PDA

View Full Version : Z Praxe Zvukovej Techniky



Stránky : [1] 2 3

muziker
14.10.2008, 16:56
Tak som trocha premyslal, co by vas tu asi mohlo zaujimat a napadlo ma, ze kazdy (aj) gitarista raz zacina, neskor trenuje prstovu nekvilibristiku na hmatnikoch roznych nastrojov, potom sa snazi prerazit na podiach a nakoniec tak ci tak skonci v nejakom studiu (hudobnom samozrejme). Ak pravda vydrzi az sem.

Ale pred prichodom do studia (rozumej nahravacieho) je dobre mat prehlad o vsetkom co nas tu caka a co neminie, ktore zariadenie na co sluzi, ako ho nastavit, ake kable kde pouzit, pripadne ako co opravit.

Nakoniec nie je to na zahodenie ani v pripade ze sa rozhodnete pre zriadenie si svojho domaceho hudobneho studia (aj ked v skromnejsich podmienkach). Radost z diela vlastnych ruk byva velka.

Ak teda suhlasite, rozviedol by som tu v kratkych prispevkoch vsetko co s touto problematikou suvisi (slubujem ze teoriou sa budeme zaoberat len v nevyhnutnom rozsahu).

V pripade zaujmu to bude pokracovat spracovanim zvuku z gitary (basgitary), pripadne aj spevu v domacich podmienkach na pocitaci. Vzdy budem uvadzat potrebny HW a SW k danym cinnostiam a popisem jednotlive kroky.

Preto porozmyslate a ak bude kladna odozva, pustime sa spolu do roboty.

Mihal
14.10.2008, 17:00
No parada... konecne poriadna tema, ktora ma velmi zaujima... som zvedany ako sa to rozbenhe, mam pripravenych vela otazok :)..

muziker
15.10.2008, 18:26
Nacrtnem problematiku, ktoru som rozdelil na styri hlavne casti.

1./ Mikrofony
2./ Mixazne pulty
3./ Studiove monitory
4./ Zvukove procesory

MIKROFONY

O zvuku a ludskom sluchu
Nahravaci retazec
Citlivost mikrofonov
Smerove charakteristiky mikrofonov, ktore mozu byt:
- vsesmerova (gulova)
- osmickova
- kardioidna (ladvinova)
- prepinac smerovych char. mikrofonov a smerova char. v zavislosti od vzdialenosti mikrofonu od zdroja

Prislusenstvo mikrofonov, kable, konektory.
Princip snimania zvuku viac mikrofonmi.
Princip stereofonneho nahravania.
Nahravanie (snimanie) bicich nastrojov.
Nahravanie (snimanie) basgitary.
Nahravanie (snimanie) elektrickej gitary.
Nahravanie (snimanie) akustickej gitary.
Nahravanie (snimanie) ludskeho hlasu - spev.
Nahravanie (snimanie) klavesovych nastrojov.
Nahravanie (snimanie) dychovych nastrojov.
Nahravanie (snimanie) slacikovych nastrojov.
Zaver a priklady pouzitia niektorych mikrofonov v praxi

muziker
15.10.2008, 18:28
V druhej casti venovanej mixaznym pultom sa blizsie prizrieme:

MIXAZNE PULTY

1./ Vstupny kanal (vstupna cast) - INPUT CHANNEL
- Pripojenie zdroja signalu
- Signalove symetricke vedenie
- Fantomove napajanie kondenzator. mikrofonov
- Nastavenie vstupnej urovne signalu
- Doplnky tejto casti

Korekcne obvody - EQUALIZATION
- Equalizer, princip, typy, ich vyuzitie
- Pasmova priepust
- Fazovanie a problemy s fazou signalu
- Frekvencne diagramy

Pomocne vystupy mixu - AUXILIARY SECTION

Vystupne sekcie mixu

SPLIT
- Monitorova cast
- Efektove procesory

IN LINE
- Vystupna cast
- Monitorova cast

2./ Hlavna sekcia mixu (riadiaca) - MASTER SECTION
- Hlavne vystupy (MASTER OUTPUTS R , L)
- AUX hlavne vystupy (MASTER AUX)
- Monitorova hlavna cast (MASTER MONITOR SECTION)
- Dorozumievanie zvukara s muzikantmi - TALKBACK, COMMUNICATION
- Indikatory vybudenia (VU metre, PEAK)
- Doplnky

3./ Mixpulty s funkciou MIDI MUTE
- synchronizacia
- zaznam MIDI MUTE
- kompletna aut. MIDI mixaz

4./ Zaznam zvuku
- casovy harmonogram zaznamu, zakladny zaznam
- zaznam zakladnych zvukov, playback,efekty
- miesanie stop pre stereo
- mastering
- ostatne ukony pre dalsiu vyrobu a distribuciu

5./ Studio a prepajanie jednotlivych komponentov
- prepojovace
- kable modulacne
- napajanie pristrojov z el. rozvod. siete
- zemne slucky (vznik siet. brumu), spravne zapojenie kablov v studiu

6./ Priklady mixaznych pultov

muziker
15.10.2008, 18:42
V tretej casti venovanej studiovym monitorom rozoberieme problematiku:

MONITORY

1./ Zakladne parametre studiovych monitorov
- frekvencne charakteristiky
- fazove charakteristiky
- smerove charakteristiky
- skreslenie
- vykon
- citlivost
- impedancia

2./ Konstrukcia studiovych monitorov
- pasivne
- aktivne
- bass reflex
- subwoofer
- pripojovanie stud. monitorov

3./ Priestory urcene na pocuvanie
- monitory pre blizky posluch (NEARFIELD)
- monitory na stene
- monitory na stojanoch
- posudzovanie posluch. miestnosti
- dozvuk miestnosti

4./ Pocuvanie cez sluchadla

5./ Pasivne monitory - priklady

6./ Vykonove zosilnovace - priklady

muziker
15.10.2008, 18:53
V poslednej stvrtej casti sa prehryzieme zvukovymi procesormi:

1./ KOMPRESOR / LIMITER
2./ EXPANDER / GATE
3./ Dynamicke sumove filtre
4./ Dynamicke EQ
5./ ENHANCER
6./ PANNER
7./ Jednotky skreslenia zvuku
8./ Spozdovacie jednotky (ECHO, CHORUS, VIBRATO, PHASER, FLANGER, atd)
9./ PITCH SHIFTERS
10./ REVERB UNITS
11./ MULTIEFECT PROCESORY
12./ Pouzitie procesorov pri spracovani zvuku

Na zaver uvediem literaturu venujucu sa tejto problematike ako aj linky na www stranky s touto problematikou.

kamzik
15.10.2008, 19:17
vyborny napad muziker!!! len sa chcem spytat, ci sa budes venovat len studiovemu rozsahu alebo spomenies aj live ozvucovanie a nejake rady k tomu, ktore nespadaju pod studio.

muziker
15.10.2008, 19:37
Tak "medzi recou" stratim nejake to slovko aj o live ozvuceni. Dohodnime sa tak, ze po kazdej kapitolke to trocha "rozdebatujeme" podla toho kde vas bude tlacit topanka.

kamzik
15.10.2008, 20:11
Tak "medzi recou" stratim nejake to slovko aj o live ozvuceni. Dohodnime sa tak, ze po kazdej kapitolke to trocha "rozdebatujeme" podla toho kde vas bude tlacit topanka.

kde ma tlaci? praca s mixpultom (nemyslim vytiahnut sable :D ).
momentalne dost aktualny problem, podla coho vyberat reproduktory (jasne, impedancia, citlivost, vykon...)
a je toho strasne vela...

muziker
17.10.2008, 16:11
UVOD:
Zacinam serial, ktory asi ocenia vsetco zaujemci o ozvucovanie a ozvucovaciu techniku, lebo na slovenskom trhu neviem o ziadnej publikacii venujucej sa tejto problematike, hoci vo svete je toho neurekom a technicky vyvoj aj v tejto oblasti isiel (zda sa okolo nas) milovymi krokmi.

Do nasich koncin sa dostavaju len kuse informacie a mladi zaujemci o tuto problematiku len tazko hladaju potrebne informacie. Tych par profesionalne posobiacich u nas evidentne nestaci a kazdy si strazi svoje KNOW -HOW, pretoze ide o biznis. Tiez sa nezda ze by sa venovali vychove svojich nastupcov. Zrejme z uz spomenutych dovodov.

Do devatdesiatych rokov platilo viacmenej pre nas informacne embargo a tak bol trh zasobovany zvacsa len vyrobkami TESLA, pripadne cosi malo sa doviezlo zo "spriatelenych" krajin. Po zmene rezimu sa otvorili dvere, no bolo treba riesit ine oblasti a nakoniec vela zaujemcov o toto odvetvie aj tak nebolo. Dnes vidno vsade okolo seba mnoho novej techniky, iba personal je akosi slabsie vyskoleny - to myslim akoze s potrebnou davkou humoru.

Povolanie ZVUKOVÝ MAJSTER existuje vsade vo svete a povazuje sa aj za titul, ktory sa ziskava studiom, pricom sa vyzaduje dobra orientacia v elektroakustike, funkcii a zapojovani jednotlivych pristrojov v audio retazci, tiez je potrebny hudobny a esteticky cit, ale aj psychologicke myslenie, treba poznat akusticke vlastnosti hudobnych nastrojov, sposob hrania na nich, rozsah ich ladenia a mnoho inych dalsich zalezitosti, suvisiacich so spracovanim ich zvuku. Tu je dobre si uvedomit, ze to co som tu vymenoval sa musi brat komplexne, teda vcelku a v ziadnom pripade nestaci poznat problematiku len niektorej casti.

Pre pracu v nahravacom studiu (aj v domacich podmienkach) je velmi dolezite (plati to ale aj pre ine odbory audiotechniky), aby kazdy zaujemca o tento "kumst" dokonale porozumel nahravaciemu procesu, poznal rozne triky, techniky a "finty" pouzivane v sucasnosti.

Dufam, ze sa mi to vsetko podari aj ked v skratenej forme podla moznosti tohto fora dosiahnut a vy budete mat na tychto strankach akysi "zvukarsky slabikar", ktory vam posluzi v snahe rychlo sa zorientovat pri rieseni svojich problemov s ozvucovacou technikou ci uz v prevedeni LIVE alebo vo svojom HOME STUDIO.

muziker
17.10.2008, 17:46
MIKROFONY

Princip spracovania zvuku obsahuje retazec pozostavajuci z elektroakustickeho menica, co je v nasom pripade mikrofon, signal pokracuje cez mixazny pult, ktory moze mat pripojne miesta pre zvukove procesory a pripojne miesta pre zaznam zvuku. Tento moze byt bud analogovy, alebo digitalny. Z mixazneho pultu signal pokracuje do vykonoveho zosilnovaca. Z jeho vystupu pokracuje do vhodnych reprodukcnych systemov.

Prvou castou tohto procesu je samotne snimanie zvuku. Kedze budeme hovorit o mikrofonoch, tak teda pomocou roznych mikrofonov, pripadne inych snimacov, ktore budu prevadzat akusticky signal na signal elektricky (samozrejme budeme hovorit o striedavych velicinach napatia a prudu).

Treba si uvedomit, ze na rozdiel od ludskeho sluchu, ktory je univerzalny z pohladu snimania zvuku, budeme mikrofony pouzivat rozne typy, lebo jeden mikrofon zdaleka nemoze posluzit na rozne ucely. Preto pre kazdy konkretny pripad musime vybrat vhodny typ mikrofonu.

Ak sme vyriesili problem s vyberom vhodneho typu mikrofonu, treba este stanovit vhodnost jeho umiestnenia v priestore, s prihliadnutim na zdroj akustickych kmitov, pre jeho dobre zosnimanie.
Pre snimanie zvuku pozname dva sposoby.
Prvy pripad bude, ak chceme zosnimat zvuk co najvernejsie (aby sme pri pocuvani z reproduktorov vnimali zachyteny zvuk ako taky, ktory sa maximalne podoba povodnemu zvuku v skutocnosti v prirodzenom prostredi). Mnohokrat to byva tazka uloha.
Druhy pripad bude, ak povodnost zvuku nie je prioritou. Naopak budeme preferovat dosiahnutie zvuku do maximalnej miery hutneho, alebo jeho zivsieho prejavu, pripadne zo sirsou bazou priestoru, alebo inac upraveneho v porovnani s originalom. To bude pravy opak prveho pripadu. Typickym prikladom tohto pripadu bude zosnimanie bicej supravy (sada bubnov) z bezprostrebnej blizkosti pri produkcii rockovej, alebo popovej kapely. Tomuto sposobu sa hovori aj CLOSE MIKING.

V dalsej casti procesu nahravania mame k dispozicii vela moznosti pre spracovanie zvuku ktory sme mikrofonom pretransformovali z akustickej podoby na elektricky signal. Robime to v mixaznom pulte a jeho pridavnych castiach - OUTBOARD GEAR.
Tu mozno jednotlive signaly (zvuky) zmiesavat, korekcnymi clenmi menit ich zafarbenie (BASS, MIDDLE, TREBLE, PRESENCE a pod), ladenie, pridat im priestorovy vnem, upravovat ich po stranke dynamiky, ovladat parametre signalu (zvuku) inym zvukom a podobne.
V tejto fazi spracovania zvuku ho mozeme zaznamenat na vhodne medium a to bud analogovo alebo digitalne podla nasich poziadaviek ci predstav.

Nakoniec v spracovani zvuku nasleduje znova prevod. V tomto pripade ale z elektrickeho signalu prostrednictvom vykonoveho zosilnovaca (POWER AMPLIFIER) a reproduktorovej sustavy (BOX) znova na zvuk.
Monitory (rozumej reproduktorove sustavy) pre posluch v rezii studia sluzia preto pre kontrolu vykonanych procesov pocas spracovania zvuku pocas jednotlivych krokov. Preto je kvalita tychto monitorov rozhodujuca, samozrejme spolu s akustikou miestnosti a do znacnej miery ovplyvnuje dosiahnuty vysledok nasho snazenia.

Snimanie zvuku a jeho dalsie spracovanie preto vzdy prisposobujeme tomu co pocujeme vlastnymi usami a preto sa logicky vzate dopustame mensich chyb, cim vernejsi zvuk pocujeme z kontrolnych monitorov.

Kedze jednotlive casti nahravacieho retazca su radene v serii za sebou. Potom je jasne, ze kvalita celeho retazca je dana kvalitou naslabsieho clanku tohto retazca. K znizeniu kvality preto moze dojst prakticky kdekolvek v tomto retazci od jednotlivych pristrojov, cez konektory, prepojovacie kable, zaznamove materialy a ine.
Ak teda chceme dosiahnut urcitu kvalitu a nemame jednotlive komponenty v pozadovanej kvalite, musime ich z nahravacieho retazca jednoducho vyradit a nahradit ich inymi s pozadovanou kvalitou.
Jednotlive komponenty potom posudzujeme nielen podla uvedenych udajov vyrobcom (ako su ich sumove vlastnosti, frekvencny priebeh, fazove charakteristiky a podobne), ale aj podla inych vlastnosti, ktore odhalime len vyskusanim v studiovych podmienkach pri ich cinnosti a naslednym posluchom.
Preto "papierovym" udajom vyrobcov vzdy verit nemusime a nebudeme, ale spolahneme sa na svoje usi a tak budeme kupovat iba to, co si poriadne preskusame. Dvojnasobne to plati o mikrofonoch.

Poznamka: Na inzeratoch je kopec studiovej techniky popisovanej v superlativoch, ale nie velmi znamych znaciek a za podozrivo nizke ceny. Nazor si urobte sami. Pekny vecer

muziker
17.10.2008, 19:16
V tejto cast si nieco povieme o:
Citlivost mikrofonov

Je to prakticky zmerana uroven vystupneho signalu pre urcity akusticky (zvukovy) tlak. Pri tomto merani sa mikrofon umiestniv akustickom poli s konstantnou urovnou akustickeho tlaku o velkosti 1 Pascal a pritom sa zmeria vystupne napatie mikrofonu bez zatazenia (vysokoimpedancny meraci system).
Cim je citlivost mikrofonu vyssia, tym je lepsi odstup uzitocneho signalu od sumu. Je to tak preto, lebo pri vyssej urovni signalu nie je potrebne tak velmi velke zosilnenie vstupnej casti mixazneho pultu.
Bezne studiove mikrofony maju zvycajne citlivost 1 az 10 mV / Pa (milivolt na pascal). Meranie citlivosti sa robi v celom frekvencnom rozsahu mikrofonov a v roznych uhloch natocenia mikrofona za ucelom zistenia ako reaguje mikrofon na zvuky prichadzajuce mimo jeho os.

Tu by bolo potrebne si ujasnit pojmy ako:
1./ akusticky tlak - je zmena (zvysenie alebo znizenie) tlaku v porovnani s kludovym stavom. Udava sa v Pascaloch alebo mikrobaroch, pricom plati, ze 1 Pa = 10 mikrobarov.

2./ akusticka intenzita - mnozstvo zvukovej energie, ktora prejde plochou 1 štvorcovy meter za 1 sekundu. Udava sa vo Wattoch na meter štvorcovy.

3./ akusticky vykon - energia vyziarena zdrojom za casovu jednotku. Udava sa vo wattoch (W).

4./ akusticky tlak - udava sa v decibeloch (dB)

5./ hlasitost - urcuje hlasitost viac zvukov sucasne. Udava sa v sonoch (son).

6./ hladina hlasitosti - udava sa v Ph (citaj fon).

7./ elektricky sum - uroven externeho zvuku, ktory by vytvoril signal rovnakej urovne na vystupe bezsumoveho mikrofonu. Vyrobci ho udavaju ako SPL.


Smerova charakteristika mikrofonov

Vysledky merania citlivosti mikrofonov sa vyznacia v diagrame - POLAR PATTERN, co nazyvame aj smerova charakteristika. Predpoklada sa ze obidve strany (lava aj prava) smerovej charakteristiky su symetricke. Pre lepsiu prehladnost moze byt kazda polovica uvedena pre inu frekvenciu.

Z pohladu konstrukcie, musime na mikrofony pozerat ako na menice vibracii vzduhu na elektricky signal. Ale zatial nikto nevymyslel system, ktory by to vykonaval priamo a tak mikrofon vyuziva chvenie lahkej membrany vplyvom vibracii vzduchu. Ta potom prevedie svoj pohyb na elektricky signal. Sposob akym sa to vykona priamo zavisi na type mikrofonu.
Tu treba podotknut, ze nie vsetky typy mikrofonov snimaju zvuk rovnakym sposobom.
Vsetky bezne pouzivane smerove charakteristiky mokrofonov su priamo zavisle na konstrukcii mikrofonnych systemov.

V dalsej casti si povieme nieco o gulovej (vsesmerovej) charakteristike mikrofonov z angl. OMNI -DIRECTIONAL.

cavalera
19.10.2008, 20:36
muziker spomínal, že môže poradiť HW a SW na nahrávanie,
tak ja by som chcel nahrávať akustiku (cez mikrofón), neexistuje nejaký originál SW na nahrávanie akustiky? žeby tam boli hocaké efekty a pod?

muziker
19.10.2008, 21:26
Mikrofony s gulovou charakteristikou

Nazyvame ich aj "tlakove" mikrofony, lebo reaguju priamo na zmeny tlaku vzduchu.
Tento mikrofon ma membranu "vzduchotesne upevnenu na prednej strane akustickej komorky a tak na zadnu stranu membrany posobi konstantny tlak vzduchu, pricom na prednu stranu membranu dopadaju zvykove vlny zo zdroja co sposobuje zmeny tlaku na nu. To ze sa to deje prakticky zo vsetkych stran sposobuje rovnaku odozvu membrany a preto je mikrofon tohto typu vsesmerovy. Tolko teoria.
V praxi to nie je celkom pravda, a komorka nie je prakticky hermeticky uzavreta, lebo potom by z toho vznikol tlakomer, kedze by v pripade hermeticky uzavretej akustickej komorky nebola moznost vyrovnat atmosfericky tlak.
Vzhladom na mechanicku konstrukciu takehoto mikrofonu, byva vsesmerovost do urcitej miery porusena, lebo clenitost konstrukcie ciastocne brani dokonalemu stavu co sa tyka pristupu zvukovych vln na membranu. Prejavuje sa to mensou citlivostou na vysokych tonoch (rozumej vyskach vo vseobecnosti) z bocnych stran a zo zadnej stranu mikrofonu v porovnani s prednou stranou (priamy dopad zvukovych vln zpredu na membranu bez prekazok). Ale cim je mikrofon co do velkosti vyrobeny ako mensi, tym su tieto rozdiely mensie a tym je vsesmerovost dokonalejsia. Teda cim robustnejsi mikrofon tym horsie pre jeho vsesmerovost a opacne.
Ale aby sme nehovorili len o zaporoch, treba vyzdvihnut aj ich klady. A nie je ich malo. U tohto typu mikrofonu napriklad nepribudaju "basy" zo zmensujucou sa vzdialenostou zdroja akustickych vln od membrany, co je naopak typicke u kardioidnych a osmickovych charakteristik.
Dalsim kladom je, ze zvacsa maju prirodzenejsi zvukovy prejav ako ostatne systemy. lebo vsetky zvuky prichadzajuce mimo os (to znaci zboku a zo zadu) su prenasane relativne verne "bez roznych prikrasleni".
Dalsim kladom je tiez vacsia odlnost voci hlukom sposobenym manipulaciou s mikrofonom napr. v rukach (angl. HANDLING NOISE). A nakoniec nie je na zahodenie ani to, ze su schopne prenasat vyssie akusticke tlaky bez problemov.
To ich predurcuje pre pouzitie na snimanie hovorenej reci v roznych vacsich skupinach ludi (napr. v rozhlase), kde uplne postaci pouzitie jedineho mikrofonu. Tiez su vhodne na snimanie klasickej hudby vacsim hudobnym telesom, pricom mikrofon snima aj prostredie koncertnej saly. To je mozne tak v monofonnom ako aj v stereofonickom zazname. V tychto situaciach citelne predcia aj mikrofony s kardioidnou charakteristikou, lebo vdaka vsesmerovej charakteristike snimaju vsetky zvuky zboku a zo zadu vernejsie a vysledny zvuk sa javi podstatne prirodzenejsie.

muziker
19.10.2008, 21:58
Mikrofony s osmickovou charakteristikou.

Tieto mikrofony su po konstrukcnej stranke charakteristicke tym, ze ich membrana je uchytena v akustickej komorke tak, ze zvukove vlny na nu dopadaju z dvoch stran (spredu a zozadu) v maximalnej miere, ale zboku je ich dopad potlaceny. Spredu a zozadu prichadzaju na membranu sucasne a z oboch stran membrany. V tomto pripade nedochadza k ziadnemu rozdielu tlaku vzduchu ako u vsesmerovych a membrana sa preto nepohybuje. Preto sa tomuto systemu hovori , ze pracuje na rozdieli tlakov.

Angl nazov je FIGURE - EIGHT, alebo aj BI - DIRECTIONAL.

Nevyhody:

Ako som uz spomenul u vsesmerovych, su mikrofony s osmickovou charakteristikou zname tym, ze ak je zdroj zvuku vevelmi blizko membrany (typicke u spevu v rocku), narasta podiel "basov" vo zvuku. V principe su touto vlastnostou zname vsetky systemy pracujuce na principe rozdielov tlaku vzduchu vplyvom dopadu zvukovych vln, pretoze dlzka drahy prichadzajuceho zvuku na prednu a na zadnu stranu membrany nie je rovnaka. Tu plati pravidlo, ze cim mensia vzdialenost je medzi zdrojom zvuku a mikrofonom, tym je to markantnejsie vzhladom na fazove podmienky oboch signalov (fazovy rozdiel signalov) a tak vznikne toto charakteristicke zosilnenie prave na nizkych frekvenciach (basoch).
Tato nedokonalost mikrofonu sa niektorych pripadoch vyuziva pre posilnenie sytosti hlasu u spevaka ci hlasatela v pripade menej vyrazneho hlasu. Tomuto sa hovori aj PROXIMITY a tento efekt niektori vyrobcovia zvyraznuju aj v kmitoctovej charakteristike konkretneho vyrobku.

Mikrofony s osmickovou charakteristikou sa pouzivaju v specialnych aplikaciach (vyuzitie je pri snimani systemom MS pre stereofonicke snimanie. V minulosti mali vyuzitie aj pri snimani dvoch proti sebe stojacich spevakov a gitaristov sucasne (v minulosti to vyuzivali big beatove kapely pri live nahravkach) napriklad na koncertoch, ale aj v nahravacich studiach.

muziker
19.10.2008, 22:04
Poprosim ta zadefinuj to blizsie. Teda akustcku gitaru chces nahrat cez.... na.... a pouzit efekty...... a vysledny produkt by mal byt ....rozpis to co najpodrobnejsie, aby sme mohli hovorit co najkonkretnejsie, vratane tvojho vybavenia ktore chces pouzit.
-------------------------------------------------------------------------------
Citat: cavalera

tak ja by som chcel nahrávať akustiku (cez mikrofón), neexistuje nejaký originál SW na nahrávanie akustiky? žeby tam boli hocaké efekty a pod?

cavalera
20.10.2008, 14:15
Poprosim ta zadefinuj to blizsie. Teda akustcku gitaru chces nahrat cez.... na.... a pouzit efekty...... a vysledny produkt by mal byt ....rozpis to co najpodrobnejsie, aby sme mohli hovorit co najkonkretnejsie, vratane tvojho vybavenia ktore chces pouzit.


takze akusticku gitaru chcem nahrat cez klasicky mikrofon (kedze mam nylonove struny) chcem to nahrat jednoducho do PC... vysledny produkt by mala byt nahrata skladba v obstojnej kvalite (bez sumu a pod...), pripadne prikraslena o hocake efekty a vylepsenia, ktore by sa v tom SW dali robit...
vybavenie...hmmm...pc a mikrofon :)...zvukova karta je len integrovana...
chcem len nejaky dobry programek na nahravanie, nemam v tom vobec prehlad, skusal som nahravat cez Audacity, ale to nema cenu... chcem nieco lepsie... a tie efekty, zeby sa v tom programe mohli robit hocake srandicky, napr. zeby gitara znela ako klavir a pod... nieco som o tom pocul, ale nemam sajnu ako sa to vola... podrobnejsie to uz neviem rozpisat...

PetoXYZ
20.10.2008, 14:47
mnooo neviem ci jesto nieco take aby si so zvuku, vyselektoval gitaru a potom s nej spravil klavir, teda neviem neviem ci nieco take jestvuje ale mozno sa mylim...

Mihal
20.10.2008, 14:56
mnooo neviem ci jesto nieco take aby si so zvuku, vyselektoval gitaru a potom s nej spravil klavir, teda neviem neviem ci nieco take jestvuje ale mozno sa mylim...

Pravdaze existuju na to špeci efekty..:)

PetoXYZ
20.10.2008, 16:55
to akoze si teraz vezmem mikrofon, nahram si gitaru, hodim do softu a on my s toho vypluje nahravku s klavirom? pripadne si nahram clean a on mi tam da overdrive?

Bachez
20.10.2008, 18:13
Pravdaze existuju na to špeci efekty..:)

nie efekty, gitarove syntetizatory

Bachez
20.10.2008, 18:15
napr. http://www.youtube.com/watch?v=tuKmNgeK2Hg

Mihal
20.10.2008, 18:23
nie efekty, gitarove syntetizatory

No hej, tak som to myslel... rackove procesory:)... a myslim ze, ziadny soft ti taketo nieco nespravi

reeller_sk
20.10.2008, 18:55
No hej, tak som to myslel... rackove procesory:)... a myslim ze, ziadny soft ti taketo nieco nespravi

no najvhodnejsie imho je na to midi snimac, je to presne na to co tu spekulujete :).

Bachez
20.10.2008, 19:33
no najvhodnejsie imho je na to midi snimac, je to presne na to co tu spekulujete :).

to hej, ale midi snimac sam o sebe ti moc chleba nenapece...treba k nemu este to, o com tu spekulujeme:)

reeller_sk
20.10.2008, 19:50
to hej, ale midi snimac sam o sebe ti moc chleba nenapece...treba k nemu este to, o com tu spekulujeme:)

no a potom sa to sprejazdnit napriklad s cubasom alebo cakewalkom alebo niecim podobnym.

muziker
20.10.2008, 20:14
Precital som si to tu cele, ale myslim si, ze vo vami pozadovanej cenovej relacii vam neporadim ani ja ani nikto iny.
Riesenia urcite su, ale to by chcelo "vyvalit" poriadny balik. Pokrocile SW nie su prave najlacnejsia zalezitost a naviac by to chcelo doplnit aj o HW. Ak by sme sa do toho pustili, skoncili by sme vo velmi virtualnej rovine. Slo by to totiz do desiatok tisic korun vzhladom na poziadavky ktore tu su.

muziker
20.10.2008, 20:53
dokoncim smerove charakteristiky mikrofonov.

Poslednym typom je kardioidna charkteristika a hovori sa jej aj ladvinova.

Nazov kardioidna je odvodeny od tvaru charakteristiky podobnej srdcu.

Z pohladu konstrukcie mikrofonu s takouto charakteristikou, je podobna ako v predchadzajucom pripade - osmickova charakteristika. Rozdiel je len v tom, ze zvuk prichadza zo zadnej strany na zadnu stranu membrany zo spozdenim oproti zvuku prichadzajucemu spredu. Na to sluzi specialne navrhnuty zvukovod.
Zvukve vlny prichadzajuce spredu sposobuju rozdiel tlaku medzi prednou a zadnou stranou membrany mikrofonu. Zvukove vlny prichadzajuce zozadu a zo stran posobia tak, ze tlak na oboch stranach membrany je vyrovnany.

Prakticky vzate ale pri nahravani zvuku takymto mikrofonom su v nahravke zastupene aj zvuky zo stran aj ked v mensej miere ako zvuky spredu.

Specifickym pripadom je superkardioidna charakteristika. Takemuto systemu hovorime aj hyperkardioidny. Ma velmi uzku , smerovu charakteristiku, s potlacenim signalu zo stran, na ukor snimania zvuku zozadu.
Extremny pripad, je ak je samotny system mikrofonu umiestneny v na zadnom konci dlhsej trubice. Hovori sa tomu interferencna trubicova konstrukcia. Vyuziva sa to pri bodovom snimani napriklad na javisku, kde je malo miesta a tiez pri snimani zvukov zvierat v prirode tzv. lovcami zvukov. V nahravacich studiach sa tieto mikrofony nepouzivaju pre svoju malu ucinnost na "basoch". Naviac oproti ostatnym typom mikrofonov nemaju ziadne objektivne vyhody.

Smerove mikrofony sa vo vseobecnosti pouzivaju v pripadoch ak chceme pri nahravani silne potlacit zvuky prichadzajuce zo stran. Je to vhodne pri potlaceni roznych odrazov v zle akusticky upravenych miestnostiach. Svoje opdstatnenie maju aj v pripadoch, ak potrebujeme znizit uroven presluchov z inych nastrojov na minimum (napr. pri snimani jednotlivych bubnov zo spolocnej sady bicich, kde su jednotlive blizko seba, alebo pri snimani jedneho nastroja zo skupiny sucasne hrajucich nastrojov v priestore nahravacieho studia). Presluch ale tymto sposobom uplne nepotlacime. To si treba uvedomit. Naviac zvuk presluchov bude frekvencne posunuty do inych poloh a tak moze byt zvukovo dost neprijemny. Prichadza totiz mimo osi mikrofonu.
Pri LIVE produkcii je odstranenie presluchov jednotlivych nastrojov pri nahravani velmi dolezite. Prakticky sa tu pouzivaju mikrofony s kardioidnymi charakteristikami.

V buducom prispevku este rozoberieme mikrofony s moznostou prepinania smerovej charakteristiky a ako zavisi samotna smerova charakteristika v zavislosti na vzdialenosti od zdroja zvuku.

Ace_Frehley
20.10.2008, 21:17
fuuu to chce par (sto:D) krat precitat aby som toto pochopil:D

cavalera
21.10.2008, 09:32
Precital som si to tu cele, ale myslim si, ze vo vami pozadovanej cenovej relacii vam neporadim ani ja ani nikto iny.
Riesenia urcite su, ale to by chcelo "vyvalit" poriadny balik. Pokrocile SW nie su prave najlacnejsia zalezitost a naviac by to chcelo doplnit aj o HW. Ak by sme sa do toho pustili, skoncili by sme vo velmi virtualnej rovine. Slo by to totiz do desiatok tisic korun vzhladom na poziadavky ktore tu su.

predstavoval som si to trochu jednoduchsie... tak sa vratim zas ku Audacity :(

muziker
21.10.2008, 19:24
Je jasne, ze Audacity ma mnoho obmedzeni a my by sme najradsej svoju nahravku patricne vysperkovali, ale ako free soft velmi nenajdes podstatne lepsi SW. Tam uz treba bohuzial aj cosi investovat. Skus si pozriet na nete ponuky externych zvukoviek pre USB alebo FIRE WIRE pripojenie k PC. Mnohe z nich maju pribaleny aj nejaky ten SW ale vacsinou v odlahcenych.

cavalera
21.10.2008, 19:41
Je jasne, ze Audacity ma mnoho obmedzeni a my by sme najradsej svoju nahravku patricne vysperkovali, ale ako free soft velmi nenajdes podstatne lepsi SW. Tam uz treba bohuzial aj cosi investovat. Skus si pozriet na nete ponuky externych zvukoviek pre USB alebo FIRE WIRE pripojenie k PC. Mnohe z nich maju pribaleny aj nejaky ten SW ale vacsinou v odlahcenych.

tak nemusi byt prave free, ved na nete sa hoc-co len tak povaluje a beznadejne caka len nato, ze si to niekto stiahne :)

muziker
21.10.2008, 19:47
Musim ta mierne pribrzdit, lebo hudobne SW sa len tak na nete nepovaluju (a ak ano tak len velmi stare neaktualne veci), lebo vo svete uz prisli na to, ze na tom sa da slusne zarabat a tak chcu aby si aj ty prispel autorovi SW svojou malou ciastkou.

cavalera
21.10.2008, 19:56
Musim ta mierne pribrzdit, lebo hudobne SW sa len tak na nete nepovaluju (a ak ano tak len velmi stare neaktualne veci), lebo vo svete uz prisli na to, ze na tom sa da slusne zarabat a tak chcu aby si aj ty prispel autorovi SW svojou malou ciastkou.

...ja som mal na mysli cokoladove prasiatka... rad by som si zakupil jednorozca legalne, ale elfovia nemozu predsa chciet kopu prachov od studenta, ktory ledva naspori na lacnu gitaru...

Fil
21.10.2008, 20:05
Tu mate zopar "open source" programikov, ale vacsina nie je robena na Windows ;)

Ardour
http://www.ardour.org/

Rosegarden
http://www.rosegardenmusic.com/

Qtractor
http://qtractor.sourceforge.net/qtractor-index.html

Audacity
http://audacity.sourceforge.net/

Traverso-daw
http://traverso-daw.org/screenshots-0.40.0-0.42.0.html

Jokosher
http://www.jokosher.org/

Ja osobne pouzivam Audacity, je to velmi jednouchy program s minimalnym mnozstvom nastaveni, ale je efektivny a lahko sa pouziva (a frci pod Oknami :))

muziker
21.10.2008, 20:29
Ako som slubil, pozrieme na zubok aj:

Mikrofony s moznostou prepinania smerovej charakteristiky.

Smerovu charakteristiku mikrofonu mozno menit dvomi sposobmi. Moze to byt vymena "mikrofonovej kapsle" (to je ta cast do ktorej spievame a o ktorej hovorime, ze ma membranu).
Typickym predstavitelom tejto koncepcie bol NEUMANN. Sam vlastnim niekolko takychto kusov. Tiez TESLA vyrabala pociatkom 70-tych rokov nieco podobne.
Ide takmer vzdy o kondenzatorove mikrofony s moznostou vymeny dvoch az troch roznych typov s roznou smerovou charakteristikou. Tym mozeme vyuzit jeden mikrofon v roznych situaciach.

Druhy sposob je elegantnejsi. Smerove charakteristiky prepiname vstavanym prepinacom priamo na tele mikrofonu. Byvaju to zvacsa kondenzatorove mikrofony (aj studiove) ale nevylucuje sa tento sposob ani u dynamickych mikrofonov. U lacnych elektretovych mikrofonov sa tento sposob nepouziva, lebo nemaju moznost menit polarizaciu napatia tak jednoducho ako u kondenzatorovych.

Princip zmeny smerovej charakteristiky je v kombinacii osmickovej s gulovou charakteristikou. Tiez dvoch kardioidnych systemov obratenych k sebe zadnou castou u ktorych jednoduchou zmenou polarizacie napatia jedneho systemu mozno prepinat vsetky bezne smerove charakteristiky. Potom pri zmiesani vystupnych signalov oboch systemov v roznom pomere a s roznymi fazami jednotlivych signalov v predzosilnovaci (PREAMPe) sa vytvori pozadovana smerova charakteristika.
Tak napr. zmiesanim dvoch kardioidnych rovnym suctom vystupnych signalov vznikne gulova smerova charakteristika. No po vypnuti jednej z nich ostane kardioidna smerova charakteristika. Pri sucte vystupnych signalov v protifazi to bude osmickova smerova charakteristika. Nastavovanim urovne vystupnych signalov z oboch kapsli, mozno dosianut aj dalsie, ako - hyperkardioida, alebo siroka kardioida.

Dobre znejucu kardioidnu charakteristiku mozno tak vytvorit kombinaciou gulovej a osmickovej charakteristiky a ak vypneme jeden zo systemov, dostaneme zas osmickovu a gulovu charakteristiku.

Smerovu charakteristiku mikrofonov mozno prepinat aj dialkovo (u niektorych mikrofonov). Svojou troskou do mlyna prispeli firmy ako AKG, NEUMANN, BAYER, SONY a ini. Tu by sa patrilo menovat aspon jednu legendu medzi mikrofonmi - Neumann U 87, ktora je velmi cenena medzi zberatelmi.

muziker
21.10.2008, 21:05
Ako zavisi samotna smerova charakteristika v zavislosti na vzdialenosti od zdroja zvuku.

Pri nahravani nejakeho nastroja si musime uvedomit, ze kazdy mikrofon (ale s inou smerovou charakteristikou) musi byt umiestneny od zdroja zvuku (v tomto pripade nastroja) v inej vzdialenosti. Je velmi dobre si to vlastnorucne vyskusat, co to spravi s nahravkou ak budeme menit tieto vzdialenosti a vzajomne ich porovnat.

Trocha teorie.
Zvuk nastroja (samozrejme myslime tym v prirodzenom prostredi) je kombinaciou priameho zvuku a odrazov (odrazy vnimame ako dozvuk).
Zmensovanim vzdialenosti mikrofonov od zdroja zvuku rastie podiel priameho zvuku v nahravke a podiel dozvuku bude klesat (bude maly). Naopak s rastucou vzdialenostou sa zvysuje v nahravke "priestorovost", teda sa bude zvysovat podiel dozvuku v nahravke.
Pri nahravani v hudobnom studiu ale aj v koncertnej sale je tento pomer v praci zvukara rozhodujuci. Preto mozno povedat, ze vzdialenost mikrofonu od nastroja, ale aj nasmerovanie mikrofonu astanovenie miesta z ktoreho bude nastroj nahravany zasadne ovplyvnuju celkovu kvalitu nahravky.

Na ukazku niektore pouzivane (relativne) vzdialenosti mikrofonov od zdroja zvuku pri zachovani rovnakych priestorovych (dozvukovych) pomerov:

Mikrofon s gulovou char. - 1,0 meter
Mikrofon s osmickovou char. - 1,7 metra
Mikrofon s kardioidnou char. - 1,7 metra
Mikrofon s superkardioidnou char. - 1,9 metra
Mikrofon s hyperkardioidnou char. - 2,0 metra

Tu sa ziada uviest, ze pre rozne frekvencie (ludovo povedane basy, stredy, vysky) kazdy vyrobca uvadza ku kazdemu mikrofonu okrem smerovej charakteristiky aj frekvencnu charakteristiku, ktora plati (bola namerana) v osi daneho mikrofonu v pribalenom letaciku.
Na vodorovnej (x) osi su uvedene frekvencie pre cele zvukove spektrum v Hz (jednotka Hertz). Na zvislej (y) osi je uvedena uroven vystupneho signalu v dB (jednotka decibel). Solidni vyrobcovia vzhladom na vyrobne tolerancie zvyknu merat kazdy kus individualne a tak v pribale najdete charakteristiky pre ten konkretny kus ktory ste si kupili. Aj preto byva ich cena vyssia.
Pekny vecer pri citani.

muziker
21.10.2008, 21:51
Ako tak pozeram na ten svoj vytvor, zabudol som na jednu velmi vaznu vec - IMPEDANCIU MIKROFONOV. Sa ospravedlnujem a tu je aspon par riadkov na tuto temu.

Z pohladu vystupnej impedancie pozname mikrofony s vysokou impedanciou a s nizkou impedanciou.

Vysokoimpedancne mikrofony maju vystupnu impedanciu v rozsahu 5 az 10 kiloohmov a nizkoimpedancne zas v rozsahu 150 az 600 Ohmov. Zmenit nizkoimpedancny na vysokoimpedancny mozno jednoducho prevodnym transformatorom. Opacne tak isto.
Niektore typy mikrofonov maju vystupnu impedanciu silne zavislu na frekvencii, preto sa tato uvadza pri konkretnej frekvencii. Zvycajne pri 1 kHz(kilohertz). Niekedy je este uvedena vyrobcom aj minimalna doporucena zatazovacia impedancia pre mikrofon a tato byva vyssia ako vystupna impedancia mikrofonu.

Vysokoimpedancne mikrofony - maju silnejsi vystupny signal, ale su menej odolne voci elektromagnetickemu ruseniu. Tieto mikrofony su viac zavisle na kapacite kabla a preto nie su vyuzivane v profesionalnej praxi. Pouzivaju sa na nenarocne aplikacie v domacich podmienkach, lebo dlzka kabla by nemala presiahnut asi 3 metre. Vyhodou je na druhej strane uspora v pouziti jednoduchsieho mikrofonneho predzosilnovaca, pretoze tento typ mikrofonu ma silnejsi signal (vyssie vystupne napatie).

Nizkoimpedancne mikrofony - sa pouzivaju v profesionalnej zvukarskej praxi, kde je nutnost pripojit taketo mikrofony na mixazny pult, pricom vstupne zosilnovace mixu mozu mat vstupnu impedanciu aj 10 x vyssiu, lebo ide len o prenos napatia a nie o vykonove prisposobenie. Tato vyssia vstupna impedancia vstupneho mikrofonneho predzosilnovaca v mixaznom pulte je vyhodna aj z pohladu impedancie mikrofonneho kabla.

Zajtra si povieme o jednotlivych sytemoch mikrofonov (dynamicke, paskove, kapacitne, elektretove, piezoelektricke a ine typy). Doplnime to informaciami o kabloch, konektoroch, inom prislusenstve mikrofonov a ich doplnkoch.

muziker
22.10.2008, 20:14
Co to si povieme aj o typoch mikrofonov. Podla toho akym sposobom dochadza ku zmene (prevodu) akustickeho signalu na elektricky u klasickych mikrofonov rozoznavame systemy dynamicke a kapacitne. Kazdy z tychto systemov ma viac modifikacii. Okrem toho sa naviac vyraba aj mnozstvo specialnych mikrofonov. Ako na prve sa blizsie prizrime dynamickym mikrofonom.

Dynamicky mikrofon.

Ak si predstavime konstrukciu dynamickeho reproduktora, zistime ze konstrukcia dynamickeho mikrofonu je mu az podozrivo podobna. Zakladom tohto (dynamickeho) systemu je membrana (lahka a vyrobena je z tenkeho plastu), na ktorej je upevnena plocha cievka navinuta z velmi tenkeho medeneho a smaltovaneho vodica.
Membrana vplyvom narazov akustickych vln kmita a tak v cievke (ta je mechanicky spojena s membranou), ktora sa pohybuje v magnetickom poli permanentneho magnetu sa naindukuje striedave napatie. Jeho velkost je priamo umerna intenzite akustickych vln. Vplyvom tohto napatia bude okruhom pretekat (aj ked velmi maly) prud po uzavreti okruhu cez vstupne obvody mixazneho pultu. Tento sa potom zosilni na potrebnu uroven mikrofonnym zosilnovacom ktory byva sucastou kazdehoi mixazneho pultu.

