dobu sluzit bez jedinej poruchy.

FeroXYZ
18.05.2009, 10:16
Muziker, vynikajúci a kvalitný seriál, vďaka Ti za tvoju snahu, skúsenosti a radu.
Mám dilemu. Snažím sa nahrať čo najčistejšie, najkvalitnejšie hovorené slovo v domácich podmienkach, kde pôjde iba o jedného rečníka. Hľadám nejaké riešenie – Hardware, ktoré by bolo efektívne a umožnilo mi uspokojivé výsledky. Vážne uvažujem, že by som na nahrávanie zakúpil 2-kanálový digitálny rekordér MicroTrack II (http://digitalmedia.oreilly.com/2007...-2-review.html) a kondenzátorový mikrofón s kardioidnou charakteristikou s phantomovým napájaním. Všimol som si, že sú takéto mikrofóny aj hlavové, čo možno by bola dobrá voľba??? Prosím Ťa, neporadil by si mi nejaký konkrétny typ. Typov a výrobcov je veľa, ako si už v príspevku rôzne typy uviedol aj s ich charakteristikou a použitím, ale napriek tomu si neviem vybrať. Nahrávaný hlas ne je trénovaný a sú prítomné v hlase viac zvýraznené sykavky a niekedy aj zahuhňanosť. Tie sykavky mi pri nahrávaní spôsobujú asi najväčší problém. Okrem použitia pop filtra, je nutné aby som použil aj mix pult a zvukový procesor s efektmi, alebo by som digitalizovaný nahraný zvuk upravil dodatočne v PC, v programoch Sound Forge prípadne Adobe Audition 3 pomocou efektov, redukcie šumu a ...
Ten microtrack ma zabudovaný limiter a nahráva 24/96kHz. Snáď sa to bude dať urobiť čo na najprofesionálnejšej úrovni.??? Čo by si mi navrhol. Veľmi pekne ďakujem.

muziker
18.05.2009, 21:22
Muziker, vynikajúci a kvalitný seriál, vďaka Ti za tvoju snahu, skúsenosti a radu.
Mám dilemu. Snažím sa nahrať čo najčistejšie, najkvalitnejšie hovorené slovo v domácich podmienkach, kde pôjde iba o jedného rečníka. Hľadám nejaké riešenie – Hardware, ktoré by bolo efektívne a umožnilo mi uspokojivé výsledky. Vážne uvažujem, že by som na nahrávanie zakúpil 2-kanálový digitálny rekordér MicroTrack II (http://digitalmedia.oreilly.com/2007...-2-review.html) a kondenzátorový mikrofón s kardioidnou charakteristikou s phantomovým napájaním. Všimol som si, že sú takéto mikrofóny aj hlavové, čo možno by bola dobrá voľba??? Prosím Ťa, neporadil by si mi nejaký konkrétny typ. Typov a výrobcov je veľa, ako si už v príspevku rôzne typy uviedol aj s ich charakteristikou a použitím, ale napriek tomu si neviem vybrať. Nahrávaný hlas ne je trénovaný a sú prítomné v hlase viac zvýraznené sykavky a niekedy aj zahuhňanosť. Tie sykavky mi pri nahrávaní spôsobujú asi najväčší problém. Okrem použitia pop filtra, je nutné aby som použil aj mix pult a zvukový procesor s efektmi, alebo by som digitalizovaný nahraný zvuk upravil dodatočne v PC, v programoch Sound Forge prípadne Adobe Audition 3 pomocou efektov, redukcie šumu a ...
Ten microtrack ma zabudovaný limiter a nahráva 24/96kHz. Snáď sa to bude dať urobiť čo na najprofesionálnejšej úrovni.??? Čo by si mi navrhol. Veľmi pekne ďakujem.

Hovorene slovo ma urcite specifika, ale nemyslim ze by zo snimanim hovoreneho slova mali byt velke problemy, kedze ide o bodovy zdroj signalu. Kladom je aj to ze si vystacis aj s MONO rezimom.

Mal by si urobit niekolko pokusov s roznymi typmi mikrofonov. Mozes si skusit tak dynamicke ako aj kondenzatorove. Urcite vsak neumiestnuj mikrofon tak, aby tlak vzduchu z ust hovoriaceho bol smerovany priamo na membranu mikrofonu z malej vzdialenosti - problemy s vyslovovanymi "explozivnymi hlaskami ako je "B", "P" ci "D" alebo "T" pri ktorych vznikne prudky vzduchovy naraz na membranu mikrofonu. Tu pomoze spominany "POP filter", ktory si mozno zhotovit aj amaterskym sposobom. Dalsie obmedzenie tohto javu dosiahneme zvysenim vzdialenosti hovoriaceho od mikrofonu (20 - 60 cm).

Problematicke su aj "sykavky" -(C, S, Z), pripadne "nahvizdnutie" zvuku pri hlaskach -(S, T). Pomoze tu spominany "POP filter" a zvysenie vzdialenosti hovoriaceho od mikrofonu - laboruj so vzdialenostou okolo 0,5 metra, prip nieco viac.

V tychto pripadoch je to horsie pri kondenzatorovych mikrofonoch a lepsie vysledky davaju naopak dynamicke mikrofony, lebo neprijemne zdoraznenie spominanych ostrych zvukov moze nastat pri kapacitnych mikrofonoch ci typoch zdoraznujucich pasmo 3 - 5 kHz, pridavanim "vysok" na EQ, ci pouzitim dozvuku (jasne znejuci).

Odstranenie nadmernych sykaviek riesime (bez pouzitia spec. efektov) aj napr. vhodnym vyberom mikrofonu - vhodna byva gulova charakteristika mikrofonu namiesto kardioidnej charakteristiky. Vyhneme sa typom s brilantnym ostrym zvukom ktore maju vyrazny zdvih na frekvencnej char. v spominanom rozsahu 3 - 5 kHz. Dalsie zlepsenie dosiahneme nasmerovanim osi mikrofonu mimo stredu ust - teda os mikrofonu bude smerovat viac "bokom". Vyskusaj aj "zavesenie" mikrofonu max. asi pol metra nad hlavou hovoriaceho - teda nasmerovat ho na podlahu. Treba vyskusat co je lepsie.

Ak mas "hovoriaceho so "zahuhnanym" hlasom, pomoze ti efekt - ENHANCER, ktory ti zvuk "rozjasni" pridanim vyssich harmonickych do zvuku. Pozor vsak na velke zosilnovanie alebo potlacanie vysok na EQ, lebo moze zmenit zafarbenie hlasu do neprirodzenych poloh. Preto skus len jemne pridavanie resp. uberanie vysok oproti "rovnemu" priebehu.

Uvedene problemy a ich odstranenie si treba trocha vychytat urobenim niekolkych pokusov a vybrat to, co je na konkretny hlas najvhodnejsie. Tomu sa asi vyhnut neda a tak najlepsie urobis, ak si urobis niekolko "pokusov" o nahratie s presnym zapisanim situacie a po naslednom prehrani jednotlivych snimok ssa urcite rozhodnes pre najlepsi sposob snimania konkretneho hlasu.

Velmi dolezita je aj akustika miestnosti v ktorej budes nahravat. Priamo totiz ovplyvnuje zrozumitelnost reci. Skusaj dost zatlmenu miestnost a umely dozvuk pridavaj iba ak je zatlmenie prilis velke.

Casto je vhodne zaradit za mikrofon aj EXPANDER, aby sme vylucili z nahravky "medzi recou" vylucili presluchy, odrazy a pod.

Ak bude recnik sediet za stolom, daj si pozor na vznik "hrebenoveho filtra" odrazom od dosky stola. Preto stol je treba "zatlmit" vhodnym (penovym?) materialom a pod.

Uzavriem to typmi mikrofonov. Vzhladom na mnozstvo typov na trhu dnes, je potrebne vsetko dostupne s deklarovanym vseobecnym pozitim vyskusat. Su to AKG, radu C (kondenzatorove), nie su zle ani starsie TESLA kondenzatorove - robil som s nimi ozvucovanie roznych konferencii a pod. a boli bez problemov, len to chcelo trocha sa pohrat s korekciami na mixe. Dnes je k dispozicii aj velke mnozstvo typov od jap. AUDIO-TECHNICA, nem. BEYERDYNAMIC, SENNHEISER a este aj mnozstvo legendarnych NEUMANN, ktore su vynikajuce. Urcite sa najde aj mnozstvo typov SHURE povodom z USA.

Prajem ti vela peknych chvil pri "hrani sa" s mikrofonmi. Vies absolutne na mieru sa tu radit celkom neda, kedze kazdy hlas, miestnost, mixazny pult, mikrofon a pod. si vyzaduje to "svoje". Ale myslim si, ze po niekolkych pokusoch zistis "hlavne mantinely" a "drobnosti" uz doladis podla konkretnych moznosti. Vela zdaru.

muziker
20.05.2009, 00:39
4./ Dnes sa pokusim popisat zhotovenie kabla z XLR symetrickeho, na XLR symetricky (pouzijeme koncovky samec / samica podla potreby).

Pripravime si tieneny kabel dvojzilovy (mikrofonny) potrebnej dlzky a dva kusy XLR koncoviek (konektorov). Nazvime si ich Lavy a Pravy len kvoli identifikacii popisu v texte.
Zapojenie koncoviek potom bude taketo:

Lavy XLR zapojime takto - Pin č. 1 ostane nezapojeny, na pin č. 3 prispajkujeme cierny vodic (zilu). Na pin č. 2 prispajkujeme cerveny vodic (zilu). Tienenie prispajkujeme na plochy pin oznaceny CSE.

Pravy XLR zapojime takto - cierny vodic (zilu) prispajkujeme na pin č. 3. Cerveny vodic (zilu) prispajkujeme na pin c. 2 a tienenie kabla pripojime na plochy pin oznaceny CSE. Pin c.1 ostava ako pri lavom XLR nezapojeny.

Uvedeny kabel vyuzijeme pri prepajani jednotlivych pristrojov ci uz v domacom studiu alebo pri LIVE aplikaciach.

muziker
21.05.2009, 17:54
Poznámka ku zapajaniu kablov:

Cakal som ze sa niekto ozve ku farebnemu oznaceniu zil v tienenych kabloch. Vsetci su spokojni s napisanym a tak to musim doplnit, kedze som sa stretol u tienenych kablov aj s inymi farbami.

Vychadzal som zo standardneho znacenia strednych signalnych vodicov (zil) v tienenom kabli ktore su "opletene" tienenim.

Kombinacia farieb moze byt nasledovna:

cervena - cierna

cervena - biela

cervena - zelena

nevylucujem aj ine kombinacie hlavne u lacnych neznackovych kablov, preto nebudte prekvapeni ak po odstraneni gumeneho (plastoveho) vonkajsieho plasta kabla objavite ine farby ako som uviedol.

Dolezite v takomto pripade je dodrzat prepojenie jednotlivych pinov na koncovkach (konektorov).

Preto si zvyknite, ze po kazdej montazi akehokolvek kabla je potrebne previest kontrolu spravnosti zapojenia a overenie si nepritomnosti skratu medzi jednotlivymi pinmi napr. zatecenim cinu pri spajkovani, alebo nespravnym odizolovanim koncov kabla (prilis dlhe a volne odizolovane konce vodicov) v koncovke.

Pouzijeme na to jednoducho ohmmeter, alebo nizkovoltovu ziarovkovu skusacku. Prajem vsetkym bezporuchovy chod vlastnorucne zhotovenych prepojovacich kablov.

muziker
23.05.2009, 12:33
5./ Tu si popiseme zhotovenie prepojovacieho kabla - z XLR nesymetrickeho na JACK (STEREO) pre symetricky prepojovac.

Na zhotovenie kabla budeme potrebovat dvojzilovy tieneny kabel potrebnej dlzky (podla vlastnej potreby) ako v predoslych pripadoch, 1 kus XLR (podla potreby MALE / FEMALE) a 1 ks JACK 6,3 mm STEREO.

Zapojenie koncoviek kabla prevedieme takto:

Pripravime si kobidva konce kabla - odstranenie vrchneho plastoveho plasta a odizolovanie a pocinovanie koncov jednotlivych zil a stocenie pramienkov tienenia a pocinovanie konca v dlzke cca 5 mm).

Tienenie (opletenie zil) zapojime prispajkovanim na obidvoch stranach kabla na prislusne kontakty - na XLR koncovke na kontakt CSE, co je plochy kontakt oproti kontaktu c. 3. Na koncovke typu JACK tienenie prispajkujeme na pozdlzny pliesok - plosku ktora sluzi aj na mechanicke upevnenie kabla a zaroven je vodivo spojeny s driekom JACK-u.

Jednotlive vnutorne zily zapojime takto:
Na strane XLR cervenu zilu pripojime na kontakt č. 2 a ciernu zilu zapojime na kontakt c. 1 . POZOR - kontakt c. 3 na XLR nezapajame!!!
Na strane JACK-u prispajkujeme cervenu zilu na stredny kontakt - spojeny so spickou JACK-u a ciernu zilu prispajkujeme na vonkajsie stredove ocko (kontakt) spojené s kratkym "valcekom" hned za spickou JACK-u.

Nezabudnite si skontrolovat spravnost zapojenia Ohmmetrom alebo nizkovoltovou ziarovkovou skusackou ako som spomenul v predoslych pripadoch.
Ak je vsetko OK a mechanicky su konce kabla poriadne upevnene proti vytiahnutiu z koncoviek, este venujte pozornost pred uzavretim koncoviek aj moznosti nechceneho dotyku na kovovy plast koncoviek.
Pomoze kusok izolacnej pasky alebo jednoducho kusky papiera ktore vlozime do koncoviek.

muziker
24.05.2009, 17:39
6./ Dalsim prepojovacim kablom o ktorom si povieme ako ho zhotovit bude "jackovy", teda kabel ukonceny na oboch koncoch JACK-om 6,3 mm a ktory bude sluzit na prepojenie pristroja - vystup nesymetricky s neuzemnenym sietovym privodom (iba dvojpolova - plocha sietova zastrcka) do nesymetrickeho prepojovaca.

Potrebny material bude tento:

- Tieneny kabel dvojzilovy (mikrofonny) ako v predoslych pripadoch a v potrebnej dlzke podla vasej potreby.

- 2 ks MONO JACK 6,3 mm (gitarovy) - najlepsie celokovovy, aby sa nam neindukoval zbytocne sietovy brum po priblizeni rukou ku koncovke JACK.

Postup pri zhotoveni:

Odizolujeme si obidva konce kabla ako uz bolo spomenute prv a pocinujeme ich pre lahsie spajkovanie.

Ako prvy zapojime MONO JACK 6,3 mm na strane nesymetrickeho vystupu pristroja s neuzemnenym sietovym privodom.
Na stredny kontakt - spojeny so spickou JACK-u prispajkujeme cerveny vodic. Tam kde zvykneme pripajat tienenie, t.j. na vonkajsie ocko (upevnujeme zaroven on aj mechanicky koniec kabla) pripojime cierny vodic kabla. POZOR - tienenie kabla na tomto konci kabla nepripajame nikam, teda ostava "volne" - nezapojene a tak ho zaizolujeme aby nedoslo ku nechcenemu dotyku s inymi castami.

Ako druhy zapojime MONO JACK 6,3 mm na strane nesymetrickeho prepojovaca.
Na stredny kontakt - spojeny so spickou JACK-u prispajkujeme cerveny vodic. Tam kde zvykneme pripajat tienenie, t.j. na vonkajsie ocko (upevnujeme zaroven on aj mechanicky koniec kabla) pripojime cierny vodic kabla a tiez tienenie kabla.

Nakoniec ako v kazdom pripade vykoname nevyhnutnu kontrolu zapojenia a presvedcime sa o spravnosti meranim. Vodivo musia byt prepojene spicky oboch koncoviek typu JACK a tiez musia byt vodivo prepojene drieky JACK-ov. Ak je vsetko OK, zabezpecime "zive" kontakty proti nechcenemu dotyku na ine casti v JACK-och kuskami papira, buzirkami, paskou a pod. a zmontujeme (uzavrieme) JACK-y.

muziker
24.05.2009, 21:16
7./ Dalsim typom "jackoveho" kabla bude prepojovaci kabel s "plavajucim" teda neuzemnenym vystupom prepojenym do symetrickeho prepojovaca.

Potrebny material:

Pripravime si potrebnu dlzku dvojziloveho tieneneho kabla a na obidvoch koncoch si odstranime v potrebnom rozsahu plast kabla a odstranime izolaciu jednotlivych zil, skrutime pramienky a pocinujeme ich v dlzke cca 5 mm. Podobne si pripravime aj tienenie na obidvoch koncoch - skrutime pramienky a pocinujeme konce.

Pripravime si 2 ks STEREO JACK-ov 6,3 mm a rozoberieme ich a ideme spajkovat.

Na obidvoch koncoch prispajkujeme cerveny vodic (zilu) na stredne kontakty JACK-ov ktore su spojene so spickami.

Cierny vodic (zilu) prispajkujeme na na krajne stredove ocka JACK-ov, ktore su spojene s kratkou vodivou castou driekov oboch JACK-ov.

Nakoniec prispajkujeme tienenie na obidvoch koncoch kabla na casti, ktore sluzia na mechanicke upevnenie kabla a su vodivo spojene s dlhšou castou drieku JACK-ov. Nasledne samozrejme vykoname mechanicke upevnenie koncov kabla na koncovky.

Dalej nasleduje obligatne prekontrolovanie spravnosti zapojenia, pricom musi byt identicke casti obidvoch JACK-ov vzajomne prepojene. Nakoniec uzavrieme obidve koncovky a kabel je schopny prevadzky - samozrejme ze sme sa nedopustili chyby pri montazi.

muziker
25.05.2009, 20:53
Hmmm...neviem ci este popisovat zhotovenie (zapojenie) dalsich druhov prepojovacich kablov v zvukarine, kedze ani neviem, ci je o to zaujem, alebo radsej pokracovat v tejto teme napriklad uvedenim popisu vybavenia mixaznych pultov, alebo prejst na dalsiu skupinu HW v studiu a tou su studiove monitory (rozumej tym reprosustavy).

muziker
26.05.2009, 21:46
8./ Dnes si povieme ako zhotovit (presnejsie zapojit) prepojovaci kabel z vystupu pristroja z plavajucou zemou do nesymetrickeho prepojovaca.

