Každý záujemca o efekty tu (snáď) nájde všetko čo súvisí s touto témou.
Na úvod: Vždy ak beriete do rúk gitaru s úmyslom niečo si zahrať, sa (skôr či neskôr) zamyslíte nad potrebou použitia efektu, ktorý by „obohatil“ zvuk vašej gitary (alebo basgitary). Problematika okolo efektov je uzavretý kruh. Začne to vždy hľadaním, pokračuje nakupovaním a následným predávaním, aby to začalo znova od začiatku. Je to ako uzavretý kruh, lepšie povedané nekonečná činnosť každého (a nie len) gitaristu.
Ak nepatríte ku ortodoxným bluesmanom či jazmanom odmietajúcim efekty, určite si veľmi rýchlo uvedomíte, že bez efektov to asi nepôjde. Je to preto, lebo efekty sú akýmsi korením vašej hry na gitaru (a iné nástroje). Sú to zariadenia, prinášajúce nové farby do zvukov hudobného nástroja. Znamená to úplne iný svet. A nielen pre gitaristov - metalistov, punkerov, rockerov a ďalších, ale aj pre všetkých ostatných hráčov na rôzne hud. nástroje v týchto a iných hud. štýloch.
O efektoch sa už popísalo mnoho papiera (a určite sa ešte popíše). Je to "báseň" bez konca, či "práca bez konca" gréckeho Syzifos-a (kotúľal svoj kameň do kopca vždy znova dúfajúc že to bude naposledný). No platí to aj medzi gitaristami, lebo „zakrátko“ po napísaní hodnotenia na ktorýkoľvek efekt príde na trh nový obvod „integráč“. Ten rozšíri možnosti starého, použitého v staršej edícii pôvodného efektu a tak môžeme recenzovať znova. Aj tak sa prejavuje technický pokrok – u muzikantov nevynímajúc.
Cieľom tejto témy je uviesť k čomu jednotlivé efekty slúžia a ako pracujú. Ukázať základné princípy ich práce. Pri vašom záujme je možné niektorým sa venovať aj detailne.
Každý efekt popíšem zvlášť a z viacerých pohľadov - pre zachovanie prehľadnosti aj v samostatných častiach. Najprv to bude populárnou formou, potom z technického pohľadu (ako efekt skutočne pracuje), nasledovať bude typické použitie efektu a jeho prípadný vplyv na výsledný zvuk nástroja. Záverom uvediem hlavné parametre efektu typické pre jeho ovládanie.
Poradie v predstavení efektov bude takéto: Pozrieme sa na skreslenie zvuku gitary pomocou OVERDRIVE, DISTORTION, FUZZ, BOOSTER a pod. lebo každý gitarista rieši skreslenie zvuku gitary ako prvé a má s tým zvyčajne veľké problémy. Panuje tu aj značná nespokojnosť gitaristov, lebo mnohí sa nesprávne rozhodnú v dnes už širokej ponuke týchto produktov.
Nasledovať bude "kvákanie" pedálmi WAH-WAH a povieme si aj o "automatickom kvákaní" pomocou WHAMY, ďalej to bude „priestorovosť“ zvuku pomocou efektu REVERB a „zahustenie“ alebo "zhutnenie" zvuku gitary efektom COMPRESSOR a LIMITÉR, ktorý postráži aj bezpečnú úroveň zvukového signálu nástroja. Ďalej to bude odstránenie šumu a brumu vo zvuku efektom NOIS GATE , čo je akási zábrana. Slúži na zamedzenie nežiadúcich ruchov. Pokračovať budeme pridávaním ďalších zvukov efektami ako OCTAVER / PITCH a pohráme sa so zmenou fáze signálu gitary (basgitary) efektom PHASER, a prácou ďalších modulačných efektov akým je CHORUS, TREMOLO, VIBRATO, ROTARY, ale aj ďalšími efektami ako napr.DELAY, DETUNE, FLANGER a prípadne ďalšie.