Dolezite - hmotnost a velkost membrany priamo ovplyvnuje parametre dynamickeho mikrofonu. Velka membrana ma lepsie vlastnosti z pohladu sumu, ale s velkostou membrany stupa aj jej mechanicka zotrvacnost, co sa prejavi zuzenim frekvencneho pasma (rozsah prenosu okrajoveho pasma na vyskach bude mensi). Nevyhodou je tiez, ze pri velkej membrane ze bude rozna doba dopadu zvukovych vln na celu jej plochu zo smeru mimo os mikrofonu (zboku) a tak dojde ku fazovym posunom (niektore vyssie frekvencie budu vytvarat kombinacie mimo fazu). To sa nutne musi prejavit v horsej kvalite zvuku vyssich tonov prichadzajucich mimo os mikrofonu. Dalsim negativom je tiez, ze sa zo zvacsujucou membranou zvysuje aj hluk vznikajuci pri manipulacii s mikrofonom. Napr. pri drzani v ruke (angl. HANDLING NOISE). Nezanedbatelny je aj fakt, ze zvacsovanim membrany dochadza k narastu vonkajsich rozmerov celeho mikrofonu. To ovplyvnuje ciastocne (zhorsuje ho) aj pristup vyssich frekvencii na membranu mimo os mikrofonu (zo stran a zozadu).

Ku kladom velkej membrany patri lepsi prenos nizkych frekvencii, lebo membrana ma nizsi rezonancny kmitocet. Prejavi sa to v "basovejsom" zvuku.

Ak z celeho vidiet, velkost membrany dynamickeho mikrofonu je otazkou kompromisov.

muziker
22.10.2008, 20:52
U dynamickych mikrofonov je dalsim faktorom ovplyvnujucim ich pouzitie v praxi aj vlastna hmotnost cievky (jej vinutia, ktore je dane jednak poctom navinutych zavitov a tiez aj prierezom pouziteho smaltovaneho medeneho vodica. Negativne vplyvy su tie iste ako u membrany z vyssou hmotnostou. Prave preto maju dynamicke mikrofony mensiu ucinnst na vysokych frekvencia oproti mikrofonom kapacitnym (kondenzatorovym). Do urcitej miery to mozno kompenzovat silnejsim magnetickym polom (dnes su pouzivane silne neodymove magnety). To umoznuje vyrabat tieto mikrofony az do 20 000 Hz.

Ako vyhodu tychto mikrofonov mozno uviest nizsie vyrobne naklady oproti kapacitnym, su tiez viac mechanicky odolne a preto sa pouzivaju mimo nahravacieho studia napr. v LIVE produkcii. Znasaju tiez vyssie urovne akustickeho tlaku a nevyzaduju si ziadne napajanie, kedze samotny mikrofon neobsahuje ziadne aktivne prvky (kondenzatorove vyuzivaju fantomove napajanie priamo z mixu).

Na druhej strane ale ich vystupny signal je slabsi ako u kapacitnych a preto potrebuju citlivejsie vstupne obvody u predzosilnovaca mixu.

V praxi sa tieto mikrofony pouzivaju na snimanie silnejsich (hlasnejsich) zvukov a z mensej vzdialenosti. Preto nie je vhodny k nahravaniu slabsich nastrojov z vacsej vzdialenosti. TYm je narusena vernost zafarbenia zvuku a charakteru snimaneho nastroja, lebo by musel byt umiestneny v bezprostrednej vzdialenosti snimaneho nastroja.

Dynamicke mikrofony sa vyrabaju v prevedeni so vsetkymi smerovymi charakteristikami ktore sme si spomenuli uz skor. Najbeznejsim je dynamicky mikrofon s jednym systemom s kardioidnou smerovou charakteristikou.
Vo zvukarskej praxi je volba vhodneho dynamickeho mikrofonu vzdy kompromisom a zalezitostou konkretneho hlasu ci nastroja. Preto napr. typy s vacssou membranou a dobrym prenosom na nizkych frekvenciach (zdvih na frekvencnej charakteristike je v oblasti 80 Hz) su vhodne na snimanie basovych nastrojov (v rockovej hudbe to bude jednoznacne basgitara a u bicich zas "kopak").

Pozname aj typy s kompenzacnou cievkou (pre lepsi odstup signalu od brumu) a radime ich ku specialnym typom. Tiez sem patria typy s oddelenymi systemami pre vyssie a nizsie frekvencie (tymto risenim sa rozsiri frekvencny rozsah mikrofonu.

Dynamicke mikrofony su vacsinou urcene len na jeden konkretny ucel, zatial co kapacitne mikrofony maju jednoznacne sirsie pole pouzitia.
Najlacnejsie dynamicke mikrofony sa vyrabaju v prevedeni s pevne vyvedenym kablom zakoncenym konektorm typu JACK 6,3 v monofonnom prevedeni.
Medzi najznamejsie znacky (vyrobcov)dynamickych mikrofonov patri:
SHURE, AKG, SENNHEISER, ELECTRO-VOICE, BAYER a pod. Dnes je na trhu nespocetne mnozstvo kopii jednotlivych znaciek a typov tychto mikrofonov.

muziker
23.10.2008, 17:06
Velmi podobne dynamickym mikrofonom co do konstrukcneho principu su Paskove mikrofony (angl. RIBBON Microphones).

Pracuje prakticky na tom istom principe ako dynamicky. Rozdiel je iba v tom, ze dynamicky ma membranu s cievkou, ktora sa pohybuje v magnetickom poli a paskovy mikrofon ma miesto membrany a cievky iba jeden vodivy pasik. Preto mozno hovorit, ze sa jedna o ekvivalent dynamickeho, ale s cievkou s iba jedinym zavitom. Vystupne napatie takeho mikrofonu je velmi nizke (slabe) a preto sa prisposobuje (zvysuje) vstavanym transformatorcekom.

Tieto typy mikrofonov maju v porovnani s dynamickymi a kapacitnymi niektore vyhody aj ked nie su v zvukarskej praxi velmi rozsirene.
Jednou z vyhod je velmi vyrovnana frekvencna charakteristika a frekvencny rozsah presahuje cez 20 000 Hz.

Co do mechanickej konstrukcie - tieto mikrofony su dnes robustne spolahlive, co v minulosti vzdy neplatilo a kvoli krehkosti systemu boli viac poruchove. Ku spolahlivosti prispelo aj to, ze kovovy pasik bol nahradeny naparenou tenkou kovovou vrstvou na plastovej membrane.

Ich cena je v porovnani s kapacitnymi mikrofonmi nizsia a tiez nevyzaduju zdroj napajacieho napatia ako kapacitne.

Zvukari (niektori) ich pouzivaju pri nahravani klasickej hudby vdaka ich prijemnejsiemu zvuku (subjektivne vzate) oproti inym systemom. K dispozicii su mikrofony s roznymi smerovymi charakteristikami.

muziker
23.10.2008, 18:53
Ak vas oslovila znacka AUDIO-TECHNICA, ponukam vam prehlad ponukanych mikrofonov tejto znacky na:

http://www.mediatech.sk/www/index.php?location=pricelist

muziker
23.10.2008, 21:33
Kapacitne (kondenzatorove) mikrofony.

V tejto casti si povieme par slov o tychto mikrofonoch.
Pracuju na rovnakom principe ako ktorykolvek kondenzator (dve kovove dosticky vedla seba oddelene izolantom, ktore su schopne uchovavat elktricky naboj).
Princip tychto kondenzatorov je zalozeny na tom, ze pri zmene vzdialenosti dosiek kondenzatora od seba sa meni nielen jeho kapacita, ale aj napatie medzi tymito doskami. Po zaradeni rezistora definovaneho odporu medzi napajacie napatie a takuto kapacitu, zacne obvodom pretekat prud. V zavislosti na nom mozno stanovit napatove zmeny. Tie su potom ako vystupny signal privadzane na vstup zosilnovaca s vysokou vstupnou impedanciou.
Realne to vyzera takto:
Jedna vodiva doska kapacitneho mikrofonu je pevna (fixne upevnena - moze to byt napriklad perforovana kovova platnicka kvoli priezvucnosti ci moznosti prechodu vzduchu) a druha vodiva doska bude pruzna plastova membrana s naparenou kovovou vrstvou. Ak je na obidvoch doskach tohto "kondenzatora" primerany elektricky naboj, potom podla toho co som uz povedal, sa bude pri kazdom pohybe tejto membrany menit velkost kapacity a na seriovom rezistore sa bude snimat napatie (jeho zmeny) v zavislosti na zmenach kapacity.
Tu musime zaviest pojem "fantomove napatie", co je pracovne napatie pre tieto typy mikrofonov dodavane z napajcieho zdroja v potrebnej velkosti. To je dolezite preto, lebo ako uz bolo povedane, tieto mikrofony pracuju len za predpokladu pritomnosti dostatocneho elektrickeho naboja na doskach. Vzhladom na parametre kondenzatoroveho mikrofonu, musi mat vstupny zosilnovac vzhladom na potrebu "nezoslabovania" elektrickeho naboja velmi vysoku vstupnu impedanciu, To zaistuju pouzite aktivne prvky ako napr. elektronky - dvojite triody, napr. ECC83, alebo polovodicove suciastky - unipolarne tranzistory (typu FET, MOSFET).

Preco som tu spomenul elektronky? Pretoze mnohe starsie elektronkove verzie kondenzatorovych mikrofonov su dodnes velmi oblubene u zvukarov a cenene pre svoj prijemny "sound" a charakteristicke zvukove zafarbenie.
Nevyhodou je u nich potreba zeravenia elektronky a s tym suvisiace teplo, vysoke napajacie anodove napatie elektronky. To si vyzaduje dalsiu "krabicu" s napajacom naviac

Na druhej strane polovodicove "FETove" mikrofony su lacnejsie, konstrukcne jednoduchsie a mozu byt napajane priamo z fantomoveho napajaca.

Pri porovnani vlastnosti dynamickych a kondenzatorovych mikrofonov je jasne ze dynamicke su konstrukcne jednoduchsie, co sa jednoznacne premieta do cien.
V studiovej praci ale kondenzatorove jednoznacne vedu pre svoje dobre vlastnosti (schopnost snimat podstatne vyssie frekvencie bez zoslabovania, vyssia citlivost, velmi nizka hladina vlastneho sumu za predpokladu dobre konstruovaneho predzosilnovaca, vyrovnana frekvencna charakteristika a na oboch koncoch presahuje moznosti ludskeho sluchu, co sa prejavi mensim skreslenim, moznost jednoducheho prepinania smerovych charakteristik).

Aj ked problem byva s celkovou "krehkostou" systemu, dnes sa vyrabaju aj robustnejsie typy vhodne na LIVE pouzitie.
Klasicke kondenzatorove mikrofony maju este jednu necnost. Pouzivanim v prostredi s vyssou vlhkostou (uplatni sa len u LIVE pouziti v exterieri) dochadza vplyvom vlhkosti k vodivym spojeniam v systeme. Tym klesa velkost elektrickeho naboja vplyvom vybijania naboja na doskach. Tym klesa citlivost a v extremnych pripadoch moze signal aj zanikat.
Preto treba tieto mikrofony skladovat v suchych priestoroch za pouzitia pripravkov na pohlcovanie vlhkosti (SILIKAGEL) a dat pozor na vyssiu vlhkost. Tuto necnost nemaju tzv. RF kapacitne mikrofony.
Vzhladom na nesymetricke prevedenie kapsle kondenzatoroveho mikrofonu (u klasickych typov) sa moze vyskytnut aj urcite intermodulacne skreslenie, ktore vznika prakticky na vsetkych nelinearnych prvkoch. Vysledkom tohto skreslenia dochadza ku vzniku rozdielovych a suctovych frekvencii. Tie pri nizkych urovniach signalu nepriaznivo ovplyvnuju vnimanie nahrateho zvuku. Tak sa moze stat, ze aj dobre mikrofony mozu zniet neprirodzene.
Z tohto dovodu sa konstruuju kondenzatorove "kapsle" ako linearne (prakticky po oboch stranach membrany s naparenou kovovou vrstvou je umiestnena perforovana kovova doska. Potom je tento system po stranke elektrickej ale aj akustickej symetricky, cim sa intermodulacne skreslenie potlaci. Zaroven klesa aj sum.

V dalsom si povieme par slov o RF kapacitnych mikrofonoch.

muziker
24.10.2008, 19:52
Ak namiesto jednosmerneho napatia ako je popisane u kondenzatorovych (kapacitnych) mikrofonov, privedieme na samotny system (kapslu) striedave napatie frekvencie zhruba 8 MHz a na tuto vysoku frekvenciu nasuperponujeme nizkofrekvencny audiosignal, ktory je dekodovany v na to urcenych obvodoch kapacitnych mikrofonov, sme u dalsieho druhu mikrofonov.

Budeme hovorit o RF kapacitnych mikrofonoch (RF = RADIO FREQUENCY).
Uz spomenute superponovanie NF audiosignalu na VF nosnu je podobne ako u mosulacie FM radia (uci sa to na vsetkych strednych skolach so zameranim na elektroniku v predmete ELEKTRONIKA zvycajne v druhom rocniku). Mozno si to vygooglit na nete - pre zaujemcov, su tam stranky s tymto zameranim.

Tieto mikrofony su na trhu uz od pociatkov uvedenia kapacitnych mikrofonov. Postupne sa tento system zdokonaloval.

Tieto mikrofony nie su nachylne k ovplyvnovaniu vlhkiostou vzduchu a tak dnes tento typ mikrofonov ma rovnake vyhody ako mikrofony s jednosmernym (fantomovym) napajanim. Dalsou typickou vlastnostou je, ze ich frekvencny rozsah smerom k nizkym frekvenciam (basom) siaha az k 0 Hz. Preto sa velmi hodia ako meracie mikrofony na rozne ucely.

muziker
24.10.2008, 20:27
Pri oboznamovani s jednotlivymi klonmi kondenzatorovych mikrofonov nemozno opmenut tzv. ELEKTRETOVE MIKROFONY, pretoze ich najdeme roznych vyrobkoch spotrebnej elektroniky (magnetofony, mobilne telefony, zaznamniky zvuku, ale aj ladicky gitar a pod.).

Teda mozno povedat, ze elektretove mikrofony su urcitou obdobou kapacitnych systemov, v ktorych elektricky naboj na membranu nie je privadzany zo zdroja napajacieho napatia, ale je jej pevnou sucastou. Ako je to mozne?

Membrana (material pouzity na jej vyrobu) ma velmi dobre izolacne vlastnosti a preto zaporne castice ktore su jej sucastou mozu ostat dlhe roky v neporusenom stave.

Aby sme z tohto mikrofonu dostali nejaky signal, musi obsahovat aj tzv. FETovy predzosilnovac (tento je sucastou elektretoveho systemu v jednom puzdre) , co je predzosilnovac osadeny aktivnym prvkom - unipolarnym tranzistorom FET, resp. MOSFET, ktory je zvycajne napajany monoclankom R6, co je standardna tuzkova bateria ktora byva ulozena zvycajne v rukovati mikrofonu.

Ich vyrobna cena je velmi nizka ale davaju na vystupe na pocudovanie relativne kvalitny signal.
V muzikantskej praxi ich najdeme v sadach lacnejsich mikrofonov pre ozvucenie bicich. U nas su v predaji v cenach priblizne 300 az 400.-SK a ich konkretne pouzitie je v snimani zvuku cinelov pre menej narocne ucely.

muziker
25.10.2008, 13:27
Urcitou modifikaciou elektretovych mikrofonov su BACK ELEKTRETOVE MIKROFONY.

Tu treba skonstatovat, ze u "klasickych elektretov", kde membrana obsahujuca elektricky naboj byva zvycajne vyssej hmotnosti nez membrana u kapacitnych (kondenzatorovych) systemov. To sa negativne prejavuje na nizsej ucinnosti "elektretu" na vyssich frekvenciach (vyskach) vplyvom zotrvacnosti aj napriek roznym vylepseniam tychto mikrofonov, ktore realizovali priebezne ich vyrobcovia.

Zasadnu zmenu (v lepsom ponimani) priniesli prave systemy back elektretove. Cele to spociva v tom, ze material nesuci trvaly elektricky naboj je upevneny na pevnej zadnej platnicke. Preto mozno tieto mikrofony (myslim tym konkretne membranu tychto mikrofonov) vyrabat z rovnakych materialov ako u vyhodnejsich (co do frekvencnej charakterisiky s prihliadnutim na citlivosti) kapacitnych mikrofonov, cim sa dosiahne priaznivejsich vysledkov na vyssich frekvenciach.

Vysledkom vyvoja (aj ked zloziteho) tychto mikrofonov je produkcia celeho radu lacnych a kvalitnych mikrofonov. Ich vlastnosti sa mnohokrat priblizuju kapacitnym systemom pouzivanym v profesionalnej sfere nahravania zvuku, aj ked mozno povedat, ze ich zastupenie nie je az tak velmi rozsirene v tejto sfere.

Ako dalsie si predstavime zajtra mikrofony pracujuce na principe piezoelektrickeho javu. Ano mozno ho vyuzit nielen na zapalovace, gramoprenosky ale aj na mikrofony. Pekny veekend.

muziker
26.10.2008, 15:58
Tymto sme sa dostali k poslednemu typu mikrofonov, ktore som vam chcel predstavit a to su PIEZOELEKTRICKE MIKROFONY.

Kedusi davno - 50-tych az 6O-tych rokoch sa im hovorilo aj krystalove mikrofony.
Iba tak pre ilustraciu. V rokoch 1965 - 1967 som do takych mikrofonov spieval. Lebo boli k dispozicii prakticky zdarma (pouzivali sa na roznych schodzach a zhromazdeniach, ale aj napr. v kostoloch do nich kazali duchovni). Na lepsie sme nemali (asi tak ako vy studenti dnes nemate na spickovu techniku a my sme neboli o nic inaksi).

Tieto mikrofony sa pouzivaju v pripadoch kde nam prekaza spatna vazba, alebo presluch inych nastrojov pri snimani zvuku konkretneho nastroja. V tychto pripadoch je lepsie pouzit "piezomikrofon". Danou za to je samozrejme nieco ine a v tomto pripade to bude jednoznacne nizsia kvalita snimaneho zvuku.
Z vlastnej skusenosti mozem povedat, ze su ciastocne viac odolne voci "piskaniu" ale ak sa rozpiskaju, tak to stoji za to - prehlusi to aj lokomotivu. Co sa tyka zvuku, jednoznacne v nom chybaju basy, teda nizke frekvencie. Zvuk sa preto zda hodne plochy bez tela. Ale na druhej strane je cisty a bez skreslenia.

Ako pracuju? Podobne ako krystalova prenoska gramofonu - t.j. ide o reakciu na povrchove vibracie povedzme nastroja. Teda membrana sa nepohybuje vplyvom zmien akustickeho tlaku, ale ma priamy kontakt s povrchom napr. ozvucnice gitary a tak sa vibracie (chvenie) ozvucnice spominanej gitary mechanicky prenasa na krystal a ten vytvara elektricke napatie, ktore sa v predzosilnovaci upravi co do urovne a zafarbenia.
Tu by sa patrilo popisat piezoelektricky jav ( aby som to zbytocne neroztahoval, vygooglite si to na nete a uci sa to na vsetkych strednych skolach s elektro zameranim).

Piezoelektricke mikrofony maju vysoku vystupnu impedanciu, preto sa v ich blizkosti (musi sa pouzit kratky kabel) umiestnuje predzosilnovac s vysokou vstupnou impedanciou (splna to elektronkovy predzosilnovac, alebo tranzistorovy predzosilnovac s FET, MOSFET tranzistormi).

Srdcom tohto systemu je krystalovy vybrus, ktory pri urcitej deformacii (posobenie tlaku v jednej osi, vytvara elektricke napatie v osi druhej. Preto strany tohto vybrusu su pokovene aby vzniknute napatie bolo mozne odbrat a priviest na predzosilnovac. Potrebny tlak na vybrus obstara membrana mechanicky spojena s prislusnou stranou krystal. vybrusu.

Frekvencny priebeh ako som uz povedal, nie je dokonaly a preto ma predzosilnovac zabudovane rozne korekcne obvody na vyrovnanie frekvencnej charakteristiky.

Tieto mikrofony sa vyuzivaju pri LIVE produkcii, najma ak je snimany zvuk velmi slaby a v blizkosti su napr. dychove alebo bicie nastroje, ktore su naopak do znacnej miery hlasne. V pripadoch kde by bol presluch inych nastrojov rusivy, lebo klasicky mikrofon by snimal zvacsa okolite rusive zvuky, je pouzitie piezoelektrickeho mikrofonu priam nevyhnutne.
Ich pouzitie je aj v oblasti samplerov, kde mozno spustat sampler (nahrada za zvuk bubna samplovanymi vzorkami), alebo napr. na ovladanie klucovacieho vstupu u dynamickych efektov.


Niektori vyrobcovia elektrofonickych hudobnych nastrojov pouzivaju tento system ako vstavany vo forme snimaca priamo do nastroja. Je tiez dostupna tato forma snimaca ako set na dodatocne vstavanie do nastroja. Vyraba sa vo forme plastovych dosticiek, ktore mozno prilepit o nastroj (su samolepiace). VYrobcovia akustickych gitar ich najcastejsie montuju pod kobylku gitary a tak tvoria jej sucast.

Hlavnou nevyhodou techto snimacov je to, ze snimanim vibracii jednej casti nastroja nikdy nie je mozne zosnimat skutocny zvuk konkretneho nastroja. Tu by bolo namieste porovnat skutocny zvuk akustickej gitary so zvukom ktory da piezo snimac. Kto to pocul, vie o com hovorim.

Pri hladani vhodneho miesta pre umiestnenie takeho snimaca treba postupovat velmi trpezlivo, kym sa najde vhodne miesto na ktorom snimac bude produkovat zvuk najblizsie ku prirodzenemu zvuku ktory reprezentuje konkretny nastroj.
Preto prepracovanejsie ale aj drahsie snimacie systemy pouzivaju kombinaciu "piezosnimaca" s malym mikrofonom. Takto to robi napr. znama rakuska mikrofonova firma AKG. Vid napr. modely C 401, C 402 a podobne. Podobne to vyuzivaju aj dalsie firmy zname produkciou mikrofonov a snimacov. Pekny vecer.

muziker
26.10.2008, 17:55
Na zaver o roznych typoch mikrofonov je azda vhodne spomenut este BOUNDARY EFFECT MICROPHONE, co su mikrofony s efektom ohranicenej plochy. Ako obchodne znacenie sa ujal nazov PZM (PRESSURE ZONE MICROPHONE) co znaci ako mikrofony s tlakovou vlnou.

Co to v principe znamena. Je zname, ze pri snimani klasickymi mikrofonmi z vacsej vzdialenosti zvycajne vznikaju problemys odrazmi zvuku od stien a inych ploch. Tieto odrazy su oproti priamemu zvuku v roznych fazach a preto sposobuju "rozkolisanie" frekvencnej charakteristiky (zdvihy a poklesy na roznych frekvenciach - hovori sa tomu efekt hrebenoveho filtra).

Mikrofony s tlakovou vlnou vyuzivaju toho, ze u pevne ohranicenych ploch nevznika pohyb vzduchu, kedze mu brani hmota.
Pozname niekolko roznych modelov tychto mikrofonov. Niektore maju samotnu mikrofonovu kapslu zabudovanu v doske, ine ju maju zavesenu na malu vzdialenost nad touto doskou (ohranicujucou doskou), pricom kapsla je nasmerovana na nu. V tomto pripade potom kapsla reaguje na zmeny tlaku medzi nou a ohranicujucou plochou. Ak spominana mala vzdialenost medzi samotnou kapslou od dosky nepresiahne 3 milimetre, potom priamy a odrazeny zvuk ostava vo fazi v celom akustickom pasme (nedochadza k vyssie uvedenym javom sposobujucim "rozkolisanie" frekvencnej charakteristiky.

K vyhodam tychto mikrofonov mozno zaradit skutocnost, ze mikrofon na vystupe dava prakticky dvojnasobne vysoku uroven signalu, lebo priamy a spolu s nim aj odrazeny signal dopada na mikrofonovu kapslu vo fazi.

Spominali sme tu pojem ohranicujuca plocha. Tak ta je bud sucastou samotneho mikrofonu, co nam poskytuje vacsie moznosti pri rozmiestnovani tychto mikrofonov ak predpokladame montaz na podlahu, stenu, alebo inu rovnu plochu.
Velkost tejto ohranicujucej plochy sa priamo podiela na frekvencnom priebehu na nizkych frekvenciach (basoch). Pre dobry prenos zvukov v celom akustickom pasme sa vyzaduje plocha aspon jeden meter stvorcovy.
Co sa tyka smerovej charakteristiky tychto mikrofonov, ta moze byt gulova, no s tym, ze druha polovica gule bude odrezana vzhladom ku ohranicujucej ploche (doske).
V realnej praxi sa vyrabaju ale aj rozne typy s kapslou typu kardioida. Ta sa ale montuje osou pozdlz ohranicujucej plochy (dosky) a to uz nie je v pravom zmysle slova system s tlakovou vlnou aj napriek skutocnosti, ze je dodrzana podmienka sfazovania priameho a odrazeneho zvukoveho signalu.

Tieto mikrofony maju svoje uplatnenie v nahravacich studiach a umoznuju vynikajuce stereofonicke nahravky studiovej kvality.

Tak co sa tyka delenia samotnych mikrofonov a ich vlastnosti je to zhruba vsetko. Ak si este na nieco dolezite spomeniem, doplnim to v nejakych poznamkach na konci.
Zajtra tuto kapitolu uzavriem prislusenstvom mikrofonov, ich doplnkami, vhodnymi kablami a konektormi na ich pripojenie k predzosilnovacu.

muziker
27.10.2008, 16:43
Ako som slubil, zavrsime problematiku okolo mikrofonov doplnenim o ich PRISLUSENSTVO a DALSIE DOPLNKY, KABLE a potrebne KONEKTORY.

Kazdy, kto uz aspon raz pouzil mikrofon vo svojej praci vie, ze samotna mikrofonna "kapsla" nestaci.
Ta byva chranena a tak je ulozena za kovovou mriezkou (drotenou, alebo z perforovaneho plechu, ci kovoveho odliatku) a niekedy je doplnena tato ochrana este molitanovou vyplnou vo vnutri telesa ochrannej mriezky.
Tym sa aspon do urcitej miery potlaci vplyv narazov vzduchu.
Dalej je to rukovat mikrofonu, v ktorej je zvycajne umiestnena pripadna elektronika. Kapsla je na rukovat upevnena vratane ochrannej mriezky a tato rukovat obsahuje tiez konektor pre pripojenie kabla (zvacsa ide o typ XLR, predtym aj DIN). Na rukovati mikrofonu,ktora byva vacsinou vyrobena z masivneho kovu, byva umiestneny tiez prepinac smerovych charakteristik u studiovych mikrofonov. Moze tu byt namontovany aj pripadny vypinac mikrofonu co je vhodne aj pri LIVE pouziti, ci prepinac pre vyrovnanie frekvencnej charakteristiky ktory zapina korekcne obvody pre zdvih (potlacenie) na nizkych (vysokych) frekvenciach alebo zdoraznenie urcitej frekvencie - tzv. PRESENCE filter. Niektore typy mikrofonov maju tiez moznost zmeny citlivosti prepinacom, co mozno vyuzit napr. pri snimani zvuku nastrojov s roznou hlasitostou.

Lacne mikrofony zvycajne nemaju vystupny konektor, ale maju priamo zabudovany tieneny kabel dlzky 3 - 4 m a zakonceny zvycajne JACK-om 6,3 cim je priamo predurceny pre nenarocne aplikacie t.j. v nesymetrickom prevedeni.

muziker
27.10.2008, 18:51
Ako som v minulej casti spomenul, mikrofony pripajame k mixaznemu pultu pomocou tienenych kablov.

KABEL cast 1: ktory chceme pouzit na tento ucel musi splnat urcite atributy.
V prvom rade musi byt tieneny. Je to preto, lebo na vystupe z mikrofonu pracujeme s velmi malymi urovnami uzitocneho signalu (radu desatin az jednotiek mV). Z tohto dovodu je tento velmi nachylny na elektromagneticke rusenie.

Tieneny kabel ma takuto konstrukciu:

Signalnym vodicom je stredny izolovany vodic, ktory je v prevedeni lanka (je to vacsie mnozstvo spletenych tenkych medenych drotikov). Ten je obklopeny tzv. tienenim, co moze tvorit ovinutie izolacie stredneho vodica tenkymi medenymi drotikmi v suvislej vrstve (je to pripad lacnejsich kablov) alebo to moze byt tieniaca vrstva tenkych medenych drotikov ktore su spletene urcitym sposobom tak aby tvorili aj pri prehnuti kabla suvislu vrstvu (je to pripad drahsich a kvalitnejsich kablov). Povrch kabla potom tvori plastovy alebo gumeny pruzny, makky a ohybny obal.
Tento typ kabla sice poskytuje urcitu ochranu pred elektromagnetickym rusenim, alepodstatne ucinnejsiu ochranu poskytuju tzv. systemy symetrickeho vedenia signalu, u ktorych sa na vedenie uzitocneho signalu nevyuziva iba jeden (stredny) vodic, ale su to dva vodice (par) obalene tienenim.

Tienenych kablov sa vyraba velke mnozstvo typov v roznom prevedeni, v roznych priemeroch a roznych kvalitativnych triedach.
Ako som uz spomenul, kvalitnejsie su kable s husto prepletanymi vodicmi tvoriacimi tienenie, nez typy ktore maju len jednoducho ovinute vodice tienenia okolo stredneho izolovaneho vodica (vodicov). Taketo horsie kable je mozne pouzivat v zvukarskej praxi len na kratke vzdialenosti a v pripadoch signalov vylucne na linkovej urovni (1,55 V).
Symetricky konstruovane mikrofonne kable s gumenym plastom, ktore su urcene pre profesionalne vyuzitie maju medzi drotikmi tvoriacimi tienenie naviac bavlnene pevne vlakna (zvycajne byvaju cervenej alebo bielej farby) na zvysenie celkovej pevnosti kablov.
Tu treba spomenut aj specialne typy kablov s tienenim vytvorenym pokovenym plastom, pozdlz ktoreho su este vedene dva tenke vodice pre pripad pajkovania, lebo pokoveny plast nie je mozne pajkovat. K negativam patri nizsia ucinnost voci elektromagnetickemu ruseniu, ale naopak maju vyhodu v tom, ze pri manipulacii takym kablom vydavaju mensi hluk ako klasicke tienene kable, nevytvaraju slucky a dobre sa s nimi pracuje pri spajkovani konektorov.
POZNAMKA: (ak si to niekto chce vyskusat, staci le zasunut JACK /XLR do mixu, nastavit GAIN na maximum a zapnut koncovy zosik s VOLUME na max. pricom druhy koniec kabla ostane volny. Potom ohybajte kabel a zacujete hluk ako hrom).

muziker
27.10.2008, 19:13
KABEL cast 2:
Nesmieme zabudat na velmi dolezity parameter kablov a tym je aj ich kapacita. Tato sa totiz velmi nepriaznivo prejavuje najma u typov s vacsou impedanciou.

Plati totiz zname pravidlo, ze cim je kabel dlhsi, tym je jeho kapacita vacsia. To sa prejavi zvysenim utlmu na vyssich frekvenciach akustickeho pasma (na vyskach vo zvukovom spektre). Priemerny mikrofonny kabel moze mavat kapacitu radovo az stovky pikofaradov na jeden meter dlzky. To nemozno v ziadnom pripade prehliadat ako bezvyznamny faktor, lebo v kazdom pripade sa znatelne podpise na nekvalite prenosu.

Pri nizkoimpedancnych mikrofonoch je mozne prakticky pouzivat dlzky kablov az niekolko desiatok metrov. Pricom pre napr. 50 m dlhy kabel budu straty na najvyssich frekvenciach zvukoveho pasma dosahovat hodnotu vo vyske 1 dB, co tvori asi 1/3 percentualnej velkosti urovne uzitocneho signalu.

Samotny odpor kabla (jeho zil alebo vodicov ak chcete) je aj pre tieto dlzky kabla zanedbatelny na rozdiel od jeho impedancie. Preto sa ani neuvadza vyrobcami. Z toho dovodu je uplne zbytocne ho merat alebo sa zatazovat tymto parametrom. Ved nakoniec med (Cu) ma maly specificky odpor pri dostatocnom priereze vodica aj pri vacsich dlzkach.

muziker
27.10.2008, 19:30
Ak vas zaujima problematika vhodnosti pouzitia jednotlivych konektorov a ich zapojenia, zajtra sa tomu prizrieme blizsie.

muziker
28.10.2008, 17:00
Konektory na pripajanie mikrofonov:

V zvukarskej praxi (LIVE aj studiove pouzitie) sa najviac pouzivaju XLR konektory. V muzikantskej hantyrke sa zauzival aj nazov CANON, hoci urcite mnohi z vas budu namietat, ze takto sa nazyva iny typ - vyuzivany hlavne u PC. Dolezite je vsak ze vsetci vieme o co íde.

Tieto XLR konektory mozu byt v prevedeni na panel a v prevedeni na kabel. Naviac oba tieto typy mozu byt v prevedeni - samec, teda zastrcka (MALE), t.j. s kolikmi a v prevedeni samica, teda zasuvka (FEMALE), t.j. s otvormi (zvierkami). Ak vam to nieco pripomina, idete na to dobre.

Teraz ku spravnemu zapojovaniu jednotlivych kolikov (zvierok) konektorov.

Pri kazdom koliku (zvierke) najdete vyrazene cislo (1, 2, 3) na strane kde budete letovat vodice na konektor.

Ak sa pozrieme na XLR konektor tak, ze stredny kontakt (3) bude dole, potom lavy horny bude (1) a pravy horny bude (2).

1 - pripojime sem tienenie kabla (kostru mikrofona)

2 - oznaceny aj kontakt HOT a pripojime sem signalny vodic kapsle mikrofonu u ktoreho pozitivny narast akustickeho tlaku na membranu je prevedeny na kladnu hodnotu napatia. Toto je dolezite pri sfazovani viacerych mikrofonov.

3 - oznaceny aj kontakt COLD a pripojime sem signalny vodic kapsle mikrofonu u ktoreho pozitivny narast akustickeho tlaku na membranu je prevedeny na zapornu hodnotu napatia.

Ak sa stane, ze prehodime kontakty 2 - 3 u niektoreho zo spolupracujucich dvoch alebo viacerych mikrofonov, potom dojde ku vzajomnemu vyruseniu podstatnej casti uzitocneho signalu a to uz budeme urcite pocut aj na vlastne usi.

Ak ale pouzijeme na zapojenie mikrofonu stereo konektor JACK 6,3 tak spicka JACK-u bude HOT, co zodpoveda kontaktu (2) u XLR, kratky valcek hned za spickou JACK- bude COLD alebo RETURN a zodpoveda kontaktu (3) XLR konektora. Dlhy valcek JACK-u sa pripaja na tienenie (plast) mikrofonu (kabla) a byva znaceny aj GROUND a zodpoveda kontaktu (1) u konektora XLR.

Ak ale pouzijeme len jeden mikrofon, prakticky nic nezbadame. Problem nastane len pri spolupraci viacerych mikrofonov, pokial v tom nebudeme mat poriadok.

Ku nespravnemu zapojeniu moze dojst nielen pri nespravnom zapojeni jednotlivych kontaktov v konektoroch, ale aj pri pouziti nejakeho atypickky zapojeneho mikrofonu. Aby sme to vylucili, byva sucastou dokumentacie aj schema zapojenia mikrofonu, tzv. WIRING DIAGRAM.

Ak pri ozvucovani pracujeme s viacerymi mikrofonmi sucasne a nie sme si isti spravnostou zapojenia jednotlivych mikrofonov (spravne sfazovanie), urobime si jednoduchy test.

Postavime dva mikrofony tesne vedla seba (pricom o jednom musime byt skalopevne presvedceni o spravnosti jeho zapojenia) a cez mixazny pult zmiesame obidva signaly priblizne v rovnakom mnozstve. Ak vysledny signal bude priblizne o 6 dB silnejsi, vsetko je v najlepsom poriadku.

Naopak ak zosilnujeme druhy mikrofon a signal nam slabne (jeho uroven klesa), sme na 100 % v problemoch, lebo mikrofony su v protifazi.

Neviem ci som to popisal dost jasne a zrozumitelne. Skuste sa v tom zorientovat a pripadne nejasnosti este skusim vysvetlit. Pekny vecer.

muziker
28.10.2008, 20:46
Doplnim to este o nejake prislusenstvo mokrofonov.

Je vseobecne zname, ze vyrobcovia mikrofonov ponukaju vacsinou aj ich bohate prislusenstvo.

Do zakladnej ponuky patri v prvom rade velke mnozstvo prevedeni a typov mikrofonnych stojanov, roznych drziakov pre uchytenie mikrofonov, pricom niektore z nich su aj v prevedeni otrasuvzdornom, vhodne kable roznych dlzok a prevedeni, rozne redukcie konektorov, napajacie zdroje poskytujuce fantomove napajanie pre kondenzatorove mikrofony, mikrofonove predzosilnovace, cely rad roznych filtrov braniacim narazom vzduchu, tzv. POP FILTRE.

Tieto filtre nam sluzia ako protiveterne kryty pri pouzivani mikrofonu v exterieroch (vonku), ale aj ako filtre proti "prefukovaniu" mikrofonov hlaskami "P" a "B", co sa opakuje v zvukarskej praxi stale dookola a sposobuje to neprijemny efekt.

Skusim tu v kratkosti popisat ako vzniku tohto neprijemneho javu predist. Tento vyrazne pocutelny zvuk vznika pri naraze vzduchu vytvoreneho ustami spevaka pri vsetkych spoluhlaskach explozivneho charakteru. Pocujeme ho na nizsich (hlbokych) frekvenciach.
Odstranenie tohto javu spociva v rozptyleni vzduchovych narazov za pouzitia mriezky, alebo sietky umiestnenej pred mikrofonom.
Tu je namieste spomenut, ze molitanove filtre tzv. vindsus nie su velmi ucinne. Preto v nahravacich studiach sa pouziva plasticka alebo kovova tkanina (ako obvazova gaza, alebo pancucha), ktora je napnuta na kovovom rame tvaru kruhu o priemere asi 20 cm.

Profesionalne POP FILTRE su dost drahe, ale s dobrym vysledkom ich mozno nahradit damskou nylonovou pancuchou napnutou na ramceku z pevneho hrubsieho drotu a umiestnenou asi 15 cm pred mikrofonom.

Niektore profesionalne firmy preferuju pouzitie POP FILTRA vo forme jemnej kovovej sietky pripevnenej priamo na teleso mikrofonu.

Dalsia moznost ako tento neprijemny jav ciastocne eliminovat je pri mixazi pouzitim specialne zapojeneho kompresora - SIDE CHAIN FILTER. No na zaver treba povedat, ze prevencia pouzitim POP FILTRA je podstatne ucinnejsia a jednoduchsia.

Na POP FILTROCH renomovanych mikrofonnych firiem je vzdy znazornehy emblem tychto firiem a pripadne nejaky piktogram sluziaci na reklamu danej firmy. To vsetko ale zakaznik musi zaplatit a tak v domacich podmienkach v kazdom pripade najlepsie posluzi uz spomenuta pancucha. Pekny vecer.

muziker
29.10.2008, 19:28
Dnes by som chcel cosi povedat o nahravani zvuku viacerymi mikrofonmi a o uz prv spomenutom efekte hrebenoveho filtra.

Stereofonickemu nahravaniu zvuku musi prirodzene predchadzat akesi vysvetlenie zakladnych pojmov a javov, ktore sa uplatnuju pri nahravani dvomi a viacerymi mikrofonmi.

Kazdy mikrofonny system pri ktorom dochadza ku kombinacii priameho zvuku a spozdenych zvukov zo stran ci zozadu je vysledny zvuk ovplyvnovany efektom tzv. hrebenoveho filtra.
Nazov bol odvodeny od tvaru krivky frekvencneho pribehu pripominajucej zuby hrebena. Jej vysledny priebeh vznika tak, ze pri niektorych frekvenciach (samozrejme pri rovnakych urovniach signalov) sa zvuk skombinuje vo fazi, pricom dojde ku scitaniu oboch urovni. Pri zvukoch ale v protifazi za tych istych podmienok dojde k odcitaniu (uplne alebo ciastocne) oboch urovni signalu. Tu by sme mohli uviest mnoho roznych prikladov (v pripade zaujmu ich mozem rozpisat, ale zaberie to hodne miesta).

Vysledkom bude, ze urovnove zdvihy a poklesy na frekvencnej charakteristike sa budu pravidelne striedat a pre rozne spozdenie (udavane v ms podla vzdialenosti oboch mikrofonov). Tak napr. pri spozdeni 2 ms, co zodpoveda 70 cm vzdialenosti medzi mikrofonmi umiestnenymi v jednej osi za sebou sa cast zdoraznenych frekvencii opakuje v oktavovych intervaloch. To ma za nasledok zmenu zafarbenia zvuku tonom h1 a jeho harmonickych. Vysledkom bude podstatna zmena zafarbenia zvuku.

Ak si uvedomime, ze v stereofonickej nahravke je prirpdzene ze budeme pracovat s dvojicou mikrofonov, potom je jasne ze tieto vyssie popisane problemy budeme pri takejto nahravke riesit sustavne. Prave z tohto dovodu je velmi dolezite, aby obidve mikrofonne kapsle co najblizsie, pretoze hrebenovy filter sa uplatnuje v tomto pripade az na frekvenciach nad akustickym pasmom (pri vzdialenosti 1 cm ma hrebenovy filter cez cele akusticke pasmo len mierny pokles).

muziker
29.10.2008, 20:14
Pokracovanie o nahravani zvuku viacerymi mikrofonmi a o efekte hrebenoveho filtra.

Pri pocuvani stereo nahravky su ale situacie, ked hrebenovy filter prakticky nevnimame, lebo zvuky nahravane jednotlivymi mikrofonmi prichadzaju z roznych smerov (L a R reproduktor, alebo sluchadla), co je podobne situacii v akej sme v prirodzenom prostredi.
Ak vsak prepneme reprodukciu tejto nahravky na MONO, zvuk bude prichadzat z jedneho smeru a my zrazu budeme pocut zvuk, ktoreho frekvencny priebeh bude ovplyvnovany efektom hrebenoveho filtra.

Ak ale budeme nahravat napr. orchester STEREO dvojicou mikrofonov, umiestnenou v koncertnej sale v urcitej vzdialenosti od orchestra, zvuky prichadzajuce do mikrofonov sucasne nebudu ovplyvnovane hrebenovym filtrom a zafarbenie zvuku v nahravke bude rovnake v STEREO aj v MONO reprodukcii, ale naopak vsetky zvuky prichadzajuce na jeden mikrofon pozdejsie nez na druhy tvoria zdroj problemov pri prehravani zvuku v MONO reprodukcii.

Pravidlo popisane vyssie plati vo vseobecnosti, preto ho mozeme uplatnit aj na vsetky odrazy zvuku v danom priestore. To znaci, ze pri pouziti jedneho mikrofonu pre nahravanie nejakeho nastroja u ktoreho dochadza vyraznejsie ku kombinacii priameho zvuku a odrazov zvuku napr. od stien miestnosti sa efektu hrebenoveho filtra asi nevyhneme.
V prirodzenom prostredi prichadzaju akekolvek odrazy priameho zvuku z roznych uhlov a naviac s casovym spozdenim. Preto zmenu v zafarbeni zvuku ktore vytvoril hrebenovy filter takmer nevnimame.
ALE !!!
Mikrofon bude tieto zvuky prenasat tak, akoby prichadzali z jedneho smeru a preto budu aj co do zafarbenia zvuku zmenene.

Uroven odrazenych zvukov bude v tomto pripade nastastie zvacsa nizsia nez uroven priameho zvuku, preto nedojde k podstatnym zmenam v zafarbeni zvuku. Kedze v tomto pripade pojde o EARLY REFLECTION co znaci pociatocne odrazy prichadzajuce na membranu mikrofonu do prvych 50 ms, nas sluch to nevnima ako ozvenu, ale ako sucast prirodzeneho zvuku. No tieto odrazy maju na zafarbenie zvuku velky vplyv lebo ich urovne dosahuju takmer urovne priameho zvuku. Preto maju najvacsi podiel na vznik efektu hrebenoveho filtra.