Ako tradicne si vystacime s tienenym dvojzilovym kablom potrebnej dlzky(podla konkretnej potreby), jednym Stereo Jack-om 6,3 mm a jednym Mono Jack-om 6,3 mm.

Uz popisanym sposobom si pripravime konce kabla na montaz (odizolovanie a pocinovanie koncov zil a tienenia.

Zapajat kabel budeme nasledovne:

Najprv zapojime Stereo Jack. Cerveny vodic prispajkujeme na stredne letovacie ocko (spojene so spickou Jack-u), cierny vodic prispajkujeme na krajne letovacie ocko (spojene s kratkou "zivou" castou drieku Jack-u) a nakoniec prispajkujeme tienenie na pliesok sluziaci na mechanicke upevnenie konca kabla.

Potom zapojime Mono Jack. Cerveny vodic zapojime na stredne letovacie ocko (spojene so spickou Jack-u), cierny vodic prispajkujeme spolocne s tienenim na pliesok sluziaci na mechanicke upevnenie konca kabla.

Ako som uz prv spomenul, vykoname kontrolu spravnosti zapojenia. Ak je vsetko OK, upevnime mechanicky konce kabla na JACK-y proti vytrnutiu z telesa JACK-ov (pomocou kliesti prihneme plisky zo stran okolo plasta kabla a zakliesnime ich do plasta). Nakoniec uzavrieme obidva JACK-y a mozeme prepojovaci kabel pouzivat.

muziker
30.05.2009, 12:34
Aj ked ohlasy na prepojovacie nie su ziadne (usudzujem to z toho, ze tejto problematike sa zrejme nevenuje nikto z navstevnikov tohto fora), uvediem este niekolko prikladov.

Su to zapojenia prepojovacich kablov pouzivanych v "zvukarine", ktorymi mozu pripadni zaujemcovia o tento obor zaujmovej cinnosti v buducnosti riesit svoje potreby.

Hotove (tovarenske) kable ako ich tu popisujem, sa bohuzial nevyskytuju bezne v nasich slovenskych predajniach s hudobnymi nastrojmi, alebo v predajnoach s potrebami pre elektroniku.

Niekolko najpouzivanejsich je urcite v ponuke v sortimente specialnych predajni venujucich sa nahravcej technike. Je ich vsak (myslim tych predajni) v slovenskych dolinach velmi poskromne - asi ako safranu.

Preto je myslim dobre ak si pripadny zaujemca najde vsetko pekne pohromade v jednej teme, aby nebol odkazany na zdlhave "preklikavanie sa" po strankach netu.

muziker
30.05.2009, 12:52
9./ Tu si popiseme zhotovenie prepojovacieho kabla z "plavajuceho vystupu" na nesymetricky XLR.

Potrebny material:

Tieneny dvojzilovy kabel ako uz bolo viackrat spomenute - potrebnej dlzky podla vlastnej potreby. Jeden XLR "konektor" a to bud samec, alebo samica podla potreby. Jeden JACK 6,3 mm v prevedeni STEREO.

Postup pri zhotoveni:

Na stereo Jacku zapojime jednotlive vodice nasledovne. Cerveny stredny vodic pripojime (prispajkujeme) na stredne letovacie ocko Jacku, ktre je spojene so spickou, cierny vodic prispajkujeme na dalsie stredove ocko, ktore je trocha vyosene do strany a je vodivo spojene s kratkou valcovou castou hned za spickou (je to druhy "zivy" vodic), nakoniec prispajkujeme tienenie na krajny pliesok, ktory je vodivo spojeny s dlhsou valcovou castou (driekom) Jacku a ktora sluzi na "zemnenie" alebo ako kostra. Zaroven na toto pliesku (na jeho konci) prihneme "kridelka" okolo vonkajsieho plasta kabla a tak mechanicky upevnime koniec kabla proti vytrhnutiu z koncovky JACK.

Na koncovke XLR zapojime jednotlive vodice kabla nasledovne. Cerveny stredny vodic ("zivy") prispajkujeme na kontakt c. 2, cierny vodic ("zivy") kabla prispajkujeme na kontakt c.3, ktory zaroven kuskom vodica spojime s kontaktom c.1. Tienenie prispajkujeme na kontakt oproti kontaktu c. 3, ktory byva oznaceny pismenkami CSE.

Koncovky kabla standardne uzavrieme a nezabudneme na "povinne" premeranie ci odskusanie spravnosti zapojenia a tiez aby sme vylucili neziaduce dotyky na susedne kontakty koncoviek.

PS1984
30.05.2009, 18:39
Ja si myslim že je dobré keď je tu ten návod na tie káble... Človek nikdy nevie či to nebude potrebovať niekedy. Popravde ja by som ani nevedel kde si taketo informacie zohnať, takže som veľmi vďačný za túto tému... Som rád každému novému príspevku

Len tak ďalej

kamzik
31.05.2009, 13:51
Ja si myslim že je dobré keď je tu ten návod na tie káble... Človek nikdy nevie či to nebude potrebovať niekedy. Popravde ja by som ani nevedel kde si taketo informacie zohnať, takže som veľmi vďačný za túto tému... Som rád každému novému príspevku

Len tak ďalej

zapojenie vsetkych moznych aj nemoznych kablov najdes na stranke vyrobcu kablov Sommer Cable. konkretne tu - http://www.sommercable.com/2__produkte/2__130_support/340_belegungsplaene/belegungsplaene_verz.htm
audio kable, repro kable, midi, multipiny...
celkovo na otazky zvukovej techniky viac ako tuto temu odporucam zahranicne fora a pre neznalych cudzich jazykov minimalne zvukarina.cz. podla mojho nazoru inde sa da dozvediet viac veci, ktore vyuzije zvukar v praxi a po prestudovani akehokolvek fora podla prispevkov zistis, ktory zvukar ma co odzvucene a s akou technikou pracuje.

muziker
31.05.2009, 18:08
zapojenie vsetkych moznych aj nemoznych kablov najdes na stranke vyrobcu kablov Sommer Cable. konkretne tu - http://www.sommercable.com/2__produkte/2__130_support/340_belegungsplaene/belegungsplaene_verz.htm
audio kable, repro kable, midi, multipiny...
celkovo na otazky zvukovej techniky viac ako tuto temu odporucam zahranicne fora a pre neznalych cudzich jazykov minimalne zvukarina.cz. podla mojho nazoru inde sa da dozvediet viac veci, ktore vyuzije zvukar v praxi a po prestudovani akehokolvek fora podla prispevkov zistis, ktory zvukar ma co odzvucene a s akou technikou pracuje.

Uznavam "kamzik" ze vies kde co hladat, ale aj to ze si malo pozorny, lebo ti unikaju niektore dolezite detaily. Nic v zlom, ale porovnaj si to co som uverejnil ja (citaj ale pozorne) s tym, co je na web-strankach ktore si uviedol ty. Ja sa nepasujem na vsevedka, len sa snazim na tomto fore zhromazdit par uzitocnych rad pre mladsich kolegov.

muziker
31.05.2009, 19:26
Zoznam dolezitych pojmov:

Kedze sme uspesne absolvovali "prechadzku" hardwerom potrebnym vo zvukarine a stretli sme sa s niektorymi menej frekventovanymi pojmami, zhrniem ich tu niekolko a pokusim sa vysvetlit co znamenaju.

AUX - tento vyraz oznacuje pri mixaznych pultoch pomocne vystupy na vstupnom kanali. Niektore modely mixaznych pultov ponukaju rozne kombinacie ako je napr. prepinanie ovladacieho prvku pre viac vystupnych ciest pre spracovavany signal. Ak udava pocet tychto vystupov, potom tieto cisla nedefinuju moznosti pomocnych vystupov uplne jednoznacne.

EQ - tento vyraz nam uvadza pocet pasiem v sekcii ekvalizera na vstupnom kanali, pricom je jedno, ci ide o preladitelne alebo pevne, pripadne s nastavitelnou sirkou pasma alebo bez nej, pripadne dalsie moznosti.

LO-CUT - tymto vyrazom byva oznaceny tlacidlovy prepinac pre aktivovanie filtra ktory nam zabezpeci potlacenie nizkych frekvencii (hlbky) na vstupnom kanali.

PHASE - tymto vyrazom byva oznaceny tlacidlovy ovladac (prepinac) ktory zabezpeci obratenie faze spracovavaneho vstupneho signalu vo zvukarskej praxi.

muziker
31.05.2009, 19:55
Dokoncenie "pojmov".

MONITOR - tento vyraz hovori o pritomnosti monitorovej sekcie na vstupnom kanali mixaznych pultov. Ale pozor, z toho u niektorych mixaznych pultov vobec nie je jednoznacne jasne, ci pojde o typ "SPLIT" alebo "IN LINE" ako som o pisal v predchadzajucich clanockoch.

PHANTOM - znamena pritomnost fantomoveho napajania, ktore potrebuju kapacitne (kondenzatorove) mikrofony. Toto fantomove napajanie je mozne zapinat bud centralne pre vsetky vstupy, alebo individualne pre jednotlive vstupy.

MIDI - zvycajne oznacuje tlacidlovy ovladac MIDI MUTE, alebo dalsie MIDI vybavenie mixazneho pultu.

Na doplnenie: MAX. POCET KANALOV nam udava celkovy pocet akychkolvek kanalov mixaznych pultov. Prepracovanejsie modely mixaznych pultov ktore maju modularnu koncepciu mozno osadit roznym poctom vstupnych a vystupnych kanalov, ktore mozu byt bud v MONO alebo STEREO prevedeni. Niektore modelu mixaznych pultov maju uvedenu max. konfiguraciu, akou je napr. aj realny pocet vstupnych kanalov - realny pocet subvystupov - realny pocet hlavnych vystupov.

muziker
31.05.2009, 21:08
V dalsom sa budeme trocha zaoberat MONITOR-mi.

Hned na uvod si musime povedat, ze pod pojmom "studiovy monitor" budeme rozumiet sustavu reproduktorovych boxov - zvycajne jeden par.

Tieto reproduktorove sustavy nam v rezii nahravacieho studia umoznuju kvalitný posluch akychkolvek signalov ktore si zvolime v monitorovej sekcii mixazneho pultu.

Na rozdiel od posluchovych reproduktorovych sustav (reproboxov) pre zive ozvucenie, pri ktorych bude hlavnym a uprednostnovanym parametrom predovsetkym vyziareny akusticky vykon, su pri studiovych monitoroch uprednostnovane ine parametre.

Kvalitu studiovych monitorov pri cinnostiach zvukara akym je napr. nahravanie a mixaz, kedy podstatnou mierou ovplyvnuju nase rozhodovanie ovplyvnuju jednoznacne ine parametre ako vyziareny akusticky tlak, ktory v tomto pripade nie je az taky dolezity.

Naopak velmi dolezitym parametrom u studiovych monitorov je vernost ich prenosu.

kamzik
31.05.2009, 21:21
Uznavam "kamzik" ze vies kde co hladat, ale aj to ze si malo pozorny, lebo ti unikaju niektore dolezite detaily. Nic v zlom, ale porovnaj si to co som uverejnil ja (citaj ale pozorne) s tym, co je na web-strankach ktore si uviedol ty. Ja sa nepasujem na vsevedka, len sa snazim na tomto fore zhromazdit par uzitocnych rad pre mladsich kolegov.
nevravim, ze je to zle. ale je to na styl encyklopedie (vid rovnomenny titul knihy).
ale je to gitarove forum, cize je pochopitelne, ze zvukarov sa tu asi vela nenajde. a o tom to je - na zvukarskych forach = vacsie mnozstvo ludi s praktickymi skusenostami.
pre mnohych naozaj zacinajucich to mozu byt naozaj zivotne dolezite rady do zivota. pre ludi, ktori riesia otazky LA, shure vs akg vs sennheiser, crown vs qsc, soundcraft vs AH, de-esser alebo vymena mikro atd by som odporucal skor specializovane zahranicne fora pre zvukovych technikov.

Fil
31.05.2009, 21:26
Ja mam dojem, ze je to fajn. Presne ako napisal muziker, zhromazduje "sa" tu velke mnozstvo udajov, ktore ludom ulahcuju hladanie a nemusia stravit X casu googlenim a hladanim podobnych udajov niekde po internete. Tak, ako si aj Ty napisal, ze existuju specialne fora na tuto problematiku, existuje ich X dalsich na ine veci a zabralo by dost casu, keby si ich vsetky mal preliezt. Vacsine ludi uplne staci to, co tu pise muziker a Ti ostatni, ktorych bude naozaj mensina (povedzme, ze sa budu chciet viac zaujimat o urcitu problematiku), si tie fora uz potom asi bezproblemov prelezu.

muziker
01.06.2009, 20:52
nevravim, ze je to zle. ale je to na styl encyklopedie (vid rovnomenny titul knihy).
ale je to gitarove forum, cize je pochopitelne, ze zvukarov sa tu asi vela nenajde. a o tom to je - na zvukarskych forach = vacsie mnozstvo ludi s praktickymi skusenostami.
pre mnohych naozaj zacinajucich to mozu byt naozaj zivotne dolezite rady do zivota. pre ludi, ktori riesia otazky LA, shure vs akg vs sennheiser, crown vs qsc, soundcraft vs AH, de-esser alebo vymena mikro atd by som odporucal skor specializovane zahranicne fora pre zvukovych technikov.

Nerad by som sa tu vybijal v rozsiahlych dokazovaniach prvdy (akejkolvek), ale ak vravis ze toto je gitaristicke forum, spytam sa ci taky gitarista ak si chce cosi zo svojho "kumstu" nahrat nebude potrebovat aspon zakladne - encyklopedicke znalosti z tejto problematiky?

Osobne si myslim, ze kazdy gitarista by mal mat aky taky prehlad o mikrofonoch, zosilnovacoch, reproboxoch, efektoch, ale aj o potrebnych prepojovacich kabloch a mixpultoch, aby mohol sam obsluhovat cele svoje vybavenie a pripadne lokalizovat poruchu v celom zvukovom retazci, ci opravit si vadny kabel.

V tomto duchu bol aj moj prvotny umysel zhrnut zakladne poznatky pre mladych muzikantov. Ak to niekoho nezaujima, tak nech nerozklikne pre neho nezaujimavu temu.

Na zaver - ak mas lepsie napady a lepsie temy do tohto fora, nic ti nebrani diskutovat na tu temu ktora ta zaujima. Myslim ze nikto ti v tom nebude branit. Ba naopak. Ak spestris toto forum niecim zaujimavym, urcite to navstevnici tohto fora ocenia a podakuju ti. Vela stastia v tvojom snazeni.

muziker
01.06.2009, 21:26
Vratim sa ku MONITOR-om.

Naposledy sme skoncili u vernosti prednesu.
Ten si mozeme jednoducho vysvetlit tak, ze od monitora ako takeho budeme pozadovat aby nijakym sposobom neprifarboval nahravku a je to uplne jedno ci smerom ku lepsiemu alebo ku horsiemu ako to zvyknu robit bezne HI-FI reprosustavy na domaci posluch, alebo aj reprosustavy PA systemov pre "LIVE" ozvucenie napr. koncertov. Naopak od studiovych monitorov budeme vyzadovat neutralny prednes bez akychkolvek "prikrasleni".

Preto byva vzdy dost velkym paradoxom, ak majitel nahravacieho studia (je jedno akeho, teda vratane domaceho, ake si moze vytvorit ktorykolvek gitarista tohto fora) si kupi kvalitne a tym padom aj drahe vybavenie do svojho studia a na konci bude na posluch urcena lacna HI-FI reprosustava napr. z domacej veze. Ta samozrejme patricne "prisposobi" prehravanu hudbu na svoje moznosti. Prakticky frekvencna charakteristika HI-FI sustav je znacne zvlnena (zdvihy a poklesy na jednotlivych frekvencnych pasmach), co v konecnom dosledku "vylepsi" nahravku. Ale s tym ako znie nahravka v skutocnosti to bude mat pramalo spolocne.

Teda zaver bude zniet - najdrahsie a najkvalitnejsie posluchove studiove monitory su prave tie, ktore zvuk vobec neprifarbuju (nepridavaju nic naviac) a prenasaju cele akusticke pasmo teoreticky "rovnou" charakteristikou a prakticky iba s minimalnymi zdvihmi a poklesmi na frekvencnej charakteristike, ale aj s minimalnymi fazovymi posunmi a samozrejme s minimalnym skreslenim v prednese.

kamzik
01.06.2009, 22:29
Nerad by som sa tu vybijal v rozsiahlych dokazovaniach prvdy (akejkolvek), ale ak vravis ze toto je gitaristicke forum, spytam sa ci taky gitarista ak si chce cosi zo svojho "kumstu" nahrat nebude potrebovat aspon zakladne - encyklopedicke znalosti z tejto problematiky?

Osobne si myslim, ze kazdy gitarista by mal mat aky taky prehlad o mikrofonoch, zosilnovacoch, reproboxoch, efektoch, ale aj o potrebnych prepojovacich kabloch a mixpultoch, aby mohol sam obsluhovat cele svoje vybavenie a pripadne lokalizovat poruchu v celom zvukovom retazci, ci opravit si vadny kabel.

V tomto duchu bol aj moj prvotny umysel zhrnut zakladne poznatky pre mladych muzikantov. Ak to niekoho nezaujima, tak nech nerozklikne pre neho nezaujimavu temu.

Na zaver - ak mas lepsie napady a lepsie temy do tohto fora, nic ti nebrani diskutovat na tu temu ktora ta zaujima. Myslim ze nikto ti v tom nebude branit. Ba naopak. Ak spestris toto forum niecim zaujimavym, urcite to navstevnici tohto fora ocenia a podakuju ti. Vela stastia v tvojom snazeni.
precitaj si este raz, co som vcera pisal. ze pre niektorych to mozu byt zivotne dolezite informacie a to je skupina ludi, o ktorych pises aj ty teraz - gitaristi, ktori potrebuju ziskat ZAKLADNY prehlad o nejakych nahravatkach, mixoch, mikrofonoch a ako si maju spravit nejaky kablik. pre nich to mozu byt zivotne dolezite informacie.
preto som napisal, ze pre tych, ktori maju naozaj hlbsi zaujem o tematiku zvukovej techniky a teraz doplnam hlavne sound engineering - live, odporucam zahranicne fora specializovane na tuto tematiku. nakolko tam sa da konfrontovat svoj nazor s viacerymi ludmi (casto profesionalmi), ktori sa zvuku venuju. je logicke, ze tu zvukarov nenajdes v tak drtivom zastupeni. a casto je hlavne dolezite najst ludi, ktori nevychadzaju iba z tabulkovych udajov ale z praktickych skusenosti s danymi zariadeniami.
len na margo - dlhsi cas dozadu som sa pytal na spev bubenika - odporucil si SM58, to si vsak nemyslel vazne :)

muziker
02.06.2009, 11:19
len na margo - dlhsi cas dozadu som sa pytal na spev bubenika - odporucil si SM58, to si vsak nemyslel vazne :)


len na margo - poznám veľké množstvo bubeníkov ktorí spievali okrem iného do SHURE 565, SHURE SM58, AKG D202, AKG D1000C,... a množstva iných mikrofónov. Vo väčšine prípadov spev bol bez problémov (vrátane SM58) a tak keďže nazvučenie (v tomto prípade spevu bubeníka) závisí na množstve iných faktorov, neviem čo riešiš. Nič ti nebráni pozrieť si vlastnosti všetkých dostupných mikrofónov a ty sa musíš sám rozhodnúť podľa ďalsích okolností súvisiacich s konkrétnym hlasom a akustickými vlastnosťami pristoru, rozmiestnenia v priestore ....atď. čo použiješ. A to myslím vážne. Lebo všetko súvisí zo všetkým. Na to nikdy nezabúdaj.:)

kamzik
02.06.2009, 11:29
len na margo - poznám veľké množstvo bubeníkov ktorí spievali okrem iného do SHURE 565, SHURE SM58, AKG D202, AKG D1000C,... a množstva iných mikrofónov. Vo väčšine prípadov spev bol bez problémov (vrátane SM58) a tak keďže nazvučenie (v tomto prípade spevu bubeníka) závisí na množstve iných faktorov, neviem čo riešiš. Nič ti nebráni pozrieť si vlastnosti všetkých dostupných mikrofónov a ty sa musíš sám rozhodnúť podľa ďalsích okolností súvisiacich s konkrétnym hlasom a akustickými vlastnosťami pristoru, rozmiestnenia v priestore ....atď. čo použiješ. A to myslím vážne. Lebo všetko súvisí zo všetkým. Na to nikdy nezabúdaj.:)
samozrejme, ze vsetko so vsetkym suvisi. lenze SM58 je majk, ktory sa radi do kategorie tych s "vacsimi presluchmi"

muziker
02.06.2009, 22:09
samozrejme, ze vsetko so vsetkym suvisi. lenze SM58 je majk, ktory sa radi do kategorie tych s "vacsimi presluchmi"

Vlastnosti kazdeho mikrofonu su dane jeho konstrukciou. Viac napovie aj diagram smerovej charakteristiky. Este raz zopakujem - su situacie ked aj tento mikrofon vcelku vyhovie bez problemov. Dokazom toho je aj jeho velke rozsirenie medzi rockovymi kapelami. Stal sa standardom, ked vytlacil z prvej pozicie starsiu 565-ku. Ze nevyhovel tvojim poziadavkam, este neznamena ze nema co povedat inym. Tie "presluchy" je vsak mozne riesit. V tvojom pripade je asi lepsie ohliadnut sa po vhodnejsom type.....v zivote totiz nie je vsetko iba cierne a biele, ale medzi tym je aj mnoho odtienov sedej. Zivot je hlavne o tom.

kamzik
02.06.2009, 22:50
Vlastnosti kazdeho mikrofonu su dane jeho konstrukciou. Viac napovie aj diagram smerovej charakteristiky. Este raz zopakujem - su situacie ked aj tento mikrofon vcelku vyhovie bez problemov. Dokazom toho je aj jeho velke rozsirenie medzi rockovymi kapelami. Stal sa standardom, ked vytlacil z prvej pozicie starsiu 565-ku. Ze nevyhovel tvojim poziadavkam, este neznamena ze nema co povedat inym. Tie "presluchy" je vsak mozne riesit. V tvojom pripade je asi lepsie ohliadnut sa po vhodnejsom type.....v zivote totiz nie je vsetko iba cierne a biele, ale medzi tym je aj mnoho odtienov sedej. Zivot je hlavne o tom.

tu nejde o ciernobiele vnimanie situacie. jednoducho myslim si, ze su omnoho vhodnejsie mikrofony na spev pre hudobnikov sediacich za bicimi.

Fil
02.06.2009, 23:10
Asi vies, co hovoris, ale muziker zase hovori vcelku k veci, kedze dost casto vidim u bubenika (resp. u vsetkych v kapele) prave SM58 alebo podobny mic (neviem, aky je rozdiel presne medzi BETA a "normalnym", okrem ceny :P).

kamzik
03.06.2009, 00:02
Asi vies, co hovoris, ale muziker zase hovori vcelku k veci, kedze dost casto vidim u bubenika (resp. u vsetkych v kapele) prave SM58 alebo podobny mic (neviem, aky je rozdiel presne medzi BETA a "normalnym", okrem ceny :P).

najprv k sm58 a beta sm58. rozdiel je laicky povedane ten, ze beta je "vylepseny" model klasickej sm58, ktora je, dovolim si tvrdit, v dnesnej dobe relikvia, ktora viac zije zo svojej niekdajsej slavy, nakolko uz bola niekolkonasobne prekonana. sm58 je stale klasicky model tohoto mikrofonu, beta je posunuta o nieco dalej.
a tymto nadviazem na dalsi problem. mnohi spevaci su "zatazeni" prave na tento mikrofon. je to nevysvetlitelne ako mnoho veci na tomto svete, ale je to tak. moze to byt pripad aj danych bubenikov a v tom vidim ich "zadubenost", pokial je to ich volba spievat na tento mikrofon za bicou sadou.
ako vsetci velmi dobre vieme, muzika sa da robit rozne, da sa robit tak, ze ju robim "aby bolo", da sa robit ale aj tak, ze sa snazim o najidealnejsie riesenie.
a prave o tomto sa ja rozpravam. nevravim, ze do 58 je nemozne spievat za bicimi. je to mozne a je to cesta. ale dovolim si tvrdit, ze su ovela lepsie moznosti a cesty, ktore su hlavne univerzalnejsie. moznosti je naozaj vela, technika ide milovymi krokmi dopredu. a tak mame dnes moznosti hladat riesenia akekolvek. samozrejme tie sa splhaju aj cenovo vyssie. ale aj cenovo porovnatelne s SM58 su podla MOJHO nazoru menej klukate cesty, nakolko spev bubenika nikdy jednoduchy k rozlusknutiu nebude.

Fil
03.06.2009, 00:25
Nuz tak u nas mame 58 aj 57 a pomer cena/vykon podla mna super, aj ked samozrejme neporovnavam s inymi, len ako si uz povedal, su to zauzivane modely, ktore maju svoje meno :)

kamzik
03.06.2009, 01:10
Nuz tak u nas mame 58 aj 57 a pomer cena/vykon podla mna super, aj ked samozrejme neporovnavam s inymi, len ako si uz povedal, su to zauzivane modely, ktore maju svoje meno :)

su to legendy. casto zijuce legendy. nikde som nepovedal, ze su zle. su samozrejme kvalitne. 57 je vynikajuci nastrojak. 58 zasa vokalovy s velmi podobnou konstrukciou. len su uz prekonane. napriklad 58 pravdepodobne strci do vrecka nova rada mikrofonov od rakuskych AKG. samozrejme da sa to posudzovat na konkretnych spevoch, niekomu viac sadne shure, niekomu akg, niekomu sennheiser, niekomu audio technica atd. vo vseobecnosti su ale zaujimave v danej cene aj modely inych firiem. shure sm ziju zo svojej legendarnej povesti. nebal by som sa ich pouzivat kdekolvek ani by som sa za nich nehanbil, naozaj su to KVALITNE mikrofony. velmi kvalitne.
len vravim, hladam(e) tu naj cestu. a za bicimi ta cesta urcite tadeto nevedie.

muziker
03.06.2009, 21:59
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Co sa tyka frekvencnej charakteristiky ako jedneho zo zakladnych parametrov tychto komponentov v audio retazci nahravacieho studia, tak ta by mal byt pre idealny studiovy monitor bez vacsich vychyliek na frekvenciach v rozsahu od nejakych 30 Hz az po 20 000 Hz.

Aj od mensich reproduktorovych sustav akosi automaticky ocakavame, ze spodna hranica ich prednesu bude mnimalne od 50 Hz a nizsie az ku spomenutym 30 Hz. K tymto "spodkom" je potrebne dodat este to, ze prirodzeny pozvolny pokles na tychto frekvenciach (cim nizsia frekvencia - tym nizsia uroven signalu) byva vzdy vhodnejsi a prirodzenejsi, ako umele zdoraznovanie v tomto pasme technickymi prostriedkami akym je napr. aj bassreflexovy otvor reproduktorovych sustav, lebo pod pasmom na ktory je tento otvor naladeny bude ucinnost takejto sustavy prudko klesat.

Zaujimave moze byt pre mnohych, ze s klesanim "kubatury" posluchovej miestnosti (teda zo zmensovanim jej rozmerov), je menej ziaduce od monitora aby prenasal najnizsie frekvencie na spodnom okraji pasma.

Tak sa lahko moze stat, ze v priestore malej miestnosti bude velka reproduktorova sustava ktora velmi dobre prenasa aj pasma pod 50 Hz, robit v nasom sluchu poriadny chaos a posluchac tak len velmi tazko bude moct urcit podla sluchu, co sa konkretne deje v spodnom pasme frekvencneho rozsahu.

Prave preto pre taketo "obmedzene" priestory su kazdopadne vhodnejsie monitory pre blizky posluch. O tych si este povieme v samostatnej casti.

muziker
05.06.2009, 20:00
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

V tych pripadoch ked budeme pouzivat monitory ktore evidentne nie su schopne "nestihaju" prenasat najnizsie frekvencie v akustickom pasme, budeme musiet prilezitostne kontrolovat napr. zmixovanu nahravku pomocou kvalitnych profesionalnych sluchadiel.

Alternativnym riesenim moze byt aj obcasna kontrola takejto nahravky napr. domacim kinom, ci HI-FI vezou. Koniec koncov sa vacsina komercnych nahravok bude pocuvat na takychto zariadeniach ako boli spomenute.

Z inej kopky bude vsak skutocnost, ze pri lacnych domacich reproboxoch (co je vsak lacne je do velkej miery subjektivne hodnotenie, lebo kazdy mame na to ine kriteria) byva uvedena krivka frekvencneho priebehu nakreslena skoro ako idealna, t.j. rovna alebo len s malym zvlnenim.

Ak to porovname s drahsimi studiovymi reproboxami, zistime ze tieto maju naopak krivku frekvencneho priebehu plnu drobnych "poklesov" a "spiciek", teda je tato krivka podstatne viac zvlnena.

Pri vzajomnom porovnani oboch kriviek si mozeme vybrat v com to asi bude. Ak ste presvedceni, ze to bude v tom, ze lacny domaci reprobox by mal mat lepsi frekvencny priebeh oproti drahsiemu studiovemu, tak ste na omyle.

Kazdopadne pes bude zakopany v tom, ze v prvom pripade (lacne domace reproboxy) je krivka zakreslena s mensou rozlisitelnostou ako v druhom pripade.

Ak by vsak bola krivka frekvencneho priebehu domacich reprosustav znazornena s vysokou rozlisitelnostou ako je to v pripade kvalitnych studiovych monitorov, zrejme by si ich nikto nekupil.

Stastim nas posluchacov je ale skutocnost, ze nas sluch je dost tolerantny a tak taketo "drobne" odchylky a rezonancie nemaju na nas subjektivny pocit z posluchu az taky katastrofalny dopad.

Musim tu vsak zdoraznit, ze posluch urcite ovplyvnuju a to tak ze mame pocit, ze kazdy monitor znie prakticky uplne inac.

muziker
07.06.2009, 19:33
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Pohovorili sme si o frekvencnom rozsahu, krivkach a podobne. Pozrime sa na to blizsie.
Ak sa v technickych udajoch o reproduktorovej sustave (boxe) docitame, ze jej frekvencny rozsah je napr. od 40 Hz do 18 000 Hz a tento udaj nie je doplneny o udaj v akom tolerancnom poli tento udaj plati, tak to bude pre nas nic nehovoriaci udaj. Prakticky su to bezcenne cisla, podla ktorych nie je mozne posudzovat reproduktorovu sustavu.

Ak je vsak udaj o frekvencnom rozsahu reproduktorovej sustavy "od 40 Hz do 18 000 Hz" doplneny o tolerancne pole "+/- 3 dB, to uz bude seriozny udaj.

Pre spodne akusticke pasmo sa zvykne uvadzat naviac aj udaj, aku najnizsiu frekvenciu su reproduktorove sustavy schopne preniest (reprodukovat) samozrejme v tom duchu ako som uz spomenul - teda pre konkretny zadefinovany pokles na amplitudovo frekvencnej charakteristike (angl. CUT-OFF FREQUENCY).
Ako priklad mozeme uviest udaj napr. 40 Hz pre -3 dB.

muziker
08.06.2009, 22:00
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Povedali sme si o spodnom okraji akustickeho pasma z pohladu jeho prenosu reproduktorovou sustavou, resp. monitorom. Teraz sa pozrime na vrchny okraj akustickeho pasma z toho isteho pohľadu ako v predchadzajucom pripade.

V hornej casti akustickeho pasma sa prenos frekvencii monitora bude ovplyvnovat predovsetkym kvalitou vysokotonoveho reproduktora (angl. TWEETER), v muzikantskej hantyrke aj "vyskac", tiez "papula" pri tlakovych reprakoch so zvukovodom.

Pre kvalitnejsie studiove monitory sa pre svoje dobre vlastnosti vacsinou pouzivaju typy vyskovych reproduktorov s kopulkovitou membranou, ktora byva z makksieho materialu ak ich porovname s vyskovymi reproduktormi pre "LIVE" aplikacie. U druhych spominanych sa naopak vyzaduju prave opacne vlastnosti.

Spominane vyskove reproduktory pre monitory vsak maju zvycajme ovela vyrovnanejsi priebeh na amplitudovo frekvencnej chgarakteristike a z toho vyplyva aj celkovo vernejsi zvuk takehoto reproduktoru.

Zajtra si povieme nieco o fazovych charakteristikach monitorov, ktore ako dalsi dolezity parameter studiovych monitorov ovplyvnuju ich celkovy zvukovy prejav.

muziker
09.06.2009, 20:38
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Ako som slubil, prizrieme sa blizsie fazovym charakteristikam monitorov. Spominana fazova charakteristika tak bude dalsim dolezitym parametrom pri posudzovani kvality monitorov, ktora do znacnej miery ovplyvnuje ich celkovy zvuk.

Tu si hned na zaciatku musime povedat, ze poziadavku na zachovanie fazy u vsetkych harmonickych frekvencii nie je az take jednoduche vzdy splnit. Komplikuje to okrem ineho aj skutocnost, ze obvykle je vacsina takychto systemov osadena minimalne dvomi az tromi reproduktormi, ktore v takomto pripade budeme povazovat za budiace jednotky reproduktorovej sustavy.

Tieto reproduktory su pri montazi na ozvucnicu (predny panel) naviac od seba vzdialene na rozne vzdialenosti. Z pohladu riesenia tohto problemu su na tom podstatne lepsie tzv. koaxialne reproduktory, ktore maju v jednej osi umiestnene viacere systemu budiacich jednotiek. Predstavuju tak akysi bodovy zdroj zvuku.

Nesmieme vsak zabudat na skutocnost, ze okrem fazovych nedostatkov ktore priamo suvisia s konstrukciou samotnych reproduktorov ako takych tu mame dalsi problem. Tento problem spociva v tzv. casovom rozdieli, ktory vznikne okamzite ak sa posluchac pred monitorom posunie z tzv. idealneho miesta posluchu ktorym byva os monitora, na ine miesto mimo tuto os.

Fil
09.06.2009, 23:07
Ak mozem trocha odbocit, mna by zaujimalo, do akej vzdialenosti je "najlepsie" postavit mikrofon pri nahravani "na kombo" (teda vzhladom na reprak), z akeho uhla, smerom viac od stredu alebo presne na stred a podobne. V principe ma zaujima aj otazka, ci je "ok", ked mikrofon nechame visiet "zhora" zosilovaca dole k repraku (povedzme, ze mame tweedove kombo Fender Bassman a nemame predny panel s "cudlikmi", ten je hore, takze mikrofon moze na snure visiet cez prednu cast az k repraku). Ide mi o to, ze v takom pripade mikrofon nesmina prednou castou, ale bocnou (napr. SM57), ci to ma nejake "spesl" charakteristiky (mnohokrat som to uz videl pouzite), alebo hlavny vyznam spociva len v tom, ze netreba stojan ;) Taktiez by som sa chcel spytat na proximity efekt a trosku ho ozrejmit pri takomto pouziti (plusy - zvyraznuje "hlbku" tonu?, minusy - zvyraznuje "hlbku" tonu?).

Je mozne, ze to tu uz niekde je, ale hladal som (chvilku ;)).

kamzik
10.06.2009, 15:32
Ak mozem trocha odbocit, mna by zaujimalo, do akej vzdialenosti je "najlepsie" postavit mikrofon pri nahravani "na kombo" (teda vzhladom na reprak), z akeho uhla, smerom viac od stredu alebo presne na stred a podobne. V principe ma zaujima aj otazka, ci je "ok", ked mikrofon nechame visiet "zhora" zosilovaca dole k repraku (povedzme, ze mame tweedove kombo Fender Bassman a nemame predny panel s "cudlikmi", ten je hore, takze mikrofon moze na snure visiet cez prednu cast az k repraku). Ide mi o to, ze v takom pripade mikrofon nesmina prednou castou, ale bocnou (napr. SM57), ci to ma nejake "spesl" charakteristiky (mnohokrat som to uz videl pouzite), alebo hlavny vyznam spociva len v tom, ze netreba stojan ;) Taktiez by som sa chcel spytat na proximity efekt a trosku ho ozrejmit pri takomto pouziti (plusy - zvyraznuje "hlbku" tonu?, minusy - zvyraznuje "hlbku" tonu?).