Tu treba povedat, ze spominany efekt hrebenoveho filtra nevznika len v popisanych situaciach, ale aj pri kombinacii niekolko identickych zdrojov zvuku v priestore. Napr. reproduktory v boxoch pre gitary ci basgitary, alebo pri vytvarani "priestoroveho zvuku" pri mixazi pomocou spozdovacich vedeni (liniek).

V tychto pripadoch je najlepsie a najrychlejsie vyhodnotenie hrebenoveho filtra pri pocuvani nahravky v MONO -fonnom rezime s naslednym prisposobenim situacie pozadovanemu vysledku.
Slabe (jemne) zmeny v zafarbeni zvuku nemusi v kazdom pripade znacit znehodnotenie vyslednej kvality nahravky. V niektorych pripadoch sa zmeny v nahravkach vplyvom hrebenoveho filtra vyuzivaju uplne zamerne.

muziker
29.10.2008, 20:17
Zajtra rozoberieme princip a problemy suvisiace so STEREO nahravkami. Pekny vecer.

muziker
30.10.2008, 20:28
Princip vytvorenia STEREO nahravky.

Ako je zname, clovek ma dve usi a tak je schopny vnimat aj smer prichadzajuceho zvuku. Deje sa to na zaklade rozdielov v urovniach, fazach, a spektralnom zlozeni zvukov.
Ak naviac oddelime oba zvuky od seba minimalne o 15 ms a viac, sme schopni vyhodnotit naviac aj to, ktory zvuk prichadza do nasich usi ako prvy a z toho urcit aj prislusny smer prichadzajuceho zvuku.
Vnimanie odrazenych zvukov v malej a velkej miestnosti sa podstatne lisi, kedze sa podstatne meni aj spozdenie odrazenych zvukov.

Klasicke "STEREO" sa podstatne lisi od toho "sterea", ktore pocujeme v modernych nahravkach POPMUSIC. Je to tak preto, ze nahravka je robena v rezime MONO, kde kazdy zvuk je nahrany samostatne a potom je to cele v mixazi "rozlozene do priestoru" - nasmerovane do roznych bodov na stereofonnej bazi a upravene umelym dozvukom zo stereo vystupmi.

Na rozdiel od popisaneho sposobu je klasicke stereo nahrane v danom priestore tak aby nahravka posobila co najpresvedcivejsie napriek dnes absentujucemu systemu pre verne nasnimanie a reprodukciu akustickeho pola.

V snahe o verne napodobenie podmienok pri pocuvani bola v minulosti vyvinuta tzv. UMELA HLAVA. Ta simuluje tuto situaciu za pouzitia malych mikrofonov umiestnenych v usiach umelej hlavy. To ma ale jeden hacik. Chcelo by to pre zachovanie vernosti umiestnit na tie iste miesta ako mikrofony aj male reproduktory pri pocuvani.

Tejto teorii sa dnes dost priblizuju kvalitne sluchadla, aj napriek tomu, ze kedze zvuk prichadza z predozadneho smeru, nie su rozlisene uplne verne.

kamzik
31.10.2008, 14:51
muziker, a snimanie bass drumu 2 mikrofonmi nejako suvisi s hrebenovym efektom, ktory by bol vytvarany zamerne, alebo je to kvoli odlisnosti zvuku vo vnutri a v oblasti rezonancnej blany? dik za odpoved, toto mi napadlo pri citani a vrta mi to v hlave...

muziker
31.10.2008, 19:56
Som rad ze okren Viktora Kubala este aj dnes niekomu cosi vrta v hlave.

Myslim, ze snimanie bass drumu 2 mikrofonmi skutocne suvisi zo zamernym vyuzivanim hrebenoveho filtra.

Pozrime sa na nejake priklady.

Umiestnime dva identicke mikrofony v jednej osi, ale jeden za druhym vo vzdialenosti 1 cm. Vzniknute spozdenie bude zanedbatelne male. Ako potom budu vyzerat minima a maxima pri hrebenovom filtri?
Na 0 Hz bude maximum a krivka bude klesat na minimum, ktore bude na 16 000 Hz (cize krivka bude mat tvar len ako jedna polovica zubu).

Iny priklad. Tie iste podmienky ale vzdialenost medzi mikrofonmi bude 9 cm. Vznikne spozdenie medzi jednotlivymi signalmi 0,25 ms. Za predpokladu ak vzdialenost medzi mikrofonmi je zanedbatelna oproti vzdialenosti od zdroja zvuku je priamy a spozdeny zvuk kombinovany priblizne na rovnakej urovni a to je najlepsia situacia pre vznik efektu hrebenoveho filtra. Tych zubov na frekvencnej charakteristike vznikne cez cele akusticke pasno az 6.
Potom budu minima na frekvenciach: 2000, 6000, 10 000, 14 000, 18 000 Hz a naopak maxima budu na frekvenciach: 0, 4000, 8000, 12 000, 16 000, 20 000 Hz.

Iny priklad. Tie iste podmienky ale vzdialenost medzi mikrofonmi bude 70 cm a tak vznikne spozdenie 2 ms. Potom budu minima na frekvenciach: 250, 750, 1250, 1750 Hz atd. a maxima budu na frekvenciach: 0, 500, 1000, 1500, 2000 Hz atd. V tomto pripade sa vacsia cast zdoraznenych frekvencii opakuje v oktavach a preto tu dojde ku zmene zafarbenia zvuku - v tomto pripade tonom h1 co zodpoveda frekvecii 500 Hz a jeho vyssich harmonickych. To vyvola zasadnu zmenu zafarbenia signalu (zvuku).

Z toho vyplyva, ze so stupajucou vzdialenostou medzi mikrofonmi vznika rastuce spozdenie a rastie aj pocet "zubov", teda maxim a minim. Ak sa trafia do "spravnych" frekvencii, vznika zasadna zmena zafarbenia vysledneho zvuku. Je to princip, o ktorom som hovoril, ze sa vyuziva zamerne pri nahravani nastrojov pre zmenu zafarbenia ich zvuku. Toto mozno vyuzit az do spozdenia velkosti 50 ms, lebo od tejto hodnoty uz zacneme vnimat toto spozdenie ako ozvenu.
Podobne to plati aj pri kombinacii snimania priameho a odrazenych signalov napr. od bocnych stien ako som uz spominal. Pekny vecer.

Radkio
31.10.2008, 22:47
tak nemusi byt prave free, ved na nete sa hoc-co len tak povaluje a beznadejne caka len nato, ze si to niekto stiahne :)

z toho co som si tu precital ti odporucim Adobe Audition 3.0 , nasiel som ho ja, najdes iste aj tx ;)
ziadny problem.. nahras zvuk a efektom tam pridas rozne ozveny, flangery, a ine efekty.. je tam toho sakra ze vela, su tam aj gitarove ako overdrive, mne sa tam lubia efekty na hlas...atd atd, vsak najdi, stiahni a vyskusaj
potrebujes na to ale lepsi PC, priemerny (2GHz, 1GB RAM...) ti zvladne max nejaku ozvenu ;)
a kvalita? ten efekt nic neposerie..a da sa dost dobre nastavovat aby to nedopadlo na peachu.. cize kvalita vystupu = kvalita vstupu

Enjoy!

muziker
01.11.2008, 09:06
Vsimol som si ze sa urcite najde par jedincov ktorych tato tema zaujima. Preto hlavne tym, ktorym z tohto pohladu nieco vrta hlavou odporucam vziat dva rovnake mikrofony, mix, nejake tei stojany a "nahravadlo". Trocha si to cele poprepajat, rozmiestnit po miestnosti a podla toho co som tu pisal zacat laborovat (vzdialenost medzi mikrofonmi, vzdialenost medzi prvym mikrofonom a zdrojom zvuku (napr. kombo) a sami pridete na zaujimave zvuky.

Tu by som este pripomenul, ze os mikrofonu na snimanie zvuku napr. gitary nikdy neumistnujte kolmo na prednu stenu boxu (alebo v osi kmitacky repraku) ale vzdy vzdy mikrofon umiestnite na okraj membrany a pootocte jeho os zhruba v smere kuzelu membrany (uhol mente a pocuvajte co to robi zo snimanym zvukom, tak isto posuvajte mikrofon od stredu membrany smerom ku okraju a pocuvajte co to robi).

Chce to trocha casu, kym ziskate to spravne miesto a po par pokusoch to urcite dostanete "do oka".

kamzik
01.11.2008, 12:19
muziker, este by som sa chcel spytat, ktorym zo spominanych mikrofonov je najidealnejsie riesit ozvucenie spevu bubenika. tak, aby mikrofon co najmenej, resp. vobec nezachytaval frekvencie bicej sady a zaroven idealne snimal hlas bubenika. vedel by si mi poradit? dik

Biťo
01.11.2008, 15:44
muziker, este by som sa chcel spytat, ktorym zo spominanych mikrofonov je najidealnejsie riesit ozvucenie spevu bubenika. tak, aby mikrofon co najmenej, resp. vobec nezachytaval frekvencie bicej sady a zaroven idealne snimal hlas bubenika. vedel by si mi poradit? dik

normalna dynamika, najidealnejsie asi este k tomu headset.. /bola otazka na muzikera ale hadam som ju zodpovedal spravne, ak nie budem rad ak ma opravi.. :)/

kamzik
01.11.2008, 16:27
normalna dynamika, najidealnejsie asi este k tomu headset.. /bola otazka na muzikera ale hadam som ju zodpovedal spravne, ak nie budem rad ak ma opravi.. :)/
s dynamikou klasickou vokalovou sme to skusali, ale prilis chyta biciu supravu... mozno stiahnut gain, alebo inak postavit, neviem...

Biťo
01.11.2008, 17:17
nejak korekcne upravit abo mensiu citlivost.. kondik ti spravi len bordel na spev...
edit : nas bubenik spieva normalne na smko 58micku .. a ziaden bordel z bicich..

cavalera
01.11.2008, 21:19
z toho co som si tu precital ti odporucim Adobe Audition 3.0 , nasiel som ho ja, najdes iste aj tx ;)
ziadny problem.. nahras zvuk a efektom tam pridas rozne ozveny, flangery, a ine efekty.. je tam toho sakra ze vela, su tam aj gitarove ako overdrive, mne sa tam lubia efekty na hlas...atd atd, vsak najdi, stiahni a vyskusaj
potrebujes na to ale lepsi PC, priemerny (2GHz, 1GB RAM...) ti zvladne max nejaku ozvenu ;)
a kvalita? ten efekt nic neposerie..a da sa dost dobre nastavovat aby to nedopadlo na peachu.. cize kvalita vystupu = kvalita vstupu

Enjoy!

feeest diky, presne taketo nieco som hladal... :D


aby to nedopadlo na peachu
LOL, to som este nevidel... do peachi! :D :D :D

Radkio
01.11.2008, 21:50
feeest diky, presne taketo nieco som hladal... :D


LOL, to som este nevidel... do peachi! :D :D :D

nemas zac ;) netreba si veci komplikovat ako to tu niektori uzivatelia krasne vedia :)

vyraz peacha som zacal pouzivat odkedy som ho prvy krat uvidel tu http://forum.gitarista.sk/showpost.php?p=31060&postcount=3 :) to len tak mierne OT

muziker
02.11.2008, 18:13
Asi ocakavate ze tu nebudem teoretizovat, ale poviem nieco kratke, a konkretne.

Tak teda nieco z overenej klasiky, ktoru pouzivaju bubenici na celom svete uz nejake to desatrocie - SHURE 565, SHURE SM58. Urcite tym nic nepopokazite.

muziker
02.11.2008, 21:16
Trocha som prepiskol svoj cas a tak sa zajtra pustim do stereo nahravok mikrofonmi kde si povieme o troch systemoch a neskor by som este chcel rozobrat tzv. bodove mikrofony.
Pokracovat budem snimanim supravy bicich nastrojov, kde rozoberiem detailnejsie snimanie kazdeho bubna a cinela zvlast. Potom sa budem venovat aj snimaniu basgitary, elektrickej gitary a akustickej gitary, klavira, dychovych nastrojov a slacikovych nastrojov.
V samostatnej casti rozoberiem problematiku snimania ludskeho hlasu (spev) a rozne triky okolo tejto problematiky.
Na samy koniec pisania o mikrofonoch este uvediem konkretne typy a konkretne znacky mikrofonov pre snimanie jednotlivych nastrojov.

Ako vidite je toho hodne o tejto teme a to sa snazim pisat len strucne encyklopedicky. Vyzera to tak asi na 20 clanockov kym sa prepracujeme ku mixom. Pekny vecer.

roadkill
02.11.2008, 21:34
muziker to vies vsetko z hlavy? lebo nechapem ako moze byt niekto takyto inteligentny v tomto smere a taky siroky zaber...

kamzik
03.11.2008, 16:27
roadkill, ked sa niecomu sakra venujes tak mas v tom sakra prehlad. a ked mas k tomu este nejaku doplnkovu literaturu, tak potom to ma takuto uroven. klobuk dole muziker

muziker
03.11.2008, 19:39
muziker to vies vsetko z hlavy? lebo nechapem ako moze byt niekto takyto inteligentny v tomto smere a taky siroky zaber...

Obavam sa ze ti celkom nerozumiem. Odpovedal by som ti asi takto. Budes povazovat za nieco vynimocne ak sa ta opyta mladsi kolega ci hras akordy na gitare z hlavy?
Urcite to budes povazovat za uplne samozrejme, lebo ta gitara bavi a venoval si jej patricnu cast svojho volneho casu. A nieco si si o tom aj "nasprtal" - tak zo zaujimavosti. No a medzitym preslo povedzme nieco cez 40 rokov, ktore si prezil v symbioze zo svojim nastrojom. Ty mas z toho dobry pocit, nieco o tom vies a tak sa rozhodnes co to porozpravat niekde na nejakom fore. A to je asi tak vsetko. Vobec to nesuvisi s inteligenciou. Je to iba tvoje hobby a dobry pocit. Nic viac a nic menej.

roadkill
03.11.2008, 19:57
ja len ze to tak inteligetne a odborne pises, som chcel ako dat kompliment ale dobre nerozoberajme :-D

muziker
03.11.2008, 20:06
To vies ak neratam svoje studia (mimochodom trvali 23 rokov), tak pocas tych rokov co sa venujem elektronike a gitaram (boze je to uz strasnych 43 rokov) sa nieco na mna aj muselo nalepit. Aj keby som nechcel. No ja som chcel. A velmi.

roadkill
03.11.2008, 20:13
uha..to by som mal radsej vykat

muziker
03.11.2008, 20:32
s dynamikou klasickou vokalovou sme to skusali, ale prilis chyta biciu supravu... mozno stiahnut gain, alebo inak postavit, neviem...

Ak si si pozornejsie precital moj clanocek o smerovych charakteristikach mikrofonov, urcite ti neuslo, ze obdobou kardioidnej chrakteristiky je je uzko smerovy superkardioidny alebo hyperkardioidny system. U nich je eliminovany signal zo stran.
Smerove typy mikrofonov sa pouzivaju v situaciach, ked potrebujeme na minimum potlacit zvuky prichadzajuce zo stran (mimo os mikrofonu), alebo znizit presluch ostatnych susednych nastrojov. Preto sa v tychto pripadoch pouzivahu kardioidne systemy.

Tu by sme mohli menovat niektore vhodne na spev:

Kardioida:
SHURE - BG 1.0
SHURE - BG 2.0
SHURE - BG 3.0
SHURE - BG 5.0
SHURE - SM 58
SHURE - 565 SD

Superkardioida:
SHURE - BETA 58
SHURE - BETA 87
SHURE - SM 87
AKG - D3700
AKG - D3800
AKG - D3900

Samozrejme mohol by som tu menovat dalsie zname aj menej zname znacky a ich jednotlive typy, ale bol by to dlhy zoznam a tak som sa obmedzil na najznamejsie casom preverene typy.

Preto ak pojdete kupovat mikrofon, spytajte sa prosim aj na smerovu charakteristiku a tiez na frekvencnu charakteristiku konkretneho typu. ASi tak ako som pisal v teoretickej casti o mikrofonoch. Vela stastia pri hladani vhodnych mikrofonov pre vase potreby.

muziker
03.11.2008, 21:16
Trocha som usiel od hlavnej temy a tak si teraz povedzme par slov o jednom z najpouzivanejsich sposobov STEREO nahravania zvuku.

Je to sposob oznacovany aj XY.Pouziva sa pri tom koincidencny par, kde je par pouzitych miikrofonov zostaveny z dvoch kvalitnych kardioidnych systemov. Tieto musia mat zhodne charakteristiky a zvieraju medzi sebou uhol 90 °. Aby nedochadzalo ku problemom s fazami pri prepnuti na MONO rezim (ako som uz rozviedol v predoslych clankoch), musia byt obidva mikrofonne kapsle co najblizsie k sebe.

Kedze sme si uz povedali ze tieto systemy su smerove, jeden mikrofon preto nahrava vo vyssej miere lavu stranu priestoru a druhy zase pravu stranu priestoru.
Ak by sme na ich mieste (miesto kardioidnej smerovej charakteristiky) pouzili mikrofony s osmickovou smerovou charakteristikou, by sme dostali do zvukovej snimky aj zadny priestor miestnosti (dozvuk miestnosti, zvukove prejavy obecenstva v sale).

Aj ked tento system (XY) zaznamenava zmeny v urovni zvukov (z jednej strany na druhu - napr. z lava do prava), problem je v tom, ze nesimuluje fazove a frekvencne efekty (vznikaju vplyvom maskovacieho efektu hlavy a usi - obidvoch).
Kardioidne mikrofony maju zvacsa na vyssich frekvenciach horsiu frekvencnu charakteristiku mimo os mikrofonu. Z toho dovodu je mozne do urcitej miery napodobnit frekvencny utlm hlavy.

Ku vyhodam tejto metody nahravania patri dobra kompatibilita v MONO rezime kedze oba mikrofony su blizko seba a tak nevznikaju problemy s fazou a tym padom ani s efektom hrebenoveho filtra ako som uz spominal.
Ale STEREO efekt v nahravke je ciastocne oslabovany nedostatkom fazovych informacii v snimke.
Nedokonale frekvencne charakteristiky kardioidnych mikrofonov mimo ich osi moze sposobovat fakt, ze stred snimaneho priestoru nebude zniet prilis jasne. Zavisi to vsak na pouziti konkretnych mikrofonov.

Nezabudnite na PAN potenciometrami na mixe spravne "umiestnit" snimany zvuk kazdym mikrofonom do priestoru (ako priklad uvediem - lavy mikrofon = PANPOT do lava a pravy mikrofon = PANPOT do prava).

muziker
03.11.2008, 21:53
Pokracovanie XY systemu stereo nahravania.

Tu si musime uvedomit, ze pri pouziti mikrofonov s osmickovou smerovou charakteristikou nebude odliseny zadny snimany priestor od predneho snimaneho priestoru v nahravke a preto budu vsetky zvuky prichadzat zo smeru pred posluchacom.

Povedali sme si, ze mikrofony v tomto pripade budu natocene voci sebe o 90° a preto vsetky zvuky prichadzajuce zo stran mimo tento uhol nebudu v nahravke z pohladu smerovosti zniet verne.
Preto je mozne tento uhol 90° ciastocne zvacsit - asi na 110°, ale bude na ukor kvality v strede snimaneho priestoru.

Tento nahravaci system je casto vyuzivany pri snimani hudby aj napriek niektorym nevyhodam a dava casto vyikajuce vysledky.

Tuto metodu snimania niektori zvukari vyuzivaju aj s vacsou vzdialenostou medzi mikrofonmi (niekolko centimetrov od seba na rozdiel od ich co najtesnejsieho umiestnenia), co prinasa dalsie priestorove informacie do nahravky. Je to prijatelne len pri pocuvani v rezime STEREO, lebo pri pocuvani v rezime MONO by dochadzalo k vzniku vyrazneho efektu hrebenoveho filtra. To by malo za nasledok vyraznu zmenu v zafarbeni zvukovej nahravky.

V pripade ze by sme pouzili pre tento system (XY) mikrofony s tlakovou vlnou - tzv. PZM, ako som ich popisal uz prv, ich musime upevnit po oboch stranach drevenej dosky (prip. organickeho skla ci ineho podobneho materialu) s plochou minimalne jeden meter stvorcovy. Tu zavesime v priestore tak, aby jej hrana smerovala ku zdoju zvuku (ktory chceme nahrat). Pozor, ale mikrofony nemozno upevnit v strede dosky, lebo hrozi difrakcny efekt. Pre potlacenie zvukov prichadzajucich zo zadu pouzijeme radsej dosky dve, ktore zvieraju medzi sebou urcity uhol (smerom k zadnym stranam dosak sa zvacsuje a prednymi stranami su spojene. Na velkosti tohto uhla zavisi podiel zadnych zvukov v nahravke. Cim bude uhol vacsi, tym menej zadnych zvukov sa bude snimat - tym viac sa ale bude zuzovat stereofonny obraz prednej strany.

Zajtra si povieme o dalsom systeme snimania. Pekny vecer.

muziker
04.11.2008, 20:14
Pre zaujemcov o dostupny SW pre pracu s hudbou uvadzam subor 10 programov z ktoreho si mozno kazdy nieco vyberie.

Audio Record Wizard 5.0.3
(2000/XP/Vista - trialware - 2.55MB)
Audio Record Wizard (ARW) je určen k záznamu zvuku z libovolného zdroje připojeného ke zvukové kartě nebo programu (winamp, realplay, windows media player,…). Podporuje přímý záznam do formátu MP3, umožňuje naplánování automatického spuštění (aktivace hlasem nebo podle časového plánu), podporuje nastavení omezení velikosti souboru se záznamem.

GoldWave 5.25
(ME/2000/XP/Vista - trialware - 2.47MB)
Profesionální editor zvukových souborů nabízející řadu funkcí a možností. Umožňuje přehrávání, mixování, editaci a analýzu zvuku, nahrávání zvuku z libovolného zdroje připojeného ke zvukové kartě, aplikaci mnoha zvukových efektů, redukci šumu, konverzi zvukových souborů různých formátů (wav, wma, mp3, ogg, aiff, au, vox), a další. Podporována je rozšiřitelnost prostřednictvím plug-in modulů.

MagicScore Classic 5.355
(98/ME/NT/2000/XP/2003/Vista - shareware - 4543kB)
Výkonný hudební editor pro profesionály i amatérské milovníky hudby. Nabízí praktické uživatelské prostředí, různé způsoby vkládání dat (virtuální klávesnice, externí MIDI, hudební symboly), automatické i ruční formátování partit, zachování MIDI formátu, úpravu hlasitosti, balance a efektů každé stopy (partitury nástroje) a další.

PolderbitS Sound Recorder and Editor 7.0 build 107
(98/ME/NT/2000/XP/Vista - trialware - 1.2MB)
Program, který vám pomůže při nahrávání zvuku z kazetových magnetofonů, LP desek, internetového rádia, TV, DVD, mikrofonu a dalších zvukových zdrojů, a jeho ukládání do souborů na disku. Podporuje automatické rozdělení záznamu, oříznutí začátku a konce každého záznamu, ukládání ve formátu WAV nebo MPEG (MP3). Součástí je filtr pro odstranění praskání a šumu, equalizer.

4A-Studio 6.14
(XP/Vista - shareware - 3.83MB )
Balík výkonného software pro práci s hudbou hudby: DVDaudio, MGvolumizer, RMSdoctor a SpeedCompress. Umožní vám normalizovat hlasitost celé zvukové stopy k vašemu videu, nastavit stejné RMS u všech hudebních smyček, a další. Podporuje 16 bitové stereo PCM wave soubory 44.1 nebo 48 kHz.

Digital Audio Editor 7.4.1.3306
(98/ME/NT/2000/XP/2003/Vista - trialware)
Plně vybavený software pro editaci digitálního zvuku a hudby. Nabízí výběr možností nahrávání, mixování, analýzy, aplikace efektů, konverze do různých formátů (MP3, WMA, WAV, OGG Vorbis) a další.

RecordPad 2.12
(98/ME/NT/2000/XP/2003/Vista - trialware )
Jednoduchý, ale výkonný prográmek pro nahrávání zvuku a ukládání do souborů formátu WAV, MP3 nebo AIFF. Umožňuje aktivaci nahrávání hlasem, podporuje ovládání horkými klávesami, automatické odesílání záznamu emailem nebo na FTP server.

NGWave 4.1
(98/ME/2000/XP/Vista - trialware)
NGWave je výkonný zvukový editor. Umožňuje záznam zvuku ze zvukové karty, grafické zobrazení, aplikaci efektů a filtrů (echo, reverb, šum, 10-ti pásmový ekvalyzér, …), oříznutí, mixování, korekci DC offsetu, … Plně podporuje 24-Bit/192 kHz zvuk, extrémně velké soubory, MIDI Hardware, součástí je frekvenční tuner, metronom a další.

SynthMaker 1.1.2
(2000/XP/Vista - trialware - 5.87MB)
Zvukový syntetizér umožňující vytvářet vlastní virtuální hudební nástroje a zvukové efekty, experimentovat se syntézami zvuku a technikami digitálního zpracování zvuku. Programování zvuků je prováděno bez psaní kódu, pouhým vizuálním propojováním jednotlivých komponent. Vytvořené zvuky lze exportovat jako VST plugin moduly nebo použít při hře prostřednictvím

AV Music Morpher 4.0.68
(ME/NT/2000/XP/Vista - trialware - 8.2MB )
Kreativní, digitální hudební studio. Umožňuje nahrávání zvuku z různých zdrojů (video, internetové rádio, TV, DVD, Sound Forge, Sonique, iTunes, Musicmatch, ...) a jeho úpravu. Lze změnit pitch a timbre hlasu, přidat efekty, změnit rytmus, aplikovat ekvalizér, tvořit vlastní efekty, kopírovat a vkládat vybrané části, a další. Podporuje konverzi mezi řadou formátů. Součástí je nástroj pro tvorbu CD obalů a štítků.

muziker
04.11.2008, 20:17
Aby toho nebolo malo, doplnim zo svojej dqatabazy este 6 programkov pre kazdy pripad:

Magix Music Maker 14
(2000/XP/Vista - trialware - 86.14MB )
MAGIX Music Maker umožňuje rychlé komponování hudby profesionální úrovně. Nabízí řadu virtuálních nástrojů, zajímavé studiové efekty, automatické bubeníky, MIDI editor, přes 3800 hudebních smyček, snadno použitelný aranžér.

WavePad 3.12
(98/ME/NT/2000/XP/2003/Vista - freeware - 373kB )
Nástroj umožňující tvorbu a úpravu zvukových záznamů: kopírovat, vložit nebo vyjmout část záznamu, aplikovat efekty, ztlumení, zesílení, redukci šumu, apod. Podporuje sample rate 6000-96000 Hz, stereo nebo mono, 8, 16 nebo 32 bitů, formáty wav, mp3, vox, gsm, real audio, au, aif a další.

mTrax 2.5.3.0
(2000/XP/2003/Vista - shareware - 6.1MB )
Hudební přehrávač nabízející funkce usnadňující nácvik hry oblíbených písní: změna tempa bez ovlivnění výšky tónů a opačně, opakování vybraných úseků skladby, postupná změna tempa, třídění a filtrování písní, náhodný nebo předem zvolený výběr skladeb, editace tagů, a další.

MagicScore Maestro 5.341
(98/ME/NT/2000/XP/Vista - shareware - 4351kB )
MagicScore je speciální notový editor určený všem kteří se zabývají kompozici vlastní hudby. Pomůže vám virtuální piáno a kytarové tóny, možnost záznamu partitur z MIDI zařízení, podpora práce s akordy, možnost jemných a přesných úprav každého tónu a celé kompozice.

OtsTurntables Free 1.00.027
(2000/XP/Vista - freeware (pro nekomerční účely) - 2.5MB )
Profesionální, virtuální mixážní pult pro hudební nadšence, začínající i zkušené DJ-e. Umožňuje scratching, úpravu rytmu a výšky, přehrávání pozpátku, mix hudebních souborů (MP3, WAV, OTS) a zvukových CD.

Magic Music Editor 5.3.12.1
(98/ME/NT/2000/XP/Vista - trialware - 7.68MB )
Program pro nahrávání vlastní hudby, hlasu a různých jiných zvuků. Zvuk lze dále upravovat ve vizuálním editoru, mixovat, aplikovat různé efekty a filtry. Hotové dílo lze vypálit na CD nebo publikovat prostřednictvím webových stránek. Zvuk lze nahrávat z libovolného připojeného zařízení (mikrofon, DVD / VCD / CD přehrávač, kazetový magnetofon, gramofon), ze softwarového přehrávače, z webových stránek. Podporována je konverze mezi řadou různých formátů.

muziker
04.11.2008, 20:19
Aby ste nemuseli dlho hladat na nete, tak toto vsetko si mozete stiahnut na:

http://www.studna.cz/c0306/multimedia-grafika/programy-pro-praci-se-zvukem-a-hudbou/

muziker
05.11.2008, 20:14
Pre zaujemcov (co ma kontaktovali) o elektronkove zosilnovace este maly "ulet" vo forme linku na nete:

http://www.elektroworld.info/modules.php?name=News&new_topic=5

muziker
08.11.2008, 10:27
Dnes si povieme o dalsom systeme snimania STEREO technikou, a sice o systeme MS.

Ide o system z angl. MIDDLE & SIDE, co znaci v preklade STRED A STRANA. V tomto pripade mozno dosiahnut u stereo nahravky v strede zvukoveho obrazu vyssiu kvalitu ako u predosleho systemu - XY. Dalsou vyhodou systemu MS je, ze bude v plnej miere kompatibilny aj v rezime MONO, co u predosleho systemu ako ste si uz v minulom prispevku precitali tak nebolo.
Jeden z pouzitych mikrofonov v tomto systeme (MS) bude mat gulovu alebo kardioidnu smerovu charakteristiku. Preto "pokryje" najmä stred snimaneho priestoru v MONO režime. Druhy pouzity mikrofon potom bude ale s osmickovou smerovou charakteristikou a bude nam sluzit na nahravanie zvukov zo stran. Preto tento mikrofon bude zabezpecovat v nahravke zvukove informacie o zmenach signalov prichadzajucich z lavej a pravej strany vzhladom ku signalu zo stredu snimaneho priestoru.

Kedze pre STEREO signal, ktory je ako vieme "dvojkanalovy", sa bude riesit rozlisenie laveho (L) a praveho (R) kanala zlozitejsie. Je to preto, lebo sa signal zo "stredoveho" a "stranoveho" mikrofonu pre jeden kanal scita, no pre druhy kanal sa naopak odcita "stranovy" signal od "stredoveho".
Aby to nebolo technicky velmi zlozite, vyrabaju sa pre tento ucel specialne zariadenia (boxy) na vytvaranie suctu a rozdielu obidvoch signalov.
Toto je ale mozne vykonat aj inym sposobom a sice tak, ze v mixaznom pulte jednoducho otocime fazu v jednom z oboch kanalov (L, R).

Ale pozor. V tomto pripade budeme potrebovat kanaly az tri. Pri rieseni tejto situacie musime "stredovy" mikrofon (s gulovou, alebo kardioidnou smerovou charakteristikou) nasmerovat (jeho signal) do stredu - pomocou PAN potenciometru na mixaznom pulte.

Signal zo "stranoveho" mikrofonu (s osmickovou smerovou charakteristikou) bude rozdeleny do dalsich dvoch kanalov. Z toho jeden úplne vlavo a druhy uplne vpravo. Nastavime to v kazdom kanali PAN potenciometrom na mixaznom pulte. Potom po otoceni faze na jednom z tychto dvoch kanalov dostaneme suctovy signal a rozdielovy signal.

Znie to na prvy pohlad trocha zlozitejsie, ale v praxi je to jednoduche vdaka dostupnym technickym prostriedkom.

muziker
08.11.2008, 11:16
Povieme si este pár slov o nastavovavni "stereobaze", cize sirky stereofonickeho vnemu nahravky.

Pri systeme MS mozeme menit sirku stereofonneho vnemu nahravky zmenou pomeru monofonneho "stredoveho" signalu a signalov "stranovych" (vid predosly prispevok, kde boli tieto pojmy vysvetlene).

Ak uplne potlacime uroven oboch kanalov obsahujucich "stranove" signaly, ostane nam logicky len MONO-fonny signal zo "stredoveho mikrofonu".

Naopak, ak zvysime uroven "stranovych" signalov nad uroven "stredoveho" signalu, rozsiri sa STEREO-fonna baza (obraz). Cim bude rozdiel tychto urovni väcsi, tym bude STERO baza sirsia. To je princip.

Dolezite je v tomto pripade pre zabezpecenie spravnej funkcie tohto systemu (MS), dodrzat rovnaku uroven obidvoch "stranovych" signalov. Skontrolovat si to mozeme tak, ze uroven obidvoch kanalov nastavime do stredu. V tomto pripade sa nam obidva signaly vzajomne vyrusia, kedze su v protifazi (vysvetlili sme si to v predchadzajucich prisspevkoch).

Vyhodou tohto systemu (MS) je okrem uz spomenutej kompatibility v MONO rezime aj to, ze sirku STEREO baze mozno menit aj dodatocne, t.j. neskor podla potreby. Robime to tak, ze signal z kazdeho mikrofonu sa nahra na jednu stopu napr. stereo magnetofonu (tak isto aj cez SW do PC a podobne), pricom dekodovanie (vytvorenie suctoveho a rozdieloveho signalu ako uz bolo povedane prv) mozno menit az dodatocne, teda neskor podla potreby.

Oproti predchadzajucemu systemu (XY), snima tento system (MS) stred nahravaneho priestoru (snimku) v maximalnej vernosti zvuku, pretoze sa nachadza priamo v osi "stredoveho" mikrofonu.
"Stranove" signaly (vo fazi aj v protifazy) sa pri konverzii do MONO rezimu uplne vyrusia. Predpokladom tohto tvrdenia je ale spravne nastavenie!!!
Na druhej strane to moze viest k tomu, ze okraje nahravaneho priestoru nebudu nasnimane uplne presvedcivo. To bude platit tak v rezime MONO ako aj v rezime STEREO. Sposobene to bude tym, ze cast nahravaneho zvuku bude prichadzat zo smerov mimo os.

Kedze u tohto systemu (MS) ide o koincidencnu techniku, musi byt medzi mikrofonmi minimalna vzdialenost a tak tato metoda nahravania prakticky neprenasa ani ziadne fazove informacie o zvuku.

Na zaver treba podotknut, ze tato metoda (MS) nahravańia sa casto pouziva miesto metody popisanej ako prvej (XY) a je odporucanou metodou.

muziker
09.11.2008, 15:12
Okrem uz spomenutych systemov XY a MS si dnes nieco povieme systeme AB, cim zavrsime trojicu najuspesnejsich nahravacich systemov v stereofonickom rezime.

Zaklad je pouzitie dvoch mikrofonov s gulovou smerovou charakteristikou ale na rozdiel od predoslych systemov je ich vzajomna vzdialenost od seba vacsia.
Vzdialenost mikrofonov medzi sebou v tomto pripade treba volit tak, aby snimany priestor nemal v strede snimaneho zvukoveho snimku tzv. hluche miesta (tieto sice mozno eliminovat dalsim mikrofonom, ktory umiestnime do stredu, to vsak prinasa dalsie problemy s fazovymi posunmi).

Vo vseobecnosti u tohto systemu (AB) plati, ze vzdialenost medzi oboma mikrofonmi ma byt minimalne 3 - nasobkom vzdialenosti mikrofonov od zdroja zvuku. Ak je dostatocna vzdialenost obidvoch mikrofonov, potom efekt hrebenoveho filtra je menej zretelny. No aj tak musime venovat dostatocnu pozornost MONO kompatibilite (ako to bolo uz prv rozpisane).

U tohto systemu si musime naviac uvedomit fakt, ze mikrofony s gulovymi smerovymi charakteristikami snimaju (nahravaju) ovela viac priestoru v porovnani s mikrofonmi inych (ostatnych) smerovych charakteristik. Preto vyhladanie presnej vzdialenosti mikrofonov od zdroja zvuku moze byt v niektorych situaciach do znacnej miery kriticke.
Preto sa u tohto systemu odporuca (ak to samozrejme dana situacia dovoluje) vyskusat si niekolko roznych vzdialenosti "paru" mikrofonov od zdroja zvuku. Nahrat jednotlive pripady a nasledne si ich vypocut ako zneju napr. cez dobre sluchadla a vzajomne ich porovnat.

muziker
09.11.2008, 15:47
Dokoncenie nahravacieho systemu AB.

O tomto nahravacom systeme sa vo vseobecnosti hovori, ze je vhodnejsi pre vytvaranie nahravok urcenych primarne viac na pocuvanie cez reproduktorove sustavy, nez na pocuvanie cez sluchadla. A to aj napriek tomu, ze v dobe nahravania zvukovej snimky budeme len tazko predpokladat aky sposob pocuvania si zvoli posluchac (reproduktory / sluchadla).

Nezabudajme, ze aj pre tuto metodu STEREO - fonickych nahravok mozno vyuzit vsetky vyhody pri pouziti PZM (PRESSURE ZONE MICROPHONE) mikrofonov (hovoril som o nich pred tyzdnom ako o mikrofonoch s tlakovou zonou - angl. BOUNDARY EFFECT MICROPHONE). Ak si spominate, boli to mikrofony upevnene na doske, na stene, alebo na podlahe.

Ak pouzijeme upevnenie mikrofonov na doske - umiestnime ich blizko zdroja zvuku (nastroja), ale vo vzdialenosti aspon jeden meter od seba.

Ak pouzijeme upevnenie mikrofonov na stene - budu vhodne jednotlive vzdialenosti len vtedy, ak mikrofony a zdroj zvuku budu priblizne tvorit vrcholy rovnostranneho trojuholnika.

Pri montazi mikrofonov na podlahu nezabudnite na skutocnost, ze tento nahravaci system (AB) je nachylny na rozne hluky a nizke vibracie, ktore mozu vznikat pri chveni sa podlahy.

muziker
09.11.2008, 17:10
ESte si dnes (pred vecernickom) povieme par slov o bodovych mikrofonoch.

BODOVE MIKROFONY - angl. SPOT MICROPHONES

Ak chceme nahrat nejake vacsie hudobne teleso, napr. vacsi orchester, zvycajne doplname hlavnu stereofonnu dvojicu mikrofonov o dalsie pomocne mikrofony. Tie byvaju so smerovou charakteristikou kardioidnou alebo gulovou.

Tymto sposobom dosiahneme dobre vyvazenie jednotlivych nastrojovych sekcii orchestra. Toto vyvazenie naopak pri pouziti len zakladnej dvojice mikrofonov nemusi byt v kazdom pripade idealne.

Tieto doplnkove (pomocne) mikrofony sa umiestnuju v blizkosti jednotlivych nastrojov (ucinkujucich hracov) a ich vystupne signaly sa pridavaju v potrebnom (pozadovanom) pomere ku signalu ktory produkuju hlavne snimacie mikrofony (stereofonna dvojica - par mikrofonov).
Pri mixazi su potom tieto pomocne mikrofony (ich signal) nasmerovane do prislusnych bodov (miest) v streofonnej bazi.

Vzhladom na limity v rychlosti sirenia zvuku moze dojst pri pouziti nejakym spominanych mikrofonov aj ku problemom. Je to napr. preto, lebo zvuk nasnimany tymito mikrofonmi sa pri mixazi objavi v celkovom zvukovom obraze v predstihu o niekolko milisekund nez zvuk nasnimany stereofonnou (hlavnou) dvojicou mikrofonov.

To sa prejavi v nahravke v niektorych pripadoch vo forme narusenia prirodzenej hlbky priestoru a stereofonneho obrazu snimku. Obcas aj ku fazovym problemom v nahravke.

Na zamedzenie tychto neziaducich javov sa v zvukarskej praxi pouzivaju spozdovacie vedenia na vyrovnanie tohto casoveho posunu. Posunom niekolko milisekund v signaloch tychto mikrofonov sa tieto dostanu na rovnaku casovu liniu s hlavnym stereofonnym parom mikrofonov.

Signaly z tychto bodovych mikrofonov pridavame ku signalu hlavneho stereofonneho paru mikrofonov iba v nevyhnutnom (pozadovanom) mnozstve. Je to preto, aby sme nenarusili prilis povodny zvukovy obraz nahravky.

muziker
09.11.2008, 17:36
Zajtra vam tu nieco poviem o ozvuceni (nahravani) supravy bicich - bubnov. Zatial prajem pekny vecer.

muziker
10.11.2008, 19:12
Aby som ucinil zadost aj zvukovej technike, zacnem temu "SNIMANIE zvuku bicich nastrojov".

Kazdy kto si na vlastnej kozi uz skusil "nazvucit bicie" mi da za pravdu, ze obcas to byva hodne tvrdy oriesok ak pravda chceme ziskat dobry vyvazeny zvuk bicich. Dobre nazvucenie bicich tvori zaklad zvuku kazdej rockovej kapely a to tak pri LIVE produkcii ako aj pri studiovej nahravke.

Je vseobecne zname, ze zvukove zafarbenie sady bicich nastrojov spolocne s ich priestorovym umiestnenim v nahravke (zvukovom snimku) do znacnej miery uputavaju pozornost posluchacov. Iste budete vsetci so mnou suhlasit, ze ak nezneju dobre bicie v nahravke, tak cela nahravka nestoji za nic. Lebo plati to stare zname - basa a bicie tvrdia muziku.

Podla typu hudobneho stylu (zanru) existuje niekolko zakladnych sposobov snimania zvuku akustickej supravy. K tomu pristupuje fakt, ze kazdy sposob ponuka este naviac moznost vyuzitia prirodzenej akustiky nahravacieho studia.

Zostavenie samotnej sady bicich bude prakticky rovnake u vsetkych hudobnych zanrov. Rozdiely budu ale vo zvuku jednotlivych bubnov supravy a samozrejme aj v typoch pouzitych cinelov (plechov). Montaz celej sady bicich zavisi predovsetkym od techniky hry bubenika. Vacsina mechanik je dnes ale schopna nastavit kazdy bubon a cinel v suprave do pozadovanej polohy snad kazdeho jednotlivca v relativne lubovolnej vyske, vzdialenosti alebo uhle.
Z pohladu zvukara a nahravania (snimania) zvuku supravy bicich je najlepsie rozmiestnit jednotlive bubny a cinely tak, aby ich vzajomna vzdialenost bola co najvacsia. To ale nevyhovuje zase bubenikovi. Preto musime prijat urcite kompromisy v zaujme dosiahnutia dobreho zvuku. To znamena cinely co najvyssie, kotle co najnizsie, max. vzdialenost HI-HATKY a bubnov, kedze chceme dosiahnut minimalne presluchy pri tzv. bodovom snimani.
Toto vsetko ale vacsinou ostava len v podobe nasho zbozneho priania, lebo bubenik len velmi tazko bude suhlasit z rozmiestnenim "jeho nadobicka" podla nasich predstav, kedze on je zvyknuty na "svoje" rozmiestnenie. Mohlo by mu to robit technicke problemy pri hrani.

muziker
10.11.2008, 19:52
Pokracovanie ozvucovania bicich:

Supravu bicich budeme teda brat z pohladu zvukara ako niekolko samostatnych nastrojov ktore su bohuzial v priestore umiestnene velmi blizko seba. To nam sposobuje uz spominane problemy.

Zakladnym predpokladom dobreho znenia jednotlivych bubnov (ale aj cinelov) v nahravke ale aj v zivom vystupeni, bude rovnako ako u vsetkych akustickych nastrojov len a len ich kvalita.
Tuto skutocnost vsak mnoho bubenikov podcenuje a mysli si ze aparatura dokaze urobit zazrak a z ich tretotriednych bubnov v nahravke budu zniet spickove bubny. To bohuzial nie je mozne. Do istej miery by to mohlo platit v pripade, ak jednotlive bubny budu sluzit len na vytvrenie impulzov pre spustanie vzoriek zo samplera ktore boli nahrate na inych bubnoch. Pri pouziti zvukov konkretnej sady pri snimani mikrofonmi je to ale v kazdom pripade holy nezmysel.
Kedze taketo myslienky mavaju bubenici po celom svete, neostavalo zvukarom nic ine, len sa naucit v zaujme vytvorenia dobrej nahravky perfekne nastavovat jednotlive bubny v suprave. To preto, lebo vysvetlovanie celeho procesu bubenikovi trva zvycajne dlhsie ako samotne nastavenie. A nakoniec vieme, ze pri studiovej praci musi zvuk bubnov splnat tvrdsie poziadavky ako pri zivom ozvucovani hrania na koncerte.
Pri koncertoch si mnohokrat ani nevsimneme niekore neziaduce vlastnosti bubnov. Sem patri napr. rozne drncanie, zvonenie kovu, rozne bzucanie a podobne, pretoze tieto zvuky sa zvycajne stratia vo zvuku ostatnych nastrojov alebo jednoducho zaniknu v hluku publika.
V studiu sa ale tieto nedostatky prejavuju podstatne zretelnejsie. To si vyzaduje este pred rozmiestnenim mikrofonov pri zvukovej skuske stravit urcity cas na vychytanie roznych pazvukov (doladenie supravy, odtlmenie alebo naopak utlmenie supravy).

muziker
11.11.2008, 21:39
V ozvucovani a nahravani sady bicich nastrojov sa pozrieme najprv na to, ako vyzera taka klasicka suprava bicich nastrojov z pohladu zvukara, ktory bude mat za ulohu ich dobre nasnimat alebo nazvucit ak chcete.

Ak na prvy sa blizsie prizrieme kopaku, slapaku, basaku, alebo velkemu bubnu - angl. BASS DRUM, KICK.

Je to bubon vacsieho priemeru, ktory je po bokoch korpusa ukotveny ku podlozke (podlahe). Jeho sucastou je nozny pedal ktory byva roznej konstrukcie co do prevodu pohybu nohy na pohyb palicky ukoncenej drevenym, plstenym, korkovym alebo inym materialom obstaravajucim udery do zadnej blany bubna.
Medzi jednotlivymi pedalmi (naviac od roznych vyrobcov) pre velky bubon byva dost velky rozdiel v mechanike a jej prevedeni. Naviac samotny material sprostredkujuci uder do blany bubna velmi vyrazne ovplyvnuje samotny charakter zvuku. Najviac sa to prejavuje v nabehu uderu (pociatocna faza uderu). Tu treba spomenut aj skutocnost, ze casto sa na miesto uderu palicky na blanu lepi specialna hmota (rozne plasticke hmoty, tvrda koza, ale casto je pouzivana aj bezna kreditna alebo podobna plasticka karta) zdoraznujuca "attack" bubna (angl. CLICK). Je to preferovane najma v pripade ak chceme dosiahnut "prieraznejsi" zvuk.

muziker
11.11.2008, 22:00
Pokracovanie - BASS DRUM

Z pohladu hraca na bicie (bubenika) je velmi dolezite, aby samotna mechanika pedalu bola vyhotovena tak, aby maximalne vyhovovala jeho stylu hry. Tu mozno spomenut sposob prevodu (retazovy, paskovy a pod), vratna sila (pruziny) a podobne.
Ak sa na tento kus bubenickeho HW pozrieme z pohladu zvukara, potom bude dolezite to aby pedal neprodukoval ziadne vedlajsie zvuky ak je napr. rozne vrzganie, skripanie, klepanie a pod. ktore by v nahravke neposobili najlepsim dojmom. V niektorych pripadoch pomoze premazanie vhodnym olejom (specialne oleje mozno zakupit v predajniach s HN).
Tu treba spomenut aj bubenikov hrajucich na dva "kopaky" (zvycajne tvrdie rockove styly - HARD ROCK az METAL), co im umoznuje hrat podstatne rychlejsie tempa ako v pripade jedneho "kopaku". Ak urcitu alternativu mozno uviest pouzitie iba jedneho kopaku ale s dvoma pedalmi (na obidve nohy) cez domyselnu konstrukciu prevodov.

Basove bubny (BASS DRUMS) sa vyrabaju vo viacerych velkostiach - 18 az 24" . Kazdy s tychto velkosti (priemerov) ma svoj urcity rozsah ladenia. Preto je absolutne zbytocne snazit sa dosiahnut (napr. povolenim blany) o nizsi ton u mensich priemerov v snahe dosiahnut zvuk vacsich priemerov.
Mensie priemery tychto bubnov sa pouzivaju vacsinou v JAZZ - ovej, a orchestralnej hudbe. a naopak vacsie priemery sa pouzivaju najma v ROCK - u a METAL - e.

muziker
11.11.2008, 22:21
Dokoncenie - BASS DRUMS

Aj ked je zname, ze predna blana (nehra sa na nu) tychto bubnov vydava dunivejsi zvuk pri jej ponechani na bubne (u niektorych sa stale pouziva). Beznejsie vsak vidame na prednej blane kruhovy otvor, ktory nemusi byt umiestneny presne v strede blany.

Tento otvor nam umozni lahsie nasnimat (ozvucit) tento bubon. Zaroven sluzi aj na unik stlaceneho zvuku zvnutra korpusu bubna po udere palicky na zadnu blanu. Tento otvor v prednej blane musi byt taky velky, aby nam zbytok materialu blany nerezonoval, ale na strane druhej nam musi umoznit lahky pristup s mikrofonom upevnenym na vhodnom stojane dovnutra korpusu bubna cez tento otvor.

Preto niektori bubenici zvyknu snat prednu blanu uplne z korpusu bubna. V tomto pripade vsak hrozi nebezpecenstvo nerovnomerneho tlaku na korpus bubna. Nasledkom tohto pocinu moze dojst az ku urcitemu skresleniu zvuku tohto bubna, pripadne ku strate prirodzeneho zafarbenia zvuku tohto bubna.

Toto by bolo asi vsetko o BASS DRUMS a zajtra budem pokracovat popisom maleho bubna (rytmicak, srotak) - angl. SNARE DRUM.

muziker
12.11.2008, 20:13
SNARE DRUM - rytmicak, srotak, maly bubon

Je to zakladny rytmicky bubon v kazdej suprave. Jeho korpus moze byt v prevedeni drevenom, alebo kovovom. Je osadeny vrchnou blanou na ktoru hra bubenik a spodnou blanou, na ktoru prilieha drziak s jemnymi kovovymi pruzinami.
Tie mozno pomocou pakoveho prevodu napnut na spodnu blanu pre vytvorenie charakteristickeho prierazneho chrastiaceho zvuku.

Tieto bubny sa vyrabaju v niekolkych roznych velkostiach. Najrozsirenejsou velkostou je priemer 14 " (palcov) a hlbka (vyska) byva 3,5 az 8 " (palcov), pricom najbeznejsia hlbka byva 5,75" a 6,5".

Co sa tyka rozdielnosti zvuku jednotlivych typov, tak "rytmicak" s kovovym korpusom ma zvuk zvonivejsi. S rastucou hlbkou (vyskou) korpusu je aj celkovy zvuk viac hlboky a sytejsi.

Ak nie su struny na spodnej blane nastavene presne a tak preto nemaju idealny kontakt s blanou, zvuk takeho bubna bude ovplyvneny sprievodnym preznievajucim bzucanim strun az ich drncanim pri napnutych strunach. Naopak pri ich uvolneni bude bubon zniet tupo a "mrtvo".

Obidve blany tohto bubna by mali byt rovnomerne napnute. Skontrolujeme si to tak, ze tukneme po okraji blany na niekolko miest, pricom musi zniet rovnako vysoky ton.
Ak vrchnu blanu napneme viac nez je potrebne, vznikne neprijemny "plechovy" zvuk. Naopak pri nedostatocnom napnuti vrchnej blany budeme pocitovat nedostatocnu rezonanciu korpusu bubna.

muziker
12.11.2008, 20:39
Dokoncenie SNARE DRUM.

Castym problemom mnohych bubenikov byva zvonivy zvuk "rytmicaku" na urcitom tone.

Tento jav mozno uspesne potlacit prilozenim kruhu zhotoveneho (vystrihnut) zo specialneho materialu, ktory mozeme kupit v specialnych predajniach s hudobnymi nastrojmi venujucim sa potrebam pre bubenikov. Tento material vhodne tlmi "zvoniace" okraje blany bubna.

Vacsina bubnov ma vo vnutri korpusu "tlmitko", co je napr. kruzok plste upevneny na pakovom prevode ovladanom nastavitelnou skrutkou na boku korpusu bubna. Toto "tlmitko" je pritlacane na vrchnu blanu.
Tu je potrebne povedat aj to, ze aj ked ide o prepracovany system, iba malokedy sa nim dosiahne prijatelny vysledok, lebo bodovym pritlakom tohto zariadenia na jedno miesto blany zvycajne dochadza k naruseniu ladenia bubna.

Z tohto dovodu voli mnoho bubenikov iny sposob "pritlmenia" vrchnej blany bubna. Pouzivaju na to rozne materialy ako hodvabny papier, latka, molitan a ine materialy, ktore jednoducho upevnia na vrchnej blane lepiacou paskou, ktorou jednoducho prelepia prislusny material. Tymto sposobom mozno uspesne odstranit mensie nedostatky v preznievani.

Ale POZOR na mnozstvo tohto "tlmiaceho" materialu, lebo cim viac tohto dodatocneho tlmenia pouzijeme, tym viac sa zvuk bubna bude zdat "tupsi". Preto dajte pozor - niekedy menej znamena viac. Ak to s dodatocnym tlmenim prezeniete, zvuk bubna vam bude viac pripominat zvuk krabice od topanok nez bubon.

Samozrejme rozmiestnenie tychto tychto pomocnych tlmiacich bodov na blane bubna musi byt mimo oblast uderov bubenikovych paliciek.

Pri nahravani takto utlmenych bubnov je potrebne pri ich snimani v malych az tesnych vzdialenosti je najvhodnejsie sa utlmenym castiam vyhnut a nasmerovat mikrofon zasadne na "netlmenu" cast bubna.

muziker
12.11.2008, 20:54
Zajtra si povieme nieco o bubnoch s nazvom KOTLE (angl. TOMS). Pekny vecer.

muziker
13.11.2008, 18:57
Ako som vcera slubil, dnes sa prizrieme na zubok bubnom s nazvom KOTLY (angl. TOMS.)

Bubnov tohto typu byva v suprave bicich nastrojov u jednotlivych bubenikov rozny pocet. Teda ich pocet nebyva presne stanoveny a je len na rozhodnuti toho ktoreho bubenika aky pocet si zvoli do svojho "nadobicka".

Zvycajne sa zauzivali dva kusy - priemeru 12" a 14", ktore maju mensiu vysku (RACK TOMS, TOM TOMS) umiestnenymi nad velkym bubnom (kopak, BASS DRUM) a su upevnene priamo na jeho korpuse.

Okrem tychto sa este pouziva jeden az dva kusy vysoke KOTLY (angl. FLOOR TOMS). Umiestnene su v suprave bicich po pravej strane bubenika vedla "kopaku".

Aby mal bubenik moznost "pestrejsieho" vyberu, zvyknu sa v suprave umiestnit na kovovy stojan po lavej strane "kopaku" dalsie dva kusy mensich priemerov a malej vysky. Zvycajne maju len vrchne blany.

muziker
16.11.2008, 16:46
Pokracovanie KOTLY (angl. TOMS.)

Tento typ bubnov bez spodnej blany sa pri pouziti bodoveho snimania nahrava lepsie z toho dovodu ze ich zvuk mozeme snimat zo spodu (z vnutra bubna. Je to tak preto, lebo tu sa siri plnsi zvuk a naviac sa tu prejavuju slabsie aj presluchy z inych bubnov.

Nasadenie spodnej blany na kotol znamena pre bubenika, ale aj pre zvukara rozdielny pohlad na vec. Z pohladu bubenika sediaceho za bicimi sa moze zdat pritomnost spodnej blany na takomto bubne ako prinos po stranke zvukovej, lebo zvuk sa zda hutnejsi. Je to preto, lebo ho vnimame ako celkovy zvuk vychadzajuci zo vsetkych jeho casti.

Tak isto to pocuje aj posluchac, na urcitu konkretnu vzdialenost od nenazvucenej supravy bicich nastrojov, pripadne sady nazvucenej dvojicou stereo mikrofonov ale umiestnenych vo vacsej vzdialenosti nad supravou bicich nastrojov.

V okamihu ak zacneme nahravat (snimat zvuk) takehoto bubna len v jednom bode a naviac s bezprostrednej vzdialenosti, mame problem. Musime zvolit urcity kompromis, ktoru cast tohoto nastroja budeme povazovat za zdroj prirodzeneho zastupcu celkoveho jeho zvuku. Lebo tu prestavaju platit vsetky pravidla o "hutnosti" a "plnosti" takehoto bubna.

Ak sa teda v nahravacom studiu pri nahravani rozhodneme odstranit spodnu blanu, musime vyriesit okrem ineho aj "drncanie" a ine pazvuky sposobene uvolnenymi elementami spojovacieho systemu zabezpecujucimi napinanie spodnej blany a pripadne ostane konstrukcne casti.

Mozno to riesit tak ich odstranenim alebo "zatlmenim" rezonancii napr. plastelinou alebo inym vhodnym materialom natlacenym do utahovacich matic, alebo pripadne pouzit nahradnu blanu s vyrazenym (vystrihnutym) otvorom ktoru napneme miesto povodnej blany. Tato nahradna blana potom bude udriavat pnutie v upinacich komponentoch tak, ze nic nebude rezonovat.

muziker
16.11.2008, 17:25
Dokoncenie KOTLY (angl. TOMS.)

Ako vsetci vieme, blany mozu byt jednoduche ale aj dvojite. Nech je to uz tak alebo onak, musime venovat dostatocnu pozornost ich spravnemu naladeniu a "zatlmeniu".

Vyraba sa ich velke mnozstvo druhov. Tenke a tvrde blany, ktore maju jasny zvuk s dlhym doznievanim, ale aj hrubsie alebo dvojvrstvove, ktore maju zvuk "hutnejsi" ale "kratsi". Bubenici urcite poznaju aj "zatlmene" typy blan, ktore su plnene tazkym olejom - hovori sa im aj "olejove" blany.

Jednym s oblubenych trikov bubenikov pri ladeni tychto bubnov, je rovnomerne napnuta blana, na ktorej sa uvolni (zlahka) jedna napinacia skrutka, ktora sposobi pokles ladenia bubna po kazdom udere na takto "upravene" napnutie blany.

Ak uz hovorim o blanach, treba tiez podotknut, ze pre pripad nahravania by mali byt vsetky blany v absolutnom poriadku a mali by byt relativne nove, lebo starsie blany maju nehomogenny povrch s peliacinami po uderoch paliciek a preto sa nerovnomerne rozpinaju. To potom sposobuje, ze ton bubna straca na kvalite.

Este sa nakoniec vratim k zatmeniu kotlov. Lahke pritlmenie kotlov mozno previest aj pomocou lepiacej pasky s tlmiacou hmotou. Ale pozor. Vzdy je dobre tlmit zvuk co najmenej, lebo velmi "pretlmene" bubny zneju po pridani dalsich hud. nastrojov velmi neprirodzene v celkovom kontexte.

muziker
16.11.2008, 17:59
Prebrali sme problematiku vsetkych bubnov a aby sme to cele skompletizovali, pridame este ako doplnok "plechy".

Vieme, ze ku kazdej suprave bicich nastrojov patri aj HI-HATKA(citaj haihetka). Ta stoji na stojane s pedalom po lavej strane bubenika. Po zosliapnuti pedalu nohou sa cinely proti sebe zatvaraju (su k sebe pritlacane) a cim je sila vacsia, tym je to tzv. "zasycanie" kratsie.
Hi-hatka je doplnena dalsimi "plechmi" - sadou dvoch, troch alebo aj viac cinelov. Najdolezitejsi z nich je - RIDE (citaj rajd), ktory sa pouziva pre sprievodne rytmy a mensi akcentovany CRASH (citaj kres).

Na trhu je dostupne velke mnozstvo "plechov" roznych znaciek. Najznamejsie su PAISTE, ZILDJIAN, SABIAN, MEINL a dalsie.

Mnohi bubenici si vyberaju z podla specialnych poziadaviek, ale aj podla hrubky jednotlivych cinelov. Menujme aspon HEAVY, MEDIUM a THIN. Tu treba spomenut aj priemery cinelov. Najdolezitejsi je ale zo vsetkeho ich zvuk.

Pre nahravanie v studiu su vhodnejsie predovsetkym "tichsie" typy cinelov. Je to z dovodu mensich problemov s presluchom do kotlov. To vyzaduje vacsie naroky na vybavenie bubenika (ina sada cinelov na zive vystupenie a ina sada do studia).

muziker
16.11.2008, 18:27
Pokracovanie o cineloch:

Jednotlive cinely su uchytene na stojanoch s filcovymi podlozkami a plastovym oblozenim, v ktorom sa cinel musi pohybovat uplne volne, lebo v opacnom pripade moze dojst k jeho poskodeniu, lebo pri vacsom udere nan dojde k vacsiemu vykyvu cinela.

S vacsim vykyvom cinela treba ratat aj pri rozmiestnovani mikrofonov nahravajucich zvuk cinelov (OVERHEAD) a tak ako uz bolo povedane, ovplyvnuju aj ozvucenie kotlov ktore su zvycajne v tesnej blizkosti cinelov.

Rovnako ako dochadza k degradacii (znehodnoteniu) zvuku u starsich a "preliacenych" blan ako som hovoril u kotlov, stracaju aj cinely na svojej priezracnosti zvuku prave usadzovanim prachu a necistot na svojom povrchu a v neposlednom rade aj oxidaciou ich povrchu.

Preto bubenici musia "cas od casu" svoje "plechy" vycistit vhodnymi pripravkami (su v predaji v predajniach s bubenickym "nadobickom"), aby zachovali ich kvalitny zvuk. Mnoho bubenikov pouziva pri manipulacii s nimi zasadne bavlnene rukavice, pretoze odtlacky prstov okrem toho, ze neposobia velmi esteticky, sposobuju aj oxidaciu a tym aj zmenu zvukovych vlastnosti.

Nakoniec este v tejto casti spomeniem "ceresnicku na tortu" vo forme roznych doplnkov supravy bicich nastrojov vo forme najroznejsich perkusnych nastrojov. Najznamejsi asi bude kravsky zvonec. Je to vhodne najma v kapele kde nie je samostatny hrac na perkusie samozrejme za predpokladu technicky zdatneho a napaditeho bubenika v kapele.

muziker
16.11.2008, 18:30
Na nedelny vecer by to bolo hadam aj dost. Zajtra si povieme este o rozmiestneni mikrofonov pri snimani zvuku supravy bicich nastrojov komplexne. Tym zavrsime problematiku bicich nastrojov a prizrieme sa blizsie ostatnym hudobnym nastrojom.

Pettear
16.11.2008, 18:55
Veľmi dobré čítanie, len tak ďalej!

muziker
17.11.2008, 17:49
Konecne som sa "prepracoval" aj ku pokracovaniu tejto temy. V nasledujucich riadkoch sa budem venovat rozmiestneniu mikrofonov pri nahravani a ozvucovani supravy bicich nastrojov.

Podla toho, ci tvoria bicie nastroje dominantnu zlozku v prezentovanom hudobnom zanri, alebo tvoria iba sprievodny nastroj inym hudobnym nastrojom a tiez podla toho, ci vo zvukovej snimke ma byt zvuk bicich nastrojov v maximalnej miere bliziaci sa realnemu zvuku, alebo zvuk bicich ma mat hutny explozivny charakter, su k dispozicii aj rozne sposoby nahravania (snimania zvuku) bicich nastrojov.
(UUUUf, strasne suvetie, ale azda mi to odpustite).

Prakticky vzate je najvernejsie nahratie supravy bicich nastrojov (asi tak ako ju pocujeme v skutocnosti) sa vykona pomocou 2 kusov (stereofonneho paru) kvalitnych mikrofonov, ktore budu umiestnene vo vyske asi 1,5 metra od podlahy a vo vzdialenosti asi 2 az 4 metre od supravy bicich.

Tymto sposobom sa verne zachyti zivy zvuk v danej akustike. Problemy nam ale nastanu v okamihu, ked zacnu hrat v spolocnej miestnosti aj dalsie hudobne nastroje, kedze mikrofony budu samozrejme nahravat (snimat)aj presluchy (preznievanie) z nich.

Jednym z mnohych rieseni v takomto pripade mozu byt aj akusticke zasteny (paravany), alebo akusticky (zvukovo) oddelene (izolacne) kabinky pre ostatne hudobne nastroje. Tento sposob je ale najvhodnejsi pre klasicku hudbu alebo JAZZ. V popmusic a rockovych nahravkach sa ale tento sposob nahravania prakticky nepouziva.

Aj pri klasickej hudbe a JAZZ-e ako uz bolo povedane, sa ale velky bubon (kopak, BASS DRUM) a niekedy aj maly bubon (rytmicak, srotak, SNARE DRUM) "prizvucuje" mikrofonmi snimajucimi tieto bubny "z blizka", pricom sa pocita zo "zmiesanim" (zmixovanim) tohto signalu (ale vacsinou po istych upravach) bud s tymto "priestorovym dvojcatom", alebo s dvojicou (parom) mikrofonov XY, resp. AB (hovorili sme o nich v predoslych prispevkoch v casti o STEREO nahravani), snimajucich zvuk v urcitej vzdialenosti nad supravou bicich nastrojov (tzv. OVERHEADS).

muziker
17.11.2008, 17:58
Aby ste nemali na mna tazke srdce, ze vam tu zahlcujem stranky - dam si do zajtra pauzu a budem pokracovat v ozvucovani bicich. Pekny vecer a dobre citanie.

muziker
18.11.2008, 20:22
Venujme teraz trocha pozornosti bodovemu snimaniu velkeho (basoveho) bubna - BASS DRUM, KICK.

Zakladomm tohto snimania (nahravania) je umiestnenie mikrofonu do vnutra jeho korpusu. Pouzijeme na to specialny mikrofonovy stojan s upevnenym mikrofonom.

Je dolezite si na tomto mieste uvedomit, ze presne umiestnenie a nasmerovanie mikrofonu v tomto pripade vyrazne ovplyvnuje charakter zvuku. Nakoniec rovnako, ako to plati aj u inych akustickych nastrojov.
Z tohoto dovodu zaujemcom o tuto problematiku vrelo odporucam najprv si vsetky moznosti vyskusat, co sa tyka zafarbenia zvuku snimaneho (nahravaneho) bubna. Dokorigovat zafarbenie zvuku snimaneho bubna sa treba snazit az nasledne pomocou EQ (ekvalizera).

Vzdialenost mikrofonu od bodu na ktory udiera palicka na blanu (dotyka sa blany) sa prakticky pohybuje v rozmedzi 5 az 20 cm. Zapamatajte si, ze s klesajucou touto vzdialenostou klesa aj ovplyvnovanie zafarbenia zvuku snimaneho bubna jeho korpusom.
Premenene na drobne - pri vzdialenosti 5 cm medzi mikrofonom a blanou bubna, bude telo (korpus) bubna podstatne menej ovplyvnovat farbu jeho zvuku ako pri vzdialenosti dajme tomu tych 20 cm.
Pri velmi malych vzdialenostiach medzi mikrofonom a blanou tak bude zvuk bubna stracat na prirodzenosti svojho typickeho zvuku.

Na zaciatku experimentovania so snimanim (nahravanim) je dobre umiestnit mikrofon dovnutra bubna (spominali sme v suvislosti s touto cinnostou otvor v prednej blane pri popise velkeho bubna).
Umiestnime ho v korpuse mierne excentricky (mimo os bubna) a nasmerujeme os mikrofonu na miesto kam dopadaju udery palicky na zadnu blanu.
Posuvanim mikrofonu od stredu smerom ku okraju bubna alebo zmenou uhla jeho snimania (nahravania) mozeme zdoraznovat harmonicke frekvencie vytvarane korpusom snimanehom bubna.

Vieme, ze vo vnutri velkeho bubna vznika extremne vysoky akusticky tlak. Preto na jeho nahrávanie musime pouzivat len mikrofony, schopne tento ich "silny signal" spracovat bez skreslenia. Pouzijeme tu jednoznacne dynamicke typy s velkou membranoua so smerovou charakteristikou bud kardioidnou alebo osmickovou. Je to preto, lebo maju velmi dobry prenos "basovych" frekvencii, alebo "spodkov" ako muzikanti radi hovoria.

Najcastejsie pouzivane typy su na zaklade horeuvedenych vlastnosti tieto:

Starsie, ale casom preverene klasicke typy AKG D12, 20 E, alebo novsie D 112, tiez ELECTRO VOICE RE 20, BEYER M 380 alebo M 88.

Mnoho mikrofonov pouzivanych pre nahravanie (snimanie) velkeho bubna ma charakteristicky zdvih (zdoraznenie - zvysenie amplitudy na frekvencnej charaktistike) na frekvenciach okolo 80 Hz, co v nahravke sposobuje "hutnost" zvuku nahravky. Dalsim takymto zdvihom na frekvencnej charaktistike v okoli 3 kHz mozeme zdoraznovat nabeh.

Toto je asi tak vsetko co som chcel povedat ku problematike snimania (nahravaniu) velkeho bubna (kopaku, BASS DRUM a pod.).

muziker
18.11.2008, 21:44
Nahravanie (snimanie) maleho bubna - rytmicaku, srotaku, SNARE DRUM:

Pre nahravanie tohto bubna sa v zvukarskej praxi pouzivaju dynamicke ale aj kapacitne typy mikrofonov. Obidva typy poskytuju dobry zvuk. Kapacitne typy mikrofonov nam davaju u jasne znejucich bubnov - ostrejsi zvuk.

Volba smerovych charakteristik pouzitych mikrofonov vzdy zavisi na konkretnych podmienkach, ale vo vseobecnosti zavisi predovsetkym na hlasitosti ostatnych nastrojov v suprave, ich vzdialenosti od maleho bubna a tiez na tom, ci zamyslate oddelit tento bubon od ostatnych zvukov "gejtom" (GATE).

Mikrofon so smerovou charakteristikou kardioidnou na jednej strane sice obmedzi preznievanie (presluchy) z ostatnych bubnov (co sa tyka urovne). Pretoze ale vacsina zvukov prichadza zo smerov mimo os mikrofonu, presluchy z nich budu mat zafarbenie ovplyvnene nedokonalou frekvencnou charakteristikou.

Mikrofon s gulovou smerovou charakteristikou bude snimat zvuk nielen samotneho maleho bubna, ale aj preznievanie (presluchy) z okolitych nastrojov ako je napr. hi-hatka, tomy a pod. vernejsie ako predosly typ mikrofonu, aj ked tieto presluchy budu mat vyssie urovne ako v predoslom pripade.

Pri pokusoch o snimanie zvuku maleho bubna budeme iste velmi prekvapeni ku akym velkym zmenam v zafarbeni zvuku dochadza pri skusani roznych vzdialenosti snimania a tiez pri snimani roznych casti maleho bubna.
Toto je sposobene tym, ze kazda cast tohto bubna, teda nastroja ako takeho, vyziari do priestoru po udere palicky na hornu blanu uplne odlisny zvuk.

Ake je najlepsie umiestnenie mikrofonu a ake typy mikrofonov je najlepsie pouzit na ozvucenie maleho bubna si povieme zajtra vecer.

muziker
19.11.2008, 18:54
Pokracovanie nahravania (snimanie) maleho bubna - rytmicaku, srotaku, SNARE DRUM:

Ako som slubil, poviem par slov o umiestneni mikrofonu.

Idealnym miestom pre umiestnenie mikrofonu pri nahravani (snimani) maleho bubna je nad vrchnou blanou na mieste, ktore je najpravdepodobnejsie najmenej ohrozene palickami bubenika ale zaroven je vzdialene od vrchnej blany iba niekolko centimetrov.

Nad obrubou hornej blany (hornym kovovym rafikom) maleho bubna (rytmicaku, srotaku, SNARE DRUM) je snimany zvuk jednoznacne jasnejsi a ostrejsi. Smerom od obruby do stredu bubna (blany) sa jasnost a ostrost zvuku straca, pricom naviac hrozi realne nebezpecenstvo poskodenia mikrofonu uderom palickou bubenika.

V tomto pripade vyuzijeme "sluzby" smeroveho mikrofonu a umiestnime ho nad okraj maleho bubna, pricom by mala jeho os smerovat na stred hornej blany.

Pri hre na maly bubon technikou vyuzivajucou skutocnost, ze sa na udere zucastnuje aj kovova obruba bubna (angl. CROSS STICKING), je lepsie os snimacieho mikrofonu nasmerovat presne do bodu, v ktorom sa bubenikova palicka dotyka kovovej obruby maleho bubna.

Ak pouzijeme na snimanie mikrofon s kardioidnou smerovou charakteristikou, musime brat do uvahy to, ako je mikrofon nasmerovany vzhladom ku ostatnym zvukom v suprave bicich nastrojov.
Zdoraznujem, ze najvacsi problem byva s HI-HAT kou. Preto je nasou snahou nahrat (urobit zvukovy snimok) maleho bubna tak, aby tieto presluchy (preznievanie) snimal mikrofon len v minimalnej miere (vieme, ze uplne ich vylucit v nahravke nie je mozne). Teda mikrofon "nasmerovat" tak, aby bol uhol na smerovej charakteristike taky, aky prislucha minimalnej citlivosti kardioidy.

muziker
19.11.2008, 19:21
Dokoncenie nahravania (snimanie) maleho bubna - rytmicaku, srotaku, SNARE DRUM:

Na ziskanie vacsej "ostrosti" zvukoveho prejavu maleho bubna sa casto pouziva pridavny (pomocny) mikrofon, ktorym sa nahrava (snima) zvuk kontaktnych strun spodnej blany (boli popisane pri popise maleho bubna v predoslych prispevkoch).

Tak teda tento zvuk pridavneho (pomocneho) mikrofonu sa v mixazi primiesava ku hlavnemu zvuku tohto bubna. Samozrejme po otoceni faze o 180° (stupnov).

V niektorych pripadoch vsak takto ziskany zvuk ma charakter prilis "chrastivy", preto niektori zvukari zvyknu tento pridavny (pomocny) mikrofon umiestnovat do blizkosti spodnej kovovej obruby (rafiku spodnej blany maleho bubna).

V niektorych pripadoch byva tento mikrofon umiestnovany aj zboku (ku korpusu) maleho bubna do blizkosti otvoru na vyrovnavanie vnutorneho tlaku v malom bubne.

Su zname tiez rozne pokusy o snimanie zvuku maleho bubna z jeho vnutra. V tomto pripade ide skor o experimentovanie v konkretnom a uzko spolupracujucom time. V kazdom pripade to chce cas a hodne trpezlivosti s pridavkom potrebnych znalosti z tejto problematiky.

Medzi najcastejsie pouzivane a najoblubenejsie mikrofony pre snimanie zvuku maleho bubna patria zname typy ako napr.: SHURE SM 57, AKG C 414 B, BEYER M 201, NEUMANN KM 84 a dalsie zname aj menej zname typy. Experimentovaniu v tomto ohlade sa medze nekladu.

kamzik
19.11.2008, 19:32
muziker, obrovska vdaka za tieto prispevky.
mam este jednu otazku.
pri pouziti stereofonneho paru mikrofonov, kt. su umiestnene tie 2-4 metre od bicich je potrebne este prizvucovat bass drum mikrofonom v jeho korpuse alebo tieto 2 mikrofony nasnimaju dostatocne aj kick?
dakujem

muziker
20.11.2008, 15:45
muziker, obrovska vdaka za tieto prispevky.
mam este jednu otazku.
pri pouziti stereofonneho paru mikrofonov, kt. su umiestnene tie 2-4 metre od bicich je potrebne este prizvucovat bass drum mikrofonom v jeho korpuse alebo tieto 2 mikrofony nasnimaju dostatocne aj kick?
dakujem

Ak si pozorne cital, co som sa snazil v tych clanockoch povedat, iste si das aj sam odpoved na svoju otazku.

Ak chces dobre nazvucit rockovu kapelu s vyraznymi bicimi, treba v kazdom pripade pouzit celu sadu mikrofonov na ozvucenie bicich pri zivom vystupeni, ale aj pri nahravani v studiu. Dosiahnes tak jasny a cisty zvuk u kazdeho bubna a cinelov (v mixazi si potom nastavis urovne jednotlivych nastrojov a pripadne upavis ich zvuk korekciami a pripadnymi efektami podla vlastneho uvazenia).
Ten par stereo mikrofonov by ti stacil len pri povedzme nahravani rydzo akustickych nastrojov v studiovych podmienkach.

Inak bude ten zvuk dost "suchy" a nevyrazny. Hrozi ze zvuk bicich sa v zvukovej snimke strati v ostatnych zvukoch. Vyskusaj si to a posud sam. Zavisi to hodne na technickom vybaveni ale aj na jednotlivych muzikantoch. Dost tomu ale pomoze zvukar ak ma moznost zasahovat do zvuku jednotlivych nastrojov.

PS1984
20.11.2008, 16:01
Chcel by som vyjadriť obrovskú vďaku za tieto cenné informácie... Dúfam, že to bude ďalej pokračovať (takto sa aspoň trochu rieši ten problém, že zvukári nevychovávajú svojich nasledovníkov).

Dal som si tú námahu a celé som to hodil do word-u.. zatiaľ je toho 39 strán. Takže ak sa to dokončí bude z toho pekná príručka plná praktických rád.

Ešte raz vďaka

muziker
21.11.2008, 17:55
Aby sme postupili troska dopredu, dnes si povieme nieco o nahravani (snimani zvuku) kotlov - angl. TOMS.

Tento typ bubnov budene nahravat podobnou technikou aku sme pouzili pri malych bubnoch - SNARE.

Vzdialenost mikrofonu od snimaneho bubna budeme volit v rozpati 5 az 15 centimetrov, pricom mikrofon budeme umiestnovat nad okrajom snimaneho bubna (v tomto pripade TOM).

Ak budeme mikrofon posuvat smerom ku blane bubna, s klesajucou vzdialenostou sa samozrejme viac a viac bude uplatnovat rezonancia blany na ukor celkoveho priroszeneho zvukoveho prejavu snimaneho bubna.

V pripade ak na snimanom bubne (TOM) bude chybat spodna blana mozno predmetny bubon nahravat (snimat jeho zvuk) aj z jeho spodnej casti. Mikrofon v tomto pripade mierne zasunieme dovnutra bubna asi tak, ako sme to spominali pri velkom basovom bubne (BASS DRUM, KICK).

V niektorych pripadoch je mozne nahravat (snimat) jednym mikrofonom aj dva kotle (TOMS). V takomto pripade musime umiestnit mikrofon vo vacsej vzdialenosti. Je to preto, aby sa nahraval (snimal) zvuk oboch bubnov - kotlov priblizne na rovnakej urovni (v rovnakej intenzite).
Negativnou strankou tohto sposobu snimania je ale podstatne vyssi podiel presluchov (preznievania zvuku) z ostatnych bubnov v suprave.

Pre snimanie zvuku kotlov sa pouzivaju tak dynamicke ako aj kapacitne mikrofony (lepsie definovany ATTACK) so smerovou charakteristikou kardioidnou, pripadne gulovou. Vyhody a nevyhody su v tomto pripade rovnake ako u maleho bubna - SNARE.

Casto pouzivane typy mikrofonov v tomto pripade su zase stare zname typy ako napr. SHURE SM 57, SENNHEISER MD 421 U, BEYER M 201 a mnoho dalsich.

muziker
21.11.2008, 18:05
Tymto sme zavrsili nahravanie (snimanie zvuku) bubnov ako takych, ale ostala nam este problematika tykajuca sa nahravania (snimania zvuku) cinelov - HI HAT, CRASH, RIDE, pripadne dalsie perkusne nastroje, ako som ich popisal pri opise jednotlivych casti supravy bicich nastrojov.

muziker
21.11.2008, 19:51
Zvuk cinelov (plechov) sa vo vacsine pripadov nahrava parom STEREO – fonnych kvalitnych kapacitnych mikrofonov (angl. OVERHEADS).

Cas od casu sa stane, ze potrebujeme dodatocnym mikrofonom prizvucit nejaky nevyrazny, alebo pripadne „bokom“ stojaci cinel v suprave bicich nastrojov. Tu potom plati zname pravidlo (spomenuli sme ho v casti venovanej STEREO nahravaniu), ze pri nahravani (snimani zvuku) systemom AB by mali byt mikrofony vzdialene od seba aspon 3 x dalej, ako je ich vzdialenost od cinelov .

Ak vsak chceme obmedzit presluchy (preznievanie), alebo ak chcete snimanie susednych bubnov v suprave bicich nastrojov, bude potrebne u uz spominanych mikrofonov potlacit az uplne odrezat cele spodne zvukove pasmo od urcitej frekvencie.

Ak ake nie su cinely umiestnene od seba v extremne velkej vzdialenosti od seba, mozeme pri nahravani vyuzit vyhody nahravania systemom XY (popisali sme si ho par clankov do zadu v casti pojednavajucej o stereofonom nahravani mikrofonmi). Mikrofony musia navzajom zvierat uhol v rozmedzi 45° az 60°.

Touto metodou nahravania (snimania zvuku) sice na jednej strane nedosiahneme taku velku sirku stereofonneho obrazu ako je to v pripade vacsich vzdialenosti oboch mikrofonov. Na druhej strane sa vsak uplne vyhneme akymkolvek fazovym problemom (boli popisane v casti venovanej mikrofonom a efektu hrebenoveho filtra).

muziker
23.11.2008, 19:57
Dnes si najprv povieme nieco o nahravani (snimani) zvuku - HI - HAT ky.

Zvuk Hi-hatky je dobre snimat kvalitnejsim kapacitnym mikrofonom, ktory dobre prenasa vysoke frekvencie.

Mikrofon umiestnime nad hornym cinelom hi-hatky a jeho os nastavime na bod, na ktory bubenik udiera palickami na horny cinel hi-hatky. Takymto nastavenim mikrofonu sa dosiahne zdoraznenie aj jemnych nuanci hry bubenika.

Vzdialenost mikrofonu ako aj snimaci uhol (nasmerovanie osi mikrofonu) je potrebne volit vzdy tak, aby sme sa pri snimani (nahravani) vyvarovali narazov vzduchu na kapslu mikrofonu (pisal som o tom v kapitolke o mikrofonoch, v casti o kapacitnych mikrofonoch). Tieto narazy vzduchu totiz vznikaju pri kazdom uzavreti hi-hatky (po zosliapnuti pedalu ovladajucom hi-hatku).

Dolezite je aj to, aby mikrofon len v minimalnej miere snimal zvuk kotlov (TOMS) a basoveho bubna (KICK, BASS DRUM), lebo tieto sa nachadzaju mnohokrat v jej tesnej blizkosti.

Hi-HAT-ku je mozne tiez snimat (nahravat) aj zo spodnej strany. Aj tu je potrebne sa s tym trocha "vyhrat" aby sme nasli idealny zvuk podla nasich predstav. Preto experimentovaniu s umiestnenim mikrofonu sa zrejme nevyhneme.

Medzi najcastejsie pouzivane mikrofony na tejto pozicii patria aj napr. AKG C 414 B, AKG C 451, ale aj NEUMANN KM 84 a dalsie.

muziker
23.11.2008, 20:14
Este si povieme par slov o snimani perkusnych nastrojov (ako som uz spominal - sem patri napr. oblubeny kravsky zvonec a dalsie ine nastroje).

U nahravania (snimania zvuku) perkusnych nastrojov sa riadime tymi istymi pravidlami ako pri ostatnych jednotlivych nastrojoch v suprave bicich nastrojov, ak su tieto perkusie pevnou sucastou supravy, v ktorej dochadza ku znacnemu preznievaniu (presluchu) jednotlivych nastrojov.

Preto je vnevyhnutne najst vzdy taky bod na nastroji, v ktorom snimanie zvuku daneho nastroja zblizka dava co najvernejsi zvuk nastroja.

Ak su perkusne nastroje oddelene od zakladnej supravy bicich nastrojov, mozeme na snimanie vyuzit aj vacsiu vzdialenost medzi mikrofonom a snimanym nastrojom. Tato vzdialenost moze dosiahnut az 1 meter, pripadne i viac. Riadime sa hlavne tym, aby sme nasli najvhodnejsi snimaci uhol v konkretnej akustike studia (miestnosti) za ucelom dosiahnutia co najprirodzenejsieho vysledneho zvuku - je potrebne skusat, skusat a skusat.

muziker
23.11.2008, 20:50
Na zaver o snimani bicich nastrojov este par poznamok:

Ak sa vam zda, ze po vasom nahrani (nasnimani zvuku) supravy bicich nastrojov je celkovy zvuk podstatne horsi v porovnani s inymi nahravkami (napr. znamych zahranicnych nahravok), tak nezufajte.
Uvedomte si vsak, ze tie super nahravky su vyslednym produktom spickovej muzikantskej techniky, spickovej sady perfektne naladenych a rozmiestnenych bicich nastrojov s ktorou sa "vyhral" skuseny odbornik. Naviac zvukova snimka sa natacala vo vybornej studiovej akustike, v ktorej i napriek obrovskym skusenostiam celeho timu podielajucom sa na nahravani, vsetko zavisi na mnohych hodinach priprav a experimentovani pri hladani idealneho sposobu nahravania (snimania) zvuku.

V suvislosti s tym si musime uvedomit aj skutocnost, ze ani najkvalitnejsie mikrofony a ostatna technika neurobia ziadne zazraky zo zvukom bubnov ak tie nie su v poriadku. Lebo zle znejuci nastroj bude znie zase len zle aj po sebelepsom nahravani (nasnimani). Mnohokrat, ak vezmeme do uvahy vernost prenosu, bude vysledny zvuk este horsi po prenose vsetkych nedostatkov.

Na posledne riadky prosim nikdy nezabudajte.

Tymto povazujem problematiku tykajucu sa nahravania (nasnimania) zvuku supravy bicich nastrojov za uzavretu a v nasledujucom clanocku sa budem venovat inym nastrojom.
Napriklad urobim radost basgitaristom a popisem "finesy" nahravania zvuku basgitary.

PavolzoZA
23.11.2008, 21:19
super citanie :)

muziker
24.11.2008, 20:58
Kedze sme skoncili temu nahravania supravy bicich nastrojov a slubil som ako nasledujucu temu nahravanie basgitary, nech sa paci.

V praxi je najbeznejsim sposobom nahravania zvuku basgitary pouzivany ten, kde je nastroj (basgitara) priamo zapojena do mixazneho pultu (aktivna elektronika), alebo zapojenie cez DI-BOX, pripadne mozeme vyuzit pritomnost linkoveho vystupu (LINE OUT) na nastrojovom zosilnovaci ci kombe.
Basovy box v nahravacom studiu potom vacsinou sluzi len ako odposluch. Pripadne moze posluzit este ako zdroj zvuku pre kombinovane nahravanie pre dosiahnutie zivsieho zvukoveho prejavu nastroja pri pripadnom primiesani priameho zvuku ako som to uviedol v predoslom odstavci so zvukom snimanym mikrofonom s basoveho boxu. Tu musime dat pozor na spravne sfazovanie zvukov, aby sa zvukovy signal z mikrofonu nedostal do protifazy priameho signalu.

Na tento druh nahravania (snimania) zvuku basgitary su vhodne vsetky dynamicke mikrofony s velkou plochou membrany, ktoré velmi dobre pracuju na nizkych frekvenciach zvukoveho spektra. Pisal som o nich aj v suvislosti s nahravanim zvuku basoveho (velkeho) bubna - angl. BASS DRUM, KICK.

Pri snimani zvuku mikrofonom z tesnych (malych) vzdialenosti od boxu (reproduktora) musime velmi pozorne zvazit vplyv tzv. PROXIMITY efektu. Pri vacsich vzdialenostiach mikrofonu od boxu (reproduktora) sa zase zacnu uplatnovat vo vacsej miere rozne odrazy od podlahy a od stien, co sa prejavi na nizkych frekvenciach (hlbokych tonoch). Je to tym, ze vznikajuce fazove posuny vplyvom odrazov sa mozu dost negativne podielat na ovplyvnovani kvality vysledneho zvuku.