Je mozne, ze to tu uz niekde je, ale hladal som (chvilku ;)).

mne sa osvedcilo a pravidelne takto zvucim komba:
- mikrofon nastavit na kraj reproduktoru, NIKDY nie na stred. postavit ho k okraju reproduktoru z komba.
s SM 57 by som nezvucil "visenim zhora", nakolko ako si uz spomenul, tento mikrofon by snimal bokom. s SM57 jednoznacne na stojan a snimat zpredu. na bocne snimanie su specialne mikrofony. cize radsej prihodit ten stojan, dnes su aj pekne malicke stojaniky, ktore postavis pred kombo a ani to nevidno.

Fil
10.06.2009, 16:59
Vdaka za radu. Ked sa uz pytam, skusim sa spytat este jednu vec. Zaujimalo by ma, ako "najefektivnejsie" nahravat doma (home recording, povedzme vystup z SM57 do notebooku, takze asi iba jedna stopa real-time), s co "najlepsim pomerom cena/kvalita", povedzme do tych 200-300 eur (schvalne radsej "nizsie" naklady).
Moznosti, ktore mne prichadzaju do uvahy -

1. Externa zvukovka (kedze ide o notebook) - firewire alebo USB, vsetko v jednom, netreba externy phantom, preamp, maju midi, niektore aj priamy vstup z gitary, mozes ist in aj out (do odposluchov) a pod. Znacky M-Audio, TC Konnekt..
2. Mixpult s prevodnikom a vystupom firewire/usb do notebooku
3. Analogovy mixpult, ktory este musi ist cez prevodnik (?) do notasu
4. Externy preamp, externy phantom, mixpult (digital alebo analog s ext. prevodnikom)

Taktiez by ma zaujimalo, u akych vyrobcov sa pozriet po mixpultoch, tiez ci mate niekto skusenosti s lacnejsimi znackami, ako napr. Phonic (co sa mi zda ako lacnejsi vyrobca).

kamzik
10.06.2009, 17:52
Vdaka za radu. Ked sa uz pytam, skusim sa spytat este jednu vec. Zaujimalo by ma, ako "najefektivnejsie" nahravat doma (home recording, povedzme vystup z SM57 do notebooku, takze asi iba jedna stopa real-time), s co "najlepsim pomerom cena/kvalita", povedzme do tych 200-300 eur (schvalne radsej "nizsie" naklady).
Moznosti, ktore mne prichadzaju do uvahy -

1. Externa zvukovka (kedze ide o notebook) - firewire alebo USB, vsetko v jednom, netreba externy phantom, preamp, maju midi, niektore aj priamy vstup z gitary, mozes ist in aj out (do odposluchov) a pod. Znacky M-Audio, TC Konnekt..
2. Mixpult s prevodnikom a vystupom firewire/usb do notebooku
3. Analogovy mixpult, ktory este musi ist cez prevodnik (?) do notasu
4. Externy preamp, externy phantom, mixpult (digital alebo analog s ext. prevodnikom)

Taktiez by ma zaujimalo, u akych vyrobcov sa pozriet po mixpultoch, tiez ci mate niekto skusenosti s lacnejsimi znackami, ako napr. Phonic (co sa mi zda ako lacnejsi vyrobca).

volil by som jednoznacne externu zvukovku s USB alebo Firewire rozhranim. ako si sam spominal, ma to viacero vyhod, ktore mozu byt uzitocne. na taketo nahravanie do NB by som urcite volil externu zvukovku.
neviem, ci ta otazka ohladom mixu sa tyka este toho nahravania, ale po mixoch odporucam pozerat sa po znackach soundcraft alebo allen and heath. aj oni maju lacnejsie a mensie modely a je to urcite kvalita. ale ak chces pomoct s vyberom mixu, treba urcite uviest viacero parametrov, ktore od neho chces.

Fil
10.06.2009, 23:23
Dik, myslim, ze ta zvukovka bude ok. Mix som zamyslal len v pripade, ze by som ho chcel mozno pouzit aj na nazvucenie niekde inde. Ale to neriesim, takze dik :)

muziker
20.06.2009, 13:31
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Naposledy sme skoncili pri posudzovani fazovej charaktiristiky studiovych monitorov a dnes budeme v tejto teme pokracovat.

Na priklade dvojpasmovej sustavy si mozeme priblizit, ze ak posluchac bude priamo v osi reproduktorovej sustavy, dorazi zvuk do jeho usi z hlbokotonoveho (basoveho) reproduktora v uplne rovnakom case ako aj zvuk z vysokotonoveho (vysko veho) reproduktora.

V opacnom pripade, ak posluchac bude voci osi reproduktorovej sustavy posunuty, bude zvuk z jedneho reproduktora počuť o nepatrny casovy usek skor ako v pripade druheho reproduktora.

Do akej miery sa budu lisit vzdialenosti jednotlivych zvukovych drah z jednotlivych reproduktorov uz bude samozrejme zalezat aj od toho ako daleko budu od seba vzdialene samotne reproduktory v sreproduktorovej sustave (v monitore) a tiez od uhlu ktory je medzi posluchacom a osou samotnej reproduktorovej sustavy. Prave z tohto dovodu je dobre aj pootočit jednotlive reproduktorove sustavy smerom ku posluchacovi.

V dosledku rozdielu vzdialenosti je potom skutocnost, ze dochadza aj ku roznym fazovym disproporciam vo vztahu ku harmonickym knitoctom ktore samozrejme dotvaraju celkovy zvuk (a samozrejme tym aj zvukovy prejav jednotlivych reproduktorovych sustav - v tomto pripade studiovych monitorov).

muziker
22.06.2009, 17:36
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Povedali sme si o možnostiach vzniku rôznych problémov vo zvukovom prejave reproduktorových sústav v dôsledku rôznych konštrukčných usporiadaní.

Práve z týchto dôvodov bývajú reproduktory v reproduktorových sústavách (v tomto prípade štúdiových monitorov, keďže hovoríme hlavne o nich) vo väčšine prípadov konštruované tak, že jednotlivé reproduktory sú umiestnené v priestore nad sebou. Je to z toho dôvodu, aby sa nemenila (nebola rôzna) vzdialenosť jednotlivých reproduktorov v reprosústave od poslucháča ak sa tento pohybuje pred monitormi do prava resp. do ľava od osi sústavy.

Ak budú reproduktory umiestnené na prednom paneli sústavy nad sebou (myslí sa tým hlbkový a výškový systém), môžu vzniknúť fázové problémy jedine v prípade, že poslucháč bude meniť výšku svojho posluchu. To je však napríklad pri práci v sede takmer vylúčené, lebo výška hlavy poslucháča je v porovnaní s výškou monitorov takmer konštantná.

Problém by mohol vzniknúť jedine pri uložení monitorov na ležato, kedy by sme mali opačné pomery čo do fázových problémov. To značí, že v takomto prípade pri zmene výšky bodu posluchu by boli fázové problémy minimálne, ale naopak by sa nám obmedzil do značnej miery uhol posluchu v horizontálnej rovine.

muziker
22.06.2009, 17:53
Pokracovanie o studiovych monitoroch.


Na záver riešenia fázových problémov štúdiových monitorov by sme si mohli položiť otázku ako je to vlastne s umiestnením reproduktorov vna prednom paneli monitora (-ov). V tejto súvislosti nás môže napadnúť umiestniť výškový systém (tweeter) napr. ku okrajom z pohľadu STEREO bázy alebo ku stredu z pohľadu STEREO bázy. Preto by asi bolo vhodné poradť záujemcom čo je lepšie.

Vo väčšine prípadov sa odporúča pri vodorovnom usporiadaní štúdiových monitorov umiestniť spomínané tweetre (výškáče) na vnútornú stranu, t.j. smerom "dovnútra". Je to dobré preto, lebo pri STEREO posluchu poslucháč nenadobudol dojem akejsi "diery" uprostred v priestore, čo by mohlo byť veľmi rušivé najmä pri monitoroch pre blízky posluch.

V takomto prípade sa monitory veľmi často umiestňujú tesne za mixažny pult resp. priamo nad jeho zadnou časťou a zároveň sú mnohokrát pomerne vzdialene vzájomne medzi sebou.

Aby sa eliminovali fázové problémy štúdiových monitorov, zvyknú niektoré firmy vyrábajúce kvalitné výrobky patriace k monitorovým aktívnym systémom osádzať ich tzv. fázovou korekciou pri zabudovaných elektronických výhybkách (angl. CROSSOVER), čím je takto zaistená optimálna fázová charakteristika danej sústavy.

muziker
26.06.2009, 20:11
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Dnes zabrdnime do smerovej charaktiristiky reproduktorvych sustav (reproboxov).
Tento technicky udaj sa udava u kazdej reproduktorovej sustavy a teda aj u muzikantskych ci uz pre pouzitie na LIVE ozvucenie, alebo aj studiove monitory.
Mnohi ho skor poznaju v tvare "smerova charakteristika" reproduktorovej sustavy. Niekedy sa pouziva aj tvar "charakteristika mimo os (angl. OFF-AXIS RESPONSE).

Ako to uz iste vsetci postrehli, o podobnom udaji sme si hovorili aj pri mikrofonoch. Tam tiez islo o os. A kedze vsetci vieme, ze mikrofony nikdy nesnimaju zvuk zo vsetkych stran rovnomerne, tak podobne ho nesiria optimalne na vsetky strany do priestoru ani reproduktory ako budiace jednotky obecnej reproduktorovej sustavy.

Preto ako je iste jasne z uz povedaneho, je tu znacny rozpor co do poziadaviek na smerovost systemu pre ozvucenie priestoru a pre nahravacie studio. Pri zivom koncerte potrebujeme jednoznacne vyziarit vestku energiu bezo zbytku smerom dopredu (do hladiska). V pripade nahravacieho studia je situacia troska odlisna. Je to z toho dovodu, ze uhol posluchu studovych monitorov byva casto znacny. Vyplyva to zo skutocnosti, ktore som uz spomenul skor.

muziker
27.06.2009, 12:13
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Zvuk siriaci sa z jednotlivych reproduktorov sustavy (myslím v tomto pripade samozrejme mimo os sustavy) bude kazdopadne poznaceny viac zvlnenou frekvencnou charakteristikou, cize do vyrovnanej charakteristiky bude mat viac-menej velmi daleko. Plati to jednoznacne pri pocuvani zvuku v porovnani s posluchom v osi reproduktorovej sustavy.

Dane je to saamozrejme aj konstrukciou jednotlivych reproduktorov. Preto pri rozhodovani sa pouzit nejaku konkretnu reproduktorovu sustavu je velmi vhodne dobre si ju vyskusat vo vsetkych situaciach, ktore mozu nastat pri nasej praci.

Mozno teda skonstatovat na zaklade uz povedaneho, ze posluch mimo os reproduktorovej sustavy bude jednoznacne viac "matnejsi", kedze vysoke (horne) frekvencie akusickeho pasma vzdy byvaju sustredene do relativne uzsieho zvazku. Je totiz vseobecne zname, ze vyskove reproduktory maju uzku vyzarovaciu charakteristiku v oboch smeroch. Ciastocne sa tato neprijemna vlastnost eliminuje pouzitim roznych zvukovodov ("dyz", "natrubkov" a pod).
Naopak hlbokotonove (basove) reproduktory netrpia touto necnostou kedze ich vyzarovaci diagram je podstatne sirsi a tak sa zvuk z nich siri (v niektorych pripadoch) rovnako dobre tak pred monitorom ako aj za nim.

Ak si uvedomime naviac aj skutocnost, ze reproduktory pre jednotlive frekvencne pasma maju este naviac v kazdom pripade aj konkretnu vlastnu smerovu charakteristiku a tak v niektorych pripadoch moze byt posluch mimo os reproduktora do znacnej miery nevyrovnany.

muziker
29.06.2009, 21:53
Pokracovanie o studiovych monitoroch.

Ak sme minule hovorili o posluchu v osi repruktorovych sustav aj mimo nej (v tomto prípade studiovych monitorov), tak by sme mohli argumentovat aj tym ze su urcene najma na posluch v hlavnej osi. Ak bude tato podmienka splnena, potom kvalitu posluchu by nemala charakteristika mimo os prilis ovplyvnovat.

Vyssie povedane by mohlo azda platit v tzv. mrtvej komore, pretoze frekvencne nevyrovnane zvuky ktore sa vo vyssej miere siria mimo os reproduktorovej sustavy velmi vyznamnou mierou ovplyvnuju zafarbenie zvuku a dozvuk v posluchovej miestnosti. To vnima posluchac ako sucast celkoveho zvuku. Mohli by sme tuto situaciu prirovnat ku snimaniu mikrofonom ktory snima zvuk zo smerov mimo os mikrofonu. Potom snima dozvuk miestnosti prifarbeny nedokonalou frekvencnou charakteristikou.

Aj tento spomenuty parameter sa nam potom navonok moze javit ako do urcitej miery vyrazny faktor. Ten sa potom bude podielat na tom, ze rozne reproduktorove sustavy nam budu zniet v tej istej miestnosti tak rozdielne.

muziker
01.07.2009, 23:06
Pohovorme si trocha aj o takom skreslení reproduktorových sústav a keďže nás zaujímajú hlavne štúdiové monitory, tak budeme hovoriť hlavne o nich.

Určite všetci budete so mnou súhlasiť, že v prípade štúdiových monitorov bude minimálne harmonické skreslenie signálu (zvuku) prvoradé a samozrejmé. Všetci vieme, že ľudský sluch je veľmi citlivý hlavne na skreslenie najmä vysokých tónoch a vyšších stredoch. Práve z tohto dôvodu je veľmi dúležité použiť v reproduktorových sústavách kvalitný "výškáč", teda TWEETER, lebo na jeho kvalite priamo závisí čistota a kvalita reprodukovaných častí akustického pásma na ktoré je ľudské ucho tak citlivé na skreslenie.

Už sme tu v minulosti skloňovali parameter reproduktorov, ako budičov v sústave - CITLIVOSŤ (angl. SENSITIVITY). Bolo to v súvislosti s nárastom akustického tlaku (pocitovo hlasitosť) na nárast citlivosti o každých 3 dB naviac.
Ale teda spomenutá vyššia citlivosť týchto budičov býva zväčša na úkor zvýšeného skreslenia. Práve preto bývajú štúdiové monitory osádzané budičmi - reproduktormi z relatívne malou citlivosťou aby sa dosiahlo menšie skreslenie reprodukovaného zvuku. To ale vyžaduje použť v nahrávacích štúdiách silnejšie (s vyšším výkonom) zosilňovače pre vybudenie týchto sústav.
Jednoznačne platí priama súvislosť medzi citlivosťou reproduktora a výkonom zosilňovača. Pre dosiahnutie rovnakého akustického tlaku (hlasitosti reprodukcie) s citlivejším reproduktorom nám postačuje zosilňovač s nižším výkonom a naopak pre reproduktor s menšou citlivosťou pre dosiahnutie rovnakého akustického tlaku musíme použiť zosilňovač s vyšším výkonom .

A v tomto je "fígeľ" prečo môže aj nejaký slabší zosilňovač napr. gitarového komba tak "revať" ako silnejší zosilňovač. No a to skreslenie sa v rockovej hudbe tak či tak stratí, keďže hrajeme väčšinou na skreslené zvuky (aspoň v niektorých štýloch hudby).

muziker
02.07.2009, 10:07
POvedali sme si, že pri väčšom (vyššom( vybudení reproduktorovej sústavy bude rásť samotné skreslenie v jej reprodukcii ktoré je spôsobené na jednej strane samotnými budičmi, teda reproduktormi, ale na strane druhej sú rušivé aj rôzne nežiadúce rezonancie, vznikajúce konštreukčnými vplyvmi samotného boxu (pozn. - a nemusí to byť spôsobené len uvolnením niektorej jeho časti).

A tak podobne ako to poznáme pri frekvenčnej charakteristike, je aj pri harmonickom skreslení nevyhnutné presne definovať podmienky pri ktorých uvedený údaj bude platiť. Sem zaraďujeme údaje akým je napr. výkon sústavy a presne definované frekvenčné pásmo v rozsahu akustických frekvencií (kmitočtov).

Dobré štúdiové monitory by mali mať veľkosť skreslenia v danom frekvenčnom rozsahu ohraničenom v dolnom pásme hranicou 200 Hz pod hodnotou 1 % pri výkone ktorý bude zodpovedať tzv. normálnej úrovni posluchu. Nerozumie sa tak pravdaže taká úroveň posluchu, keď reproduktorová sústava bude pracovať na samých hraniciach svojich možností. Preto nebuďte v tomto ohľade extrémisti, lebo sa dostanete do oboru nesprávnych čísiel. Práve z týchto dôvodov sa mnohokrát uvádza výkonová úroveň, alebo inými slovami skreslenie pri výkone 1 Watt.

muziker
02.07.2009, 10:21
Dokončím ešte toto rozprávanie o skreslení reproduktorových sústav.

Z pohľadu verného zvuku (alebo aj vernosti posluchu zvukového snímku) je v prípade štúdiových monitorov veľmi dôležité aby vnášali do reprodukcie minimálne harmonické skreslenie aj v spodnom okraji zvukového spektra (teda v basových frekvenciách), lebo aj v tomto pásme je rušivé, aj keď hneď musím podotknúť, že toto skreslenie (myslím len na basoch) nepôsobí až tak veľmi rušivo ako je to pri vysokých frekvenciách na hornom okraji akustického rozsahu.