Vyslovne z tohto dovodu sa nikdy neodporuca postavit bas box (basovu aparaturu) v nahravacom studiu blizko ku stenam alebo do rohov miestnosti a podobne.

muziker
24.11.2008, 21:31
Pokracovanie nahravania basgitary:

Ak mame v studiu pri nahravani k dispozicii kombinaciu dobrej hracskej techniky s dobrym nastrojom osadenom kvalitnymi strunami ani sa velmi nemusime snazit o nejake velke experimentovanie vo zvukarskej praci.

V pripade vacsej dynamiky hry, alebo pri castejsej zmene sposobu hry basgitaristu nam preukaze neocenitelnu sluzbu vhodne nastaveny kompresor dynamiky (povieme si viac o nom v casti venovanej efektom).

Dozvuk (HALL) sa az na vynimku solovych partov na basovej linke velmi nepouziva. Ak vsak dospejete k presvedceniu vyuzit vo zvukovej snimke ciastocne aj priestor miestnosti studia, bude vhodne potlacit (odrezat) u priestorovych mikrofonov spodne (nizke) pasmo. Ak to neucinime, vysledny zvuk nahravky sa stava malo citatelny az vobec necitatelny. To majte vzdy na pamati.

Pripadne korekcne upravy ponechame az na fazu mixaze. Ak sa zamyslate preco by ste nemohli v tejto faze spracovania zvukovej snimky vykonat korekcie, tak pamatajte, ze vsetko co sa vam moze javit ako dobre zafarbenie zvuku v nahravke samostatneho nastroja, nemusi uz platit v spojeni s ostatnymi nastrojmi a vysledny zvuk moze mat velmi daleko ku idealu.

Pridavanim, alebo naopak odoberanim uzkych pasiem (u tretinooktavovych EQ - ekvalizerov, ktore vysvetlim neskor v casti venovanej efektom) v oblasti hlbok (BASS), alebo nizsich stredov (LO-MID) je ovplyvnovana hlasitost niekolkych konkretnych tonov. Tie by sa nam mohli pri mixazi jednoducho vo vyslednej zvukovej snimke "stracat", alebo prejavovat sa ako urcite rezonancie (kmitanie).
Z tychto dovodov je potom lepsie sa takymto upravam vo zvukovej snimke radsej vyhnut.

muziker
24.11.2008, 21:49
Dokoncenie nahravania basgitary:

Pri snimani zvuku bas boxu, nasmerujeme mikrofon na membranu reproduktora. Trocha sa s tym "pohrame" a skusime smerovat os mikrofonu smerom od stredu ku okraju membrany a zaroven menit uhol mikrofonu aby bola jeho os priblizne rovnobezna s kuzelom membrany. Najdeme si tak zvuk bliziaci sa co najvernejsie predstavam idealneho zvuku. s vzdialenostami poexperimentujeme ako uz bolo povedane


Najcastejsie pouzivane typy su na zaklade horeuvedenych vlastnosti tieto:

Starsie, ale casom preverene klasicke typy AKG D12, 20 E, alebo novsie D 112, tiez ELECTRO VOICE RE 20, BEYER M 380 alebo M 88.

Toto by mohlo byt asi vsetko, co v kocke mozno povedat na uvedenie do problematiky nahravania basgitary.

Zajtra si povieme nieco o nahravani gitary ako takej. Pekny vecer.

muziker
26.11.2008, 16:02
Ako som slubil naposledy, povieme si aj o nahravani (snimani) zvuku elektrickej gitary.

Na uvod tejto temy sa patri nazriet aj do pociatkov ery elektrickej gitary. Ta mala do doby a pocas nastupu pop music a samozrejme aj big beatu ci rocku (aby som nezabudol na priaznivcov vsetkych hud. smerov) svoju povodnu ulohu ako sprievodny (doprovodny) nastroj s pripadnymi solovymi partmi v orchestroch a skupinách s klavesovymi a dychovymi nastrojmi.

V dobach nastupu uz spominanej rockovej ery znamej aj ako zlatej ery gitary jej pribuda nove uplatnenie v hardrockovych a metalovych skupinach (kapelach).

Preto v aranzmanoch, kde sa gitara vyskytuje v pozicii doplnkoveho nastroja je mozne vyuzit pomerne jednoduche sposoby snimania jej zvuku, bez potreby vacsieho experimentovania.

Ina situacia nastava v pripade kapiel, ktore maju svoj celkovy vyraz zalozeny na gitarovom zvuku. Je to preto, lebo mnohokrat sa v takejto nahravke ani nevyskytuju ziadne ine harmonicke a melodicke nastroje. Potom je vytvorenie idealneho zvuku nahravky mnohokrat pomerne zlozitou zalezitostou pre nejedneho zvukoveho majstra.

Konecny zvuk potom nezavisi len na samotnom hudobnom nastroji (v nasom pripade je to el. gitara) ako takom, ale aj na pouzitom zosilnovacom retazci (PREAMP, POWER AMP, BOX). Ale aj na type skreslenia. Samozrejme hodne ovplyvnuje vysledny zvuk aj akustika miestnosti v ktorej sa vykonava nahravanie. Nezanedbatelne je aj spravne umiestnenie repro boxu v priestore miestnosti. V neposlednej miere vysledny zvuk podstatne ovplyvnuje aj sposob akym sa na tento nastroj (el. gitara) hra.

muziker
26.11.2008, 16:50
Ked sme uz pri uvodnych slovach na tejto teme, nesmieme zabudnut povedat si nieco aj o gitarovych reproduktorovych boxoch.

Zasadou uz tradicnou u gitarovych reproboxov je pouzitie urcitych velkosti reproduktorov a to 10" (desatpalcovych) a 12" (dvanastpalcovych) reproduktorov (vacsie 15" sa neujali - su velmi "pomale" v reakciach vzhladom na hmotnost systemu. Pouzivaju ich vsak basaci). Mensie ako 10" sa prakticky nepouzivaju (s vynimkou lacnych hraciek pre zacinajucich adeptov gitaroveho umenia. Su vacsinou azijskej produkcie za par korun a bez poriadneho zvuku, co je pochopitelne vzhladom na ich konstrukciu).

Gitarove reproduktory maju sice z pohladu HI-FI (verny zvuk) obmedzeny frekvencny rozsah, co ale v pripade el. gitary vobec nie je ziadny handycap, lebo frekvencny rozsah gitary si v pohode vystaci s rozsahom 70 Hz - 5 000 Hz. Charakteristicke zosilnenie maju gitarove reproduktory zvycajne v oblasti 2 000 - 3 000 Hz. Frekvencna charakteristika kazdeho reproduktora individualne je k dispozicii napr. na katalogovych listoch alebo www. strankach jednotlivych vyrobcov.

Co sa tyka pouzivanych impedancii gitarovych reproduktorov, najviac sa ujali 8 Ohm a 16 Ohm. Okrem tychto impedancii je este znama aj 4 Ohm, tato sa vsak u gitarovych reproduktorov velmi neujala.
Je to vsak hodne osemetna vlastnost reproduktorov, pretoze je silne frekvencne zavisla. V praxi to znamena, ze ten isty reproduktor bude mat inu impedanciu pri roznych frekvenciach ktore reprodukuje a ako vieme el. gitara ma predsa nejaky ten frekvencny rozsah.

Este treba spomenut char. citlivost (angl. SENSITIVITY) - ta by sa mala blizit 100 dB (jednotka decibel).
Tu chcem upozornit na skutocnost, ze kazdych 3 dB citlivosti naviac sa prejavi vo zvyseni akustickeho tlaku a tak ma posluchac pocit dvojnasobneho vykonu.

Ako priklad uvediem, ze pri napr. 10 W vykone zosilnovaca a tiez reproduktora s citlivostou napr. 96 dB je pocit hlasitosti jednotkovy, ale pri pouziti toho isteho zosilnovaca a reproduktora rovnakeho vykonu ale s citlivostou 99 dB budeme mat pocit dvojnasobnej hlasitosti.

Vyrazne prebudeny, harmonicky skresleny zvuk vyzarovany gitarovymi reproduktormi je dost znacne agresivny a ostry. No vzhladom na obmedzeny frekvencny rozsah na hornej casti frekvencnej charakteristiky (povedzme - vysky) vsak gitara nemusi zniet velmi "bzucivo", lebo vyssie harmonicke frekvencie nie su prenasane.

Prave z tohto dovodu sa do gitarovych boxov nepridavaju ziadne vysokotonove reproduktory, lebo tato, aj ked "mizerna a okliestena" frekvencna charakteristika, je presne to, co potrebuje kazda gitara s prebudenym (skreslenym) zvukom. Lebo nezbudnite, ze gitara je "stredovy" nastroj.

muziker
26.11.2008, 17:17
Dnes vecer by som este chcel povedat par viet o gitarovych repro boxoch.

Gitarove boxy sa vyrabaju v dvoch zakladnych vyhotoveniach.
Su vyhotovene bud ako celkom uzavrete boxy, alebo ako len ciastocne uzavrete. Tie byvaju vzadu ciastocne otvorene. Dosiahne sa tym hutnejsi zvuk gitary.

Vacsina gitarovych boxov je umyselne konstruovana tak, aby pri vyssom vykone "pridavali" do svojho zvukoveho prejavu naviac este urcite charakteristicke skreslenie.
To ma za nasledok, ze pri vyssich hlasitostiach (VOLUME na doraz do prava na hlave) zneju inak ako pri malych hlasitostiach (potichu).

Pozna to kazdy gitarista, ktory sa vyziva v "stavnatom" zvuku svojej gitary cez vytaveny zosik (tymto pozdravujem vsetkych majitelov 100 W MARSHALL stack-ov). Vyssie uvedene je akymsi hnacim motorom pre rockovych gitaristov, co ich nutka, aby hrali "na doraz".

To vsak v kazdej kapele sposobuje probleny z hladiska vyrovnanych pomerov (hlasitosti) jednotlivych nastrojov, preto je to v kapele jav dost neziaduci.

Medzi najoblubenejsie reproduktory osadzovane do gitarovych boxov patria vyrobky fi. CELESTION (spravne citaj SELESTYON, nie SELEJSN). Do svojich boxov ich osadza znama fi. MARSHALL. V USA su okrem nich velmi zname aj JENSEN (s oblubou ich pouziva dlhe roky napr. FENDER). Mnoho gitaristov pouziva vo svojich boxoch aj reproduktory zn. FANE, JBL a ine.

muziker
26.11.2008, 17:38
Pokracovanie o gitarovych boxoch:

Reproduktorove systemy vyuzivajuce viac reproduktorov v boxe zneju pomerne odlisne v porovnani s malymi kombami osadenymi jednym az dvoma reproduktormi.

Je to hlavne vdaka vacsiemu objemu reproduktoroveho systemu s viac zabudovanymi reproduktormi, co samozrejme prinasa hutnejsi zvuk v spodnom pasme.

Dalsim dolezitym aspektom je aj ovplyvnenie zvuku u tychto systemov tzv. efektom hrebenoveho filtra vznikajuceho vplyvom fazovych posunov medzi jednotlivymi prvkami (reproduktormi) v sustave (boxe). Spominany efekt hrebenoveho filtra som spominal v casti venujucej sa nahravaniu mikrofonmi v STEREO rezime, kde bo tento efekt vysvetleny.

Zajtra si povieme nieco o pouzivanych zosilnovacoch gitaristami.

dominoo
26.11.2008, 18:32
Mam problem s rucne robenym zosilovacom, po zapnuti stale svieti kontrolka error, cim to moze byt? Doteraz standartne po zapnuti sa zosilovac ako keby "nacitaval", potom sa za jemneho tuknutia prepol do cinneho stavu.. Dakujem za rady

PetoXYZ
26.11.2008, 22:35
Mam problem s rucne robenym zosilovacom, po zapnuti stale svieti kontrolka error, cim to moze byt? Doteraz standartne po zapnuti sa zosilovac ako keby "nacitaval", potom sa za jemneho tuknutia prepol do cinneho stavu.. Dakujem za rady

co je to za zosilovac? nejak ho blizsie popis, tranzistor, elektronka? nieco blizsie s tohoto sa neda vycitat kde by mohla byt chyba

dominoo
27.11.2008, 06:54
co je to za zosilovac? nejak ho blizsie popis, tranzistor, elektronka? nieco blizsie s tohoto sa neda vycitat kde by mohla byt chyba

S tym je problem, ze je rucne robeny, elektronka, mozem poslat fotky alebo neviem.. Ja som ho nekupoval.. :( Da sa nejak aspon priblizne povedat, ze v com to je? Ci nejaky zly spoj alebo co?

PetoXYZ
27.11.2008, 10:00
S tym je problem, ze je rucne robeny, elektronka, mozem poslat fotky alebo neviem.. Ja som ho nekupoval.. :( Da sa nejak aspon priblizne povedat, ze v com to je? Ci nejaky zly spoj alebo co?

moj dohad, ked je to elektronka tak ta kontrolka error moze hlasit stav elektroniek, pred tym sa asi museli dako nazhavit a az potom sa zapol, mozno sa daka elektronka odpalila alebo co, moze byt vela moznosti, zalezi na tom co vsetko ten error moze hlasit, keby si dake funkcie vedel, takto je to tazko aspon pre mna, mozno daky mozog ti tu hned povie kde je chyba :) keby to bol moj zosilovac, vypnem ho rozoberiem a idem podla nosa, ak nieco smrdi zhoreninou vies kde je problem, ak sa javi vsetko v pohode tak by som vzal nejaky stlaceny vzduch potazmo vysavac a skusil ocistit od prachu, to vsak neodporucam ak si niesi isty svojim konanim...

dominoo
27.11.2008, 15:32
och, omg, sorry, to je tranzistor, meni to nieco na situacii?

PetoXYZ
28.11.2008, 09:40
mozno meni mozno nie :) tak jedno vieme iste, pricinou chyby niesu elektronky :-D nenasla by sa schema? mal by si skusit zaniest ho niekomu kto sa zaujima pripadne studuje elektrotechniku, nech sa pozrie na to, premeria to pripadne pocucha :) ja ti takto neviem velmi pomoct :(

dominoo
28.11.2008, 14:12
jj, to s tym zosilovacom sa asi neda poradit cez net... Ale mam problem aj s druhym :D Tiez rucne robeny, myslim, ze elektronkovy, ale to je jedno v tomto pripade... Ide o to, že nejde jeden vystup na reproduktory... Tie kolliky su akokeby uvolnene, viac menej sa pohybuju...
http://img155.imageshack.us/my.php?image=dscf5939tn1.jpg

Ked zapojim reproduktor, chvilu ide, potom zacne pravidelne buchat a bzucat..

//kua ako tu mam normalne vlozit obrazok?

PetoXYZ
28.11.2008, 14:30
jj, to s tym zosilovacom sa asi neda poradit cez net... Ale mam problem aj s druhym :D Tiez rucne robeny, myslim, ze elektronkovy, ale to je jedno v tomto pripade... Ide o to, že nejde jeden vystup na reproduktory... Tie kolliky su akokeby uvolnene, viac menej sa pohybuju...
http://img155.imageshack.us/my.php?image=dscf5939tn1.jpg

Ked zapojim reproduktor, chvilu ide, potom zacne pravidelne buchat a bzucat..

//kua ako tu mam normalne vlozit obrazok?

treba kupit nove, dat kamaratovy ktory ma rad vonu kolofonie a pajkovacku, a vymenit ak je to vada tych kolikov

muziker
28.11.2008, 17:52
Chvilu som sledoval, co z tohto vznikne, ale zdá sa ze riesenie neprichadza.Trocha si to teda zhrnme.
Zacalo to takto:
- Mam problem s rucne robenym zosilovacom, po zapnuti stale svieti kontrolka error, cim to moze byt? Doteraz standartne po zapnuti sa zosilovac ako keby "nacitaval", potom sa za jemneho tuknutia prepol do cinneho stavu.. Dakujem za rady.
- co je to za zosilovac? nejak ho blizsie popis, tranzistor, elektronka? nieco blizsie s tohoto sa neda vycitat kde by mohla byt chyba.
- S tym je problem, ze je rucne robeny, elektronka, mozem poslat fotky alebo neviem.. Ja som ho nekupoval. Da sa nejak aspon priblizne povedat, ze v com to je? Ci nejaky zly spoj alebo co?
- moj dohad, ked je to elektronka tak ta kontrolka error moze hlasit stav elektroniek, pred tym sa asi museli dako nazhavit a az potom sa zapol, mozno sa daka elektronka odpalila alebo co, moze byt vela moznosti, zalezi na tom co vsetko ten error moze hlasit, keby si dake funkcie vedel, takto je to tazko aspon pre mna, mozno daky mozog ti tu hned povie kde je chyba keby to bol moj zosilovac, vypnem ho rozoberiem a idem podla nosa, ak nieco smrdi zhoreninou vies kde je problem, ak sa javi vsetko v pohode tak by som vzal nejaky stlaceny vzduch potazmo vysavac a skusil ocistit od prachu, to vsak neodporucam ak si niesi isty svojim konanim.
- Och, omg, sorry, to je tranzistor, meni to nieco na situaci?
- mozno meni mozno nie tak jedno vieme iste, pricinou chyby niesu elektronky :-D nenasla by sa schema? mal by si skusit zaniest ho niekomu kto sa zaujima pripadne studuje elektrotechniku, nech sa pozrie na to, premeria to pripadne pocucha ja ti takto neviem velmi pomoct.
- jj, to s tym zosilovacom sa asi neda poradit cez net... Ale mam problem aj s druhym Tiez rucne robeny, myslim, ze elektronkovy, ale to je jedno v tomto pripade... Ide o to, že nejde jeden vystup na reproduktory... Tie kolliky su akokeby uvolnene, viac menej sa pohybuju...
http://img155.imageshack.us/my.php?i...scf5939tn1.jpg

Ked zapojim reproduktor, chvilu ide, potom zacne pravidelne buchat a bzucat.

- treba kupit nove, dat kamaratovy ktory ma rad vonu kolofonie a pajkovacku, a vymenit ak je to vada tych kolikov.
================================================== ==================

Záver:
Z predosleho vyplynulo, ze ide o polovodičový zosilnovac ci uz osadeny tranzistormi alebo integrovanými obvodmi. Autor problemu vylucil elektronkovy zosilnovac (ak su pochybnosti staci demontovat horny kryt a vsetko je hned jasne).

Podla toho ako bolo popisane „startovanie“ zosilnovaca je zrejme riesene tzv. SOFT START-om cez prislusny obvod.
Najjednoduchsia kontrola bude preto po odobrati prislusnych krytov a nejakým univerzalnym meracím pristrojom schopnym merat striedave napatie sietove smerom od sietovej snury cez jednotlive komponenty az po primarne vinutie sietoveho transformatora. Ak je vsetko potial OK, treba skontrolovat cinnost zosilnovaca ako takeho. Obavam sa, ze bez schemy si s tym poradi len skuseny elektronik.
Ak s tym nemas skusenosti (a podla toho co tu citam, tak asi nie), neries to, ale obrat sa na niekoho vo svojom okoli, kto ti pomoze v rieseni tvojho problemu.

Este k tomu druhemu (o ktorom si myslis ze je elektronkovy) s problematickym výstupným konektorom na reproduktory.
Plati to co v predoslom pripade – zistit aky je to vlastne zosilnovac (dole kryt a pozriet ci tam zhavia elektronky a odpisat si ich typy) , zohnat schemu. Ak je to vseto mimo teba, obratit sa na skuseneho elektronika. Ak mas problemy s elektronikou, a nevies co ta v takom zosilnovaci caka, daj pozor lebo anody elektronok su napajane vysokym napatim a tak mozes prist lahko k urazu elektrickym prudom!!!

O uvolnených kolikoch konektora – ide podla fotky o XLR konektor – trojkolik, medzi muzikantami nazyvany aj „kanon“ co je sice nespravne ale zauzivane. Tieto konektory su bezne dostupne asi za 30.- SK v kazdej predajni s elektronickými suciastkami ale aj v predajniach s hudobnymi nastrojmi. Pod nimi na fotke su bezne pristrojove svorky, ktore su taktiez bezne dostupne a v cene asi ako XLR.

Ak skusis urobit dobre fotky z vnutra zosilnovaca vratane detailov, možno sa nam z nich podari identifikovat typ zosilnovaca a podla toho aj vyhladat schemu. V tejto fazi by uz nemalo robit problem odstranit zavadu.

Neviem ci som sa vyjadril dost jasne. Ak je este nejaky problem, nanes ho a skusim dat vysvetlenie. Za kazdych okolnosti sa do opravy nepustaj ak nevies co cinis.

muziker
28.11.2008, 20:07
Ako som naposledy (predvcerom) slubil, najprv uvediem par slov o zosilnovacoch.

Vacsina rockovych gitaristov uprednostnuje zosilnovace osadene elektronkami (lampace).
Je to preto, lebo vytvaraju harmonicke skreslenie zvuku el. gitary ktore sa ludskemu uchu javi ako prijemnejsie.
Naviac maju niektore dalsie vlastnosti, ktore sa snazia napodobnit (dosiahnut) aj niektori vyrobcovia polovodicovych (tranzistorovych) zosilnovacov.

Tu by sa patrilo podotknut, ze elektronkove zosilnovace (lampace) ktore pracuju pri plnom vybudeni (v muzikantskej hantyrke - VOLUME na doraz do prava) zneju vdaka pridavnemu skresleniu v koncovom (vykonovom) stupni do istej miery inak ako pri nizsom vykone (mensom vybudeni vykonoveho alebo koncoveho stupna ak chcete).

Tychto par viet berte ako uvod do nadchadzajucej casti, ktora bude pojednavat o vhodnych typoch mikrofonov pre nahravanie (snimanie) zvuku gitary, resp. snimani jej zvuku z gitaroveho repro boxu.

muziker
28.11.2008, 20:25
Vhodne typy mikrofonov pre snimanie zvuku gitary.

Ako som uz minule spomenul, vzhladom ku "okliestenemu" - teda obmedzenemu frekvencnemu rozsahu gitarovych boxov pre el. gitaru, ale samozrejme aj vzhladom na znacnu uroven akustickeho tlaku, mozno pouzit absolutne bez najmensich obav aj tie najmenej citlive dynamicke mikrofony, ktore by si v inych aplikaciach ani neskrtli. To treba povedat hned na uvod.

V pripade ak je snimaci mikrofon umiestneny v tesnej blizkosti reproduktora si treba uvedomit jedno - a sice ze smerova charakteristika mikrofonu sa velmi nepodiela na vyslednom zvuku gitary.
Prave z toho dovodu je na tomto mieste mozne pouzit mikrofonne systemy prakticky vsetkych smerovych charakteristik.
Aby som bol presny, tak mikrofonne systemy s kardioidnou, ale aj gulovou alebo osmickovu smerovou charakteristikou. Kardioida je vsak najvhodnejsia v pripade velkych presluchov (preznievani) ostatnych nastrojov v blizkosti gitaroveho repro boxu.

Gwynnbleid
30.11.2008, 21:10
muziker, vedel by si mi prosim poradit ako nazivo zosnimat priecnu flautu? su na to specialne mikraky? na videu jethro tull som videl ze ian andersen mal vo flaute niaky snimac, nevies co to je?

muziker
01.12.2008, 17:53
Pokracovanie casti: Vhodne typy mikrofonov pre snimanie zvuku gitary.

Zvukari v americkych nahravacich studiach pouzivaju pri nahravani (snimani zvuku) elektrickej gitary castejsie mikrofony kapacitne. Rovnako ako aj v pripade snimania zvuku bicich nastrojov.
To ma za nasledok, ze ich nahravky maju zvycajne zvuk ktory "reze" na rozdiel od standardov zvuku ich europskych kolegov. Aj preto maju nahravky "Made in USA" drsnejsi sound ktory lepsie sedi rockovemu naturelu.

Nesmieme vsak zabudnut, ze volba mikrofonu, alebo mikrofonnovych kombinacii je vec z vacsej miery subjektivna a individualna. Zalezi predovsetkym na predstavach autora hudby alebo zvukoveho majstra, aky zvuk chce dosiahnut.

Modely, v ktorych je zdoraznene frekvencne pasmo v oblasti 2,5 az 5,0 kHz maju viac "prierazny a "ostrejsi" zvuk. S tym musime jednoducho v nahravke pocitat.

Tak isto napr. mikrofony s prenosom zdoraznujucim nizsie frekvencie (hlbky) mozu sposobit znacne zmeny vo zvuku najma ak ide o taky heavy - metal, v ktorom nie je rozsah nizkych frekvencii jednoznacne urceny "najnizsiu" strunou gitary (zvycajne to byva 82,4 Hz, alebo 73,4 Hz), ale urcuje ju "uder" brnkatka (trsatka) o strunu (CABINET CLUNK) s evidentnym zdoraznenim "spodkov" (spodneho pasma akustickeho rozsahu).

Hucanie na nizkych (spodnych) frekvenciach byva pri tlmeni strun metalovej gitary takmer neriesitelny problem bez pouzitia doplnkovej "krabicky" vo forme GATE (citaj gejt), co je akasi brana ktora zadrzdi prieniku neziaducich zvukov. Ta ale musi byt zapojena uz na vystupe signalu z gitary, t.j. este pred prvym skreslenim, alebo zosilnovacim stupnom.
Pretoze ak by sme ju zapojili az do signalovej cesty v obvode snimacieho miikrofonu, nebolo by uz mozne nastavit "prah citlivosti". Je to preto, lebo rusive zvuky su vzhladom ku charakteru prebudenia vzdy na rovnakej dynamickej urovni ako aj uzitocny signal.

muziker
01.12.2008, 18:24
muziker, vedel by si mi prosim poradit ako nazivo zosnimat priecnu flautu? su na to specialne mikraky? na videu jethro tull som videl ze ian andersen mal vo flaute niaky snimac, nevies co to je?

Ak na to pozrieme rydzo z technickeho hladiska, tak v tomto pripade je mozne pouzit niektory z kvalitnych kapacitnych typov mikrofonov.

V praxi sa pouzivaju na "dychy" male mikrofony s klipsom na upevneneie na prislusny nastroj. Takto sa riesi snimanie zvuku saxofonu, trubky a áj spominanej priecnej flauty. Co sa tyka smerovej charakteristiky, treba volit taku aby sa presluchy ostatnych nastrojov minimalovali. Teda mikrofony s gulovou chrakteristikou v ziadnom pripade nebudeme volit. Prave naopak bude vhodna uzka smerova charakteristika (kardioidna, pripadne hyperkardioida). Tieto mikrofony maju velmi siroky rozsah prenasanych frekvencii - aj mimo rozsah ludskeho sluchu.

Pokial si vsak pozries starsie nahravky JETHRO TULL a Iana Andersena, zistis, ze v pohode odohral velke mnozstvo koncertov na dynamicke mikrofony typu SHURE modelov 565 a SM58, ktore mu zabezpecili velmi dobry zvuk.

Na tvojom mieste by som sa orientoval medzi konkretnymi mikrofonmi vylucne svojimi predstavami o zvuku a vyberal by som medzi dostupnymi typmi na trhu a svojimi financnymi moznostami. Ved nakoniec nekupujes mikrofon na cely zivot.

Gwynnbleid
02.12.2008, 19:35
dakujem, bol by na to vhody aj shure sm-57? lebo chcel by som niaky univerzalnejsi dynamicky mikrofon, ktory by sa dal pouzit aj na gitaru, prip spev

muziker
02.12.2008, 19:52
dakujem, bol by na to vhody aj shure sm-57? lebo chcel by som niaky univerzalnejsi dynamicky mikrofon, ktory by sa dal pouzit aj na gitaru, prip spev

Pri pouziti "zblizka" nevidim ziadny problem, preco by to nemalo mat dobry zvuk. Len si musis vyskusat vzhladom na rozmiestnenie ostatnych nastrojov a reproboxov vhodne umiestnenie mikrofonu a tym padom aj flautistu v priestore, aby si maximalne potlacil preznievanie (presluch) inych nastrojov. To si ale vyskusaj v roznych poziciach na "vlastne usi" aby si bol spokojny s celkovym zvukom kapely.

Vzdialenost flauty od mikrofonu musi byt v pripade dynamickych mikrofonov (SHURE SM 57 v tvojom pripade) mensia ako v pripade kondenzatorovych mikrofonov. Mne osobne sa javi zvuk snimany dynamickym mikrofonom ako velmi dobry, ale musis "fukat" max do 30 cm od mikrofonu, ale radsej menej. Cim bude vzdialenost mensia, tym bude dynamika vyssia. Mikrofon skus rozne natacat (zhora, zboku, spredu) a hladaj spravnu polohu aby si bol spokojny. Je to dost individualne.

muziker
02.12.2008, 20:23
A teraz par viet o - UMIESTNENI MIKROFONOV

Ak mienime nahravat (snimat) zvuk gitaroveho repro - boxu v nahravacom studiu, musime posudzovat situaciu ako nahravanie akehokolvek akustickeho nastroja.
Je to preto, lebo zvuk sa siri nielen z membrany reproduktora (-ov), ale aj zo vsetkych stran reproboxu (zo zadnej steny a bocnych stran).
Plati to samozrejme nielen o vzadu otvorenych boxov (niektorych FENDER, MESA BOOGIE a pod), ale aj u uplne uzavretych boxov typu klasickeho MARSHALL boxu.

Ak mienime verne zosnimat zvuk kompletneho MARSHALL STACK-u pozostavajuceho z hlavy a 2 ks boxov (lomeny a rovny), kazdy osadeny 4 x 12" CELESTION-mi tak, ako to pocuje posluchac alebo gitarista, musime nevyhnutne snimat zvuk tejto aparatury minimalne zo vzdialenosti 3 metre.
Tato vzdialenost je nevyhnutna preto, lebo len tak je mozne relativne verne preniest zvuk tejto aparatury vratane fazovych efektov a odrazov od podlahy.

Takymto sposobom vsak mozeme pracovat len vo velkych profesionalnych studiach. Ale aj tu vznikaju problemy s presluchmi (preznievanim inych nastrojov) pri nahravani v pripade, ak spolu hra viacero muzikntov odrazu pri nahravani napr. celej kapely.

V dalsom prispevku si povieme o obvyklejsom sposobe nahravania.

muziker
02.12.2008, 21:06
Pridam dnes este ten obvyklejsi sposob "ozvucovania" gitaroveho reproboxu.

Tu popisany sposob ozvucenia gitaroveho reproboxu je v zvukarskej praxi obvyklejsi a pouzivanejsi, kedze sa vacsinou pracuje v mensich priestoroch.

Spociva v umiestneni mikrofonu pred niektorym reproduktorom v boxe vo vzdialenosti zhruba 15 cm az 25 cm.

Nasmerovanim osi mikrofonu na os reproduktora -na stred membrany reproduktora dostaneme najostrejsi zvuk.

Posuvanim mikrofonu mimo os reproduktora, teda smerom ku okraju membrany reproduktora sa bude menit chrakter zvuku smerom ku temnejsiemu zvuku.

Pri nahravani (snimani) zvuku reproboxu zo vzdialenosti mensich ako 1 meter musime brat do uvahy vplyv PROXIMITY EFEKT-u na zvuk gitary (vid predosle clanky kde bol tento vyraz vysvetleny).
Pri vzdialenosti mikrofonu od reproduktora napr. 10 cm to byva zdvih na frekvencii 80 Hz, co je presne zvuk spodnej struny (E) a tento zdvih je oproti ostatnym strunam gitary priblizne o 6 dB (jednotka decibel).
Pri vzdialenosti mikrofonu od reproduktora napr. 2 cm bude tento zdvih az o 12 dB.

Pri nahravani (snimani) zvuku gitaroveho reproboxu z malych vzdialenosti sa vzdy vyplaca urobit si kontrolu zvuku pred roznymi reproduktormi v reproboxe, kedze sa zafarbenie zvuku jednotlivych kusov v reprosustave moze do znacnej miery lisit. Plati to hlavne pre starsie gitarove reproboxy.

Zajtra budem v tejto teme pokracovat. Pekny vecer.

The_Clansman
03.12.2008, 11:47
Neviem ci sa k tomuto este len dostanes alebo si to uz pisal a ja som nepozorny ale ako by si mi poradil s tym aky mikrofon pouzit a ako ho umiestnit ku spanielke a pustit to cez repraky?(akoze kombo)

muziker
03.12.2008, 16:32
Ako som uz kdesi pisal, klasikou v podobe SHURE SM 57 to bude urcite super. Tento typ sa pouziva na snimanie zvuku vsetkych gitar bez najmensich problemov.
Rovnako dobre ti ale posluzi aj spevovy mikrofon SHURE SM 58 a prakticky aj kazdy lepsi kondenzatorovy mikrofon (u kondenzatorovych nezabudni na fantomove napajanie!!!).

muziker
03.12.2008, 16:42
Uslo mi to umiestnenie mikrofonu. Pouzi klasicky mikrofonovy stojan typu sibenica. Mikrofon upevni do drziaku a nastav jeho os kolmo na gitaru niekde do blizkosti otvoru na hornej ozvucnici spanielky. Vzdialenost by nemala byt velmi velka, aby mikrofon nesnimal privelmi zvuky prichadzajuce zboku. Vyhovuje tak asi 50 cm. Vyskusaj aj trochu natocit mikrofon zhora v uhle asi dokolo 30°. Kazdy pripad je trocha iny a vela zavisi na uprave miestnosti v ktorej budes nahravat (nazvucovat), na samotnom nastroji, hracovi a mnozstve dalsich nastrojov. Neboj sa trocha si poexperimentovat. Az najdes zvuk, ktory sa ti pozdava ako najlepsi, skus si priestorove rozmiestnenie zafixovat. V buducnosti to budes povazovat za vychdiskove riesenie s naslednym "doladenim".

muziker
03.12.2008, 18:58
Pokracovanie "ozvucovania" gitaroveho reproboxu.

Pri snimani zvuku vzadu otvoreneho gitaroveho repro boxu mozeme snimat zvuk aj zozadu. Ziskame tym hutnejsie zafarbenie zvuku.
Inym sposobom moze byt pouzitie zmixovaneho zvuku z hlavneho predneho a postranneho zadneho mikrofonu. V tomto pripade ale treba dat pozor na spravnu fazu u oboch signalov, lebo pri otoceni faze jedneho z nich hrozi realne nebezpecenstvo odcitania jedneho signalu od druheho. V pripade ak by bola velkost oboch signalov (uroven) zhodna, svystupny spolocny signal by bol rovny nule.

Dalsou kombinaciou ktora je velmi oblubena u zvukarov je mikrofon umiestneny v tesnej blizkosti snimaneho repro boxu a mikrofon snimajuci prirodzeny priestor nahravacieho studia je od snimaneho repro boxu vzdialeny asi 3 metre az 4 metre.
Zmixovanim signalu z blizkeho mikrofonu ktory byva vzdy konkretnejsi zo signalom vzdialenejsieho (priestoroveho) mikrofonu ktory ma jemnejsie zafarbenie zvuku mozno dosiahnut omnoho zaujimavejsi zvuk ako v predoslych popisanych pripadoch snimania.

muziker
03.12.2008, 19:31
Pokracovanie "ozvucovania" gitaroveho reproboxu.

Ak nahravame (snimame) zvuk gitarovej aparatury, casto sme postaveni pred nevyhnutnost upravy zvuku. Cinime tak pouzivanim korekcii na mixaznom pulte. Mozne je to dvoma sposobmi:

1./ Este vo faze nahravania - ak mame samozrejme uplne jasnu predstavu o tom ake zafarbenie ma mat buduca nahravka.

2./ Az pri mixazi nahravky.

Ak chceme dosiahnut temnejsi zvuk nahravky, budeme musiet potlacit pasmo medzi frekvenciami 100 Hz az 200 Hz.

V pripade snimania cisteho zvuku zvuku gitary (CLEAN) u elektrickej gitary nebudeme musiet tolko experimentovat so zvukom ako v pripade skresleneho (prebudeneho) zvuku gitary.

Pri vacsich dynamickych zmenach (skokoch) sa zvycajne pouziva efekt zvany COMPRESSOR (kompresor).

Niektore zvuky zase velmi pekne zneju pri rozjasneni efektom zvanym ENHANCER.
Pri cistom zvuku (CLEAN) sa podobneho efektu dosiahne aj jemnym primixovanim signalu z kapacitneho mikrofonu, ktorym nahravame (snimame) priamo zvuk kovovych strun gitary. Podmienkou vsak je, aby gitarista hral v inej miestnosti ako je umiestnena gitarova aparatura.
Zvuk ziskany takymto nahravanim je velmi tenky ale zmixovanim so signalom (zvukom) z repro boxu mozno pridavat ATTACK hranym tonom napr. v COUNTRY pri pouziti gitary FENDER STRATOCASTER lepsie ako v pripade pouzitia EXCITER-a.

Ak nahravame zaner, v ktorom gitarista strieda cisty a skresleny zvuk bezprostredne, potom je najlepsie nahravat cisty zvuk do jednej stopy a skresleny do druhej samostatnej stopy. Tym bezpecne odstranime rusive pazvuky pri prepinani kanalov zosilnovaca, resp. efektov.
Dalsou vyhodou tohto sposobu nahravania je aj moznost samostatneho nastavenia obidvoch zvukov pri mixazi.

The_Clansman
04.12.2008, 11:11
Ako som uz kdesi pisal, klasikou v podobe SHURE SM 57 to bude urcite super. Tento typ sa pouziva na snimanie zvuku vsetkych gitar bez najmensich problemov.
Rovnako dobre ti ale posluzi aj spevovy mikrofon SHURE SM 58 a prakticky aj kazdy lepsi kondenzatorovy mikrofon (u kondenzatorovych nezabudni na fantomove napajanie!!!).

bude k tomu treba asi aj daky zosilovac vsak?

kamzik
04.12.2008, 12:26
bude k tomu treba asi aj daky zosilovac vsak?

podla toho, ci mas powermix alebo aktivne bedne. ak ano tak netreba, a ak je vsetko pasiv, tak samozrejme, ze treba amp.

The_Clansman
04.12.2008, 16:05
podla toho, ci mas powermix alebo aktivne bedne. ak ano tak netreba, a ak je vsetko pasiv, tak samozrejme, ze treba amp.

ma ten zosilovac mat nejake vlastnosi na ktore si treba dat pozor alebo staci obycajny?

muziker
05.12.2008, 14:58
bude k tomu treba asi aj daky zosilovac vsak?

Aby sme to upresnili - tvoj dotaz znel:

Neviem ci sa k tomuto este len dostanes alebo si to uz pisal a ja som nepozorny ale ako by si mi poradil s tym aky mikrofon pouzit a ako ho umiestnit ku spanielke a pustit to cez repraky?(akoze kombo)

Teda ak si mal na mysli zivy koncert s nazvucenou spanielkou, potom by stacilo vhodne kombo pre akusticke nastroje (su presne stavane pre tento ucel a maju jeden vstup pre nastroj a jeden vstup pre mikrofon). Mikrofon napojis priamo na kombo, nastavis hlasitost a korekcie pre zafarbenie zvuku podla vlastneho uvazenia a hrajes.

Ak mas na mysli zivy koncert s PA systemom a pripadne so zvukarom, potom staci "poslat" signal s mikrofonu (spominany SHURE SM57) rovno do mixu a tvoj zvuk spracuje zvukar.

muziker
05.12.2008, 15:05
ma ten zosilovac mat nejake vlastnosi na ktore si treba dat pozor alebo staci obycajny?

Zosilnovac musi mat jednoznacne mikrofonovy vstup. Vstp pre nastroj (napr. el. gitaru) ma inu vstupnu impedanciu a inu citlivost vstupu - v praxi to znaci, ze mikrofon by ti nevybudil gitarovy vstup a zvuk by bol slaby a nemal by vhodne zafarbenie. Teda zosik by nepracoval korektne, s cim by si urcite nebol spokojny.

"Obycajny" zosilnovac by si mohol pouzit za predpokladu pouzitia mikrofonneho predzosilnovaca, pripadne mixazneho pultu, ktory by by pracoval v tomto pripade ako mikrofonny predzosilnovac.

muziker
05.12.2008, 15:18
Doplnok. To co som pisal o "akustickych kombach" plati pre nieco ako napriklad toto:

http://www.muziker.sk/Default.aspx?content=0405&nparams=typ_t;040505;vyr;100269

Samozrejme na trhu je podstatne viac znaciek a typov takychto komb. Toto som uviedol len na ilustraciu.

muziker
05.12.2008, 16:57
K casti venovanej nahravaniu el. gitary nevyhnutne patria aj GITAROVE EFEKTY.

Mnoho gitaristov (myslim vacsina) pouziva pri hre cely rad efektovych pedalov ("Krabicky"). Tie sa zapajaju do retazca zvacsa medzi nastroj (el. gitaru) a zosilnovac, alebo do efektovej slucky zosilnovaca efektova slucka - angl. EFFECT LOOP moze byt seriova, paralelna alebo kombinovana.

V nahravacom studiu sme mnohokrat postaveni pred dilemu, ci je vobec ucelne pouzivat vsetky tieto pedaly, lebo ich pouzitim sa oberame o moznost rozhodovania o moznosti pouzitia vacsiny efektov pri mixazi.

V tomto pripade bude preto asi najlepsim riesenim dohoda medzi zvukarom a gitaristom o tom, ktore efekty by bolo vhodne pouzit uz pri zazname snimky (nahravani) a ktore zvuky vytvori zvukar za asistencie gitaristu az neskor s pouzitim kvalitnych studiovych procesorov.

Zvycajne je vyhodnejsie ponechat vsetky efekty vytvarajuce bohaty stereofonicky zvuk az na mixaz. Sem patria napr. CHORUS, DELAY, REVERB. Plati to hlavne pri nahravani gitary na jednu stopu.

Efekty podielajuce sa bezprostredne na tvorbe zvuku v zosilnovacom systeme, na ktore gitarista bezprostredne reaguje, je naopak vhodne pouzit uz priamo pri nahravani. Sem mozno zaradit efekty ako napr. vsetky procesory prebudenia zvuku - skreslenie, WAH - WAH, GATE, COMPRESSOR, SUSTAIN a podobne.

muziker
05.12.2008, 17:54
Ku teme nahravanie el. gitary jednoznacne patria aj ALTERNATIVNE SPOSOBY NAHRAVANIA (snimania) jej zvuku.

Zvuk el. gitary je mozne nahravat (samozrejme za urcitych predpokladov) aj priamo - do linkoveho vstupu mixazneho pulta (angl. DI - DIRECT INPUT).

Co sa tyka pouziteho (nahravaneho) nastroja, ten moze byt bud pasivny (bez zabudovanej elektroniky) alebo aktivny (so zabudovanou elektronikou).

Medzi pasivne nastroje patria vacsinou vsetky klasicke modely. V tomto pripade je potrebne pouzit tzv. DI-BOX. Ten prisposobi vysoku impedanciu gitary (snimacov gitary) impedancii linkoveho vstupu mixazneho pultu, ktora je nizsia. Bez neho je vyrazne obmedzeny prenos vyssich frekvencii, ale aj doznievanie tonu nastroja.

Pre el. gitaru zapojenu na mixazny pult cez DI - BOX je potrebne najprv spravidla pomocou korekcii (BASS, MIDDLE, TREBLE) napodobnit frekvencny priebeh gitaroveho reproduktora. Az nasledne je mozne tento zvuk upravovat dalsimi procesormi alebo efektami.
Takto spracovany zvuk nahravanej gitary je vyhovujuci spravidla pre cisty (CLEAN) rytmicky doprovod. Avsak presvedcivejsieho vysledku mozno dosiahnut len pouzitim gitaroveho efektoveho procesora.

muziker
05.12.2008, 18:27
Pokracovanie casti: ALTERNATIVNE SPOSOBY NAHRAVANIA

Vsetky bezne gitarove procesory (ktore su obdobou multiefektovych procesorov) umoznuju kombinacie efektov ako GATE, COMPRESSOR, DELAY, CHORUS, korekcne upravy - EQ, efekty prebudenia - skreslenie, simulacia cinnosti reproduktorov a pod.
Niektore z nich obsahuju aj moznost zmeny ladenia, dozvuk - HALL a dalsie efektove programy. Prakticky vsetky tieto procesory je mozne programovat a riadit ich pomocou MIDI komunikacie.
Aj ked sa vo vacsine pripadov tieto jednotky snazia o napodobenie klasickeho elektronkoveho (lampoveho) zvuku, treba po pravde povedat, ze vacsina rockovych gitaristov uprednostnuje standardny klasicky zosilnovaci system (teda klasicky elektronkovy zosilnovac - hlavu a standardny gitarovy repro box).

Mnohi gitaristi pri prilezitosti navstevy nahravacieho studia pri nahravani zistuju s velkym prekvapenim ako vynikajuce znie ich gitarova aparatura, ked sa oprosti zvukovy retazec od vsetkych efektovych "krabiciek". Paradoxom je, ze tito gitaristi si svoju produkciu pred týmto zistenim nedokazali ani predstavit bez nich.
Zrazu spoznavaju, ze aj napriek tvrdeniu, ci utkvelej predstave mnohych gitaristov, ze cim viac financii obetujeme - tym lepsie by mal cely system hrat, to nemusi byt vzdy pravdou. Presvedcia sa obycajne o tejto pravde tak, ze v studiu sa pouzije vylucne uslachtilo znejuci zvuk skreslenia elektronkoveho (lampoveho) zosilnovaca, ktory nie je dalej degradovany dalsimi obvodmi. Potvrdzuje sa tak to stare zname, ze niekedy menej znamena viac. Nakoniec nas o tom presviedcali a dodnes presviedcaju mnohe gitarove legendy.

muziker
05.12.2008, 18:47
Dokoncenie casti: ALTERNATIVNE SPOSOBY NAHRAVANIA

Poslednou moznostou zapojenia gitary systemom DI - DIRECT IMPUT je pouzitie klasickeho elektronkoveho (lampoveho) zosilnovaca. Reproduktor (repro box) sa v tomto pripade nahradi tzv. REPRO - SIMULATOROM (EMULATOROM).

Prakticky ide v tomto pripade o tzv. UMELU ZATAZ. Ta umoznuje predmetnemu zosilnovacu fungovanie rovnakym sposobom akoby bol na jeho vystup pripojeny reproduktor (repro box).

Typicke zafarbenie zvuku reproduktorom sa simuluje (napodobni) pomocou roznych elektronickych filtracnych obvodov.

Uroven vystupneho signalu je upravovana (obmedzena) na mikrofonnu alebo linkovu uroven. U mikrofonnej urovne to moze byt naviac vystup symetricky (co byva velmi casty pripad) alebo nesymetricky. U linkoveho vystupu to byva nesymetricky.

Takyto sposob prace so zvukom spravidla prinasa omnoho lepsie vysledky nez v pripade klasickeho DI-BOXu.

Na zaver mozno vsak povedat, ze malokedy sa ale da dosiahnut tak presvedciveho zvuku ako pri nahravani (snimani) zvuku gitaroveho repro boxu mikrofonom a to plati aj pri pridani umeleho dozvuku.

muziker
05.12.2008, 20:38
Doplnok ku casti: ALTERNATIVNE SPOSOBY NAHRAVANIA

Skresleny (prebudeny) zvuk gitary mozeme spracovat aj dodatocne. Ak sa pri nahravani (snimani) zvuku "skreslenej" gitary odboci z DI - BOXU do stopy signal priamy. Tento je v praxi neupraveny zvuk. O jeho dalsich upravach najma pokial ide o skreslenie a sposob prebudenia mozeme rozhodnut az neskor. Moze to byt napr. pri dodatocnom snimani zvuku z gitarovej aparatury v specialne upravenych miestnostiach, alebo roznych - zivych prostrediach.

Zajtra si povieme nieco o nahravani zvuku akustickej gitary.

muziker
06.12.2008, 16:40
Nahravanie zvuku akustickej gitary.

Akusticku gitaru v nahravacom studiu by sme mali nahravat zasadne kvalitnym kapacitnym alebo Back-Elektretovym mikrofonom s dostatocnou citlivostou. Je to z toho dovodu, aby sme sa mohli vyhnut pripadnym problemom so sumom ktore vznikaju hlavne pri jemnej hre.

Najsilnejsi signal sa siri z akustickej gitary z miesta kruhoveho otvoru na ozvucnici. Ale POZOR!!! - ak umiestnite snimaci mikrofon do tesnej blizkosti tohto otvoru na ozvucnici, objavi sa v snimanom zvuku gitary aj sprievodne neprijemne dunenievzhladom ku akustickym rezonanciam vo vnutri korpusu gitary.
Toto dunenie vo zvuku vychadzajucom z korpusu gitary je len jednou zlozkou z roznych vibracii vychadzajucich z dalsich casti akustickej gitary.

Pri zivom hrani je potrebne nahravat (snimat) co najsilnejsi signal z dovodu maximalneho obmedenia presluchov (preznievanie zvukov inych nastrojov), alebo vokalov.

Nahravanie (snimanie) zvuku akustickej gitary v blizkosti rezonancneho otvoru sa sporadicky (obcas) pouziva v pripadoch ak nie je gitara nahravana (snimana) kontaktnym snimacom.

V takomto pripade ak je pouzite nahravanie zvuku z ozvucnicoveho otvoru, je potrebne "odrezat" spodne dunenie egualizerom. Tento sposob nie je ale najvhodnejsi pre pracu v nahravacom studiu.

muziker
06.12.2008, 18:26
Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary.

V predoslom clanku som spominal kontaktne snimace. Preto si teraz povieme nieco prave o nich.

Musime si uvedomit jednoducho fakt, ze ani sebelepsi kontaktny snimac ktory je zabudovany v kobylke gitary (piezosnimac) nemoze ani u tych najdrahsich nastrojov preniest zafarbenie zvuku nastroja verne.

Je to preto, lebo zosnimanim rezonancii (vibracii) len v jednom bode sa nemoze ani za pomoci sebelepsich elektronickych obvodov, ktore byvaju mnohokrat sucastou tychto nastrojov, priblizit zvukovej realite.

Vieme, ze posluchac stojaci (sediaci) v urcitej vzdialenosti od nastroja, vnima zmes vibracii vychadzajucich cez otvor v korpuse gitary na hornej ozvucnici, obohatenych priamym zvukom strun gitary. Zmes tychto zvukovych zafarbeni je naviac ovplyvnena akustikou miestnosti.

Z toho potom vyplyva, ze umiestnenie mikrofonu v tesnej blizkosti od urciteho bodu na nastroji rovnako ako nahratie (zosnimanie) tohto bodu kontaktnym sposobom nam nemoze poskytnut pri praci v nahravacom studiu ziadne zvlastne vyhody.

muziker
06.12.2008, 18:59
2.Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary.

Pri "zivych" (LIVE) vystupeniach na ktorych je pouzita akusticka gitara v spojeni s inymi amplifikovanymi (cez zosilnovac a repro box) nastrojmi a samozrejme s bubenikom obhospodarujucim patricne velku supravu bicich nastrojov, je nahravanie (snimanie) zvuku kontaktnym sposobom prakticky jedinym dostupnym riesenim aj ked je nutne zdoraznit ze na ukor kvality zvuku, lebo presluchy (preznievanie) z ostatnych nastrojov dosahuju v praxi mnohonasobne vyssich hodnot nez byva v skutocnosti uzitocny signal z mikrofonu nahravajuceho (snimajuceho) gitaru. A bohuzial niekedy to plati aj v pripade, ze je tento (mikrofon) umiestneny aj v tesnej blizkosti nastroja.

Prave z tohto dovodu niektore firmy zaoberajuce sa tymito problemami umoznuju osadit nastroj (akusticku gitaru) kontaktnym snimacom prenasajucim vibracie (rezonancie) z ozvucnej dosky nastroja, ktory je kombinovany s miniaturnym kapacitnym mikrofonom nahravajucim (snimajucim) horne akusticke pasmo (cinkot strun).

Obdoba tejto kombinacie pre zive vystupenie je pre pouzitie v studiovej aplikacii kombinacia, v ktorej sa moze zvuk z mikrofona zmiesat so zvukom zo snimaca (napr. toho kontaktneho).

Pokial ale pri nahravani (snimani) nie je ziadny problem s presluchmi (preznievanim) inych nastrojov a akusticka gitara sa nahrava zvlast, prinasa takyto sposob nahravania (snimania) klasickym sposobom zvycajne najlepsi vysledok vo forme dobreho zvuku.

Zajtra si porozpravame o umiestneni mikrofonov v roznych variantoch. Pekny vecer

muziker
07.12.2008, 17:31
3.Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary - o variantoch umietnenia mikrofonov.

Zvuk vychadzajuci z roznych casti nastroja je odlisny. Plati to u kazdeho nastroja. Z toho dovodu je potrebne u kazdeho nastroja najst take umiestnenie mikrofonu, aby tento nastroj znel co najprirodzenejsie.

Vo vacsine pripadov sa mikrofon umiestnuje pred nastrojom vo vzdialenosti 50 cm az 8O cm. Zaroven sa nasmeruje jeho os snimania zvuku do miesta spoja krku s korpusom (telom) gitary.

Pocas zvukovej skusky posudime do akej miery je snimany zvuk "dunivy", pripadne posudime poziadavky na nahranie (zosnimanie) spodneho akustickeho pasma daneho nastroja v konkretne danom aranzma hranej skladby.
Podla toho budeme posuvat os snimania mikrofonu v priamke od rezonancneho otvoru na vrchnej ozvucnici akustickej gitary smerom ku hmatniku (krku) gitary alebo naopak.
Pripadne budeme menit vysku tak, aby bol nastroj (akusticka gitara) snimany mierne zhora.

muziker
07.12.2008, 17:50
4.Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary - o variantoch umietnenia mikrofonov.

Existuju a su pouzivane aj metody nahravania (snimania) zvuku akustickej gitary s pouzitim viacerych mikrofonov. Plati to tak pri nahravani nastroja len do jednej stopy, ako aj pri nahravani do STEREO.

Medzi najpouzivanejsie sposoby patri nahravanie (snimanie) dvojicou mikrofonov, kde jeden je umiestneny tak ako uz bolo popisane v predoslom clanocku a druhy mikrofon umiestnime vo vzdialenosti priblizne 25 cm az 70 cm od krku akustickej gitary, pricom os snimania mikrofonu bude nasmerovana priamo na hlavu gitary (ukoncenie krku).

Tymto sposobom mozeme dosiahnut velmi realny konkretny zvuk akustickej gitary, co vynikne hlavne pri rozkladanych akordoch, alebo pri klasickom style hry na gitaru.

Pouzite mikrofony (obidva) mozu mat kardioidnu smerovu charakteristiku, ale tiez gulovu smerovu charakteristiku, pripadne to moze byt kombinacia oboch - co nebyva v zvukarskej praxi az tak neobvykle.
Zasadny vplyv na zafarbenie zvuku ma vsak nastavenie ich vzajomneho pomeru vystupnych signalov.

muziker
07.12.2008, 18:23
5. Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary - o variantoch umiestnenia mikrofonov.

V pripade STEREO nahravania mozeme pouzit niektoru z klasickych metod stereofonickej techniky nahravania pri umiestneni mikrofonov vo vzdialenosti asi 50 cm az 100 cm od nastroja. Pouzit mozno aj mikrofony PZM (PRESSURE ZONE MICROPHONE) - mikrofony s tlakovou vlnou. Dobre znie aj kombinacia mikrofonu nahravajuceho gitaru z mensej vzdialenosti s priestorovym mikrofonom za predpokladu nasmerovania kazdeho z nich na opacnu stranu STEREO BAZE.

Akusticku gitaru mozno nahravat (snimat) aj v pomerne "zivej" akustike. V tomto pripade su vhodnymi prvkami podlaha zo svojimi odrazmi zvuku v kombinacii s odrazovymi paravanmi alebo difuzormi. Ak sa robi nahravka v relativne zatmenom prostredi nahravacieho studia, pri mixazi sa obvykle vyzaduje dodatocne pridavanie umeleho dozvuku.

Opakovanie o mikrofonoch PZM:
Mikrofony s tlakovou vlnou vyuzivaju toho, ze u pevne ohranicenych ploch nevznika pohyb vzduchu, kedze mu brani hmota.

Pozname niekolko roznych modelov tychto mikrofonov. Niektore maju samotnu mikrofonovu kapslu zabudovanu v doske, ine ju maju zavesenu na malu vzdialenost nad touto doskou (ohranicujucou doskou), pricom kapsla je nasmerovana na nu. V tomto pripade potom kapsla reaguje na zmeny tlaku medzi nou a ohranicujucou plochou. Ak spominana mala vzdialenost medzi samotnou kapslou od dosky nepresiahne 3 milimetre, potom priamy a odrazeny zvuk ostava vo fazi v celom akustickom pasme (nedochadza k vyssie uvedenym javom sposobujucim "rozkolisanie" frekvencnej charakteristiky.

K vyhodam tychto mikrofonov mozno zaradit skutocnost, ze mikrofon na vystupe dava prakticky dvojnasobne vysoku uroven signalu, lebo priamy a spolu s nim aj odrazeny signal dopada na mikrofonovu kapslu vo fazi.

Pre dobry prenos zvukov v celom akustickom pasme sa vyzaduje plocha aspon jeden meter stvorcovy.
Smerova charakteristika tychto mikrofonov moze byt gulova, ale druha polovica gule bude odrezana vzhladom ku ohranicujucej ploche (doske).
Vyrabaju sa aj rozne typy s kapslou typu kardioida. Ta sa ale montuje osou pozdlz ohranicujucej plochy (dosky). To uz nie je v pravom zmysle slova system s tlakovou vlnou aj ked je dodrzana podmienka sfazovania priameho a odrazeneho zvukoveho signalu.

Tieto mikrofony sa pouzivaju v nahravacich studiach. Umoznuju vynikajuce stereofonicke nahravky studiovej kvality.

muziker
07.12.2008, 18:58
6. Pokracovanie Nahravania zvuku akustickej gitary - o variantoch umiestnenia mikrofonov.

Niektori zvukari maju zauzivany napadity a pomerne rychly sposob hladania idealnej pozicie mikrofonualebo mikrofonnych kombinacii. Popiseme si ho.

Signal z jedneho alebo viacerych mikrofonov zmixovanych v urcitom pomere (mozno zacat napriklad pomerom 1:1) si pustia cez kvalitne studiove sluchadla zapojene v miestnosti kde hra gitarista. Potom pri posuvani mikrofonov priamo pocuje v sluchadlach vsetky zmeny na danom snimacom bode a uhle snimania podielajucich sa na zvuku nastroja.

Takymto sposobom potom mozno najst relativne rychlo idealne pozicie mikrofonov pri ktorych znie akusticka gitara najlepsie.

Rovnako ako u mnozstva dalsich akustickych nastrojov hrajucich potichu (do urcitej miery) je uzitocny signal z akustickej gitary sprevadzany roznymi pazvukmi (rusivymi zvukmi).
Nadmerne drncanie strun, alebo charakteristicky zvuk pri posunuti prstov pozdlz ovinutych strun gitary mozno potlacit pouzitim DE-ESSER efektu, alebo nanesenim specialneho prasku na prsty lavej ruky.
Pozor musime davat aj napr. na vrzganie stolicky na ktorej sedi gitarista, alebo na presluch zo sluchadiel gitaristu v studiu, upozornujem na rusivy zvuk metronomu, ale aj napr. tikanie hodiniek muzikantov, ci sustanie ich odevov pri pohybe. Rusivo sa prejavuje pri nahravani aj hlasne dychanie hudobnika ako aj ine zvuky vydavane muzikantami pri hrani, ktorymi si napriklad pomahaju v technicky narocnych castiach svojej hudobnej produkcie.

Pri pouziti efektu COMPESSOR je to zvlast nebezpecne, lebo pri jeho pouziti sa tieto pazvuky dostavaju na vyssiu uroven nez bez jeho pouzitia. Preto sa potom tieto pazvuky stavaju omnoho napadnejsie v nahravke.

Nakoniec este chcem upozornit na mnozstvo rusivych zvukov (hlukov) ktore su produkovane aj v zle nastavenych mechanickych castiach nahravaneho nastroja (napriklad ladiace mechaniky).

muziker
07.12.2008, 19:24
Doplnok:
Tymto povazujem tuto temu za vycerpanu a na zaver casti venujucej sa nahravaniu akustickej gitary este uvcediem niektore dalsie upravy.

Kvalita vysledneho zvuku vsak zalezi nielen na sposobe nahravania (snimania), ale predovsetkym na nastroji samotnom, ktory nahravame (snimame).

Povedzme si to na rovinu - mizerne znejuca gitara bude zniet v nahravke rovnako mizerne aj ked ten zvuk budeme upravovat aj tymi najdrahsimi a najkvalitnejsimi procesormi.

Este ku strunam. Nove kvalitne struny su nielen zarukou dobreho zvuku, ale aj vyrovnaneho ladenia vo vsetkych polohach hmatnika gitary.

Rovnako ako v pripade supravy bicich nastrojov - maly bubon (angl. SNARE DRUM) prakticky nema zmysel snazit sa o vytvorenie uplne noveho zvuku, lebo napriklad akusticka koncertna gitara s nylonovymi strunami bude vzdy prenasat omnoho temnejsi zvuk nez nastroje osadene kovovymi strunami. U nich je mozne este viac rozjasnit zvuk pridanim vyssich frekvencii (vrchneho pasma) na equalizeri (EQ) SHELVING alebo pouzitim EXCITER-a.

Niekedy byva vhodne mierne potlacit dunenie v pasme 100 Hz az 200 Hz v oblasti hlbok, alebo neprijemne zafarbenie zvuku v oblasti priblizne 800 Hz az 2500 Hz.

muziker
07.12.2008, 19:47
Doplnok - dokoncenie:

Prakticky rovnake pravidla ako pri nahravani (snimani) zvuku akustickej gitary platia aj pre dalsie strunne a brnkacie hudobne nastroje. Do tejto kategorie patri aj 12 - strunova gitara, mandolina, banjo, harfa a mnoho dalsich.

Popisovat do detailov postup pri nahravani tychto nastrojov nema prakticky vyznam, lebo ak poznate princip a viete ako je potrebne postupovat, na co si treba davat pozor u akustickej gitary, dalsie postupy budu len variantou preddtm popisanych nahravacich (snimacich) metod.

Je absolutne jedno ci sa stretnete vylucne s klasickymi a v praxi odskusanymi typmi, alebo sa stretnete s potrebou nahrat zvuk japonskych, indickych a dalsich exotickych nastrojov. Tych je obrovske mnozstvo. Vzdy je dobre zvazit, kolko elementov sa podiela (a do akej velkej miery) na celkovom zvuku. Pri nahravani je potrebne potom postupovat tak, aby bol celkovy charakter snimaneho nastroja reprodukovany co najlepsie a najvernejsie. Bez toho aby ste sa dostali do problemov suvisiacich s fazami signalov, vedlajsimi hlukmi (pazvukmi) a podobne.
Je vhodne (samozrejme ak je to mozne) v maximalne moznej miere sa vyhnut nahravaniu (snimaniu) v miestnosti (prostredi) kde hraju este dalsie nastroje zvlast v pripade ak su tieto hlucnejsie. Je to vhodne z dovodu, aby sme nemuseli pristupovat ku kompromisnym rieseniam z presluchovych dovodov (preznievanie inych nastrojov).

Tymto by som dnes skoncil a zajtra pripravim nieco pre spevakov - nahravanie ludskeho hlasu. Pekny vecer.

muziker
08.12.2008, 17:07
Ako som vcera slubil, dnes sa budeme venovat "spevakom?" - nahravanie ludskeho hlasu.

Vezmeme to pekne zosiroka, lebo pod pojmom nahravanie ludskeho hlasu mozeme rozumiet tak hovorene slovo ako aj spev.
Takto generalne ponimanu problematiku mozeme pojat ako "bezproblemovu", lebo v nahravacom studiu toto patri k najjednoduhsim ukonom. Je to hlavne preto, ze "zdroj signalu", teda ludsky hlas povazujeme za bodovy zdroj zvuku. Z toho dovodu potom aj umiestnenie mikrofonu v priestore (napr. nahravacieho studia) nie je take zlozite ako u akustickych hudobnych nastrojov a tak nemusime tolko experimentovat.

Pri zivych (LIVE) aplikaciach sa pouzivaju v zasade dynamicke mikrofony s uzkymi smerovymi charakteristikami pre maximalne potlacenie presluchov (preznievanie ssusednych zdrojov zvuku) a zaroven aj neprijemnej spatnej vazby, ktora sa prejavuje piskanim mikrofonov.
Mikrofony maju robustnu konstrukciu vzhladom na sposob pouzivania, ked napr. rockovy spevak "vyraba" rozne kusky s mikrofonom pre pobavenie publika.
Tieto mikrofony maju znacne ostrejsi zvuk vplyvom zdvihu urovne v tzv. prezencnej spicke (co robi PRESENCE asi vsetci vieme) ktora lezi na frekvencnej charakteristike v oblasti 3 kHz az 5 kHz.
Tym sa podstatne zvysi aj zrozumitelnost prejavu recnika ci spevaka.

V studiovych aplikaciach sa pouzivaju pre nahravanie vokalov (sem patri aj solovy spev) vacsinou kvalitne kapacitne mikrofony pre dosiahnutie co najprirodzenejsieho hlasu.
Takto sa dosiahne nielen verny prenos zvuku na vyssich frekvenciach akustickeho pasma, ale zaroven sa aj potlaci sum pocas tichych pasazi v skladbe (napr. sepot) a to plati aj pri situaciach, ak je spevak vzdialeny od mikrofonu aj niekolko desiatok centimetrov.
Toto u dynamickych mikrofonov prakticky nemozno dosiahnut.

Tymto samozrejme nemozno povedat, ze v nahravacom studiu by sa nemohli vyuzivat klasicke dynamicke mikrofony. Prave naopak. V niektorych pripadoch u niektorych rockovych spevakov mozeme dosiahnut pouzitim niektoreho konkretneho typu dynamickeho mikrofonu lepsi vysledok.
Napriklad spevak s malo vyraznym hlasom vdaka dynamickemu mikrofonu moze dosiahnut prieraznejsi zvuk spevu, alebo napr. zafarbenie zvuku dynamickym mikrofonom ktory sa neprenesie uplne verne moze spevakovi pomoct, lebo tento typ mikrofonu sa jednoducho lepsie hodi k jeho hlasu.

Preto v mnohych nahravacich studiach je k dispozicii viac modelov kvalitnych dynamickych mikrofonov, aby bolo mozne v niektorych specifickych alebo odovodnenych pripadoch ich vyskusat. Teda ako vidite aj ked som tvrdil, ze u spevu niet preco experimentovat, celkom to neplati a ake take moznosti experimentovania tu predsa len su.

muziker
08.12.2008, 17:33
1. Pokracovanie nahravania ludskeho hlasu.

Kazdy ludsky hlas ma urcite problemy s niektorymi spoluhlaskami z pohladu jeho nahravania. Tieto problematicke miesta v prirodzenom prostredi takmer nevnimame, ale pri nahravani akymkolvek kvalitnym mikrofonom mozu byt tieto zdoraznene do takej miery, ze v extremnom pripade mozu sposobit prebudenie elektrickych obvodov a tym vyvolat nasledne skreslenie.
Tieto spoluhlasky mozeme rozdelit do dvoch kategorii, pricom kazdu je potrebne riesit samostatne.

Do prvej kategorie zaradime vsetky spoluhlasky explozivneho charakteru. Najvyraznejsie sa prejavuje spoluhlaska "B" a "P" , menej vyrazne su spoluhlasky "D" a "T". Vyslovovanim tychto spoluhlasok sa vytvaraju okrem prislusnych zvukov aj prudke vzduchove narazy vznikajuce cinnostou pier a jazyka. Tie po naraze na membranu mikrofona sposobuju neprijemne sprievodne zvuky (take narazy) najma u citlivejsich mikofonov.
Riesenim v takychto pripadoch byva bud zvacsenie vzdialenosti spevaka od mikrofonu alebo pouzitie tzv. POP filtra (hovoril som o nom v casti venujucej sa doplnkom mikrofonov - bola to zaverecna cast rozdelenia mikrofonov). V niektorych pripadoch si mozeme pomoct aj specialnym zapojenim efektu s nazvom COMPRESSOR.

muziker
08.12.2008, 18:22
2. Pokracovanie nahravania ludskeho hlasu.

Do druhej kategorie zaradime problematicke sykavky. Sem patria spoluhlasky "C" , "S" , "Z" a sem by som zaradil aj jemne pisknutie spojene so spoluhlaskami "S" a "T".

Zdoraznenie tychto ostrych zvukov ktore je do znacnej miery neprijemne, moze vznikat hlavne pri pouziti kapacitnych mikrofonov, alebo typov zdoraznujucich akusticke pasmo v rozmedzi 3 - 5 kHz, alebo tiez pridanim "vysok" na EQ (equalizeri), alebo EXCITER-i, alebo pouzitim jasne znejuceho dozvuku.

Odstranenie nadmerneho zastupenia sykaviek vo zvuku sa nemusi riesit len pouzitim DE-ESSERa (cinnost tohto zariadenia bude vysvetlena v casti venovanej COMPRESSOR-om).
Pomoct si v tejto situacii mozno aj vyberom vhodnych mikrofonov, kde je lepsie radsej sa vyhnut "brilantne" znejucim mikrofonom, ktore naopak davaju dobre vysledky napr. pri nahravani slacikovych nastrojov.
Dalsim typom na odstranenie nadmerneho zastupenia sykaviek vo zvuku je vhodne nasmerovanie mikrofonov (POZOR - nie priamo na stred ust spevaka).

Urcite zlepsenie tohto neprijemneho javu moze priniest aj pouzitie mikrofonov s gulovou smerovou charakteristikou miesto mikrofonov s kardioidnou smerovou charakteristikou.

muziker
08.12.2008, 19:17
3. Pokracovanie nahravania ludskeho hlasu.

V nahravacom studiu sa pohybuje vzdialenost ust spevaka od mikrofonu v rozmedzi 15 - 6O centimetrov a zavisi to predovsetkym aj od akustiky samotneho studia a tiez aj od charakteristiky pouziteho mikrofonu.

Vysku pouziteho mikrofonu na stojane je potrebne nastavit tak, aby mikrofon nebol priamo na urovni ust spevaka. Posunieme ho trocha vyssiena nad uroven ust, alebo trocha nizsie pod uroven ust.
V prvom pripade si tak vytvorime aj priestor pre umiestnenie pultiku s notami alebo textom.
Druhy pripad vidim ako velmi vhodny pre nahravanie hovoreneho stola pri pouziti maleho stojanu pre mikrofon polozeny priamo na stol, alebo pult pre rozhlasovych moderatorov.

Pri velmi tichych pasazach pri nahravani je vhodne zmensit vzdialenost zdoja zvuku (ust) od membrany mikrofonu. Nezabudajte vsak, ze pri pouziti smerovych mikrofonov vzrasta PROXIMITY efekt.
Sucasne sa zacinaju prejavovat (a samozrejme je ich aj dobre pocut) vsetky neziaduce pazvuky sprevadzajuce spev ako taky (a mimochodom rec samozrejme tiez).
Na ilustraciu by som tu vymenoval aspon niektore z nich: dychanie, mlaskanie, cvakanie zubami a dalsie.

Naviac sa na vyslednom zvuku moze prejavovat kazdy aj maly pohyb hlavou, alebo jej vychylenie v zmene zafarbenia hlasu alebo v zmenach hlasitosti. Niekedy aj velmi vyraznych.

Ak teda budete pracovat tymto sposobom snimania ludskeho hlasu, musi spevak mat uz nejake skusenosti s pracou pred mikrofonom.

muziker
08.12.2008, 20:13
4. Pokracovanie nahravania ludskeho hlasu.

Zapamatajte si, ze pri hladani idealneho zafarbenia hlasu je vzdy lepsie pracovat s vymenou roznych typov mikrofonov a nie riesit tento problem nastavovanim korekcii na mixaznom pulte.

Rozvazne pridanie (v malej miere) - zdoraznenie vysssich frekvencii v rozsahu akustickeho pasma equalizerom (EQ) typu SHELVING vo vacsine pripadov nerobi ziaden problem. Avsak pri vacsom zosilneni alebo potlaceni pasma (pasiem) typu BELL zacina hlas zniet uz velmi neprirodzene. Z toho dovodu je preto lepsie sa mu vyhybat.

Ak hlas znie privelmi "gulato", alebo je zahuhnany alebo je inak malo prirazny az neprierazny, zvycajne tomu pomoze do znacnej miery pridavanie vyssich harmonickych na ENHANCER-i.

Vacsina studiovych nahravok vokalov sa robi v relativne mrtvom prostredi. S pridavanim dozvuku do nahravky sa rata az pri mixazi.
Prave z tohto dovodu je dobre ak ma studio bud akusticky zatlmenu cast. Pre tento ucel dobre posluzi aj pouzivanie akusticky pohltivych paravanov (zasteny) polozenych za spevakom do praveho uhla.

Takymto sposobom mozeme velmi ucinne obmedzit nepriaznive vplyvy samotnej miestnosti (akejkolvek), lebo vsetky odrazy v nej su pohltene akusticky pohltivym (absorbcnym) materialom a nedostavaju sa tak naspat na mikrofon (jeho membranu).
Plati to samozrejme pre mikrofony s kardioidnou smerovou charakteristikou.

Dolezite je aby akusticky tlmiaci material bol predovsetkym ucinny vo frekvencnom pasme v ktorom sa nachadza aj ludsky hlas. Naopak, nemusi byt velmi ucinny na "basovych" frekvenciach.

muziker
08.12.2008, 20:15
Na zajtra si pripravim par slov o PLAYBACK-u pri nahravani vokalov. Pekny vecer.

muziker
09.12.2008, 19:35
Ako som slubil, dnes si povieme nieco o PLAYBACK-u.

Je vseobecne zname, ze vacsina vokalov sa nahrava na PLAYBACK az po nahrani sprievodnych nastrojov. A plati to pre vacsinu tak solovych ako aj zborovych vokalov.

Pri pouziti uzavretych sluchadiel vsak nevznikaju velke problemy s presluchmi z nahravky hudobneho podkladu.

Vacsiu pozornost vsak treba venovat urovni signalu v sluchadlach iba pocas tichsich pasazi a to len pri malych vzdialenostiach zdroja zvuku (spevakovych ust) od mikrofonu.

V takomto pripade je zosilnenie signalu z mikrofonu znacne. Zaroven sucasne hrozi nielen nebezpecie vacsieho presluchu (preznievania), ale pri hlasnejsom odposluchu vlastneho hlasu moze dochadzat aj ku spatnej vazbe.

V pripade ak do sluchadiel "posielame" aj METRONOM (angl. CLICK), je rovnako potrebne skontrolovat aj to, ci nahodou "nelezie" aj do mikrofonu pre spev.

Jeho odstranenie v castiach bez hudobneho podkladu (doprovodu) by mohlo byt v etape mixovania aj neriesitelne.

muziker
09.12.2008, 20:18
1. pokracovanie o PLAYBACK-u.

Bude to hlavne o presluchoch (preznievani).
Niektorym spevakom vsak vobec nevyhovuje odposluch hudobneho podkladu cez sluchadla. Byva to najma z intonacnych dovodov. Preto v takomto pripade je potrebne pouzit odposluch hudobneho podkladu za pouzitia reproduktorovych monitorov.

Uvedme si niekolko sposobov usporiadania "monitoroveho odposluchu" tak aby sme maximalne potlacili presluch do mikrofonu, ale na strane druhej aby sme zachovali uspokojivu hlasitost pre spevaka.

1./ V pripade ak pouzijeme mikrofon s kardioidnou smerovou charakteristikou.
Monitor odposluchu z pohladu vodorovnej osi umiestnime v osi - usta spevaka - mikrofon - monitor. Presne oproti spevakovi (zo strany minimalnej citlivosti mikrofonu). Za spevakom umiestnime dva kusy akusticky pohltivych paravanov postavenych do praveho uhla za chrbtom spevaka.

2./ V pripade ak pouzijeme mikrofon s osmickovou smerovou charakteristikou.
Dvaja spevaci spievaju vokaly stojac oproti sebe do jedneho mikrofonu. Monitor odposluchu je umiestneny zboku (os vyzarovania monitoru zviera pravy uhol s osou medzi ustami oboch spevakov. Monitor je teda umiestneny na strane minimalnej citlivosti mikrofonu.
Z druhej strany oboch spevakov su postavene dva paravany z akusticky pohltivych materialov a orientovane su tak isto do praveho uhla.

3./ V pripade ak pouzijeme mikrofon s hyperkardioidnou smerovou charakteristikou.

V tomto pripade je spevak a paravany z pohltivych materialov v rovnakej pozicii ako v pripade 1./ teda mikrofon s kardioidnou smerovou charakteristikou, len mikrofon ma smerovu charakteristiku hyperkardioidnu a pouzijeme odposluchove monitory dva, ktorych osi vyzarovania budu zvierat pravy uhol (90°), pricom jeden bude v protifazi (180°). Orientovane osi vyzarovania budu mat v smere minimalnej citlivósti mikrofonu.

muziker
09.12.2008, 20:34
2. Pokracovanie o PLAYBACK-u.

Mikrofony s gulovou charakteristikou samozrejme v takychto pripadoch pouzivat nebudeme s pochopitelnych dovodov. U nich by sme nemohli splnit podmienku minimalneho presluchu do mikrofonu.
Vsetko je jasne pri pohlade na smerove charakteristiky mikrofonov o ktorych sme hovorili pri popise jednotlivych typov mikrofonov.

Cim je spevak blizsie k mikrofonu a cim je mensia hlasitost na odposluchu - tym je samozrejme presluch (preznievanie) nizsi.

Velke znizenie podielu presluchov mozno dosiahnut zapojenim dvoch odposluchovych monitorov (v MONO rezime) z ktorych je jeden zapojeny v protifazi (dosiahneme to napr. prepolovanim vodicov na svorkach (konektore) odposluchoveho monitora.

Ak budu hrat obidva monitory rovnakou hlasitostou, mozeme spravnym (treba ho najst), presnym umiestnenim mikrofonu najst bodv ktorom sa signal z obidvoch odposluchov (monitorov) vyrusi do tej miery, ze presluch bude iba minimalny.

Avsak spevak pocuvajuci odposluchy (monitory) oboma usami nebude efekt protifazy az tak velmi vnimat. Teda presnejsie bude ich zvuk vnimat uplne normalne.

muziker
09.12.2008, 20:56
PLAYBACK u viachlasych zborov.

Ak dalsie vokalove hlasy chete mat v nezavislych stopach na zazname, potom bude nevyhnutne pre kazdy hlas pouzit samostatny mikrofon.

V pripade ak budete tieto hlasy nahravat sucasne, je potrebne mikrofony umiestnit tak, aby presluch (preznievanie) medzi nimi bol minimalny.
V opacnom pripade by vznikali fazove problemy (hovoril som o nich uz prv). Potom v ziadnom pripade uz nebude mozne neskor opravit (odstranit) rozne intonacne alebo rytmicky nevyhovujuce useky niektoreho hlasu bez toho aby to nebolo pocut (pouzitie akusticky pohltivych paravanov ako uz bolo spomenute prv a minimalne 3-nasobna vzdialenost medzi jednotlivymi spevakmi v porovnani zo vzdialenostou jednotlivcov od mikrofonu).

Pri nahravani dvojhlasu do jednej stopy je mozne vyuzit vyhodne vlastnosti mikrofonu s osmickovou smerovou charakteristikou a postavit tak oboch spevakov oproti sebe.

Pri tomto sposobe nahravania musi byt vzdialenostou obidvoch spevakov od mikrofonu presne urceny pomer urovne oboch hlasov. Je to z toho dovodu, ze neskor ho uz nebude mozne zmenit.

Vacsie vokalne zoskupenia sa nahravaju zvacsa vhodnou STEREO-fonnou technikou. Pri velkych spevackych zboroch je mozne pouzit pre kazdu sekciu jeden STEREO par mikrofonov umiestneny pred prednym radom spevackeho zboru vo vyske asi tak 2 metre a pripadne aj viac. Zavisi to aj podla toho v kolkych radoch stoja ucinkujuci.

muziker
09.12.2008, 21:19
DYNAMIKA SPEVU

Je zname, ze len maloktory spevak dokaze ovladat dynamiku svojho hlasu tak, aby bola vhodna pre nahravanie jeho spevu.
Prave z tohto dovodu byva pouzitie kompresie zvuku priam nevyhnutnost v praci zvukara. Preto je vyhodne pracovat s kompresiou zvuku uz pri nahravani, aby sme predisli vzniku problemov pri prebudeni stop.

Ak budete vyuzivat ako zvukari na vycistenie pauz sluzieb GATE alebo EXPANDER, tak tieto by mali byt v retazci zaradene este pred COMPRESSOR, teda na miesto, kde je dynamicky rozsah najvacsi a prah citlivosti je mozne nastavit najlepsie.

Je len samozrejme a na to si treba dat pozor, ze mnozstvo kompresie by sme mali nastavit len na nevyhnutnu mieru tak, aby dynamika hlasu nebola odstranena uplne.

U niektorych hlasov su dynamicke rozdiely take extremne, ze kompresiu je dobre pouzit tak pri nahravani, ako aj mixovani nahravky. Alebo zapojit dva COMPRESSOR-y za sebou v retazci. Takymto sposobom nahrava aj americka spevacka hviezda Tina Turner.

Pre riadenie dynamickeho rozsahu ludskeho hlasu sa javia ako idealne napr. kompresory typu SOFT KNEE.

Toto by bolo asi tak vsetko co som chcel uviest ku nahravaniu spevu. Zajtra este uvediem niekolko poznamok ku nahravaniu hovoreneho slova. Pekny vecer.

muziker
10.12.2008, 19:37
Ako som vcera slubil, povieme si nieco o nahravani hovoreneho slova.

Kazdy zvukar mi iste potvrdi, ze pri nahravani hovoreneho slova je jednou z najdolezitejsich vlastnosti dobrej nahravky vzdy akustika miestnosti v ktorej nahravanie robime.
Ta ovplyvnuje nielen samotny celkovy zvuk nahravky ale aj zrozumitelnost reci.
Ak by sme chceli idealizovat podmienky pre nahravanie, vychadzalo by to jednoznacne na znacne utmene prostredie s dozvukom tak 0,25 - 0,4 sekundy ktory by mal byt rovnomerny na vsetkych frekvenciach.
Umely dozvuk sa v nahravke pridava len v pripade velmi zatlmeneho prostredia alebo v pripade specialneho efektu v nahravke.

Pri nahravani napriklad nejakych besied (v rozhlase) sa obycajne pred kazdeho diskujuceho polozi na stol mikrofon z uzkou smerovou charakteristikou (ano je to tak ako iste vsetci viete, lebo to tu opakujem stale dookola - z dovodu znizenia vplyvu presluchov zo stran).

Kazdy z tychto mikrofonov ma v ceste signalu zapojeny EXPANDER. Je to z toho dovodu, lebo v case ak recnik mlci (teda nic nehovori) jeho mikrofon nesnima ziadne presluchy (problemy s fazou) alebo nejake odrazy v studiu (miestnosti kde vykoname nahravanie.

Tymto sposobom je zabezpecene, ze v cinnosti su (snimaju zvuk) len tie mikrofony, do ktorych sa hovori. Jednoduche ako facka a hlavne ucinne.

muziker
10.12.2008, 20:05
1.pokracovanie o nahravani hovoreneho slova.

Vzhladom na skutocnost, ze pri nahravani hovoreneho slova sa vo vacsine pripadov sedi za nejakym stolom, realne hrozi, ze signal z mikrofonu moze mat zafarbenie zmenene vplyvom hrebenoveho filtra (hovorili sme o nom u popise jednotlivych mikrofonov - polistujte v prispevkoch dozadu) vplyvom odrazov od dosky stola.

Tieto odrazy dopadaju na membranu mikrofonu tesne za priamym signalom. Aj z tohto dovodu je absolutne nevhodne pouzivat stol s hladkou lestenou doskou.

V dobre vybavenych miestnostiach pre tieto ucely (tzv. hlasatelne) sa pouzivaju specialne akusticky upravene dosky stola ako napr. perforovany ocelovy plech pokryty plstou, alebou penovym polyuretanom, ci inym podobnym materialom ktory je naviac potiahnuty specialnou latkou.

Aj ostatne konstrukcie v miestnosti musia byt vyrobene tak, aby sa spominane odrazy vobec nedostali na mikrofon (musia byt vhodne akusticky zatlmene), alebo ak to nie je z nejakeho dovodu mozne, tak aby aspon prichadzali na membranu mikrofonu v rovnakej fazi. Dosiahneme to napriklad aj tak, ze mikrofon bude umiestneny v jednej rovine s doskou stola.

Technicke prevedenie takeho stola ktory ma dobre sluzit svojmu ucelu nie je v ziadnom pripade jednoduche aj napr. z pohladu umiestnenia textov, pisania poznamok a podobne.

muziker
10.12.2008, 20:20
2.pokracovanie o nahravani hovoreneho slova.

Rozne "rozhlasove besedy" je vsak mozne nahravat aj jednym mikrofonom. Ten ma mat gulovu smerovu charakteristiku a byva zaveseny nad stolom zhruba pol metra nad hlavami "besednikov".

Aj ked je tato metoda na jednej strane po technickej stranke velmi nenarocna, na strane druhej si vyzaduje kvalitnu akustiku konferencneho studia. Signal je v principe nahravany v rezime MONO -fonnom a preto nie je mozne vyrovnavat jednotlive hlasy besedujucich. Alebo ak aj nie nemozne, tak aspon velmi obtiazne.

Pre dva hlasy je v studiach a rozhlasovych hlasatelniach pouzivany mikrofon s osmickovou charakteristikou. Tu ste si urcite vsimli analogiu v porovnani s nahravanim spevu.
Mikrofon s osmickovou charakteristikou ako je vseobecne zname sice neprinasa fazove problemy. Odlisne je to v pripade dvoch mikrofonov s kardioidnou charakteristikou. Vysledny zvuk je ale znova len monofonny a v pripade ak sa obidva hlasy urovnovo lisia (maju roznu uroven hlasitosti), je zvycajne lepsie ak sa jeho pouzitia radsej vyhneme.

muziker
10.12.2008, 20:34
3.pokracovanie o nahravani hovoreneho slova - dokoncenie.

Ak sme postaveni pred ulohu nahravania rozhlasovej hry, potom radsej pouzijeme bud oddelene kardioidy (rozumej dva mikrofony s kardioidnou smerovou charakteristikou), alebo jeden stereofonny par mikrofonov.

Ten sice prinasa lepsi stereofonny vnem a kazdopadne vacsiu priestorovu hlbku v nahravke, ale v tomto pripade nemozno neskor vyrovnavat urovnove a priestorove pomery. Tak isto nie je mozne v tomto pripade ani menit umiestnenie objektov v stereofonnej bazi.

Pri praci zo zvukom tymto sposobom sa velmi casto priestor snimanej casti studia rozdeli na niekolko ploch, ktore sa na podlahe studia vyznacia bud cislami, alebo pismenami. V scenari sa potom vyznaci presne miesto na ktorom sa dana scena nahrava. Tak isto sa v scenari vyznacia miesta pripadnych roznych presunov do inych casti.

V takomto pripade ide vlastne o akesi stereofonne javisko, ktore sa definovanu svoju sirku pre pohyb z lava do prava, alebo opacne a tiez svoju hlbku pre pohyb zpredu do zadu alebo opacne.

muziker
10.12.2008, 20:41
Vzhladom na to ako som uz uviedol, ze v pripade nahravania hovoreneho slova niet vyraznych problemov a kazdy trocha rozhladeny zvukar aj pri intuitivnom pocinami si urcite neurobi zasadnu chybu.
Tiez z dovodu, ze nahravanie hovoreneho slova nebude urcite prioritou medzi muzikantmi, som presvedceny, ze uvedeny rozsah tejto casti si nevyzaduje dalsie komentare. Preto povedane povazujem za dostatocne a vycerpavajuce.

V dalsej casti skusim potesit klavesakov a tak poviem nieco o nahravani klavira. Pekny vecer

muziker
11.12.2008, 19:39
Nahravanie akustickeho klavira.

Cinim tak ako som slubil vcera vecer. Na uvod par slov o akustickom klaviri.

Z pohladu zvukara alebo ak chcete z pohladu nahravania zvuku akustickeho klavira, je tento nastroj do istej miery tak trocha unikatny. Zvuk totiz vyzaruje pomerne zlozitym sposobom.