Pri domácich reproduktorových sústavách (napr. pri HI FI vežiach, alebo pri domácom kine) sa mnohokrát často aj stáva, že harmonické skreslenie na "basoch" je jednotlivými výrobcami akceptované a podporované. Je to preto, lebo sa takto dosiahne väčšia prieraznosť na nízkych frekvenciách (basoch) v reprodukcii.

Na záver musím skonštatovať, že takéto "figle" rôznych výrobcov nemajú vôbec nič spoločné s vysokými požiadavkami na kvalitu prednesu reproduktorových sústav v štúdiu (štúdiové monitory) a tým aj na kvalitný posluch v nahrávacom štúdiu.

O maximálnom, výkonovom zaťažení reproduktorových sústav si niečo porozprávame až po prázdninách - teda až v sepembri. Tiež si pohovoríme o pasívnych ale aj aktívnych reproduktorových sústavách, o otvore typu BASS-REFLEX na boxoch, ale aj o subwooferoch a pripájaní odposluchových monitorov pri muzikantskej a zvukárskej práci.

muziker
02.07.2009, 10:24
Týmto "prázdninovo uzatváram" aj túto tému a budem v nej pokračovať (ak to ešte bude možné) až v sepembri, keďže sa už začali letné prázdniny (pre niektorých z vás) a obdobie dovoleniek (pre iných z vás) ale aj pre mňa a keďže sa blíži už aj deň môjho odletu "za veľkú mláku", chcem vám všetkým popriať pekné leto a mnoho dobrej muziky na dobrých nástrojoch a ešte lepších aparátoch. Ak sa mi podarí v septembri v zdraví vrátiť sa, určite budem pokračovať v témach ktoré som tu "rozbehol" ale určite otvorím aj ďalšie (nevylučujem aj nejaký pozdrav napr. z Toronta a ďalších miest podľa toho kde sa dostanem ku compu s netom. Plánujem aj kratšie zastávky v Madride a na Tenerife (Canary), Paríži, Londýne a cez Viedeň domov). Do tej doby asi aj dôjde ku sľubovaným zmenám na tomto fóre od adminov, takže týmto pozdravujem aj všetkých adminov a prajem im príjemné prežitie letných dovoleniek a zdarné zmeny na fóre.

muziker
08.09.2009, 15:17
Dokončím ešte toto rozprávanie o skreslení reproduktorových sústav.

Z pohľadu verného zvuku (alebo aj vernosti posluchu zvukového snímku) je v prípade štúdiových monitorov veľmi dôležité aby vnášali do reprodukcie minimálne harmonické skreslenie aj v spodnom okraji zvukového spektra (teda v basových frekvenciách), lebo aj v tomto pásme je rušivé, aj keď hneď musím podotknúť, že toto skreslenie (myslím len na basoch) nepôsobí až tak veľmi rušivo ako je to pri vysokých frekvenciách na hornom okraji akustického rozsahu.

Pri domácich reproduktorových sústavách (napr. pri HI FI vežiach, alebo pri domácom kine) sa mnohokrát často aj stáva, že harmonické skreslenie na "basoch" je jednotlivými výrobcami akceptované a podporované. Je to preto, lebo sa takto dosiahne väčšia prieraznosť na nízkych frekvenciách (basoch) v reprodukcii.

Na záver musím skonštatovať, že takéto "figle" rôznych výrobcov nemajú vôbec nič spoločné s vysokými požiadavkami na kvalitu prednesu reproduktorových sústav v štúdiu (štúdiové monitory) a tým aj na kvalitný posluch v nahrávacom štúdiu.

O maximálnom, výkonovom zaťažení reproduktorových sústav si niečo porozprávame až po prázdninách - teda až v sepembri. Tiež si pohovoríme o pasívnych ale aj aktívnych reproduktorových sústavách, o otvore typu BASS-REFLEX na boxoch, ale aj o subwooferoch a pripájaní odposluchových monitorov pri muzikantskej a zvukárskej práci.

Zdravím všetkých záujemcov o "zvukarinu". Priznávam, že len ťažko sa rozbieham po návrate. Kladiem si (možno aj zbytočne, keďže to tak či tak nič nerieši) denne kopu otázok prečo je to tu tak ako to je. Je to však prirodzená reakcia na to, na čo som bol zvyknutý inde. Napr. po každom vstúpení do predajne (tomu sa vyhnúť proste nedá, lebo okrem iného treba aj jesť) odchádzam dosť znechutený správaním sa slovenského človiečika. Asi by mali všetci povinne pravidelne cestovať mimo blízkeho okolia aby si uvedomili že všetko môže fungovať aj úplne inak.

Aby som sa ale vrátil k téme, pokúsim sa dať dokopy pár slov o výkonovom zaťažení reproduktorových sústav, keďže ani výrobcovia nie sú úplne jednotní a v záujme marketingových snáh občas niektoré tech. údaje aj "prikrášlia" aby sa ich výrobky lepšie predávali. Pohovoríme si nielen o výkonovom, ale aj o maximálnom zaťažení "speaker boxov", tiež o pasívnych ale aj aktívnych sústavách, o "basreflexových" otvoroch používaných v reproduktorových sústavách, rozoberieme si tu vlastnosti "satelitov" ale aj "subwooferov" a povieme si niečo o ich pripájaní ku koncovým (výkonovým) zosilňovačom. Tu sa zrejme nevyhneme informáciám o "výhybkách" a "crossoveroch" a tiež si povieme niečo o pripájaní "odposluchov" (monitorov) v muzikantskej a zvukárskej praxi.

Dúfam, že toto rozprávanie prinesie radosť a poučenie všetkým záujemcom o túto problematiku

muziker
24.09.2009, 09:20
Pokúsim sa pokračovať v tejto téme. Naposledy sme si tu porozprávali o skreslení reproduktorových sústav a teda hlavne o problémoch súvisiacich s touto preoblematikou u monitorov. Teraz by som začal niečim o maximálnom výkonovom zaťažení reproduktorových sústav.

MAX. VÝKONOVÉ ZAŤAŽENIE REPRODUKTOROVÝCH SÚSTAV

Budeme sa aj teraz venovať hlavne monitorom ale povieme si aj všeobecné zásady platné pre všetky reproduktorové sústavy.

Všetci vieme, že hudba vo všeobecnosti má značnú dynamiku (niektorá menšiu a iná väčšiu). Preto je potrebné v takom nahrávacom štúdiu preniesť bez väčšieho skreslenia aj všetky špičky v úrovni spracovávaného zvuku a ako príklad by som uviedol také perkusívne zvuky, ktoré sa vyznačujú krátkym trvaním tónu ale naopak veľmi veľkou dynamikou.

Práve z tohto dôvodu bývajú štúdiové monitory pripojené pomerne výkonným (silným) zosilňovačom. Ak však budeme uvažovať s umiestnením takýchto výkonných zosilňovačov priamo v miestnosti réžie nahrávacieho štúdia, určite budeme riešiť problém ich chladenia, keďže vieme, že tieto na chladenie zvyčajne používajú ventilátory, ktoré by spôsobovali v spomínanej réžii počuteľný hluk.

Ak sme nútení použiť pre napájanie štúdiových monitorov dajme tomu výkonové zosilňovače s výstupným výkonom od 100 do 400 Wattov čo je bežný výkon, určite budeme riešiť spomenutý problém a nevyhneme sa buď použitiu pasívneho chladenia zosilňvačov (bez ventilátorov), alebo budeme v opačnom prípade presunúť výkonové zosilňovače mimo miestnosť réžie z dôvodu odstránenia nežiadúcich hlukov.

Na ilustráciu uvediem, že vo veľkých profesionálnych nahrávacích štúdiách sa bežne stretneme s výkonmi koncových zosilňovačov na úrovni 1 kW (1 000 W) na jeden kanál, pričom vieme že v nahrávacích štúdiách zásadne pracujeme v viackanálovými systémami.

muziker
27.09.2009, 15:41
Pokračovanie rozprávania o:
MAX. VÝKONOVÉ ZAŤAŽENIE REPRODUKTOROVÝCH SÚSTAV

Uvedené výkony sa možno budú zdať mnohým z vás predimenzované, niekedy až priam nezmyselné pri uvedomení si veľkosti (objemu) miestnosti v ktorej pracujú. Tu by sa zrejme patrilo vrátiť sa k parametru - citlivosť reproduktorovej sústavy. To preto, lebo pri nízkych citlivostiach reproduktorových sústav (v nahrávacom štúdiu samozrejme štúdiových monitorov) je potrebné "primerane" zvyšovať výkon, aby sme dosiahli potrebnú (požadovanú) hlasitosť samozrejme bez skreslenia.

Tu je istý rozdiel medzi citlivosťou štúdiových posluchových monitorov a reproduktorových sústav používaných v spolupráci s PA systémom napr. na ozvučenie LIVE.

To preto, lebo reproduktorové sústavy pre PA systémy mávajú charakteristickú citlivosť na úrovni 105 dB (údaj platí pre 1 W / 1 meter).

Pre ilustráciu bežný štúdiový monitor s charakteristickou citlivosťou 85 dB (údaj platí pre 1 W / 1 meter) pri výkone 200 W sa nám bude javiť ako rovnako hlasný ako spomenutý PA systém pri výkone iba 2 W.

Nie je preto žiadnou výnimočnosťou stretnuť sa pri čítaní technických údajov na štítku štúdiového monitora napr. s týmito údajmi:

Max. špičkový výkon (PEAK POWER HANDLING)..............600 W
Výkon zosilňovača doporuč. (RECOMMENDED AMP. POWER).............100 až 400 W, pričom ten menší výkon platí samozrejme pre malé réžie u ktorých sa ráta s menšou hlasitosťou posluchu. Síce nie je vylúčené využitie aj vyšších výkonov v malých réžiách, ide to však na úkor uchovania si zdravého sluchu zvukovými majstrami.

muziker
01.10.2009, 14:34
Pokračovanie rozprávania o:
MAX. VÝKONOVÉ ZAŤAŽENIE REPRODUKTOROVÝCH SÚSTAV

Ak riešime problematiku reproduktorových sústav, určite sa nevyhneme otázke ochrany reproduktorového systému v súvislosti s max. výkonovým zaťažením repeoduktorových sústav.

K poškodeniu reproduktorov v sústave môže dôjsť vtedy, ak kmitacou cievkou reproduktora bude prechádzať taký veľký prúd, ktorý vytvorí toľko tepla v systéme, ktoré už samotný reproduktorový systém nedokáže rozptýliť. Následkom toho dôjde ku nárastu teploty až na túto hranicu, pričom vinutie cievky (to je navinuté Cu lakovaným vodičom) sa následkom toho prepáli a tým sa aj preruší celistvosť vinutia kmitacej cievky. Prípadne sa pooškodí lepené vinutie tejto cievky.

Týmto dôjde ku nevratnému poškodeniu reproduktora a nám potom následne neostáva nič iné ako kúpiť nový reproduktor, alebo si dať vadný reproduktor opraviť (previnúť prerušenú - spálenú kmitaciu cievku. Na každý pád to nepoteší žiadneho majiteľa reproduktora, lebo mu pribudnú starosti naviac a je tu nemožnosť používania poškodeného reproduktora do kúpy nového resp. počas opravy pôvodného.

Vzhľadom na skutočnosť, že sa jednotlivé reproduktory v sústavách párujú (vyberajú sa vhodné dvojice podľa nameraných tech. údajov) aby sme dosiahli čo najviac rovnaký priebeh sú to nepríjemné záležitosti.

kamzik
02.10.2009, 11:46
ja by som doplnil. na reproboxoch su/mozu byt uvadzane az 3 hodnoty wattaze. ak je uvedena iba jedna, je potrebne zistit, ktora je myslena.
priklad
250W/500W/1000W
kde 250W je tzv. zakladny vykon, alebo neviem, ako inak ho nazvat. 500W je prevadzkovy, s ktorym mozete pokojne ratat a pri rozumnom zatazeni reproduktor bezproblemov znesie takuto zataz. pokial hovorime o zivej produkcii, tak pri klasickom ozvucovani reproduktory v podstate oddychuju. pri vybere vykonu zosilovaca je optimalne, ak sa wattaz ampu pohybuje v tomto pripade medzi 250-500W. 1000W je uz spickovy, tzv. peak vykon, ktory sice reproduktor znesie, ale iba v radovo milisekundach, cize s tymto vykonom absolutne netreba pocitat, pre prakticke pouzitie je zbytocny a vyrobcovia ho uvadzaju prakticky len kvoli tomu, aby boli na obale cim vacsie hodnoty wattaze.
vypocet je jednoduchy, ako z prikladu vyplyva
peak=2x prevadzkovy
prevadzkovy=2x "zakladny"

muziker
02.10.2009, 18:05
ja by som doplnil. na reproboxoch su/mozu byt uvadzane az 3 hodnoty wattaze. ak je uvedena iba jedna, je potrebne zistit, ktora je myslena.
priklad
250W/500W/1000W
kde 250W je tzv. zakladny vykon, alebo neviem, ako inak ho nazvat. 500W je prevadzkovy, s ktorym mozete pokojne ratat a pri rozumnom zatazeni reproduktor bezproblemov znesie takuto zataz. pokial hovorime o zivej produkcii, tak pri klasickom ozvucovani reproduktory v podstate oddychuju. pri vybere vykonu zosilovaca je optimalne, ak sa wattaz ampu pohybuje v tomto pripade medzi 250-500W. 1000W je uz spickovy, tzv. peak vykon, ktory sice reproduktor znesie, ale iba v radovo milisekundach, cize s tymto vykonom absolutne netreba pocitat, pre prakticke pouzitie je zbytocny a vyrobcovia ho uvadzaju prakticky len kvoli tomu, aby boli na obale cim vacsie hodnoty wattaze.
vypocet je jednoduchy, ako z prikladu vyplyva
peak=2x prevadzkovy
prevadzkovy=2x "zakladny"

Tie tri hodnoty výkonu možno vysvetliť asi takto. Vezmime si napriklad tie uvedené hodnoty - 250W/500W/1000W:

Prvá hodnnota (250W) je trvalý výkon ktorý možno dlhodobo pripojiť na reproduktoovú sústavu bez hrozby jej poškodenia a bez poznateľného zvýšenia skreslenia v reprodukcii nad úroveň stanovenú výrobcom.

Druhá hodnota (500W) je maximálny výkon, ktorý síce v dosiahne reproduktorová sústava v krátkych časových intervaloch, ktorý ale veľmi rýchle klesne - napr. pri údere na bubon a pod. ale pri trvalom privedení takéhoto výkonum by už došlo ku preťaženiu kmitacieho systému jednotlivých reproduktorov čo by sa prejavilo jednak zvýšením skreslenia v reprodukcii a jednak by tu už hrozilo poškodenie kmitacieho systému reproduktora (-ov) nemožnosťou rozptylu vzniknutého tepla prechodom prúdu cievkou reproduktora.

Tretia hodnota (1000W) je už prakticky len teoretická hodnota, pretože ju v reálnom živote nemôže dosiahnuť žiadny reproduktor. Je to teda výkon, ktorý by dosiahol reproduktor za čas trvajúci niekoľko milisekúnd - 0,00x sekúnd. Reálne si asi nikto nedokáže predstaviť počúvanie hudobných tónov s takýmto trvaním. Tento výkon si uvádzajú na svojich výrobkoch len neseriózni výrobcovia v snahe o ohúrenie zákazníkov a o zvýšenie predajnosti svojich zväčša menej kvalitných výrobkov.

V záujme objektivity treba ale povedať, že tento údaj sa pomaly udomácňuje u všetkých výrobcov aby sa vyrovnali v "papierových" údajoch lacným a tým aj menej kvalitným výrobkom v záujme zachovania predajnosti svojich výrobkov. Raz darmo - cena je dôležitá. Hlavne ak chýbajú kotuľáčiky vo vrecku a každý chce veľké výkony. Určite by však veľmi zaujímavo vyzneli štatistiky o poškodení a tým aj o "výdrži" takýchto výrobkov.

muziker
11.10.2009, 16:00
Pokračovanie rozprávania o:
MAX. VÝKONOVÉ ZAŤAŽENIE REPRODUKTOROVÝCH SÚSTAV

Pozrime sa teraz na zúbok reproduktorom s názvom - TWEETER.
Je všeobecne známe, že v bežne reprodukovanej hudbe spracováva hlbokotónový reproduktor (WOOFER) podstatne vyšší výkon ako vysokotónový reproduktor (TWEETER). Je to úplne samozrejmé, ak si uvedomíme aké sú pomery vzhľadom na prirodzené rozloženie akustickej energie. Tá totiž vo väčšej miere náleží ku spodnej časti akustického pásma. Platí to aj napriek poznaniu, že v dnešnej modernej hudbe je horná časť akustického pásma do istej miery dosť zdôrazňovaná, čo platí hlavne pri použití elektronických hudobných nástrojov.

Práve z vyššie uvedených dôvodov býva vysokotónový systém reproduktorovýchj sústav dimenzovaný na mnohokrát nižšie výkonové zaťaženie (v rôznej literatúre sa uvádza, že pomer výkonu výšky / hĺbky je asi 10 - 30 / 100). Prakticky mnohí výrobcovia reproduktorových sústav používajú pre tweeter asi 25 % výkonu woofera.

Ako ochranu tweetra pred poškodením preťažením systému používajú jednotliví výrobcovia rôzne ochrany. Môžu to byť napríklad nízkonapäťové žiarovky (automobilové) ktoré sa zapájajú do série s tweetrom, aby pri zvýšení výkonu v hornom akustickom spektre nedošlo ku zničeniu "kmitačky" systému.

Pracuje to asi takto. Kým je vlákno použitej žiarovky chladné, jeho odpor je nízky a prúd preteká do tweetra v plnej hodnote., teda bez obmedzenia. Ak sa vplyvom dodávania vyššieho výkonu do tweetra začne vlákno ochrannej žiarovky žeraviť, jeho odpor začne prudko stúpať a vyšší "prebytočný" výkon ktorý by nám spoľahlivo "odpálil" tweeter sa spotrebuje v žiarovke na teplo a svetlo (tá sa rozsvieti prechodom vyššieho prúdu). Teda zvýšená energia sa rozptýli v žiarovke a nie v kmitacom systéme vysokotónového reproduktora - tweetra.