Z toho co bolo povedane vyplyva, ze este pred jeho samotnym nahravanim je preto potrebne vykonat akusi generalku nastroja. Ta spociva nielen v jeho doladeni, ale aj v minimalizovani vznikajucich hlukov predmetneho nastroja, ktore vydavaju jednotlive mechanicke diely.

Najvacsim problemom z pohladu neziaducich hlukov budu z najvacsou pravdepodobnostou prave pedaly.

Zvacsa tomu pomoze zmena stylu hrania. Ak nie, potom bude potrebne pouzit pri nahravani vhodne pridavne tlmenie. Obycajne pomoze aj nejaka makka podlozka alebo vhodna latka.

muziker
11.12.2008, 20:11
1. Pokracovanie: Nahravanie akustickeho klavira.

Klasicke koncertne nahravky sa zvycajne robia s pouzitim velkeho koncertneho kridla. To ma na jednej strane velmi brilantny zvuk na vyskach a na strane druhej velmi bohate basy.

Je pravdou, ze takyto nastroj vlastni len malo nahravacich studii. Je to okrem ineho aj z financnych dovodov (pre ilustraciu odporucam do vasej pozornosti aktualne ceny tychto nastrojov). Naviac su tu dalsie problemy s tymto druhom nastroja - znacne poziadavky na priestor, ktory v nahravacich studiach nie je velmi velky a v neposlednom rade aj starosti s udrzbou takehoto nastroja.

Prave z tychto dovodov sa nahravanie klasickeho klavira robi v koncertnych salach a male nahravacie studia sa orientuju skor na synteticke digitalne klaviry alebo samplery.

Aj ked je dnes zvuk tychto nastrojov uz do znacnej miery verny (priblizuje sa originalom), len maloktory koncertny umelec ma pri takejto hre uspokojenie zo samotnej hry a idealne reakcie v porovnani s klasickym kocertnym akustickym klavirom. Je to hlavne preto, ze mu budu chybat jemne nuancie skutocneho kridla.
No pre hudobne zanre v ktorych je klavir iba sprievodnym nastrojom, budu tieto digitalne nastroje uplne vyhovujuce.

muziker
11.12.2008, 20:27
2. Pokracovanie: Nahravanie akustickeho klavira.

S prihliadnutim na skutocnost, ze klavir pokryva prakticky cele akusticke pasmo (audio spektrum), je v zvukarskej praxi priam nevyhnutnostou pouzit pri nahravani tohto nastroja kvalitny mikrofon s rovnym frekvencnym priebehom (znamena to, ze nebude ziadnnu cast frekvencneho pasma zdoraznovat ani potlacat).

Pre nahravanie je preto mozne pouzit prakticky ktorukolvek STEREO-fonnu techniku s tym, ze napr. pri systemoch typu AB (popisali sme ho v casti venujucej sa STEREO nahravaniu) je moznost lepsieho vyrovnania pomeru hornych a spodnych registrov.

Niektori zvukari pouzivaju pri vacsich vzdialenostiach STEREO-fonneho paru mikrofonov od nastroja (klavira) naviac este treti - pridavny mikrofon. Je tak ucinene z dovodu lepsie definovaneho stredu STEREO-fonneho obrazu nahravky.

Pri tomto sposobe nahravania ale casto vznikaju vyrazne fazove problemy a preto su vyhody u tohto sposobu nahravania klavira do znacnej miery diskutabilne.

Pre ucely v ktorych je preferovana hlavne MONO-fonna kompatibilita je preto vyhodnejsie vyuzivat systemy XY, alebo systemy MS (obidva boli popisane v casti venujucej sa STEREO nahravaniu).

muziker
11.12.2008, 20:40
3. Pokracovanie: Nahravanie akustickeho klavira.

V pripadoch ak sme postaveni pred ulohu nahrat solovy klavir, pripadne nahrat klavir dobre zvukovo oddeleny od neziaducich presluchov (preznievania inych nastrojov), je vhodne umiestnit sstereofonny par mikrofonov priblizne vo vzdialenosti zhruba tak 1,0 az 2,0 metre od pravej strany (boku) nastroja (klavira), ktory bude umiestneny vo vyske priblizne v polovici dopoly otvoreneho vika kridla.

V pripade ak je akustika miestnosti v ktorej prevadzame nahravanie idealna, je mozne umiestnit spominany par stereofonnych mikrofonov aj vo vacsej vzdialenosti nez spominanych 1 - 2 metre, co znacne prispeje ku vernejsiemu zvuku nahravaneho klavira.

V pripade ak akustika saly alebo nahravacieho studia nie je pre klavir najvhodnejsia, je naopak lepsie v takom pripade, ak vzdialenost spominaneho paru stereofonnych mikrofonov bude mensia (kratsia). Znizime ju na priblizne asi 50cm az 80 cm. Pri mixazi v tomto pripade pridame trocha umeleho dozvuku.

muziker
11.12.2008, 20:54
4. Pokracovanie: Nahravanie akustickeho klavira.

V popularnych zanroch sa klavir casto nahrava mikrofonmi, ktore mozeme umiestnit dovnutra nastroja vo vzdialenosti priblizne 15 az 25 cm od strun klavira. Nasmerujeme ich zhruba na miesto v ktorom dochadza ku uderom kladiviek mechaniky do strun nastroja.

Obidva mikrofony so smerovou charakteristikou gulovou pracujuce v systeme AB su v tomto pripade od seba pomerne dobre oddelene. Je to preto, lebo jeden mikrofon snima dolne registre a druhy mikrofon zase horne registre nastroja.

Vysledny zvuk v nahravke je v tomto pripade nielen ostrejsi, ale je aj lepsie oddeleny od presluchov v pripade ak s nahravanym klavirom hraju este nejake dalsie hudobne nastroje.

Este vacsieho oddelenia zvuku klavira od ostatnych zvukov mozeme dosiahnut tak, ze viko koncertneho kridla neotvorime uplne, ale len tak na polovicu. Nastavime mikrofony tak aby sa subjektivne blizilo k idealnemu nastaveniu a nasledne potom prehodime cez ne tazky zaves textilny.

muziker
11.12.2008, 21:11
5. Pokracovanie: Nahravanie akustickeho klavira.

Aj ked obidva mikrofony v popisanom sposobe su v relativne dostatocnej vzdialenosti od seba, je dobre skontrolovat MONO-fonnu kompatibilitu.

Vykoname ju tak, ze nechame klaviristu pri zvolenom MONO-fonnom pocuvani niekolkokrat zahrat chromaticku stupnicu v celom rozsahu nastroja, cim skontrolujeme aj vyrovnanost dolnych a hornych registrov.

V pripade ze sa vyskytnu nejake problemy, bude potrebne bud zmensit (skratit) vzdialenost medzi mikrofonom a strunami nastroja, alebo zvacsit vzdialenost medzi samotnymi mikrofonmi (umiestnit ich dalej od seba).

Kedze kazda cast nastroja vyzaruje uplne odlisny zvuk, je dobre presnym umiestnenim a zaroven nasmerovanim obidvoch mikrofonov vyhladat zafarbenie zvuku nastroja take, ake sa pre konkretny ucel hodi najviac.

Pre STEREO-fonnu nahravku klavira su tak isto vyborne pouzitelne aj mikrofony PZM, ktore je vhodne nalepit na spodnu stranu vika koncertneho kridla.
Toto nam vytvara idealnu odrazovu plochu pre tento typ snimania zvuku. V takomto sposobe jeden mikrofon zase pokryva dolne (spodne) pasmo a druhy mikrofon zase horne (vrchne) pasmo zvukoveho spektra nastroja.

Presne umiestnenie mikrofonov je potrebne vyhladat podobnym sposobom ako u klasickych mikrofonov.

muziker
11.12.2008, 21:29
Dokoncenie: Nahravanie akustickeho klavira.

Tuto tematiku ukoncime nahravanim obycajneho (standardneho) pianina, s ktorym sa stretnete vo svojej zvukarskej praxi najskor.

Nahravanie standardneho pianina je troska obtiaznejsie, lebo pre zaistenie prijatelneho vysledku nasho snazenia, bude nevyhnutne odstranit predny kryt a viko nastroja. Je to preto, aby sa zvuk mohol sirit uplne volne. Tu je potrebne si uvedomit aj skutocnost, ze pianino nevytvara taky bohaty zvuk ako klasicky klavir.

STEREO-fonicky par mikrofonov sa potom nutne bude umiestnovat nad nastroj - a tu platia podobne pravidla pri nahravani ako u klavira. Mikrofony mozeme pripadne umiestnit aj za klaviristu.

Zvuk nastroja je bohatsi u povrchov s lepsou odrazivostou zvuku ako je napr. steny, drevena alebo kamenna podlaha. V miestnostiach pokrytych hustymi zavesmi a kobercami je to s bohatostou zvuku nastroja horsie.
V pripadoch tupsieho zvuku nastroja je mozne jeho zvuk rozjasnit pouzitim napr. ENHANCER-u alebo equalizera (EQ) typu SHELVING.

Myslim ze temu nahravania klavira a pianina sme rozobrali dostatocne. Ma to sluzit len ako navod v principe. Drobne nuansy tejto prace musi najst kazdy individualne vzhladom na konkretne podmienky nahravacich priestorov, nastrojov a dostupneho vybavenia.

Zajtra si povieme nieco o nahravani dychovych nastrojov. Pekny vecer.

muziker
13.12.2008, 17:16
Nahravanie dychovych nastrojov.

Uvod:
Ako som naposledy slubil, prizrieme sa trocha blizsie aj nahravaniu "fukaciek".
U mnohych dychovych nastrojov podstatna cast zvuku vychadza nielen z otvoru na konci nastroja (trubka a pod), ale aj z otvorov spod jednotlivych klapiek. Tie byvaju rozmiestnene po celej dlzke korpusu nastroja.
Aby to nebolo az take jednoznacne, tak naviac u niektorych dychovych nastrojov vychadza zvuk aj priamo z naustku nastroja, ktory sa v muzikantskej "hantyrke" nazyva aj hubicka.

V pripadoch v ktorych nahravame zvuk jednotlivych dychovych nastrojov, teda nie celej dychovej sekcie ako je napr. orchester, sa zvukar velmi casto moze stretnut s fazovymi problemami - a sice s odcitanim faze.

Je to v tych pripadoch, ked zvuk z otvorov na korpuse nastroja dorazi na membranu mikrofona s urcitym casovym posunom oproti zvuku vychadzajucemu z otvoru na konci nastroja.

Tentom problem ale komplikuje aj skutocnost, ze s meniacou sa vyskou tonu sa meni aj velkost otvoru z ktoreho sa zvuk siri. To cele vedie ku rozdielnym casovym posunom a tym padom samozrejme aj ku fazovym u roznych tonov.

muziker
13.12.2008, 17:52
1.Pokracovanie nahravania dychovych nastrojov.

Dalsim potencialnym problemom pri nahravani zvuku tychto nastrojov (plati to samozrejme aj pre zive ozvucovanie na koncertoch), je skutocnost, ze zvuk dychovych nastrojov casto vytvara velmi ostro ohranicene a predovsetkym asymetricke (nesymetricke) tvarove krivky.

Pri nich mozu vznikat vyssie urovne spiciek (signalove spicky s vysokou amplitudou), nez ake vidime na indikatoroch, co plati vo zvysenej miere o indikatoroch ktore odvodzuju uroven signalu len z jednej polvlny.

Prave z tohto dovodu si zvukar musi davat velmi pozor a strazit si urovne, aby sa vyhol pripadnemu vzniku prebudenia signalu.

Pri drevenych dychovych nastrojoch ako je napr. klarinet a pod., ale aj pri saxofone nebyva automaticky najvyhodnejsia poloha pre umiestnenie mikrofona v predlzenej osi konca nastroja, aj ked z tejto casti vychadza zvuk najvyssej hlasitosti.

Paradoxne najvernejsi zvuk nastroja pri nahrravani dosiahneme u tychto nastrojov prave umiestnenim mikrofona mierne nabok od osi nastroja a priblizne v polovici medzi najvyssim a najnizsim otvorom v korpuse nastroja.

Co sa tyka vzdialenosti mikrofonu od nastroja, ta by mala byt priblizne taka, aby najvyssi otvor nastroja a najnizsi otvor nastroja tvorili spolu s mikrofonom vrcholy rovnostranneho trojuholnika.

Presnu vzdialenost je potrebne "dostelovat" podla realnej akustiky miestnosti v ktorej vykonavame nahravanie (ozvucovanie).
Samozrejme musime brat do uvahy okrem velkosti a akustiky miestnosti aj velkosti presluchov z ostatnych nastrojov.

Tu je velmi vhodne si na zvukovych skuskach nechat prehrat tony v celom rozsahu kazdeho nastroja a skontrolovat si ich vyrovnanost co sa tyka ich urovni.

muziker
13.12.2008, 18:21
2.Pokracovanie nahravania dychovych nastrojov.

Aj napriek tomu, ze je vseobecne zname (ako som uz uviedol), ze pri nahravani saxofonu v minulom prispevku uvedenom sposobe sa dosahuje najprirodzenejsi zvuk tohto nastroja (zopakujem - mikrofon umiestnime mierne nabok od predlzenej osi nastroja), v modernej popularnej (aj rockovej) hudbe sa velmi casto vyuziva agresivnejsi zvuk nastroja, ktory dosiahneme umiestnenim mikrofonu priamo v predlzenej osi nastroja.

Este o pouziti vhodneho typu mikrofona.
V pripade nahravania drevenych dychovych nastrojov sa javi ako najvhodnejsi typ prave kapacitny mikrofon.

Spominany saxofon sa velmi casto nahrava pomocou dynamickeho mikrofonu za ucelom dosiahnutia "gulatejsieho" a plnsieho zvuku.

Flautu mozeme rovnako nahravat klasickym sposobom priblizne v polovici vzdialenosti medzi medzi obidvomi krajnymi otvormi nastroja. To sa tyka klasiky.

V popularnej hudbe (sem zaradim aj rock) kde je pozadovany tzv. "dychavejsi" zvuk flauty, ktory pozname napr. z nahravok JETHRO TULL, musi zvukar presunut mikrofon blizsie k naustku (hubicke) flauty.

V takomto pripade ale musime dat pozor na narazy vzduchu vychadzajuce z otvoru flauty, ktore mozu sposobovat problemy vo forme neziaducich pazvukov v nahravke.

muziker
13.12.2008, 19:10
3.Pokracovanie nahravania dychovych nastrojov.

Ako som povedal hned na pociatku tejto kapitolky o nahravani duchovych nastrojov, vychadza vacsia cast zvuku priamo z otvoru v osi nastroja.
Prave z tohto dovodu sa mikrofony umiestnuju najcastejsie oproti tomuto otvoru.
Nasmerovanim tychto snimacich mikrofonov zvuku "dychov" smerom na stred otvoru, pripadne smerom ku okraju tychto otvorov mozeme najst pozadovane zafarbenie zvuku nastrojov najlepsie - podla vlastneho uvazenia alebo ocakavanych predstav ak chcete.

Je to preto, lebo posuvanim mikrofonu blizsie ku okraju otvoru je nahravanych viac vibracii z korpusa nastroja, to jest bude aj ich vyssi podiel vo vyslednom zvuku nahravky. Prejavi sa to v bohatsom zvuku na vyssie harmonicke.

Ak napr. pouzijeme tzv. "dusitko" - co je tlmic zvuku pouzivany s oblubou u trubky (vid hru napr. Luis Armstronga), bude toto tvrdenie platit dvojnasobne.

Vzdialenost snimacieho mikrofonu od nastroja bude v tomto pripade doporucenych priblizne 50 cm az 70 cm.

U vacsich nastrojov ako je napr. tuba a podobne s prihliadnutim na rozmery nastroja este pridame par centimetrov naviac (je to potrebne odskusat a v konkretnomm pripade sa riadit konkretnou situaciou).

muziker
13.12.2008, 19:26
4.Pokracovanie nahravania dychovych nastrojov.

Vo zvukarskej praxi je nahravanie takej dychovej sekcie orchestra samozrejme neprevadza nahravanim kazdeho nastroja dychovej sekcie samostatne.

Typicka dychova sekcia zvycajne obsahuje styri jazz trubky, dva tenorove pozony, jeden basovy pozon, jedna tuba a štyri horny.

Presny pomer trubiek a trombonov sa len velmi tazko nastavuje. Preto moze byt velmi napomocna spolupraca s hracov v tichsich castiach (pasazach).

Spolupraca sa prejavuje v tom, ze v hlasnejsich castiach hry sa hraci viac priblizia nastrojom ku mikrofonu, a v tichsich castiach sa zase naopak vzdialia od mikrofonu.

Pre kazdu dvojicu hracov na dychove nastroje tejto sekcie pri nahravani ci ozvucovani sa pouzije jeden samostatny mikrofon. Ale pozor. Basovy pozon a tuba mavaju spravidla svoj vlastny mikrofon.

Horny moze zvukar snimat aj zozadu. V pripade ze su umiestnene v blizkosti akustickych paravanov alebo odrazivych stien, je mozne ich snimat aj zpredu, ale dolezity je fakt, ze sa nahrava len odrazeny zvuk.

muziker
13.12.2008, 19:33
Dokoncenie nahravania dychovych nastrojov.

Na zaver si este povieme ako nahravat (snimat) zvuk drevenych dychovych nastrojov.

Hraci na drevene "dychy" obvykle sedia za pultikom v paroch, teda vo dvojiciach.

Takato typicka dychova sekcia sa zvycajne sklada z tychto nastrojov:

- dve flauty
- dva hoboje
- dva klarinety
- dva fagoty

Zaujimavost v tomto pripade je to, ze niektori hraci mozu nastroje pomerne casto aj striedat. S tymto faktom musi zvukar samozrejme ratat.

Kazdy par hudobnikov ako som uz uviedol musi mat k dispozicii samostatny mikrofon.

muziker
13.12.2008, 19:40
Na zaver:

Vzhladom na pravdepodobnost riesenia podobnych situacii si myslim, ze uvedeny rozsah rieseni tejto problematiky bude dostatocny. Jemne nuansy u kazdeho konkretneho pripadu je potrebne riesit individualne vzhladom na pouzite konkretne nastroje, priestory v ktorych budeme robit nahravanie alebo ozvucovanie zivej produkcie a dalsie drobnosti podielajuce sa na vyslednom zvukovom obraze.

Preto je vzdy vhodne vykonat pri zvukovej skuske kontrolu znenia kazdeho nastroja zvlast a dolezite je aj (ako som uz uviedol) to, aby kazdy nastroj prehral vsetky tony v rozsahu nastroja, aby zvukar mal pod kontrolou vsetky vzniknuvsie situacie pocas produkcie.

Na dnes by to hadam aj stacilo a na buduce si povieme nieco o nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov. Pekny vecer.

muziker
14.12.2008, 12:19
O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

Ako sme si slubili, teraz sa budeme venovat slacikovym nastrojom a ich nahravaniu.

Aj ked je vseobecne zname, ze slacikove nastroje nevytvaraju velmi velku hladinu akustickeho tlaku (inac povedane neoplyvaju vysokymi hlasitostami), ich charakteristickym znakom byva obrovsky dynamicky rozsah a zmeny vo vyrazovych prostriedkoch.

Hra na tychto nastrojoch obsahuje aj zlozite flazolety, ktore sa mnohokrat pohybuju az na hranici pocutelnosti.
Preto byva mnohokrat jedinym praktickym rieseni pri ich nahravani dobry kapacitny mikrofon.
Ale tu chcem podotknut, ze u zvukarov su v tychto poziciach velmi oblubene aj paskove mikrofony. Tie vsak musi zvukar vzhladom na ich mensiu citlivost umiestnovat zasadne blizsie ku nahravanemu nastroju.

Smerova charakteristika pouzitych mikrofonov je vacsinou jednoznacne dana akustickymi pomermi konkretneho studia. Samozrejme na tomto mieste nemozno zabudnut ani na otazky suvisiace s presluchmi od ostatnych nastrojov (alebo celych sekcii nastrojov) hrajucich v tom case v nahravacom studiu pocas nahravania.

Preto sa velmi casto pouzivaju mikrofony s kardioidnou smerovou charakteristikou. Ale pozor - ak to umoznuju akusticke podmienky v danom nahravacom studiu, tak mozno pouzit aj mikrofony s gulovou smerovou charakteristikou, ktore maju v tychto pripadoch velmi dobry zvuk.

muziker
14.12.2008, 12:35
1.pokracovanie: O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

Povieme si na tomto mieste o umiestneni mikrofonov pri snimani "slacikov".

Pri nahravani (snimani) zvuku husli hrajucich solo (plati to aj pre pripadne solo hrajucu violu) mikrofom musi zvukar umiestnit priblizne vo vzdialenosti 1,0 az 1,5 metra a to nad nastrojom. Na to sa zvycajne pouziva specialny stojan pre mikrofon.

Pri nahravani (snimani) zvuku violoncela alebo kontrabasu, sa mikrofony umiestnuju v zasade pred nastroj.

Ale pozor - v popularnej hudbe sa velmi casto zvuk kontrabasu nahrava za pomoci kontaktneho snimaca alebo mikrofonu aby sme dosiahli "hutnejsi" alebo plnsi zvuk, ak chcete u nahravaneho nastroja a tym dosiahne zvukar aj lepsieho oddelenia jednotlivych nastrojov - to jest presluchy z inych nastrojov sa viac potlacia a budu menej znatelne v konecnom zvukovom obraze predmetnej nahravky.

U mensich hudobnych telies co do poctu nastrojov (a hudobnikov samozrejme tiez), akymi byvaju slacikove kvarteta mozeme dosiahnut priblizenie k co najidealnejsiemu zvuku pouzitim niektorej zo znamych stereofonickych technik ako to bolo uvedene v casti venujucej sa STEREO- fonnej technike nahravania (snimania) zvuku. Plati tu samozrejme poziadavka pritomnosti vhodnej akustiky nahravacieho studia (resp. miestnosti v ktorej nahravanie vykonavame).

muziker
14.12.2008, 13:01
2.pokracovanie: O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

V ktorom si povieme nieco o nahravani slacikovej sekcie vacsieho orchestra.

Urcite mnohi z vas vedia, ze pri nahravani vacsieho orchestra hudobnici tvoriaci slkacikovu sekciu, sedia vo dvojiciach pred kazdym pultikom, pricom pultiky su usporiadane v priestore za sebou.

Priemerna slacikova sekcia sa zvycajne sklada z desiatich prvych husli, osmych druhych husli, siestich viol, styroch violonciel, a dvoch kontrabasov.

Zvuk kazdej skupiny je potom nahravany (snimany) dvojicou mikrofonov. Nasledny popis plati pre cast tvoriacu desat prvych husli.

Prvy mikrofon byva sa umiestnuje priamo nad prve husle, alebo solistu vo vyske aspon dvoch metrov nad nastrojom.
Tym je zaistene dobre nahratie (zosnimanie) zvuku akehokolvek soloveho partu a zaroven sa v uspokojivej kvalite zachyti mikrofonom zvuk prvych troch nastrojovych dvojic (parov).

Druhy mnikrofon sa nastavi nad stvrty par nastrojov a tak sa nim preto nahrava (snima) zvuk zadnych nastrojov (zadnej casti sekcie).

Pre druhe husle, violy, a violoncela pouziva zvukar podobnu schemu nahravania ako v pripade casti tvriacej prve husle.

Kontrabasy sa obvykle snimaju (nahravaju) zblizka aby bol zvuk v dolnych (spodnych) pasmach plnsi (hutnejsi). Dozvuk z tohto typu nastrojov je v podstatnej miere nahravany (snimany) ostatnymi mikrofonmi v slacikovej sekci.

muziker
15.12.2008, 20:05
3.pokracovanie: O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

Pokusim sa teraz na tomto mieste popisat rozmiestnenie jednotlivych nastrojov (a hudobnikov k nim samozrejme tiez) pri nahravani orchestra hrajuceho POP MUSIC v modernom nahravacom studiu pri pouziti obvykleho sposobu nahravania (snimania) jeho zvuku.

Slacikova sekcia je umiestnena v "zivej" casti miestnosti studia. Je to z toho dovodu, lebo prirodzeny dozvuk studia dava v konecnom dosledku bohatsi zvuk nez je to v pripade doplnenia zvuku o umely dozvuk.
Ale nesmieme zabudnut, ze spravne vyvazenie jednotlivych zvukov je potrebne vykonat uz vo faze nahravania.

Dolezita poznamka - dychovu sekciu (fukacky) je potrebne oddelit od slacikovej sekcie akustickymi paravanmi az po strop studia.

Drevene nastroje sa v zasade umiestnuju za slacikovu sekciu (pripadne vedla nej - v strede "zivej" zadnej casti studia za odrazivou stenou oddelujucou tuto cast orchestra od slacikovej sekcie. Dynamicky rozsah drevenych nastrojov nezvykne sposobovat velke problemy s presluchmi.

Francuzske horny ak to samozrejme dovolia podmienky je dobre taktiez umiestnit do "ziveho" prostredia nahravacieho studia.

Vyuzitie "ziveho" prostredia studia pre tuto skupinu nastrojov umoznuje nastavit snimacie mikrofony v nahravacom studiu pomerne vysoko nad hudobnikov. Tymto sa prakticky vyhneme ostrym a "udychanym" tonom nastrojov a taktiez aj nadmernemu snimaniu zvuku "prace" klapiek nastrojov.

muziker
15.12.2008, 20:35
4.pokracovanie: O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

"Zive" casti miestnosti studia su pre nahravanie v tomto pripade vyhodne predovsetkym preto, lebo je mozne pouzivat snimacie mikrofony vo vacsich vzdialenostiach od nastrojov nez je to zauzivane v "zatlmenych" priestoroch nahravacieho studia. V zatlmenych castiach nahr. studia je snimanie zvuku na mensie vzdialenosti (mikrofony su umiestnene blizsie k nastrojom) nevyhnutne z dovodu dosiahnutia maximalnej zrozumitelnosti.

Ale vzhladom na skutocnost, ze ziadne nahravacie studio nie je dokonale a tak ani neposkytuje uplne oddelenie presluchov, co je prakticky nemozne. Preto sa jednotlive sekcie orchestra v niektorych pripadoch nahravaju (snimaju) na PLAYBACK. Najcastejsie sa takto nahrava slacikova sekcia orchestra.

V takomto pripade nahravania musi mat kazdy hudobnik zabezpeceny priposluch z nahranych stop a zmixovany vo svojich sluchadlach.

Popisany sposob nahravania vsak trva podstatne dlsi cas a prave preto ak to dovoluje situacia nahrava sa v studiu cely orchester odrazu (spolu).

muziker
15.12.2008, 21:02
Dokoncenie: O nahravani resp. ozvucovani slacikovych nastrojov.

Ak si priestor nahravacieho studia rozdelime na styri casti (pomyselnym krizom), tak v priesecniku deliacich ciar bude stat dirigent orchestra.

V lavej zadnej casti bude umiestnena slacikova sekcia pozostavajuca z husli (prve a druhe) tak ze husle budu v styroch radoch po styri husle.

V pravej zadnej casti bude umiestnena druha cast slacikovej sekcie pozostavajuca z styroch violonciel vpredu rozmiestnenych vo dvoch radoch po dva nastroje. Za nimi budu sest violy v troch radoch po dve. Za nimi bude jedna harfa. Za violoncelami napravo od viol budu umiestnene dva kontrabasy.

Medzi lavou castou slacikovej sekcie (huslami) a pravou castou slacikovej sekcie (violoncela, violy, kontrabasy a harfa) ktore budu oddelene paravanmi s odrazivym povrchom bude umiestnena cast drevenych nastrojov - dva rady po styroch. Priamo pred dirigentom v strede.

Po oboch stranach dirigenta musi byt umiestnene vysoke akusticke tienenie az po strop ako som uz prv uviedol.

Vzadu po pravej strane dirigenta sa umiestnia klavesy (elektricke klavesove nastroje a klavir. Za nim dalej dozadu bude umiestnena elektricka gitara v nizsich akusticky tieniacich paravanoch a za nou este basova gitara taktiez v akustickych paravanoch - nizkych

Vzadu po lavej strane dirigenta bude umiestrnena dychova sekcia pozostavajuca z nastrojov umiestnenych za sebou v takomto poradi.

Najvblizsie ku dirigentovi budu zlava do prava horny, pozony, trubky. Vsetky po dvojiciach. Za nimi budu umiestnene sest tuby.

To je kompletne "osadenie" zivej casti nahravacej miestnosti studia.

V kabine 1 (vlavo vzadu) bude umiestnena akusticka gitara. V kabine 2 (v strede vzadu) budu umiestnene perkusne nastroje a v kabine 3 (vpravo vzadu) budu umiestnene bicie nastroje.

Toto je obraz rozmiestnenia clenov orchestra pri nahravani popularnej hudby vo velkom nahravacom studiu.

Obvykly sposob snimania zvuku takehoto orchestra je vykonavany pomocou 24 kusov mikrofonov v "zivej casti studia a kazda z kabin ma este svoje mikrofony naviac.

Ako vidite vyzaduje si to znacne mnozstvo techniky a dobre priestorove rozmiestnenie aby bol vysledny zvuk vyvazeny a bez zbytocnych rusivych momentov.

Dufam ze som to popisal dost zrozumitelne a ze sa vam to vcelku pacilo.

muziker
15.12.2008, 21:27
Dovetok ku nahravaniu:

Sice netusim ci by bol zaujem o konkretne typy casom preverenych mikrofonov vhodnych na nahravanie hudby v nahravacich studiach, ale ak by niekto mal zaujem, mozem uviest nejake typy zo znaciek ako napr. Najprv europske znacky, potom americke znacky a nakoniec azijske znacky mikrofonov - AKG (Rakusko), BAYERDYNAMIC (Nemecko), NEUMANN (Nemecko), SENNHEISER (Nemecko), BRUEL & KJAER (Dansko), ELECTRO VOICE (USA), SHURE (USA), CAD (USA), AUDIO - TECHNICA (Japonsko), SONY (Japonsko), RAMSA (Japonsko), a dalsie menej zname znacky u nas ako napr. A.M.S., AUDIX, CAIREC, COUNTRYMAN, CROWN, COLES, CHIAYO, FOSTEX, MICROTECH, MILAB, PEAVEY, SANKEN, SCHOEPS, TANDY, TOA, ....

Mozem uviest u kazdej znacky niekolko typov s uvedenim systemu (kapacitny, dynamicky), smerovu charakteristiku (gulova, osmickova, kardioidna, superkardioida, hyperkardioida), citlivost v mV/Pa, uviest frekvencnu charkteristiku a mozem uviest aj prakticke vyuzitie.
Pekny vecer a dajte znat.

muziker
16.12.2008, 17:57
O mikrofonoch vhodnych pre nahravanie:

Je tu mrtvo na tejto teme a tak uvediem zatial znamu znacku SHURE z USA.


Rada BG:
BG 1.0 dynamicky, kardioida, 80 Hz-12 kHz, vhodne na spev
BG 2.0 dynamicky, kardioida, 70 Hz-14 kHz, vhodny pre spev
BG 3.0 dynamicky, kardioida, 60 Hz-15 kHz, vhodny pre spev
BG 4.0 kapacitny, kardioida, 40 Hz-18 kHz, vhodny pre nastroje
BG 5.0 kapacitny, kardioida, 40 Hz-18 kHz, vhodny pre spev
ETV 30D dynamicky, kardioida, 60 Hz-15 kHz, bezdrotovy model - BG 3.0

Rada BETA:
BETA 57 dynamicky, superkardioida, 50 Hz-16 kHz, vhodny pre nastroje
BETA 58 dynamicky, superkardioida, 50 Hz-16 kHz, vhodny pre spev
BETA 87 kapacitny, superkardioida, 50 Hz-18 kHz, vhodny pre spev

Rada SM:
SM 2 dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, mini typ, vhodny pre spev
SM 7 dynamicky, kardioida, 40 Hz-16 kHz, vhodny pre spev a nastroje
SM10 dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, mini typ, vhodny pre spev
SM11 dynamicky, gulova, 50 Hz-15 kHz, mini typ, vhodny pre akust. nastr.
SM48 dynamicky, kardioida, 55 Hz-14 kHz, vhodny pre spev a dych. nastr.
SM57 dynamicky, kardioida, 40 Hz-15 kHz, vhodny pre el. nastr., bicie nastr.
SM58 dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, vhodny pre spev
SM81 kapacitny, kardioida, 20 Hz-20 kHz, vhodny pre vokaly a akust.nastr.
SM87 kapacitny, kardioida, 50 Hz-18 kHz, vhodny pre spev a vokaly
SM90 kapacitny, gulova, 20 Hz-20 kHz, mikrofon s ohranicenou plochou
SM91 kapacitny, kardioida, 20 Hz-20 kHz, mikrofon s ohranicenou plochou
SM94 kapacitny, kardioida, 40 Hz-16 kHz, vhodny ako nastrojovy
SM98 kapacitny, kardioida, 40 Hz-20 kHz, mini model vhodny ako nastrojovy
ETV 58D dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, je to bezdrotovy model SM58

Rada 5xx SD:
515 SD dynamicky, kardioida, 80 Hz-13 kHz, vhodny pre el. a akust. nastr., bicie nastroje
545 SD dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, vhodny ako nastrojovy, vokaly
565 SD dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, vhodny pre spev, dych. nastr., bicie nastroje
588 SD dynamicky, kardioida, 50 Hz-13 kHz, vhodny pre spev a dychove nastroje

Rada PROLOGUE:
10L dynamicky, kardioida, 80 Hz-10 kHz, vhodny pre dych. a el. nastr., bicie
12L dynamicky, kardioida, 80 Hz-10 kHz, vhodny pre rec, dych. nastroje
14L dynamicky, kardioida, 40 Hz-13 kHz, vhodny pre rec, spev dych.nastr.
16L back-electret, kardioida, 50 Hz-15 kHz, vhodny pre el. akust.nastroje, bicie nastroje
22L dynamicky, kardioida, 40 Hz-13 kHz, vhodny pre spev
24L dynamicky, superkardioida, 40 Hz-13 kHz, vhodny pre spev

Ine:
55 SH dynamicky, kardioida, 50 Hz-15 kHz, vhodny pre rockovy spev
520 D dynamicky, gulova, 100 Hz-5 kHz, vhodny pre fukaciu harmoniku

Citlivost som zamerne neuviedol u jedotlivych typov z dovodu prehladnosti. Ak by bol zaujem, nie je problem doplnit udaje.

johny-bim
16.12.2008, 20:34
No mna by napriklad zaujimalo aky je rozidel medzi kapacitnym a dynamickym mikrofonom a co to je kardioida, superkardioida, gulova a podobne...

PetoXYZ
16.12.2008, 20:55
No mna by napriklad zaujimalo aky je rozidel medzi kapacitnym a dynamickym mikrofonom a co to je kardioida, superkardioida, gulova a podobne...

citaj par prispevkov do zadu tam o tom bolo...

muziker
16.12.2008, 22:34
No mna by napriklad zaujimalo aky je rozidel medzi kapacitnym a dynamickym mikrofonom a co to je kardioida, superkardioida, gulova a podobne...

Ospravedlnujem sa tymto zaujemcom o "vytrhnutie nejakej vety z kontextu" v pripade ze niecomu nerozumeju.

Bohuzial toto je rozsiahlejsie citanie pre tych, ktorych tato problematika zaujima.

Pretp ak niecomu nerozumiete, skuste si precitat od zaciatku tuto temu. Ak aj vtedy nebude nieco jasne, som ochotny vysvetlit to.

Ak by som dookola vysvetloval to iste vzdy novemu citatelovi, asi by sme sa nedostali vobec nikde.

Teda bez urazky.

johny-bim
17.12.2008, 14:08
Ospravedlnujem sa tymto zaujemcom o "vytrhnutie nejakej vety z kontextu" v pripade ze niecomu nerozumeju.

Bohuzial toto je rozsiahlejsie citanie pre tych, ktorych tato problematika zaujima.

Pretp ak niecomu nerozumiete, skuste si precitat od zaciatku tuto temu. Ak aj vtedy nebude nieco jasne, som ochotny vysvetlit to.

Ak by som dookola vysvetloval to iste vzdy novemu citatelovi, asi by sme sa nedostali vobec nikde.

Teda bez urazky.

Samozrejme, je to moja chyba.

muziker
17.12.2008, 20:12
O mikrofonoch vhodnych pre nahravanie, teraz pre zmenu od svetoznamej ale europskej (Rakusko) firmy AKG:

Kapacitne rady C

Typ: Smer. char.: Frekvenc. char.: Pouzitie:
C 391B, kardioidna, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
C 392B, gulova, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
C 393B, hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
C 394B, osmickova, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne - reportazny
C 406, hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, mini - live ozvuc. akordeon
C 407, gulova, 20 Hz - 20 kHz, mini - klopovy
C 408, hyperkardioidna, 80 Hz - 20 kHz, mini - nahr. bicich
C 409, hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, mini - live ozvuc. dychovej sekcie
C 410 , hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, mini - nahr. spevu
C 12VR, prepinatelna, 30 Hz - 20 kHz, v studiu (elektronkovy)
C 414B, prepinatelna, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne v studiu
C 426B, prepinatelna, 20 Hz - 20 kHz, v studiu - MS /XY stereo
C 460B, kardioidna, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
// gulova , 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
// hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, vseobecne
// uzko smerova, 20 Hz - 18 kHz, smerove nahr.
C 522, kardioidna, 80 Hz - 20 kHz, stereo nahr. - XY
C 522MS, kardioidna+osmickova,50 Hz - 20 kHz, stereo nahr. - MS
C 535, kardioidna, 20 Hz - 20 kHz, nahr. spevu v studiu a live
C 547, hyperkardioidna, 30 Hz - 18 kHz, mikr. s ohranicenou plochou
C 562, gulova, 20 Hz - 20 kHz, mikr. s ohranicenou plochou
C 567, gulova, 20 Hz - 20 kHz, miniaturny
C 568, hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, reportaz, film, video
C 3000, kard.-hyperkard., 20 Hz - 20 kHz, spev a nastroje - nahr. v studiu
C 5600, kardioidna, 20 Hz - 22 kHz, nastroje - nahr. v studiu
C 5900, hyperkardioidna, 20 Hz - 20 kHz, spev

muziker
17.12.2008, 21:23
Na zajtra si pripravim maly prehlad dynamickych mikrofonov od fi. AKG. Pekny vecer

PS1984
18.12.2008, 15:05
Neviem či som nepostrehol dobre, ale chcel som sa opýtať, že ked mam kombo vzadu otvorené a chcel by som skúsiť nahrávať zvuk z tej časti, tak ako postupovať pri umiestneni mikrofónu?? lebo predpokladam že nebude jedno kde sa ulozí.. diky

muziker
18.12.2008, 18:31
Neviem či som nepostrehol dobre, ale chcel som sa opýtať, že ked mam kombo vzadu otvorené a chcel by som skúsiť nahrávať zvuk z tej časti, tak ako postupovať pri umiestneni mikrofónu?? lebo predpokladam že nebude jedno kde sa ulozí.. diky

Sice neviem, preco to chces nahravat zozadu, ale je to mozne standardne ako pri snimani zvuku z prednej casti reproboxu (komba).

Staci ak si vhodny mikrofon (na el. gitaru je asi najlepsie riesenie v tomto pripade pouzit casom preverenu klasiku - SHURE SM 57) vlozis do drziaku na mikrofonnom stojane (tzv. sibenica), vhodne nasmerujes os snimania mikrofonu a signal z mikrofonu privedies na mixazny pult (pripadne priamo na mikrofonny vstup zosilnovaca ak ho ma) a nastavis korekcie zvuku (BASS, MIDDLE, TREBLE, PRESENCE) a uroven hlasitosti (GAIN, VOLUME, MASTER VOLUME).
Musis vsak ratat s tym ze budes "laborovat" s umiestnenim a nasmerovanim mikrofonu, pretoze vysledny zvuk bude zavisiet od mnohych faktorov a takto vseobecne to nie je mozne presne zadefinovat. Zalezi na kombe, reproduktore, mikrofone, .....

Ak ta zaujima tato problematika "nalistuj" si temu nahravanie zvuku elektrickej gitary (ozvucovanie) v tejto teme ktoru najdes viac vzadu. Potom treba len trocha casu a trpezlivosti a urcite dosiahnes zvuk ktory ocakavas.

muziker
18.12.2008, 20:24
Pokracovanie - O mikrofonoch vhodnych pre nahravanie, od svetoznamej ale europskej (Rakusko) firmy AKG:

Dynamicke rady D

Typ: Smer. char.: Frekvenc. char.: Pouzitie:

D 58 hyperkardioidna, 70 Hz - 10 kHz, vhodny na nahrav. reci
D 70 kardioidna, 60 Hz - 15 kHz, vhodny na spev
D 80 kardioidna, 60 Hz - 18 kHz, vhodny na spev a nahrav. bicich (kotly)
D 90 kardioidna, 70 Hz - 18 kHz, vhodny pre nahrav. bicich (kotly) a nahrav. dychovych nastrojov
D 95 hyperkardioidna, 70 Hz - 18 kHz, vhodny na spev a nahrav. reci (zabudovany subbass. filter)
D 109 gulova, 50 Hz - 15 kHz, zavesny typ
D 112 kardioidna, 20 Hz - 17 kHz, vhodny na nahrav. bicich (basovy bubon - kopak) a basgitary (legendarny mikrofon)
D 130 gulova, 50 Hz - 14 kHz, vhodny na reportaze
D 190 kardioidna, 30 Hz - 15 kHz, vhodny na nahrav. reci a ako nastrojovy mikrofon
D 3400 kardioidna, 80 Hz - 20 kHz, vhodny pre nahrav. nastrojov - el. gitara, bicie (maly bubon - snare, kotle - toms)
D 3500 kardioidna, 80 Hz - 20 kHz, vhodny pre nahrav. nastrojov - el. gitara, bicie, fukacia harmonika
D 3600 kardioidna, 80 Hz - 20 kHz, vhodny pre nahrav. bicich (velky basovy bubon - kopak), flautu
D 3700 hyperkardioidna, 60 Hz - 18 kHz, vhodny na spev
D 3800 hyperkardioidna, 40 Hz - 21 kHz, vhodny na spev
D 3900 hyperkardioidna, 40 Hz - 22 kHz, vhodny na spev

Ako lahodku by som tu chcel uviest este AKG D 1000 C, ktory som vlastnil v r. 1971. kupil som ho v niekdajsom TUZEX-E a stal ma 3600.- korun ceskoslovenskych, co bol vtedy 2 mesacny priemerny plat.
Mikrofon mal povrchovu upravu riesenu 18 karatovym zlatom, co bola rarita. Oficialne sa do neho spievalo na Bratislavskej lyre zaciatkom 70-tych rokov (napr. Karel Gott, Vasek Neckar, Helena Vondrackova a dalsi). Bohuzial tech. udaje sa mi neuchovali, ale znel na spev vyborne.

muziker
18.12.2008, 20:31
Aby som doplnil prehlad mikrofonov o nejaku azijsku znacku, pripravim si na zajtra japonsku znacku AUDIO-TECHNIKA a to tak kapacitne ako aj dynamicke typy mikrofonov. Pekny vecer.

muziker
19.12.2008, 14:41
Pokracovanie - O mikrofonoch vhodnych pre nahravanie, od japonskej fi. AUDIO-TECHNICA, aby sme mali zastupcu aj azijskeho vyrobcu.

Rada BACK ELECTRET:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

ATM 10 / gulova / neuvedena / Nahr. spevu, supravy bicich - maly bubon (SNARE), a cinelov (HI-HAT).
ATM 11 / kardioidna / neuvedena / Nahr. akustickych nastrojov a spevackych zborov.
ATM 31 / kardioidna / 60 Hz - 20 kHz / Nahr.spevu, nahr. zvuku akustickych klavesovych, dychovych a bicich nastrojov.
PRO 7A / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Miniaturny typ vhodny na nahr. akustickej gitary.
PRO 20C/ kardioidna / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na nahr. cinelov (HI-HAT, OVERHEAD).

Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

4033 / kardioidna / 30 Hz - 20 kHz / Urceny pre vseobecne pouzitie.
ATM 11R / kardioidna / neuvedeny / Vhodny pre nahr. akustickych nastrojov orchestra.
ATM 15A / kardioidna / neuvedeny / Miniaturny typ vhodny na nahr. akustickej gitary a husli.
ATM 31R / kardioidna / neuvedeny / Vhodny pre nahr. spevu a dychovych nastrojov.
ATM 33R / kardioidna / 30 Hz - 20 kHz / Vhodny pre nahr. spevu, akustickych klavesovych, dychovych a bicich nastrojov.
ATM 35 / kardioidna / 30 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny na nahr. dychovych a bicich nastrojov a kontrabasu.
ATM 71 / kardioidna / neuvedeny / Miniaturny typ vhodny na nahr. spevu
ATM 73A / kardioidna / neuvedeny / Miniaturny typ vhodny na nahr. spevu.

Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

ATM 25 / hyperkardioidna / 30 Hz - 15 kHz / Vhodny pre nahr. bicich nastrojov - BASS DRUM, kontrabasu a akustickych klavesovych nastrojov.
ATM 41A / kardioidna / neuvedeny / Vhodny pre nahr. el. nastrojov cez reproduktor.
ATM 41HE / hyperkardioidna / 50 Hz - 17 kHz / Vhodny pre nahr. el. nastrojov cez reproduktor.
ATM 61HE / hyperkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny pre nahr. spevu
ATM 63HE / hyperkardioidna / neuvedeny / Vhodny pre nahr. spevu, bicich nastrojov, a akustickych klavesovych nastrojov.
MB 1000L / kardioidna / 70 Hz - 15 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
MB 2000L / kardioidna / 60 Hz - 15 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
MB 3000L / kardioidna / 50 Hz - 16 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
PRO 1A / kardioidna / 80 Hz - 13 kHz / Vhodny na nahr. spevu.
PRO 3A / kardioidna / 70 Hz - 15 kHz / Vhodny na nahr. spevu.
PRO 4L / kardioidna / 60 Hz - 14 kHz / Vseobecne
PRO 10HE / hyperkardioidna / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny pre nahr. spevu
PRO 21 / kardioidna / 60 Hz - 15 kHz / Vhodny pre nahr. spevu a ako nastrojovy mikrofon.
PRO 8D / hyperkardioidna / 100 Hz - 8 kHz / Miniaturny typ vhodny na nahr. spevu a snimanie reci.
PRO 9D / hyperkardioidna / 30 Hz - 15 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon pre bicie a elektricke nastroje.

muziker
19.12.2008, 20:16
A kedze sa vseobecne tvrdi, ze tam kde cosi zacina obycajne aj konci, vratime sa na americky kontinent a prizrieme sa blizsie produktom firmy ELECTRO VOICE z USA.

Ako prvym sa na zubok pozrieme nejakym predstavitelom kapacitnych mikrofonov.

Typ / Smer. charakteristika / Frekvencny rozsah / Pouzitie /

BK 1 / kardioida / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev
CS 15P / kardioida / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na vseobecne pouzitie v nahravacom studiu.

Dalej si ukazeme niekolko typov BACK-ELECTRET mikrofonov tejto firmy.


Typ / Smer. charakteristika / Frekvencny rozsah / Pouzitie /

CH 230 / kardioida / 30 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahravanie nastrojov a vokalov.
CO 90 / gulova / 40 Hz - 15 kHz / Miniaturny typ.
CP 212 / kardioida / 70 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahravanie nastrojov a vokalov.
CS 100 / gulova / 30 Hz - 15 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahravanie nastrojov a vokalov.
CS 200 / kardioida / 90 Hz - 18 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahravanie nastrojov a vokalov.
RE 98 / gulova / 80 Hz - 15 kHz / Miniaturny typ.

Chcelo by to este doplnit o nejake dynamicke typu mikrofonov tejto firmy. Ucinim tak zajtra. Pekny vecer.

muziker
20.12.2008, 18:15
Doplnam o nejake dynamicke typy mikrofonov firmy ELECTRO VOICE ako som vcera slubil.

Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

635 A / gulova / 80 Hz - 13 kHz / Vseobecne pouzitie v nahravacom studiu.
DL 42 / hyperkardioida / 50 Hz - 12 kHz /Vseobecne pouzitie v nahravacom studiu.
DS 35 / kardioida / 60 Hz - 17 kHz / Vhodny na spev.
MC 100 / kardioida / 40 Hz - 14 kHz / Neuvedene
MC 150 / kardioida / 30 Hz - 15 kHz / Neuvedene
MC 200 / kardioida / 25 Hz - 15 kHz / Neuvedene
N/D 257 / kardioida / 65 Hz - 19 kHz / Vhodny na vokaly a dychove nastroje.
N/D 357 / superkardioida / 55 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev.
N/D 457 / hyperkardioida / 55 Hz - 21 kHz / Vhodny na spev a nahr. maleho bubna - SNARE.
N/D 757 / superkardioida / 50 Hz - 22 kHz /Vhodny na spev a nahr.akust.gitary a perkusii.
N/D 857 / superkardioida /50 Hz - 22 kHz /Vhodny na spev a nahr. bicich a klavesovych akustickych nastrojov.
N/D 308 / kardioida / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
N/D 408 / superkardioida / 60 Hz - 22 kHz /Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
PL 50 / kardioida / 80 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
PL 60 / superkardioida / 70 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
PL 70 / hyperkardioida / 60 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
RE 10 / superkardioida / 90 Hz - 13 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
RE 11 / superkardioida / 90 Hz - 13 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.(pouzitie s POP filtrom).
RE 15 / superkardioida / 80 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
RE 16 / superkardioida / 85 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.(pouzitie s POP filtrom).
RE 18 / superkardioida / 80 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon (pouzitie s POP filtrom).
RE 20 / kardioida / 45 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev, nahr. velkeho bubna - BASS DRUM (kopak) a nahr. el. gitary.
RE 27 / superkardioida / 45 Hz - 20 kHz / Vseobecne pouzitie v nahravacom studiu a spev nahravany zblizka.
RE 38 / superkardioida / 25 Hz - 20 kHz / Vseobecne pouzitie v nahravacom studiu.

muziker
20.12.2008, 20:49
Z americkeho kontinentu sa vratime znova ku nam na europsku scenu. Pojmom na trhu s mikrofonmi je aj danska firma BRŰEL & KJAER. Na ilustraciu uvediem aspon par typov mikrofonov tejto firmy.

Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

4003 / gulova / 10 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. klasickej hudby a akustickych nastrojov.
4004 / 10 Hz - 40 kHz / Vhodny na nahr. bicich nastrojov a dychovych nastrojov.
4006/ gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. klasickej hudby a akustickych nastrojov.
4007 / gulova / 20 Hz - 40 kHz / Vhodny na nahr. bicich nastrojov a dychovych nastrojov.
4011 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. klasickej hudby a ako nastrojovy mikrofon, tiez vhodny na nahr. reci.
4012 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. klasickej hudby a ako nastrojovy mikrofon, tiez vhodny na nahr. reci.
4021 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz /
miniaturny typ - vhodny ako nastrojovy mikrofoin a tiez vhodny na nahr. reci.
4022 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz /
miniaturny typ - vhodny ako nastrojovy mikrofoin a tiez vhodny na nahr. reci.
4035 / / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. reci.
DPA 8010 / gulova / 100 Hz - 5 kHz / Vhodny na nahr. zvuku pod vodou do hlbky 200 metrov.

Ostala nam este mikrofonova "velmoc" - Nemecko a samozrejme este krajina vychadzajuceho slnka a elektronicka velmoc - Japonsko. Skusim to zvladnut pocas zajtrajsieho dna. Pekny vecer.

muziker
21.12.2008, 17:18
Dalsou europskou firmou vyrabajucou spickove a svetozname mikrofony je nemecka fi. NEUMANN.

Kapacitne rady KM:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

KM 130 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 131 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 140 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 143 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 145 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 150 / superkardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
KM 184 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.


Kapacitne rady KMS:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

KMS 140 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre spev.
KMS 150 /superkardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre spev.

Kapacitne rady SKM:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

SKM 140 / 2 x kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu - STEREO.
SKM 150 / 2 x superkardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu - STEREO.

Kapacitne rady TLM:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

TLM 50 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
TLM 170 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
TLM 193 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.

Kapacitne rady U:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

U 87 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.
U 89 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahr. studiu.

Kapacitne - ostatne typy:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

KU 100 / neuvedená / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre specialne nahravky - umela hlava.
USM 69 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahravacom studiu - STEREO.
SM 69 fet / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahravacom studiu.
GFM 132 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre pouzitie v nahravacom studiu - typ s ohranicenou plochou.

muziker
21.12.2008, 23:00
Japonska znacka RAMSA je v nasich koncinach menej znama. Preto niekolko typov mikrofonov na ilustraciu toho co vyrabaju.

Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

WM-P40 / hyperkardioida / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
WM-P50 / hyperkardioida / 30 Hz - 18 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.


Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

WM-D55 / hyperkardioida / 60 Hz - 14 kHz / Vseobecne pouzitie.
WM-D65 / hyperkardioida / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev.
WM-D70 / hyperkardioida / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev.

muziker
22.12.2008, 14:40
Ze aj japonska firma SONY vie vyrabat dobre mikrofony sa vas pokusim presvedcit nasledovnymi riadkami. Preto uvediem niekolko typov mikrofonov na ilustraciu toho co vyrabaju.

Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

C 38B / Kardioidna - gulova/ 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na nahr. bicich nastrojov (kotly - TOMS, kopak - BASS DRUM) a el. basgitary.
C 48 / prepinatelna char. / 30 Hz - 16 kHz / Vhodny na nahr. slacikovych nastrojov.
C 800 / prepinatelna char. / 20 Hz - 20 kHz / Vhodny na nahr. akustickych nastrojov v nahr. studiu.
C 800G / prepinatelna char. / 20 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.


Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

F 760 / kardioidna / 50 Hz - 15 kHz / Vseobecne pouzitie v nahr. studiu.


Elektretove:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

ECM 44 / gulova / 40 Hz - 15 kHz / Pouzitie neuvedene.
ECM 55 / gulova / 30 Hz - 18 kHz / Pouzitie neuvedene.
ECM 66 / kardioidna / 70 Hz - 14 kHz / Pouzitie neuvedene.
ECM 77 /gulova / 40 Hz - 20 kHz / Pouzitie neuvedene.
ECM MS5 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre stereo nahravky - MS, reprtaze, video.
ECM 23F3 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre spev a nastroje.
ECM 999 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodne pre stereo nahravky - MS.

muziker
22.12.2008, 21:51
Aby sme nezanedbavali americky kontinent, vratime sa do USA ku firme CAD vyrabajucou mikrofony.

Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

CAD 27 / kardioidna / 60 Hz - 14 kHz / Vhodny na spev, nahravanie bicich a elektronickych nastrojov.
CAD 28 / kardioidna / 60 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev, nahravanie akustickych hudobnych nastrojov.
CAD 54 / gulova / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na vseobecne pouzitie v nahravacom studiu.
CAD 80 / kardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon, najma na nahravanie kotlov -TOMS.
CAD 81 / kardioidna / 50 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev.
CAD 88 / kardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon, najma na bicie nastroje - maly bubon (SNARE), kotly (TOMS), elektricke a akusticke nastroje.

muziker
22.12.2008, 22:02
Doplnenie produkcie firmy CAD z USA o elektretove mikrofony:

Elektretove:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

CAD 89 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev, nahr. bicich a elektrickych hud. nastrojov.
CAD92 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev, nahr. dychovych nastrojov.
E 100 / prepinatelna / 10 Hz - 18 kHz / Vhodny pre nahr. studio na vseobecne pouzitie.
E 200 / superkardioidna / 10 Hz - 18 kHz / Vhodny pre nahr. studio na vseobecne pouzitie.
MG 115 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ mikrofonu.
MG 120 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ mikrofonu.
ST 100 / polokardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Vhodny pre nahr. v studiu - typ s ohranicenou plochou.

Zajtra urobim "inventuru" u nemeckeho SENNHEISER-u. Pekny vecer.

muziker
23.12.2008, 14:09
Je najvyssi cas vratit sa znova na europsky kontinent ku nemeckej firme BAYERDYNAMIC vyrabajucej tiez kvalitne mikrofony.

Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

M 54 / hyperkardioidna / 40 Hz - 12 kHz / Miniaturny typ mikrofonu vhodny pre nahr. bicich a dychovych nastrojov.
M 58 / gulova / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na reportazne pouzitie.
M 59 / hyperkardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev, ako nastrojovy mikrofon a reportazne pouzitie.
M 69 / hyperkardioidna / 50 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev, ako nastrojovy mikrofon.
M 88 / hyperkardioidna / 30Hz - 20 kHz / Vhodny na spev, ako nastrojovy mikrofon.
M 201 / hyperkardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vseobecne pouzitie a nahr. bicich nastrojov.
M 300 / kardioidna / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na spev, ako nastrojovy mikrofon.
M 380 / osmickova / 15 Hz - 20 kHz / Vhodny pre nahr. bicich nastrojov -kopak (BASS DRUM), a dychovych nastrojov - TUBA, POZAUN.
M 420 / hyperkardioidna / 100 Hz - 15 kHz / Vhodny pre nahr. bicich nastrojov - maly bubon (SNARE) a kotlov (TOMS)
M 422 / superkardioidna / 100 Hz - 12 kHz / Vhodny pre nahr. bicich nastrojov - maly bubon (SNARE) a cinelov (HI-HAT).
M 424 / hyperkardioidna / 100 Hz - 10 kHz / Vhodny na nahr. reci.
M 700 / hyperkardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 20 / hyperkardioidna / 45 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 40 / hyperkardioidna / 35 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 60 / hyperkardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 80 / hyperkardioidna / 30 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 180 / hyperkardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev.
TGX 280 / hyperkardioidna / 30 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
TGX 480 / hyperkardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
TGX 580 / hyperkardioidna / 30 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.

muziker
23.12.2008, 14:34
Pokracovanie vyrobkov nemeckej firmy BAYERDYNAMIC vyrabajucej aj ine druhy kvalitnych mikrofonov.


Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

MC 721 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme AB.
MC 722 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme AB s protiveternym krytom.
MC 723 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme XY
MC 724 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme XY s protiveternym krytom.
MC 728 / osmickova / 20 Hz - 20 kHz /Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme MS.
MC 734 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Pouzitie na spev a ako nastrojovy mikrofon - FLAUTA.
MC 736 / uzko smerova / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na smerove nahravanie.
MC 740 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Vseobecne pouzitie.
MC 742 / prepinatelna / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie
MC 833 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon pre STEREO pouzitie v systeme XY.
MC 834 / kardioidna / 20 Hz - 20 kHz / Pouzitie na spev a vseobecne pouzitie v nahr. studiu
MCE 5 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahr. reci.
MCE 6 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahr. dychovych nastrojov - FLAUTA, JAZZ TRUBKA, SAXOFON.
MCE 10 / superkardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny na spev a nahr. reci.
MCE 50 / gulova / 25 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a nahr. reci.
MCE 52 / gulova / 35 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahr. bicich nastrojov.
MCE 53 / gulova / 35 Hz - 20 kHz / Miniaturny typ vhodny pre nahr. dychovych nastrojov.

muziker
24.12.2008, 15:05
Pokracovanie vyrobkov nemeckej firmy BAYERDYNAMIC vyrabajucej aj ine druhy kvalitnych mikrofonov. Tentoraz to budu paskove mikrofony. Uvediem aspon par.


Paskove:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie


M 130 / osmickova / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na STEREO nahravanie v studiu systemom MS.
M 160 / hyperkardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny na STEREO nahravanie v studiu systemom XY. MS a tiez vhodny na spev, a ako nastrojovy mikrofon.

muziker
25.12.2008, 19:07
Predstavovanie vyrobkov nemeckej firmy BAYERDYNAMIC ukoncime mikrofonmi typu BACK ELECTRET (zadne). Uvediem ich aspon par typov.


BACK ELECTRET:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

HEM 191 / gulova / 40 Hz - 17 kHz / Miniaturny typ vhodny na spev.
HEM 192 / kardioidna / 40 Hz - 17 kHz / Miniaturny typ vhodny na spev.
MCE 80 / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon a na nahravanie vokalov.
MCE 81 / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Miniaturny typ vhodny na spev.
MCE 80 / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
MCE 86 / uzko smerova / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na aplikacie film a video.
MCE 87 / uzko smerova / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na aplikacie film a video.
MPC 40 / pologulova / 25 Hz - 20 kHz / Typ mikrofonu s ohranicenou plochou.
MPC 50 / pologulova / 20 Hz - 20 kHz / Typ mikrofonu s ohranicenou plochou.
MPC 60 / pologulova / 20 Hz - 20 kHz / Typ mikrofonu s ohranicenou plochou.

muziker
25.12.2008, 21:00
Rad by som ukoncil tuto cast o mikrofonoch predstavenim produktov nemeckej firmy SENNHEISER, kde uvediem niekolko typov dynamickych mikrofonov, kapacitnych mikrofonov a back-electret mikrofonov.

V nasledujucej casti sa chcem venovat mixaznym pultom. Pekny vianocny vecer.

muziker
27.12.2008, 17:24
Prebehneme teda vyrobky nemeckej firmy SENNHEISER v kratkosti:

Kapacitne:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

BF 5032 / superkardioidna / 70 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev.
BF 5048 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev.
MKH 20 / gulova / 12 Hz - 20 kHz / Vhodny pre stereo nahravanie typu AB.
MKH 30 / osmickova / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny pre stereo nahravanie typu MS.
MKH 40 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny pre stereo nahravanie typu MS a XY.
MKH 50 / superkardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny pre studiove aplikacie.
MKH 60 / uzko smerovatelna / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny pre film a televiziu.
MKH 70 / uzko smerovatelna / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny pre film a televiziu.
MKH 80 / prepinatelna / 40 Hz - 30 kHz / Vhodny pre studiove aplikacie.

muziker
27.12.2008, 17:44
Pokracujeme dalej vyrobkami nemeckej firmy SENNHEISER:

Back electret:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

ME 40+K3 / superkardioida / 50 Hz - 15 kHz / Vseobecne pouzitie.
ME 80+K3 / uzko smerova / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny na smerove snimanie.
ME 62+K6 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vseobecne pouzitie.
ME 64+K6 / kardioidna / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
ME 65+K6 / superkardioidna / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev.
ME 66+K6 / uzko smerova / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny na smerove snimanie.
ME 67+K6 / uzko smerova / 50 Hz - 20 kHz / Vhodny na smerove snimanie.
MKE 2+K6 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon pre akusticke nastroje - miniaturny typ.
MKE 40+K6 / kardioidna / 40 Hz - 20 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon pre akusticke nastroje - miniaturny typ.
MKE 212 / gulova / 20 Hz - 20 kHz / Mikrofon na aplikacie s ohranicenou plochou.

muziker
27.12.2008, 18:04
Dokoncenie prehladu vyrobkov nemeckej firmy SENNHEISER:

Dynamicke:

Typ / Smer. chrakteristika / Frekvenc. rozsah / Pouzitie

BF 504 / kardioidna / 40 Hz - 18 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
BF 509 / kardioidna / 50 Hz - 15 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
BF 511 / / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny ako nastrojovy mikrofon.
BF 515 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev.
BF 518 / kardioidna / 50 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev.
BF 521 / kardioidna / 30 Hz - 17 kHz / Vhodny pre nahravanie vokalov a ako nastrojovy mikrofon.
BF 527 / superkardioidna / 50 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev.
BF 530 / superkardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev - zabudovany vypinac.
BF 531 / / superkardioidna / 40 Hz - 16 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon - zabudovany vypinac.
BF 811 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
BF 812 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon - zabudovany vypinac.
MD 441 / superkardioidna / 30 Hz - 20 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
MD512 / kardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na vseobecne pouzitie - zabudovany vypinac.

MD516 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev - zabudovany vypinac.
MD 735 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon.
MD 736 / superkardioidna / 50 Hz - 18 kHz / Vhodny na spev a ako nastrojovy mikrofon - zabudovany vypinac.

Tymto som skoncil vyratuvanie roznych typov mikrofonov a nasledujuci prispevok uz bude venovany MIXAZNYM PULTOM.

muziker
28.12.2008, 20:54
Tymto sme sa uspesne prehryzli problematikou tykajucou sa mikrofonov a nahravanim za ich pomoci. Vzhladom na rozsiahlost problematiky verim ze vas to poriadne otravilo. Ved urcite nikto z vas nemyslel na pociatku ze o tom mozno tolko kecat (a to sme prebehli tuto temu expresnym tempom bez mnozstva teorie s tym suvisiacej).

Teraz nacnem novu temu - MIXAZNE PULTY.

Uvod:

Mixazny pult (angl. MIXING CONSOLE) je vzdy akymsi srdcom kazdeho nahravacieho studia.

Nie ze by ostatne komponenty neboli dolezite, ale v kazdom studiu "králuje vzdy na piedestali MIXAZNY PULT.

Do neho sa zbiehaju vsetky nitky (signaly) v nahravacom studiu a tak sa stava akymsi "mozgom" celeho zvukoveho retazca.

Jeho hlavnou ulohou (funkciou) je uprava a nasledme zmixovanie (zmiesanie) jednotlivych a pritom roznych zdrojov signalu (zvuku).

V pripade zivych (LIVE) vystupeni ako su koncerty a pod. sa vystupny signal z tohto zariadenia vedie do PA systemu pre ozvucenie posluchoveho priestoru.

Naopak v pripade rozhlasoveho (R) alebo televizneho (TV) vysielania, bude vyziareny vystupny signal tohto zariadenia vysielacom do eteru pomocou elektromagnetickych vln prislusnej frekvencie.

V pripade nahravacieho studia moze vystupny signal mixazneho pultu sluzit pre zaznam (nahravanie) na niektore z mnohych nahravacich medii (cierna selakova platna - SP a LP, MGF pas, CD, DVD, FLASH pamatove prvky alebo HDD pocitaca).

muziker
28.12.2008, 21:20
Pokracovanie:

Pre kazde z uvedenych druhov vyuzitia je potrebny specificky typ mixazneho pultu.

Prave z tohto dovodu upozornujem, ze napr. pult urceny na vysielanie (R, TV) sa v ziadnom pripade nehodi na pouzitie v nahravacom studiu, alebo na pripadne ozvucovacie ucely napr. na rockovom koncerte. Jednoducho povedane - nie je pult ako pult.

Zvlastnu kapitolu tak tvoria mixazne pulty urcene na spolupracu s videotechnikou.

Tiez tu musim povedat, ze aj pre DJ (diskdzokejov) sa vyrabaju specialne pulty.

Tak isto su urcene specialne pulty - tzv. monitorove pulty, ktore nam sluzia len na ozvucenie velkeho javiska (podia) pri zivom vystupeni.

Takto by sme urcite mohli menovat este mnoho aplikacii, v ktorych su niektore prvky zakladneho systemu v retazci rozpracovane do rozsiahleho komplexu a naopak ine prvky zakladneho systemu su z retazca zamerne vynechane.

V nasledujucich prispevkoch sa vsak budeme venovat klasickym mixaznym pultom, ktore su vhodne tak pre nahravanie v studiach, ako aj na ozvucovanie zivych vystupeni.

Preto je dolezite v tomto stadiu pochopit vsetky zakladne signalove cesty v tychto zariadeniach a ziskat prehlad o zakladnych funkciach jednotlivych casti, aby v pripade ich rozsirenia o dalsie casti (komponenty) bolo vsetko aj v takomto pripade jasne. Pojde len o zalezitost dasneho modelu mix. pultu.

Pri pohlade na rozsiahly pult v studiu ktory je na prvy pohlad zlozito nastaveny, sa vam z toho jednoducho zatoci hlava.
Ale je to len prvotna myslienka, lebo vam zatial nikto nevysvetlil ake je prehladne a uplne logicke usporiadanie.

V dalsich castiach si zhrnieme vseobecne poznatky potrebne pre pracu s klasickym mixaznym pultom vhodnym na nahravanie zvuku. Pritom vacsina funkcii plati aj pre ine varianty vyuzitia.
Vzhladom na to ze vacsina tychto pultov ma angicke popisky nastavovacich prvkov ako aj pripojnych miest (lebo to plati pre vsetky vyrobky svetovych vyrobcov bez vynimky), budem uvadzat aj tieto angl. vyrazy.

muziker
29.12.2008, 09:33
Vzhladom na skutocnost, ze zdroje signalu (napr. mikrofony) pripajame ku mixaznemu pultu cez vstupne konektory typu XLR a JACK 6,3 na vstupne jednotky, nazyvane aj vstupne kanaly (angl. INPUT CHANNELS), ako o prvych si povieme najprv o nich.

VSTUPNY KANAL (angl. INPUT CHANNEL)

Pri pohlade na mixazny pult si okamzite uvedomime, ze vacsiu cast mixazneho pultu zaberaju prave spominane vstupne jednotky.

Tie u klasickeho ozvucovacieho pultu upravuju len signaly (mikrofony, nastroje - klavesy, gitary, basgitara, snimace bicich a pod.) urcene na zosilnenie PA systemom.

Ale u klasickeho nahravacieho pultu sa teito signaly nahravaju zvycajne na viacstopy magnetofon pokial ide o klasicke analogove spracovanie signalov. Este aj dnes je fajnsmekrami preferovany analogovy zaznam pre svoj prirodzeny zvuk pre ludsky sluch.

Dnes su vsak uz pouzivane aj ine viacstope zaznamy zvuku digitalnou technikou ktore poskytuju krystalovo cisty (niekedy az neprirodzene) zvuk, ktoremu vsak chybaju mnohokrat prirodzene pazvuky suvisiace s produkciou "live" hudby.

Vsetci to nakoniec poznate pri porovnani hudby napr. s CD a na zivom koncerte. Ide len o to, co komu viac vyhovuje.

Aby som sa ale vratil k teme, po prechode vstupnymi jednotkami mixazneho pultu signaly pri uz popisanych cinnostiach, nimi znova prechadzaju pri naslednom kroku a sice pri mixazi.

muziker
29.12.2008, 09:59
Pokracovanie o vstupnej jednotke:

Vo zvukarskej praxi v nahravacom studiu pozname dve take hlavne casti prace.
Jednou je tzv. ZAZNAM (angl. RECORDING) a druha cast je MIXAZ (angl. MIXDOWN) v ktorej sa robi zmiesanie jednotlivych zdrojov signalu vo vhodnych pomeroch a pri ich vzajomnej synchronizacii.

V obidvoch uvedenych castiach sa nam pre pracu ponukaju siroke moznosti uprav signalov vdaka moznostiam mixazneho pultu.

Niektore upravy signalu je lepsie vykonat uz v prvej faze (casti), teda pri nahravani (snimani, alebo zazname ak chcete) a ine je lepsie nechat az na spominu mizaz, teda druhu cast prace uz s nahratym signalom.

Aby sme si trocha rozclenili vstupnu jednotku, popiseme si jej jednotlive casti (bloky), ktorymi bude prechadzat spracuvany signal. Tieto casti mozu byt riesene vzdy trocha odlisne podla toho ktora firma sa ako vysporiada s technickym riesenim vstupnej jednotky. Vacsina zakladnych funkcii byva vsak totozna.

1./ VSTUPNA CAST - ktora upravuje vstupny signal z roznych zdrojov signalu na optimalnu uroven (akoby hlasitost, ale kedze hovorime o elektrickom signali, budeme pouzivat vyraz uroven).

2./ KOREKCNA CAST - ktora upavuje vstupny signal frekvencne (prejavuje sa to zafarbenim zvuku) - BASS, MIDDLE, TREBLE, PRESENCE a pod.

3./ CAST NA ZMIESANIE SIGNALU DO POMOCNYCH VYSTUPOV - rodeluje a posiela signal pozadovanej urovne s kazdeho vstupneho kanalu (zmiesavanie) do prislusnej casti nazyvanej ZBERNICA (angl. BUS) a nasledne aj do dalsich pristrojov alebo obvodov, ako su napr. rozne efekty, odposluchove monitory a ine.

4. VYSTUPNA CAST - z ktorej sa signal pozadovanej urovne posiela z kazdeho vstupneho kanalu (vst. casti jednotky) cez prislusne zbernice do hlavnych vystupov a do vystupov pre viacstopy magnetofon.

Toto su zakladne funkcie vstupneho kanalu kazdeho mixazneho pultu..

muziker
29.12.2008, 10:17
Najprv sa blizsie prizrieme vstupnej casti.

Pripojenie zdrojov signalu.

Vstup kazdeho kanalu je zvycajne urceny pre dva az tri typy signalov. Byva to mikrofon, linka (nastroj) a v niektorych pripadoch su doplnene o vstup z nahravacieho pristroja (napr. vystup z MGF).

V pripade ak pult nie je vybaveny tymto posledne menovanym vstupom, pouzijeme samozrejme linkovy vstup (vystup napr. z MGF pripojime kablom cez vhodne konektory na linkovy vstup mixazneho pultu).

Pouzitie vhodneho vstupu mixaznehopultu volime zabudovanym prepinacom na ovl. pańeli mixpultu.

Vstupne konektory najdeme zvycajne na zadnom alebo hornom (v zadnej casti) paneli mixpultu. Ich vodorovne umiestnenie je subezne s danym kanalom (hovori sa mu aj SABLA).

muziker
30.12.2008, 13:16
Pokracovanie pripojenia zdrojov signalu:

Mikrofonne vstupy na typickych mixaznych pultoch strednej triedy byvaju zapojene symetricky a pouzite su zasuvky typu XLR (v muzikantskej hantyrke aj CANON -citaj kanon).

Linkove ale aj magnetofonove vstupy su riesene zasuvkami na stvrtpalcovy JACK (6,3 mm ako na gitaru). Tieto mozu byt v zapojeni symetrickom alebo zvycajnejsie v zapojeni nesymetrickom.

Zvlastnostou s ktorou sa stretnete napr. u vyrobkov (pultov) SOUNDTRACKS je to, ze vyuzivaju stvrtpalcove zasuvky pre JACK-y takym sposobom, ze tato zasuvka je zapojena nesymetricky pre dve rozne urovne signalu. Takymto sposobom sa moze dosiahnut lepsie urovnove prisposobenie z roznych zdrojov signalu.

V dalsom prispevku sa pozrieme blizsie na symetricke vedenie signalu a tym aj na prakticke zapojenie jednotlivych kontaktov zasuvky /zastrcky typu XLR mikrofonu a zasuvky /zastrcky typu JACK 6,3 (stvrtpalcovy) mm nastrojov.

muziker
30.12.2008, 17:25
SYMETRICKE VEDENIE SIGNALU.

U neho sa v kabloch (podotykam ze tienenych) vyuzivaju dva vodice stredne (tie su farebne rozlisene). Tie su obklopene tieniacim plastom - opletenim (tvori vonkasi vodic). Opletenie alebo vonkajsi vodic alebo tienenie ak chcete je spletene z mnozstva tenkych medenych vodicov.

Aby cely system korektne pracoval, vyzaduje si to symetricky riesenu vstupnu cast mixazneho pultu, ale aj symetricky rieseny zdroj signalu, napriklad mikrofon.

Vystupny signal takeho symetrickeho mikrofonu je potom rozdeleny do dvoch signalnych vodicov, pricom signaly v nich maju obratene fazy. Robi sa to vacsinou vhodnym transformatorom.

Tieto dve fazy su zname ako - POZITIVNA (angl. HOT) a NEGATIVNA ( angl. COLD). Privadzane su do dvoch stredovych vodicov tieneneho mikrofonneho kabla.

Tienenie (opletenie) je v mixaznom pulte spojene s kostrou (uzemnenim pultu) a na strane mikrofonu s jeho kostrou co je kovova cast (rucka a ochranna kovova sietka chraniaca mikrofonny system). Cez toto tienenie sa neprenasa ziadny signal z mikrofonu.

V mixaznom pulte (ale aj v akomkolvek predzosilnovaci) je zabudovany v takomto pripade bud dalsi transformator, alebo je tento nahradeny elektronickym symetrickym vstupom. Dnes je to vacsinou druhy sposob.
V nom sa obracia jedna faza signalu este prv ako sa obidve napatia scitaju.

Vzhladom na skutocnost, ze sa obidva signaly skombinuju fazovo, neodcitaju sa ale naopak sa scitaju a tak ostane len uzitocny signal.

Naopak, rusive signaly tzv. interferencie sa spracovavaju uplne inym sposobom. Ovplyvnuju obidva stredove vodice tieneneho mikrofonneho kabla rovnakym sposobom. Preto sa akykolvek rusivy signal objavi tak na pozitivnom ako aj na negativnom vodici, lebo potencionalne su obidva na rovnakom fyzikalnom priestore.

V pripade ak sa takyto rusivy signal objavi na vstupe symetrickeho zosilnovaca, jedna z faz sa obracia. Vysledkom je kombinacia signalov ktore maju rovnaku uroven (velkost), ale su v protifazi. To ma za nasledok, ze sa vzajomne vyrusia. Tak nam na vstupe mixazneho pultu ostane len uzitocny signal bez akychkolvek ruseni, lebo vsetky interferencie uplne zmiznu.

muziker
30.12.2008, 18:59
Pokracovanie SYMETRICKE VEDENIE SIGNALU.

Vzhladom na to, ze tento system predpoklada pre svoju dokonalu funkciu dokonale symetricky vstupny zosilnovac (alebo transformator) na celom rozsahu pracovnych frekvencii.

V praxi ma tolerancia (rozptyl parametrov) suciastok vplyv na to ze obvody sa nespravaju dokonale symetricky a tak ma vacsina tychto obvodov mensiu ucinnost pri potlaceni (vyruseni) interferencii na vyssich frekvenciach.

V specialnych pripadoch sa schopnost potlacenia (vyrusenia) rusivych signalov vyjadruje v dBs a zvycajne sa specifikuje pre jednotlive frekvencie (napr. 1 kHz).

Kedze uz vieme, ze symetria nie je pri potlacani rusivych signalov stopercentne ucinna, musime dodrziavat urcite zasady.
Takymi zasadami je napr. pouzivanie podla moznosti co najkratsie kable. Tie potom zasadne vedieme co najdalej od sietovych rozvodov (predlzovacky, privodne sietove kable do pristrojov, alebo pristrojov a zariadeni ktore obsahuju sietove transformatory).

Symetricke mikrofony maju vacsinou konstrukciu taku, ze kable su oddelene cez XLR zastrcky a zasuvky ktore su umiestnene v rukovati mikrofonu.

Standardny mikrofonny kabel vyuziva sluzieb "samice" (angl. FEMALE) XLR konektora (zasuvka), ktora ma 3 kontakty na pripojenie ma strane mikrofonu. Dalsim komponentom je "samec" (angl. MALE), co je vidlica (zastrcka) s 3 kontaktami na druhej strane kabla ktoru pripajame na vstup mixazneho pultu.

muziker
30.12.2008, 19:25
2./ Pokracovanie SYMETRICKE VEDENIE SIGNALU.

Prakticke zapojenie jednotlivych kontaktov:

Vsetky tri kontakty (a to tak u zasuvky ako aj u zastrcky - vidlice) u XLR konektorov su cislovane (cisla su spravidla vylisovane do plastickej hmoty vedla kontaktov) a preto je to lahko "zapamatatelne" ku comu sa maju pripojit.

Kontakt:
X ( 1 ) - znaci zem (kostra)
L ( 2 ) - znaci LIVE (zivy - angl. HOT)
R ( 3 ) - znaci RETURN (naspat - angl. COLD)


Tienenie sa teda vzdy zapaja na kontakt X (1).
Vyvody cievky dynamickeho mikrofonu (napr. SHURE SM 58) sa zapoja takto:
HOT na kontakt L (2), a COLD na kontakt R (3). Toto plati pre vsetky symetricke systemy, aj ked niektore firmy (najma americke) stale vyrabaju pristroje kde je kontakt (3) zapojeny ako HOT a kontakt (2) ako COLD.

Ak sa prizrieme na JACK 6,3 v prevedeni STEREO, zapojime ho ako symetricky takto:

Spicka JACK-u bude HOT (zivy, angl. Live)
Kruzok JACK-u bude COLD (naspat, angl. Return)
Plast JACK-u bude GROUND (tienenie)

Ak tento JACK chceme zapojit ako nesymetricky, musime spojit COLD s GROUND.

muziker
31.12.2008, 16:53
FANTOMOVE NAPAJANIE.

V tomto pripevku si povieme nieco o nevyhnutnom pridavnom zdroji jednosmerneho napatia pre kapacitne mikrofony. Hovori sa tomu fantomove napajanie.

Najjednoduchsie a tak aj najlacnejsie kapacitne (kondenzatorove) mikrofony su riesene s pridavnou bateriou, ktora sa umiestnuje do rukovate mikrofonu.

Profesionalne kapacitne mikrofony ale maju fantomove napajanie riesene inym sposobom. Zabezpecuje ho pridavny zdroj jednosmerneho napatia 48 V ktory moze byt bud sucastou mixazneho pultu, alebo ako "krabicka", ktoru zapajame medzi mikrofon a mixazny pult.

Standardne napatie pre kondenzatorove mikrofony byva 48 Voltov. Niektore mikrofony pracuju uz od minimalne 9 Voltov v celom rozsahu 9 - 48 V.

V tomto systeme sa spominane fantomove napajacie napatie privadza do systemu mikrofonu cez signalne vodice v symetrickom zapojeni, teda HOT a COLD pomocou mikrofonneho kabla. Preto pre napajanie nepotrebujeme ziadne dalsie vodice dmerom do mikrofonu.

POZOR! Nezabudnite , ze to co bolo povedane plati len pre symetricke zapojenie mikrofonu. Z toho vyplyva, ze pri nesymetrickom zapojeni nam kapacitny (kondenzatorovy, elektretovy) mikrofon jednoducho pracovat n e b u d e.

muziker
31.12.2008, 19:30
Pokracovanie o fantomovom napajani:

Fantomovy napajaci zdroj ako som uz spomenul moze byt rieseny aj ako samostatna jednotka, ktoru zapajame do serie s mikrofonnym kablom v niektorom vhodnom bode.

Najcastejsie ako uz bolo povedane sa potrebne napatie vytvara priamo v mixaznom pulte a privadza sa priamo do vstupnych mikrofonnych zasuviek (XLR).

Lacnejsie mixazne pulty umoznuju fantomove napajanie vypinat a zapinat len centralne (spolocne pre vsetky mikrofonne vstupy odrazu).

Lepsie (ale aj drahsie) mixazne pulty umoznuju zapinat a vypinat toto fantomove napajacie napatie aj jednotlivo (individualne) pre kazdy mikrofonny vstup samostatne.

Ako je to pri zapojeni dynamickeho mikrofonu na vstup mixazneho pultu s fantomovym napajanim?

Mozeme smelo povedat, ze pripojenie dynamickeho mikrofonu do fantomovo napajaneho mikrofonneho vstupu mixazneho poltu nesposobi absolutne ziadne problemy ak je samozrejme mikrofom zapojeny symetricky.

V tomto pripade sa na obidvoch koncoch (vyvodoch) kmitacej cievky mikrofonu objavi rovnake napatie a preto cievkou nebude pretekat ziadny prud.

V pripade nesymetricky zapojeneho mikrofonu sa objavi na cievke fantomove napatie a pozor - tu uz hrozi poskodenie cievky pretekajucim el. prudom.

kamzik
01.01.2009, 21:02
[

Lacnejsie mixazne pulty umoznuju fantomove napajanie vypinat a zapinat len centralne (spolocne pre vsetky mikrofonne vstupy odrazu).

Lepsie (ale aj drahsie) mixazne pulty umoznuju zapinat a vypinat toto fantomove napajacie napatie aj jednotlivo (individualne) pre kazdy mikrofonny vstup samostatne.


muziker, nemas nejake divne ponimanie lacnejsich, a tym padom lepsich a horsich veci? :) neviem, mozno medzi kvalitnejsie konzoly radis len najvyssie rady od AH, Mackie alebo digidesign :) lebo napriklad seria spirit LX od soundcraft-u ma fantomove napajanie iba centralne, podla mojich informacii, teda LX7 16 urcite. pred par rokmi stala konzola cez 70 000. nemyslim, ze mix na zahodenie. pamatam, ked sa s tymito konzolami este zvucievali festivaly. a nie su ani dnes na zahodenie. samozrejme oproti najhorucejsim novinkam ako soundcraft VI 6 alebo venue digidesign je to nezrovnatelne, ale myslim, ze kopec ludi, ktori sa sprtaju s ozvucovanim by boli radsej ak by behringery a soundkingy mohli vymenit za nieco taketo.

muziker
01.01.2009, 22:05
muziker, nemas nejake divne ponimanie lacnejsich, a tym padom lepsich a horsich veci? :) neviem, mozno medzi kvalitnejsie konzoly radis len najvyssie rady od AH, Mackie alebo digidesign :) lebo napriklad seria spirit LX od soundcraft-u ma fantomove napajanie iba centralne, podla mojich informacii, teda LX7 16 urcite. pred par rokmi stala konzola cez 70 000. nemyslim, ze mix na zahodenie. pamatam, ked sa s tymito konzolami este zvucievali festivaly. a nie su ani dnes na zahodenie. samozrejme oproti najhorucejsim novinkam ako soundcraft VI 6 alebo venue digidesign je to nezrovnatelne, ale myslim, ze kopec ludi, ktori sa sprtaju s ozvucovanim by boli radsej ak by behringery a soundkingy mohli vymenit za nieco taketo.

Tak to urcite nebude. Ako si si iste vsimol, nemenoval som ziadnu znacku pultov. Teda podla moznosti sa snazim pisat principialne a objektivne a v takom ponimani to co som povedal urcite plati. Ak vsak budes vytahovat s kontextu slovicka, urcite ma nachytas na hruskach.

muziker
02.01.2009, 20:41
Dokoncenie o fantomovom napajani:

Tu by som chcel upozornit, ze aj ked bude mikrofon zapojeny symetricky, v kazdom pripade je vhodnejsie nepripajat ho ku zapnutemu fantomovemu napajaniu.
Plati to predovsetkym preto, lebo ak jeden kontakt sa pripoji skor ako druhy kontakt, cievkou by predsa pretekal aspon na kratky okamzik el. prud, co moze poskodit cievku dynamickeho mikrofonu.
Aj napriek tomu ze to nie je velmi pravdepodobne, ze to sposobi skutocny technicky problem, je kazdopadne lepsie predchadzat technickym problemom ako ich potom nasledne riesit.

Ak sa blizsie pozrieme na typicke zapojenie takehoto systemu, zistime ze mikrofon je zapojeny presne tak ako som povedal uz prv (tienenie na kontakt č. 1, vyvody cievky HOT na kontakt č. 2 a COLD na kontakt č. 3) pricom na opacnom konci mikrofonneho kabla (vstup mixazneho pultu) je primarne vinutie transfornatora, cez ktory sa jednosmerne fantomove napajacie napatie samozrejme nedostane, lebo to nepripada do uvahy vzhladom na princip cinnosti transformatora.

Pytate sa kde je pripojene to nestastne fantomove napajanie? No predsa na kontakty č. 2 a 3 na jednej, alebo druhej strane mikrofonneho kabla. Jednosmerne fantomove napajacie napatie o velkosti 48 Voltov, je na nich privedene cez ochranne rezistory o velkosti 6K8 (6800 Ohmov).

Tymto povazujem problematiku fantomoveho napatia v principe za vycerpanu.

muziker
02.01.2009, 20:59
Kedze sme sa signalom z mikrofonu dostali az na vstup mixazneho pultu, musime si teraz povedat cosi aj o:

NASTAVENIE VSTUPNEJ UROVNE

Hned po vstupe signalu do obvodov mixazneho pultu sa nutne musi ocitnut v casti zvanej vstupny zosilnovac.

Na paneli s ovladacimi prvkami mixazneho pultu z neho vlastne vidime len jeden gombik. Ten sluzi na ovladanie citlivosti (zisku) a je oznaceny napisom - GAIN.

V tejto casti pultu sa upravuje vstupny signal na optimalnu uroven prre dalsie obvody mixazneho pultu.

Prave z tohto dovodu je velmi dolezite spravne nastavit citlivost. Ak by sa tak nestalo, vznikalo by v tomto obvode bud skreslenie pri nastaveni vyssej urovne signalu ako je potrebne, alebo by vznikal sum pri nastaveni nizsej urovne signalu ako je potrebne.