V budúcom príspevku si povieme o ďalších nebezpečenstvách, ktoré hrozia zničením pre vysokotónové reproduktory.

muziker
11.10.2009, 20:46
Pokračovanie rozprávania o:
MAX. VÝKONOVÉ ZAŤAŽENIE REPRODUKTOROVÝCH SÚSTAV

Vysokotónový systém (kmitačka vysokotónového reproduktora) - TWEETER možno v pasívnych reproduktorových sústavách okrem iného bvezpečne zničiť paradoxne aj basovými tónmi a to aj v prípadoch ak použijeme zosilňovač nížšieho výkonu než je uvedený maximálny príkon reproduktorovej sústavy.

Ak totiž "hlasnejšie" basové tóny prekročia určitú (nazvime to bezpečnú) úroveň, v zosilňovači nastane tzv. CLIPPING, čo je "orezanie" (obmedzenie) signálu, ktoré má za následok vznik nových tvarových kriviek v signále, pričom tieto budú mať veľmi ostré hrany (na rozdiel od tvaru krivky pôvodného signálu. Tieto nové krivky obsahujú totiž veľké množstvo vyšších harmonických kmitočtov (frekvencií), ktoré bez problémov prejdú výhybkoiu pre výškový systém priamo až na kmitaciu cievku výsokotónového reproduktora. To má za následok jeho preťaženie a dochádza k bezpečnému zničeniu jeho systému následkom vzniku prebytočného tepla.

V budúcom príspevku si povieme niečo o citlivosti, teda SENSITIVITY a o impedancii reproduktorových sústav. Neskôr sa prizrieme bližšie na konštrukciu reproduktorových sústav a teda aj monitorov ako takých.

Aktívne reproduktorové sústavy touto necnosťou netrpia a tak je pri nich situácia omnoho lepšia. Je to preto, lebo zmena tvarových kriviek pri basových frekvenciách nijak neovplyvňuje čistotu signálu vo vysokotónovom reproduktore, teda TWEETER-i.

muziker
12.10.2009, 21:54
Citlivosť, teda SENSITIVITY.

Ďalším veľmi zaujímavým a veľmi potrebným údajom pre posudzovanie kvality celej reproduktorovej sústavy je charakteristická citlivosť reproduktorovej sústavy ktorá sa udáva vo väčšine prípadov pre vzdialenosť 1 meter pri výkone 1 Watt. Samozrejme tento údaj je v súvislosti s určitým zadefinovaným frekvenčným pásmom.

V niektorých prípadoch sa v minulosti zvykol používať aj údaj - napätie 2,83 Voltov, čo zodpovedalo deklarovanému výkonu 1 Watt pri impedancii 8 Ohmov. Tento údaj informoval o dosiahnutej hlasitosti reproduktorovej sústavy (a keďže sa bavíme o štúdiových monitoroch, tak to rovnako platí samozrejme aj pre ne). Tento údaj je závislý na účinnosti jednotlivých použitých reproduktorov ako budičov sústavy.

Štúdiové monitory majú prakticky (v porovnaní s ostatnými reproduktorovými sústavami) pomerne nízku citlivosť, ktorá dosahuje len hodnoty okolo 80 až 90 dB (decibelov) a je to z dôvodu zabezpečenia nízkeho skreslenia reprosústavy. Bohužiaľ nízka citlivosť je jediný dostupný spôsob ako to dosiahnúť.

Z už spomenutých údajov ktoré charakterizujú vlastnosti reprosústav (maximálne výkonové zaťaženie a charakteristická citlivosť sústavy) je možné odvodiť ďalší zaujímavý údaj a tým je - maximálny akustický tlak, ktorý je schopný posudzovaná reproduktorová sústava vytvoriť. Tento údaj zvykne byť vyznačený ako - MAX. S.P.L.

muziker
13.10.2009, 21:12
Dnes trocha poklebetíme o ďalšom parametri reproduktorových sústav (aj štúdiových monitorov) s názvom - IMPEDANCIA.

Menovitá impedancia reproduktorových sústav sa akosi "utriasla" na troch hodnotách a to 4 Ohmy, 8 Ohmy a 16 Ohmov (pri štúdiových monitoroch sa to "scvrklo na dve hodnoty, ktorými je impedancia 4 Ohmy a 8 Ohmy).

Ale pozor, lebo impedancia je údaj, ktorý sa vťahuje len ku určitej frekvencii. Teda možno povedať, že je to údaj frekvenčne závislý. Z toho plynie skutočnosť, že impedanciu konkrétneho reproduktora (ale aj reproduktorovej sústavy) by sme pri rôznych frekvenciách namerali rôznu. Práve preto sa do grafu frekvenčného priebehu (reproduktora aj sústavy) väčšinou zakresľuje aj krivka priebehu impedancie v závislosti na frekvencii.

Jej priebeh sa od menovitej impedancie poriadne líši. Je to preto, že zdvih je veľký práve v hodnote rezonančnej frekvencie reproduktora. Pre zaujímavosť u hlbokotónového (basového) reproduktora to býva viac než dvojnásobok menovitej hodnoty impedancie, ktorú nájdeme napísanú na reproduktore. Len na okraj treba skonštatovať, že ani ostatných častiach akustického spektra nemá impedancia konštantný priebeh.

IMpedančnú charakkteristiku ovplyväujú okrem iného aj impedančné priebehy (krivky grafu) samotných použitých reproduktorov. Nezanedbateľný vplyv na veľkosť tohto parametru má aj spôsob konštruovania pasívnych výhybiek (výhybky sú konbštruované z rtezistorov, bipolárnych kondenzátorov a indukčností, teda cievok tak, aby tvorili rôzne pásmové priepuste, či zádrže - podľa toho čo potrebujeme) pre jednotlivé frekvenčné pásma.

Dúfam, že som to nepodal príliš nezrozumiteľne a poslúžio vám to na utvorenie si predstavy o čom to je a od čoho to závisí.

muziker
14.10.2009, 21:01
Konštrukcia monitorov.

Ako je všeobecne známe čo sa týka reprodukcie, zatiaľ sa nikomu nepodarilo vymysliet a zhotoviť taký reproduktor (budič), ktorý by úplne verne prenášal celé akustické (počuteľné) pásmo. Preto nám neostáva nič iné len riešiťkvalitnú reproduktorovú sústavu (a monitor tiež) ako viacpásmovú.

Riešenie daného problému spočíva v rozdelení prichádzajúceho signálu na viac frekvenčných pásiem a to za pomoci použitia pasívnych (alebo aktívnych) frekvenčných výhybiek. Na to nám veľmi dobre poslúžia filtre ako ich poznáme v elektronike. Konkrétne ide o dolné, horné a pásmové priepuste. Po rozdelení signálu na jednotlivé pásma ich potom môžeme spracovať vhodnými typmi reproduktorov (basové, streové, výškové).

Zariadenie ktoré používame vo zvukarine na rozdelenie signálu na jednotlivé pásma hovoríme - CROSSOVER.

muziker
18.10.2009, 18:01
Ako sme si už povedali, každé frekvenčné pásmo (výstupy z crossoveru) je potom spracovávané reprodukované zvlášť vhodným reproduktorom (alebo viacerými).

Ako základ takejto konštrukčnej koncepcie si uvedieme dvojpásmový systém. Ten sa skladá z hlbokotónového (WOOFER) a vysokotónového (TWEETER) reproduktora. U takéhoto systému sa používa deliaca frelvencia okolo 1500 Hz (1,5 kHz), ktorá nám, rozdeľuje akustické spektrum na dve časti (cesty spracovania signálu - hlbokotónovú a vysokotónovú).

Táto deliaca frekvencia však závisí od použitia konkrétnych typov reproduktorov (jednotlivé reproduktory majú rôzny frekvenčný rozsah a tiež rôznu rezonančnú frekvenciu ako aj rôzne ďalšie technické parametre na čo musí prihliadať každý potencionálny konštruktér).

Pri väčších reproduktorových sústavách však takéto základné delenie akustického signálu na dve pásma nie je dostatočné a pribúda tretie pásmo s reproduktorom - stredotónovým.

Ak sa však lepšie prizrieme štúdiovým monitorom používaným vo veľkých nahrávacích štúdiách kde je potrebné prenášať (a reprodukovať) aj veľmi (extrémne) nízke frekvencie, zistíme že sa tu používajú až štvorpásmové systémy. Nie je vylúčené používanie ešte viac pásiem, ale to už hraničí s kurióznymi ba až extrémnymi prípadmi, lebo takéto riešenia aj keď sú možné, prinášajú viac problémov ako výhod pri práci s nimi.

muziker
25.10.2009, 18:24
Pre dolné frekvenčné pásmo (hlbokotónové pásmo) sa používajú klasické elektrodynamické reproduktory s kužeľovou (lebo poznáme aj iné tvary membrány) papierovou resp. plastovou (kevralovou) membránou. Veľmi často sa vedú polemiky ktorá z nich je lepšia.

Tu treba povedať, že aj keď s papierovou membránou z pohľadu nežiadúcich rezonancií je menej problémov ako s plastovými membránami, rozhodujúcim faktorom ovplyvňujúcim celkovú kvalitu reproduktorovej sústavy (samozrejme aj štúdiového monitora) nie je v žiadnom prípade typ membrány hlbokotónového reproduktora.

Rozmerom (priemerom) membrány reproduktora je prakticky dané aj jeho použitie. Jednoznačne platí, že čím je plocha membrány väčšia, tým nižšie frekvenčné pásmo obvykle prenáša.

Podobne možno použiť reproduktor s kužeľovou membránou (lebo poznáme aj iné tvary membrány) aj na prenos strednej časti akustického pásma - "stredy" a to aj napriek skutočnosti, že pre vyššie stredy býva niekedy výhodnejšie používať typy reproduktorov s mäkkou kopulovitou membránou (membrána má tvar kopulky). V anglickom jazyku sa zaužíval výraz SOFT DOME. Tento typ membrány je zjavne výhodnejší najmä pre lepšie rozptylové charakteristiky.

muziker
25.10.2009, 22:55
Pre hornú časť frekvenčného spektra akustického pásma, teda skrátka pre "výšky" sa najčastejšie využívajú reproduktory s kopulkovitou membránou (SOFT DOME). Je to preto, lebo disponujú veľmi verným prenosom. Ich ďalším kladom je nízka náchylnosť tohto systému na vedľajšie rezonancie, čo ale naopak nemožno povedať o ich konkurentoch s plastovou alebo kovovou membránou.

Veľkou výhodou reproduktorov s kopulkovitou membránou je aj skutočnosť, že príliš neunavujú sluch svojím prejavom. Je to dôležité napr. v nahrávacích štúdiách, kde zvukár musí dlhšiu dobu pracovať zo zvukom a tak pri nich môže ostať dlhšie objektívny pri posluchu hudby.

Samozrejme vyrábajú sa aj monitory s tweetrami vybavenými zvukovodmi ktoré na jednej strane disponujú podstatne vyššou účinnosťou, ale na druhej strane nie sú veľmi ideálne z pohľadu agresívnosti zvuku a nezameniteľnosti ich zvuku, ktoré sú zapríčinenými odrazmi v hrdlách zvukovodov. Preto sa tieto typy reproduktorov nepoužívajú v štúdiových monitoroch, ale naopak s výhodou sa používajú pre spomenuté vlastnosti v sústavách pre PA systémy na živé ozvučenie.

muziker
29.10.2009, 23:18
Dnes sa už môžeme stretnúť okrem reproduktorovurčených na prenos definovaného pásma (basové, strednotónové, výškové) aj s reproduktormi, ktoré majú špeciálnu konštrukciu. Odlišnosť od prv menovaných je v tom, že ide o tzv. dvojitý koaxiálny systém (COAXIAL, DUAL CONCENTRIC), ktorý spočíva v tom, že presne v strede kužeľovej membrány napr. stredobasu ktorý je určený na reprodukciu spodnej časti akustického pásma je umiestnený výškový systém (TWEETER) zo zvukovodom, ktorý je naopak určený na reprodukciu hornej časti akustického pásma.

Pri takomto reproduktore nám potom stačí osadiť jeden reproduktor (nutnosť vyrezávať len jeden otvor pre reproduktor) a máme prakticky dvojpásmovú sústavu. Dnes už vyrába takéto reproduktory viac firiem vo svete.

Určite ste sa s nimi stretli aj pri ozvučovaní áut, napr. AUTOSONIK, CALEARO,...a mnoho ďalších. My ako muzikanti máme však iné požiadavky na reproduktory ako audiofilovia z radov motoristov. Do vašej pozornosti ponúkam napr. koaxiálny reproduktor fi. EMINENCE (GAMMA PRO-12CX, 12" koaxiálny reproduktor * 200W * 8ohm * 55-5000Hz * 99dB . V SR je jeho cena asi 165.64 €, čo je asi 4.990,07 SK).

muziker
30.10.2009, 09:53
Pokračovanie - o koaxiálnych reproduktoroch.

Pri predstave tvaru kužeľovej membrány reproduktora si ľahko vieme domyslieť, že táto sa bude chovať vlastne ako zvukovod a tak je možné pre samotný a súčasne rozmerovo "malý"výškový systém - TWEETER skonštruovať len relatívne krátky zvukovod v osi "veľkého" reproduktora. Z uvedeného automaticky vyplýva, že nie je nevyhnutné vytvárať ďalšie "stredové" pásmo.

Takto konštruované reproduktory disponujú vzhľadom na využívanie existujúceho zvukovodu svoj charakteristický zvuk a nemyslím to vôbec negatívne. Je to skrátka iný zvuk ktorý má mnohokrát strednú časť pásma mierne potlačenú a vyzdvihnuté sú okrajové časti (výšky a basy) čo je v mnohých aplikáciách často preferované.

Tieto reproduktory sa vyznačujú relatívne vysokou citlivosťou, čo sa prejavuje vo zvýšenej hlasitosti reprodukcie. Navonok teda pri rovnako výkonnom zosilňovači hrajú hlasnejšie.

Veľkou výhodou týchto reproduktorov je skutočnosť, že u nich nedochádza ku žiadnym fázovým problémom pri zmene polohy poslucháča, lebo v tomto prípade ide o bodový zdroj zvuku.

muziker
31.10.2009, 11:55
Tu by som chcel trocha pohoviť o pasívnych reproduktorových sústavách (systémoch).

Pasívne reproduktorové sústavy (systémy).

Hneď na počiatku je vhodné rozdeliť výhybky na aktívne a pasívne podľa toho, kde dochádza ku rozdeleniu signálu do jednotlivých frekvenčných pásiem.

Pri pasívnom delení sa celý proces uskutočňuje v samotnej reproduktorovej sústave až za výkonovým zosilňovačom. To potom znamená, že tieto výhybky sú vo väčšine prípadov aj priamou súčasťou reproduktorovej sústavy. Názov pasívny je odvodený od toho, že súčiastky tohto systému nie sú žiadne aktívne prvky ako napr. tranzistory, alebo operačné zosilňovače, či prípadne elektrónky. Obsahujú výlučne pasívne prvky (súčiastky) ako sú napr. kondenzátory, cievky, prípadne rezistory.

Veľkou výhodou tohto spôsobu delenia frekvenčných pásiem u týchto systémov je skutočnosť, že pre napájanie každej reproduktorovej sústavy je potrbný len jeden jediný výkonový zosilňovač, teda jeden stereo zosilňovač stačí na celý pár reproduktorových sústav. Z toho priamo vyplýva, že celý systém je tak oveľa menej nákladný sám o sebe. Tým ale ušetríme aj ďalšie výkonové zosilňovače, ktoré sú ale v prípade aktívneho delenia nevyhnutné pre každé samostatné frekvenčné pásmo.

muziker
01.11.2009, 16:43
Dokončenie o pasívnych systémoch.

Keďže sa jedná (ako som už prv spomenul) o pomerne jednoduché riešenie konštrukcie, dôjde k určitým obmedzeniam. Preto sa v tomto prípade musíme uspokojiť s faktom, že nebude možné korigovať (nastavovať) priebeh jednotlivých frekvenčných pásiem u týchto systémov.

Napríklad obmedzenie pocítime v nemožnosti regulácie hlasitosti, alebo v presnom zadefinovaní frekvenčného priebehu v jednotlivých pásmach, či napríklad aj fázovej charakteristiky.

Na týchto výhybkách dochádza ku ďalšej nepríjemnosti a to vo forme nepatrného úbytku výkonu. Je to približne asi o 2 dB.

Tieto systémy sú vhodné skôr pre delenie pásiem s mnenšou strmosťou. Presnejšie povedané pre strmosti 6 až 12 dB.

Najčastejšie sú vuyžívané v jednoduchých dvojpásmových reproduktorových sústavách.

V ďalšom si už povieme o aktívnych systémoch.

muziker
03.11.2009, 18:23
Poďme si teda trocha "poklábosiť" v ďalšom o aktívnych systémoch.

AKTÍVNE SYSTÉMY.

Aj keď by možno niekto o tom polemizoval, aktívne systémy (reproduktorové sústavy) sú jednoducho oveľa dokonalejšie , ale na druhej strane aj podstatne drahšie.Áno je to už tak, lebo elektroniky je v nich podstatne viac. Aj o tom je aktívne delenie frekvenčných pásiem.

V týchto systémoch (reproduktorových sústavách) sa rozdeľuje spracovávaný signál do potrebného počtu frekvenčných pásiem už v miestach hneď za monitorovými výstupmi mixážnych pultov. Z toho však priamo vyplýva potreba zosilnenia signálu každého frekvenčného pásma zvlášť v samostatnom výkonovom (koncovom) stupni.

Ako už bolo načrtnuté, tieto systémy (aktívne reproduktorové sústavy) sú omnoho viac sofistikovanejšie, viac prepracovanejšie ako sme to videli v prípade pasívnych systémov, ktoré obsahovali pasívne výhybky.
Teda na rozdiel od pasívnych výhybiek je možné skonštruovať aktívnu sústavu tak, aby sme dosiahli presnejšie nastavenie priebehu frekvenčnej charakteristiky v jednotlivých frekvenčných pásmach týchto sústav.

muziker
03.11.2009, 18:51
AKTÍVNE SYSTÉMY - pokračovanie

Tieto výhybky v aktívnych sústavách zvykneme v našich končinách nazývať aj po vzore angličanov (a všetkých anglicky hovoriacich muzikantov) crossowery s prívlastkom elektronické.

Tieto zariadenia majú nastaviteľnú hlasitosť na jednotlivých frekvenčných pásmach a okrem nej aj preladenie deliacich frekvencií jednotlivých pásiem pre všeobecné využitie napríklad v PA systémoch.
V niektorých prípadoch okrem už spomenutého môžeme nájsť aj filter na potlačenie (odrezanie) subbasových tónov (frekvencií), ktorý býva niekedy sôčasťou spodného frekvenčného pásma.

Dôležitou konštrukčnou podmienkou pre správnu funkciu aktívnych ale aj pasívnych výhybiek je vzájomné prekrývanie jednotlivých frekvenčných pásiem ktoré býva v bode poklesu (- 3 dB). Je to z vyriešené tak preto, aby sme dosiahli celkove vyrovnaného priebehu frekvenčnej charakteristiky cez celé akustické pásmo (spektrum).

Delenie jednotlivých frekvenčných pásiem neprebieha veľmi prudko (ostro), ale je riešené tak, aby sa pásma postupne prekrývali a to s rôznou mierou strmosti. Býva to v týchto hodnotách: 6, 12, 18 a 24 dB.

muziker
04.11.2009, 17:15
Dnes si povieme niečo o BASS-REFLEX-e.

Otvor v prednom paneli reproduktorovej sústavy (vedľa umiestnených reproduktorov), ktorému hovorímev aj BASS-REFLEX slúži pre zdôraznenie reprodukcie hlbokých tónov (basov) v uzavretej ozvučnici.

Výpočet reprodukorovej sústavy s Bass-reflexovým otvorom je dosť zložitý. Dnes však existujú aj SW riešenia tohto problému na PC. Presná konštrukcia bass-reflerxového otvoru vyžaduje dôkladné výpočty, ktorých základom sú fyzikálne vlastnosti basového reproduktora a rozmery boxu v ktorom je reproduktor umiestnený.

Celý systém je navrhnutý tak, aby presne v bode v ktorom prudko klesne účinnosť reproduktora naopak vznikol zdvih na frekvenčnom priebehu. Preto je priam nevyhnutné veľmi dôkladné vyladenie bass-reflexu.
V takom prípade sa môže dosiahnuť veľmi dobrý výsledok. Ak sa to s trocha viac "preženie", výsledkom môže byť reprodukcia veľmi "dunivých" hlbokých tónov (basov), prípadne sa to prejaví na značnom zdôraznení úzkeho pásma basových tónov.

Tu treba povedať, že aj napriek tomu že sa niekomu takáto reprodukcia páči a bude ju preferovať (voči gustu žiaden dišputát), v nahrávacom štúdiu takúto reproduktorovú sústavu zrejme nepoužijete. Je na toto použitie totiž úplne nevhodná.
Dôvod je veľmi prostý. Posluch z takýchto reproduktorových sústav totiž neposkytuje skutočný reálny zvuk a tak môže viesť ku klamlivým záverom pri rozhodovaní v oblasti spodnej časti akustického pásma (basov).

muziker
18.11.2009, 21:16
Dnes si povieme niečo o SUBWOOFER-och.

Sú to vlastne "basové" boxy. Ako sústavy patria do zvláštnej kapitolky z oblasti štúdiových monitorov. Slúžia na vyžiarenie najnižších frekvencií akustického pásma do priestoru.

Pri svojej činnosti využívajú jednu zaujímavú skutočnosť a tou je nedokonalosť ľudského sluchu, ktorý nedokáže u frekvencií (tónov) nižších ako 250 Hz (Hertzov) - je to približný údaj, stanoviť smer odkiaľ prichádzajú. Je to preto, lebo tieto zvuk týchto frekvencií sa šíri zo zdroja (v tomto prípade od membrány reproduktora) všetkými smermi. Na rozdiel od takého vysokotónového reproduktora, ktorý má veľmi úzky uhol vyžarovanoa.

Z uvedených dôvodov je preto veľmi výhodné doplniť menšie posluchové monitory (reproduktorové sústavy) ktoré obyčajne neoplývajú veľmi vysokou účinnosťou pri vyžarovaní na nízkych frekvenciách (hĺbokých tónoch) ktoré bývajú v pároch pre STEREO reprodukciu - o už spomenutý hlbokotónový box s názvom SUBWOOFER. Vzhľadom na "všesmerovosť" vyžarovania basových tónov nám ku tomu bude úplne postačovať iba jeden subwoofer pre obidva kanály v stereo reprodukcii.

kamzik
19.11.2009, 11:21
Dnes si povieme niečo o SUBWOOFER-och.

Sú to vlastne "basové" boxy. Ako sústavy patria do zvláštnej kapitolky z oblasti štúdiových monitorov. Slúžia na vyžiarenie najnižších frekvencií akustického pásma do priestoru.

Pri svojej činnosti využívajú jednu zaujímavú skutočnosť a tou je nedokonalosť ľudského sluchu, ktorý nedokáže u frekvencií (tónov) nižších ako 250 Hz (Hertzov) - je to približný údaj, stanoviť smer odkiaľ prichádzajú. Je to preto, lebo tieto zvuk týchto frekvencií sa šíri zo zdroja (v tomto prípade od membrány reproduktora) všetkými smermi. Na rozdiel od takého vysokotónového reproduktora, ktorý má veľmi úzky uhol vyžarovanoa.

Z uvedených dôvodov je preto veľmi výhodné doplniť menšie posluchové monitory (reproduktorové sústavy) ktoré obyčajne neoplývajú veľmi vysokou účinnosťou pri vyžarovaní na nízkych frekvenciách (hĺbokých tónoch) ktoré bývajú v pároch pre STEREO reprodukciu - o už spomenutý hlbokotónový box s názvom SUBWOOFER. Vzhľadom na "všesmerovosť" vyžarovania týchto basových tónov nám bude postačovať iba jeden subwoofer pre obidva kanály v stero reprodukcii.

zabudas na to, ze aj napriek tomu dnes cely svet fazuje basy a svetovi zvukari sa piplaju s rozostavenim basov a hladaju sofistikovane a komplikovane riesenia a svoj vyrazny efekt to ma. cize ta vsesmerovost a rovnaky signal jediny atribut nebudu.

muziker
19.11.2009, 17:47
zabudas na to, ze aj napriek tomu dnes cely svet fazuje basy a svetovi zvukari sa piplaju s rozostavenim basov a hladaju sofistikovane a komplikovane riesenia a svoj vyrazny efekt to ma. cize ta vsesmerovost a rovnaky signal jediny atribut nebudu.

Aj keď sa ti to zrejme nebude celkom páčiť, trvám na tom čo som povedal, pretože v princípe sa "basy" šíria všesmerovo. S fyzikou nič nenarobíš. Zákony platia pre všetkých rovnako. Aj tie fyzikálne. S tým nič nespravíš, aj keď sa tu budeš piplať v detailoch a vytrhávať ich z kontextu.

Ako príklad ti uvediem ktorékoľvek domáce kino ako predstaviteľa viackanálovej reprodukcie, pričom je v princípe absolútne jedno či pôjde o 2.1, 5.1, alebo 7.1 sústavu. Každá bude mať iba jeden jediný "basový" kanál reprezentovaný jedinou SUBWOOFER-ovou jednotkou. Tá sa v týchto prípadoch umiestňuje niekam kde neprekáža (napr. pod stôl, príp. zboku ku posluchovému priestoru, ale nikdy nie do rohu miestnosti kvôli odrazom a nie tesne ku stene z rovnakého dôvodu). Pripomínam, že sa stále bavíme o princípe ako takom. Šírenie "basov" je v každom prípade zaručené v priestore každej posluchovej miestnosti. Samozrejme vo voľnom priestore to bude pri PA systémoch (o ktorých sme zatiaľ vôbec nehovorili) trocha iné.

Tie fígle ktoré spomínaš síce existujú, ale v princípoch sa nič nemení a tak nech sa s tým piplajú a hľadajú sofistikované riešenia pre niektoré konkrétne riešenia. Zatiaľ si ma bohužiaľ nepresvedčil o inom ponímaní šírenia basov. Ináč by na to určite skočili všetci výrobcovia ozvučovacej techniky s výhľadom na tučné zisky, keďže by sa pri takom prevratnom ponímaní ozvučenia priestoru jednalo prakticky o výmenu všetkých existujúcich systémov. To asi ako argument uznáš. Alebo si presvedčený, že podnikatelia by nechceli zarobiť? Vieš to čo je zatiaľ v štádiu špekulácií a predstáv pár ľudí a nie je podložené serióznymi meraniami a praktickými skúsenosťami ostáva len v štádiu teórií.

Preto ak nabudúce prídeš s nejakou prevratnou novinkou, musíš ju podložiť riadnymi argumentami. Určite sa v takom prípade dám presvedčiť. Zatiaľ ostávam na pevných pozíciach založených na overených a časom preverených teórií a z tvojho ponímania asi ostanem v tomto prípade aj konzervatívny. Nič v zlom a pekný večer.

kamzik
20.11.2009, 09:44
Aj keď sa ti to zrejme nebude celkom páčiť, trvám na tom čo som povedal, pretože v princípe sa "basy" šíria všesmerovo. S fyzikou nič nenarobíš. Zákony platia pre všetkých rovnako. Aj tie fyzikálne. S tým nič nespravíš, aj keď sa tu budeš piplať v detailoch a vytrhávať ich z kontextu.

Ako príklad ti uvediem ktorékoľvek domáce kino ako predstaviteľa viackanálovej reprodukcie, pričom je v princípe absolútne jedno či pôjde o 2.1, 5.1, alebo 7.1 sústavu. Každá bude mať iba jeden jediný "basový" kanál reprezentovaný jedinou SUBWOOFER-ovou jednotkou. Tá sa v týchto prípadoch umiestňuje niekam kde neprekáža (napr. pod stôl, príp. zboku ku posluchovému priestoru, ale nikdy nie do rohu miestnosti kvôli odrazom a nie tesne ku stene z rovnakého dôvodu). Pripomínam, že sa stále bavíme o princípe ako takom. Šírenie "basov" je v každom prípade zaručené v priestore každej posluchovej miestnosti. Samozrejme vo voľnom priestore to bude pri PA systémoch (o ktorých sme zatiaľ vôbec nehovorili) trocha iné.

Tie fígle ktoré spomínaš síce existujú, ale v princípoch sa nič nemení a tak nech sa s tým piplajú a hľadajú sofistikované riešenia pre niektoré konkrétne riešenia. Zatiaľ si ma bohužiaľ nepresvedčil o inom ponímaní šírenia basov. Ináč by na to určite skočili všetci výrobcovia ozvučovacej techniky s výhľadom na tučné zisky, keďže by sa pri takom prevratnom ponímaní ozvučenia priestoru jednalo prakticky o výmenu všetkých existujúcich systémov. To asi ako argument uznáš. Alebo si presvedčený, že podnikatelia by nechceli zarobiť? Vieš to čo je zatiaľ v štádiu špekulácií a predstáv pár ľudí a nie je podložené serióznymi meraniami a praktickými skúsenosťami ostáva len v štádiu teórií.

Preto ak nabudúce prídeš s nejakou prevratnou novinkou, musíš ju podložiť riadnymi argumentami. Určite sa v takom prípade dám presvedčiť. Zatiaľ ostávam na pevných pozíciach založených na overených a časom preverených teórií a z tvojho ponímania asi ostanem v tomto prípade aj konzervatívny. Nič v zlom a pekný večer.

precitaj si este raz, co som pisal. popieram niekde vsesmerovost? je to samozrejme, ze sa siria vsesmerovo ale JEDINY atribut podstatny pre basy to samozrejme nebude, o tom som pisal.

muziker
20.11.2009, 21:04
precitaj si este raz, co som pisal. popieram niekde vsesmerovost? je to samozrejme, ze sa siria vsesmerovo ale JEDINY atribut podstatny pre basy to samozrejme nebude, o tom som pisal.

Vidím že asi na teba lezie jesenná depka z počasia a potrebuješ si niekde zarýpnuť. Tak si poslúž. Ale pred tým by si si mal znova prečítať čo som písal. Pokiaľ dobre viem, s tým "JEDINY atribut " som neprišiel ja ale ty. Ja som len začal tému o subwooferoch vo všeobecnom tóne. Tiež si nespomínam, že by som čo i len stratil slovko o fázovaní či nefázovaní basov. Teda ak ťa to ešte baví, vybíjaj si ďalej svoje mindráky. Ja už na teba nebudem vôbec reagovať. Pekný večer.

Radkio
21.11.2009, 05:56
Muziker myslím, že si sa príliš zbrklo urazil. Nič také nenapísal, aby si reagoval takto prehnane.

muziker
21.11.2009, 10:37
Muziker myslím, že si sa príliš zbrklo urazil. Nič také nenapísal, aby si reagoval takto prehnane.

Určite som sa neurazil. Iba som si vyjasnil postoje jeho štýlom a viac to riešiť nemienim.

kamzik
21.11.2009, 11:14
Vidím že asi na teba lezie jesenná depka z počasia a potrebuješ si niekde zarýpnuť. Tak si poslúž. Ale pred tým by si si mal znova prečítať čo som písal. Pokiaľ dobre viem, s tým "JEDINY atribut " som neprišiel ja ale ty. Ja som len začal tému o subwooferoch vo všeobecnom tóne. Tiež si nespomínam, že by som čo i len stratil slovko o fázovaní či nefázovaní basov. Teda ak ťa to ešte baví, vybíjaj si ďalej svoje mindráky. Ja už na teba nebudem vôbec reagovať. Pekný večer.

nemusis na mna reagovat ak nechces a cudujsasvete ja kvoli tomu po veceroch plakat nebudem. mne len pride usmevne, ze tato tema sa vola Z PRAXE zvukovej techniky a casto je na hony vzdialena od praxe. ale je to "tvoja" tema, cize mna do toho asi nic :)

PS1984
28.12.2009, 20:16
A teraz je už koniec kvôli tomuto poslednému sporu?

muziker
16.01.2010, 21:06
A teraz je už koniec kvôli tomuto poslednému sporu?

Nie je koniec. Život ide ďalej ....

Možno ďalšie riadky potešia niektorých basákov, ktorí riešia spôsob snímania zvuku svojho nástroja. Pohovoríme si teda o snímaní basgitary.

Zvuk basgitary dnes snímame najčastejšie cez linku, aj keď v minulosti to bolo hlavne pomocou mikrofónov. Legendou dodnes je pre tento spôsob AKG D 112 ktoré vyrábali a vyrábajú dodnes naši susedia v Rakúsku. Musím podotknúť, že čo sa týka parametrov tohoto mikrofónu v tomto sú jednoducho neprekonateľní.
Je dobré vyskúšať si samotné snímanie (platí to pre obidva spôsoby rovnako) a rozhodnúť sa medzi priamou cestou z nástroja do pultu zvukára, alebo zo zosilňovača do pultu. Linka priamo z nástroja má výhodu v tom, že zaručí spoľahlivý spôsob verného zosnímania zvuku basgitary, pričom je priam nemožné čokoľvek na zvuku pokaziť.
Linka zo zosilňovača poskytuje naopak viac možností (napr. aj niečo pokaziť). V praxi máva zabudovaný aj prepínač „PRE EQ / POST EQ“.

V polohe PRE EQ, teda pred equalizérom – v tomto prípade využívame len predzosilňovač (PREAMP) basového zosilňovača. To sa môže priaznivo prejaviť na dynamike nástroja - basgitary. Ešte viac zaujímavejší výsledok dosiahneme v prípade ak zapojíme elektrónkový (lampový) predzosilňovač (TUBE PREAMP). Týmto dosiahneme naviac aj mierne skreslenie zvuku basgitary (OVERDRIVE). To môže byť v niektorých prípadoch (záleží na hudobnom žánri) aj požadované. Napr. v rockovej hudbe.

V polohe POST EQ, teda po equalizéri – v tomto prípade pridávame naviac ku predzosilňovaču (PREAMP-u) aj equalizér (EQ) basového zosilňovača a tak môžeme priamo ovplyvňovať aj zvukové zafarbenie signálu z basgitary. Môže ale vzniknúť situácia, v ktorej príslušným úkonom na EQ zdôrazníme niektoré noty na úkor iných, ktoré budú potom v nahrávke menej výrazné. To môže byť niekedy na závadu, preto s prvkami EQ pracujeme veľmi opatrne a hlavne priebežne kontrolujeme výsledok nášho počínania. Najmä v prípade, ak používame nastavenia EQ v úzkych pásmach (pri viacpásmových EQ) na nižších stredoch (LOW MID) a basových frekvenciách (BASS).

Pri pasivnych basgitarách (najmä ak sú to staršie nástroje), ktoré majú častokrát oveľa slabší signál si môžeme výhodne pomôcť použitím aktivneho DI boxu, ktorý signál aj vhodne upraví čo do úrovne. Naopak aktivne basgitary (sú napájané 9 V batériou) majú silný výstupný signál, takže pri použití aktivneho DI boxu v prípade silnejšieho „hrabnutia“ do strún sa môže objaviť aj nežiadúce skreslenie. V tomto prípade je lepšie použiť pasívny DI box.

muziker
17.01.2010, 17:28
Snímanie zvuku basgitary pri membráne reproduktora pomocou mikrofónov.

Nahrávanie zvuku basgitary umiestnením niektorého z vhodných typov mikrofónov do blízkosti membrány reproduktorov reproboxu sa deje s využitím mikrofónov ako snímačov. Prebieha však prakticky vždy spravidla v kombinácii aj s využitím služieb linky. Na čo však musíme v takomto prípade pamätať?

Mikrofón radšej nebudeme umiestňovať príliš ďaleko od reproboxu pre basgitaru. Tým jednoznačne zabránime vzniku presluchov od ostatných nástrojov ako aj snímaniu (nahraniu) nežiadúcich „vylepšení“ zvuku, ktoré sú charakteristické a jedinečné pre každú miestnosť zvlášť. Bývajú to prakticky rôzne hluky a dunenie a tiež napr. také zvýraznenie niektorých tónov na úkor iných, ktoré sa prejaví vplyvom vzniku stojatých vĺn. Prípadne sa nám môžu niektoré frekvencie (a tým pádom aj niektoré tóny našej hry aj "stratiť", keďže niektoré tóny sa takto potlačia.

Ak si pri snímaní (nahrávaní) zvuku basgitary zvolíme niektorý konkrétny mikrofón, napr. dynamický, ktorý sa hodí najmä pre použitie pri vyšších úrovniach hlasitosti, potom určite v celkovom signáli pre nahrávanie bude tvoriť vyšší podiel jednoznačne práve priamy signál z reproduktorov.

Ak si ale pri snímaní (nahrávaní) zvuku basgitary zvolíme niektorý z kondenzátorových mikrofónov, potom bude tento mikrofón naopak citlivejšie vnímať podiel veľkosti reproboxu a blízke okolie spomínaného reproboxu. To sa potom následne prejaví aj vo zvuku nasnímanom kondenzátorovým mikrofónom.
Povedzme, že reprobox bude postavený napr. na koberci. Keďže tento koberec bude zvuk o poznanie tlmiť, aj zvuk snímanej basgitary bude pôsobiť tlmenejším dojmom.
Ak ale postavíme reprobox priamo napr. na drevenú podlahu (parkety), zvuk snímanej basgitary okamžite nadobudne teplejší a jasnejší charakter.
Naopak ak postavíme basový reprobox priamo na kameninovú vykachličkovanú podlahu, zvuk basgitary bude zrazu konkrétnejší, ale zároveň bude pôsobiť aj dojmom, že je menej basový (budú zvýraznené vyššie harmonické).

Ak budeme pri nahrávaní (snímaní) zvuku basgitary používať kombináciu linky s mikrofónom, v takomto prípade si veľký pozor musíme dávať na skutočnosť, aby sme si ustrážili fázu v nahrávanom signáli.
Ak by sa nám obidva signály (z mikrofónu a z linky dostali napr. do protifázy, z hrôzou by sme zrazu zistili, že sa nám niektoré tóny basgitary, prípadne niektoré celé basové pasáže pozostávajúce z niektorých frekvencií začali vytrácať (jednoducho zmiznú z nahrávky).

kamzik
17.01.2010, 22:16
plus audix D6 je urcite taktiez legendou a mnohe dalsie.

Daemonion
31.01.2010, 16:49
oplatia sa nejake lacne studiove monitory (100-200)euro na hranie cez pc?..je to lepsie riesenie ako reprosustava 5.1?..alebo ani nie?

muziker
31.01.2010, 16:56
oplatia sa nejake lacne studiove monitory (100-200)euro na hranie cez pc?..je to lepsie riesenie ako reprosustava 5.1?..alebo ani nie?

Určite je to lepšie riešenie v prípade štúdiových monitorov, lebo tie ti "zahrajú" len to čo do nich "posielaš" a talk nič neprikrášlia ani neuberú. Hovorí sa tomu že majú rovnú charakteristiku. Aj keď sme tu na tomto fóre dosť "ohovorili" výrobky fi. Behringer z pohľadu gitaristov. Treba však povedať aj to, že vyrábajú okrem iného aj monitory, ktoré sú vcelku lacné, ale majú slušné parametre. Preto ich okrem iného bez problémov možno využiť aj vo vašom prípadnom "home studiu".

Daemonion
31.01.2010, 19:38
Určite je to lepšie riešenie v prípade štúdiových monitorov, lebo tie ti "zahrajú" len to čo do nich "posielaš" a talk nič neprikrášlia ani neuberú. Hovorí sa tomu že majú rovnú charakteristiku. Aj keď sme tu na tomto fóre dosť "ohovorili" výrobky fi. Behringer z pohľadu gitaristov. Treba však povedať aj to, že vyrábajú okrem iného aj monitory, ktoré sú vcelku lacné, ale majú slušné parametre. Preto ich okrem iného bez problémov možno využiť aj vo vašom prípadnom "home studiu".

cital som o tom v tejto teme..len ma zaujalo to porovnanie s 5.1 sustavou..no pokial to nema sluchovo rozoznatelny efekt tak sa mi to asi neoplati..napr nemam pocit ze ked hrajem na mojich repro tak zeby nieco pridavali

muziker
31.01.2010, 20:31
cital som o tom v tejto teme..len ma zaujalo to porovnanie s 5.1 sustavou..no pokial to nema sluchovo rozoznatelny efekt tak sa mi to asi neoplati..napr nemam pocit ze ked hrajem na mojich repro tak zeby nieco pridavali

Tak o tom by som silne pochyboval, že tam nebude rozdiel. Záleží však len na tebe ako sa rozhodneš a akú hierarchiu čo do parametrov si zvolíš. Pre teba bude ale asi rozhodujúca predovšetkým cena ktorú by si musel vysoliť. Ak nemáš vysoké nároky na zvuk, tak pokojne ostaň aj pri PC reprákoch. Časom sa to určite utrasie a budeš si budovať niečo iné. Na všetko musí dozrieť čas.

kamzik
31.01.2010, 21:45
za 100-200 eur by som sa mozno skor poobzeral po nejakom kombe.

Daemonion
01.02.2010, 01:02
zbytocne mi tu vydumovat ked nemam prachy ani priestor..sral to pes..ale dakujem za rozsirujuce info

muziker
01.02.2010, 09:03
zbytocne mi tu vydumovat ked nemam prachy ani priestor..sral to pes..ale dakujem za rozsirujuce info

Preto "nevydumuj" a použi zatiaľ 5.1 repráky. Tíško šetri a až budeš mať na to, kúpiš si niečo lepšie. Hovorí sa predsa že z hovna tortu neupečieš. Preto len kľud. Všetko bude OK. Chce to len čas.

Daemonion
01.02.2010, 09:55
Preto len kľud. Všetko bude OK. Chce to len čas.

dycham dycham:D..ale ne..samozrejme mas pravdu:)

muziker
01.02.2010, 09:59
dycham dycham:D..ale ne..samozrejme mas pravdu:)

Vieš, ber to tak, že ak by si niečo príliš znásilňoval, tak sa ti to časom vypomstí. Venuj sa v pokoji gitarke a až príde ten správny čas, určite budeš vlastniť všetko čo si si vysníval. Len pomaly a trpezlivo na tom pracuj. Veď nakoniec ešte máš pred sebou kopec rokov života a hrania. Verím, že všetko dobre skončí.

Daemonion
01.02.2010, 12:57
Vieš, ber to tak, že ak by si niečo príliš znásilňoval, tak sa ti to časom vypomstí. Venuj sa v pokoji gitarke a až príde ten správny čas, určite budeš vlastniť všetko čo si si vysníval. Len pomaly a trpezlivo na tom pracuj. Veď nakoniec ešte máš pred sebou kopec rokov života a hrania. Verím, že všetko dobre skončí.

jj vdaka pekne za povzbudive slova:)..dobre sa pocuvaju, koniec koncov to tvrdim vzdy odjakziva a najviac to pomoze ked mam pocit ze vsetok hardware co mam je shitny..

quark321
02.02.2010, 12:43
oplatia sa nejake lacne studiove monitory (100-200)euro na hranie cez pc?..je to lepsie riesenie ako reprosustava 5.1?..alebo ani nie?

celkom "lacne" entry point monitory robi aj m-audio asi nie su najlepsie na svete ale mozu stale prekvapit

muziker
22.03.2010, 21:02
Preto "nevydumuj" a použi zatiaľ 5.1 repráky. Tíško šetri a až budeš mať na to, kúpiš si niečo lepšie. Hovorí sa predsa že z hovna tortu neupečieš. Preto len kľud. Všetko bude OK. Chce to len čas.

Čo poviete ak by sme "oprášili aj túto prachom zapadnutú tému?

muziker
27.04.2010, 14:27
Dnes si povieme niečo o SUBWOOFER-och.

Sú to vlastne "basové" boxy. Ako sústavy patria do zvláštnej kapitolky z oblasti štúdiových monitorov. Slúžia na vyžiarenie najnižších frekvencií akustického pásma do priestoru.

Pri svojej činnosti využívajú jednu zaujímavú skutočnosť a tou je nedokonalosť ľudského sluchu, ktorý nedokáže u frekvencií (tónov) nižších ako 250 Hz (Hertzov) - je to približný údaj, stanoviť smer odkiaľ prichádzajú. Je to preto, lebo tieto zvuk týchto frekvencií sa šíri zo zdroja (v tomto prípade od membrány reproduktora) všetkými smermi. Na rozdiel od takého vysokotónového reproduktora, ktorý má veľmi úzky uhol vyžarovanoa.

Z uvedených dôvodov je preto veľmi výhodné doplniť menšie posluchové monitory (reproduktorové sústavy) ktoré obyčajne neoplývajú veľmi vysokou účinnosťou pri vyžarovaní na nízkych frekvenciách (hĺbokých tónoch) ktoré bývajú v pároch pre STEREO reprodukciu - o už spomenutý hlbokotónový box s názvom SUBWOOFER. Vzhľadom na "všesmerovosť" vyžarovania basových tónov nám ku tomu bude úplne postačovať iba jeden subwoofer pre obidva kanály v stereo reprodukcii.

Keďže to už bolo pomerne dávno, čo sme si tu pohovorili o subwooferoch, dnes sa pokúsim pokračovať v tejto téme.

Aj pri subwooferoch sa môžeme stretnúť s rôznym prevedením. presnejšie s aktívnymi (so zabudovaným zosilňovačom) a pasívnym prevedením (bez zabudovaného zosilňovača).

Potom pri sledovaní postupu signálu cez reťazec sa pozrime čím všetkým musí prechádzať a zistíme, že STEREO signál z monitorovej sekcie mixážneho pultu sa privádza do zlučovacieho zosilňovača, v ktorom sa vytvorí MONO-fónny sôčtový signál z ľavého (L) a pravého (R) kanálu.

1./ Tento signál potom v prípade aktívnej verzie subwoofera prechádza frekvenčným selektorom (filtrom) typu dolná priepusť, ktorý je ale v určitom rozsahu (frekvenčnom pásme) preladiteľný aby sme mali možnosť v najvyššej frekvencii tohto pásma presne nastaviť (naladiť) čo najpresnejšie do bodu, v ktorom má výrazný pokles práve účinnosť hlavných STEREO monitoroch (satelitoch). V opačnom prípade by sa vo frekvenčnom priebehu na nízkych frekvenciách (basoch) mohol vyskytnúť tzv. zdvih, čo by v praxi znamenalo výrazné posilnenie basov na úkor ostatného zvukového spektra, alebo naopak tzv. pokles (akási diera v prenášaných frekvenciách).

Takto upraveným signálom sa následne napája MONO -fónny výkonový zosilňovač na výstupe ktorého je priamo pripojený hlbokotónový reproduktor (woofer).

2./ V prípade pasívnej verzie subwoofera je aktívny filter vyradený zo signálovej cesty a tak tento signál prechádza tzv. výhybkou, čo je prakticky pasívny filter, ale až po zosilnení vo výkonovom zosilňovači. V tomto prípade však pôjde o pevne nastavenú (pasívnymi prvkami R, L, C) oddeľovaciu frekvenciu. To potom značí, že sa ráta len s využitím pre konkrétny typ monitora.

V praxi sa môžeme stretnúť aj s prevedením niektorých subwooferov, u ktorých tvorí jeden kompaktný celok spomenutý subwoofer spolu s výkonovým zosilňovačom ako aj s ďalšou elektronikou tak, že ku takémuto boxu stačí pripojiť sieťovú šnúru pre pripojenie k elektrickej rozvodnej sieti a tiež prípojné miesto (obyčajne je to XLR, alebo JACK 6,3 mm) pre privedenie (linkového) signálu s mixážneho pultu.

Vzhľadom na skutočnosť (ako to už bolo spomenuté prv) že sa nízke (hlboké) frekvencie, teda basy šíria priestorom všesmerovo, nebýva umiestnenie subwoofera v ozvučovanom priestore vôbec kritické a tak ho môžeme umiestniť prakticky podľa ľubovôle.
Ako kuriozitu možno uviesť napríklad úplne netradičné umiestnenie subwoofera v takom nahrávacom štúdiu, keď by ste ho našli napr. aj pod takou pohovkou slúžiacou na odpočinok počas nahrávania.

No aj napriek tomu, treba dodržať určité pravidlá z pohľadu zachovania fázy signálu subwwofera s fázou signálu STEREO-monitorov (satelitov) a tak by sa priveľmi nemala líšiť vzdialenosť poslucháča od subwoofera v porovnaní s jeho vzdialenosťou od STEREO-monitorov (satelitov).

david
27.04.2010, 19:24
celkom "lacne" entry point monitory robi aj m-audio asi nie su najlepsie na svete ale mozu stale prekvapit

Tiež v celku lacné a kvalitné monitory vyrába "American audio". Mám s nimi osobnú skúsenosť, a skreslenie zvuku je aj pri vysokej hlasitosti (volume) minimálne.

muziker
07.05.2010, 20:59
Dnes sa pokúsim povedať čosi na tému - Pripájanie monitorov.

Povedali sme už, že pri nízkych impedanciách reproduktorov (resp. reprosústav) a značných výkonoch ktoré v nich spracúvame, musia reproduktormi (resp. reprosústavami) tiecť podľa Ohmovho zákona aj do značnej miery veľké prúdy.

Práve preto musíme prívodné káble ku reprosústavám voliť vždy tak, aby mali v porovnaní s impedanciou reproduktorov čo najmenší jednosmerný odpor, lebo impedancia reprosústavy (4 alebo 8 Ohmov) sa rozumie vrátane prívodných káblov. Tá je porovnateľná pri dlhších prívodných kábloch s odporom týchto káblov.

Ak sú potom zvolené prívodné káble ku reprosústave príliš tenké, stratí sa v nich príliš mnoho energie dodanej z výstupu zosilňovača pre reprosústavy už v tomto vedení. Zvýšením celkovej impedancie sústavy o odpor vedenia (káblov) sa naviac môžu zhoršiť aj niektoré ďalšie vlastnosti zosilňovača (bez ohľadu na ich konštrukciu), ktoré priamo súvisia s kvalitou prenášaného signálu. To môže potom v extrémnych prípadoch spôsobovať (zvukárovi, muzikantovi či audiofilovi) aj podstatné zhoršenie kvality zvuku. Najviac je to potom markantné v spodnej časti frekvenčného pásma, teda v basových tónoch.

Preto ak nám v tom nič nebráni, budeme voliť dĺžky prívodných káblov ku reprosústavám všeobecne (teda vo všetkých prípadoch bez ohľadu či to bude doma pri HI-FI sústavách, alebo v pri monitoroch v domácom nahrávacom štúdiu, alebo pri živom hraní napr. v skušobni alebo na koncerte) čo najkratšie. Zároveň je potrebné dodržať aj rovnakú dĺžku oboch prívodných káblov (v prípade že nepoužijeme dvojlinku). Je to preto, aby v prípade vzniku aj keď neželaných strát na vedení, boli tieto straty v oboch kábloch rovnaké.

muziker
16.05.2010, 20:05
Dnes budem pokračovať na tému - Pripájanie monitorov.

Pre PROFI účely sú v ponuke výrobcov aj veľmi drahé káble na pripájanie reproduktorových sústav ku zosilňovačom. V bežnej praxi napr. gitaristov ale aj na domáce použitie s audio technikou si však určite vystačíme aj s klasickou čiernou (bielou) dvojlinkou ktorá sa používa na sieťový prívod ku elektrickým zariadeniam. Jediným limitujúcim parametrom je dostatočný prierez vodičov. Ak má každý z nich prierez aspoň 1 mm2, tak nič viac nemusíme riešiť. Ale poriadna montáž vhodných koncoviek (konektorov) je samozrejmá. O tom ani nebudeme diskutovať. Každá "fušerina sa nám vráti v podobe technických problémov ako je "vypadávanie zvuku", či v extrémnych prípadoch až poškodenie zosilňovača pri skrate vodičov v koncovke. Na to preto nikdy NEZABÚDAJTE.

Tu je určite vhodné pripomenúť jedno - a síce že rôznymi testami síce bolo na jednej strane dokázané, že odpor a impedancia reproduktorového kábla do istej miery ovplyvňuje kvalitu toho čo počujeme ako zvuk vychádzajúci z reproduktorovej sústavy (boxu), ale na strane druhej treba tiež povedať, že do výkonu asi 200 W a naviac pri použití krátkych káblov na pripojenie repro boxu ku zosilňovaču (povedzme tie bežne používané dĺžky, ktoré sa pohybujú na úrovni 1 až 3 metre) pri halfstacku či stacku a rovnako aj v domácich podmienkach pri home cinema či HI FI vežiach, tieto vplyvy kábla na kvalitu posluchu možno bez obáv zanedbať a tento stav považovať za štandardne bezproblémový.

Čo sa týka pripájania štúdiových posluchových monitorov v podmienkach domáceho ale aj profi nahrávacieho štúdia, treba povedať že štandardne sa pripájajú boxy ku výkonovým zosilňovačom pomocou terminálov so skrutkovými kontaktnými svorkami. Je to hlavne preto, lebo ide o stacionárne inštalácie bez potreby niečo rýchle prepájať a naviac je tu potreba zabezpečiť trvalé spojenie s elimináciou (podľa možností) akýchkoľvek prechodových odporov na spojoch. Tie by mohli vzniknúť napríklad aj vplyvom zlých kontaktov v mieste pripojenia, čo sa môže prejaviť u bežných konektorov s pružnými kontaktami (napr. JACK, XLR, CINCH a podobne).
Aj preto sa pravidelne musia skrutkové spoje pravidelne v podmienkach nahrávacích štúdií kontrolovať, či sú tieto svorky pevne dotiahnuté a či má tak toto spojenie dostatočnú kvalitu. Platí to obzvlášť pri spojeniach typu koncový (výkonový ) zosilňovač - odposluchový monitor.