Vzhľadom na rozsah témy to podelím do akýchsi prirodzených celkov. Najprv sa prehryzieme cez odborné pojmy a samotnú teóriu v nevyhnutnom rozsahu, aby sme našli spoločnú reč a následne uvediem postupne spomenuté efekty. Nepredpokladám, že sa tu budeme podrobne venovať softwarovým (SW) efektom v spolupráci s počítačmi (PC) a tiež elektrónkovým (lampovým) simuláciám vzhľadom na rozsiahlosť tejto problematiky. Nevylučujem však prípadné letmé dotyky s nimi. Považujem za vhodnejšie v budúcnosti otvoriť (buď to budem ja, alebo sa na to môže podujať aj niekto iný) na to novú samostatnú tému.
Z histórie:
Načriem pre zaujímavosť trocha hlbšie - až ku vzniku elektrónky preto, lebo prvé efekty pre el. gitary boli v tej dobe ešte osadzované elektrónkami, keďže polovodiče zatiaľ "odpočívali v plienkach". Ako iste všetci viete, elektrónky (lampy) priamo súvisia aj s prvými rádioprijímačmi (tie sa v počiatočných obdobiach amplifikovaných gitár upravovali na prvé zosilňovače pre el. gitary. Vynútila si to doba, lebo zosilňovačov akosi ešte nebolo). Zosilňovače stavané špeciálne pre el. gitary prišli až neskôr. Teda celé to bláznovstvo okolo elektrónok začalo chronologicky vzaté asi takto:
- r.1904 Fleming skonštruoval prvú elektrónku - diódu (vákuovú).
- r. 1907 de Forest skonštruoval triódu (prvá zosilňovacia elektrónka), tá v dobe svojho vzniku však ešte nebola spoľahlivá.
- r. 1912 Lowenstein zdokonalil triódu Forestovu triódu. Zistil, že zosilňuje NF signály a tiež že k tomu potrebuje na riadiacej elektróde (mriežke) záporné napätie (predpätie) voči elektróde zvanej katóda.
- v r. 1918 patenty od Lowensteina kúpila americká fi. General Electric. Tá triódu ďalej vyvíjala aby ju zdokonalila.
- r. 1913 Armstrong (USA) objavil a patentoval si VF spätnú väzbu (potrebné pre vznik prvých rádioprijímačov). Vďaka nej bolo možné konštruovať rádioprijímače s vyššou citlivosťou.
- v r. 1914 ponúkol Armstrong tento patent fi. Telefunken. Tá pokračovala sériovou výrobou už citlivejších rádioprijímačov.
- r. 1915 Jensen (USA) ako prvý popísal princíp činnosti dynamického reproduktora. Firma s týmto názvom "JENSEN" je legendou a dodnes vyrába v USA známe reproduktory pre muzikantov. Najviac ich do svojich gitarových komb montovala práve americká fi. FENDER.
- v 30-tych rokoch vyrábané zosilňovače dosahovali len malé výkony (asi do 10 W), no neskôr už dosiahli max. výkony aj niekoľko desiatok W.
- r. 1947 Leo Fender (USA) založil fi. FENDER MUSICAL INSTRUMENT COMPANY.
- v 50-tych rokoch začal ošiaľ zvaný Rock ‘n Roll. To automaticky prinieslo aj potrebu ozvučiť už aj veľké sály. Tento fenomén vyvolal potrebu zvyšovať výkony požitých zosilňovačov, čoho sa gitaristi vehementne dožadovali. Aby to celé bolo ešte "zaujímavejšie", najvýkonnejšie zosilňovače vtedy začali dosahovať až stovky Wattov. Aby to nebolo až také jednoduché, ukázal sa problém spočívajúci v tom, že sa používali len v rozhlasových vysielačoch a tak boli nedostupné a pre potreby gitaristov aj mohutné, ťažké a tak málo vhodné. Ozvučovacie súpravy mali v tej dobe len slabých asi 40W. Zvýšením výkonov zosilňovačov sa ruka v ruke samozrejme zvýšila aj produkcia tepla (rozžeravené veľké výkonové elektrónky) a tak pribudli aj vzniknuvšie problémy s ich účinným chladením.
- koncom 50-tych rokov bol vyrobený polovodičový tranzistor (ku prvým výrobcom tranzistorov sa pridala aj československá TESLA), ktorý bol spoľahlivejší a účinnejší ako elektrónka a naviac mal podstatne nižšiu hmotnosť. Preto v 60-tych rokoch prešlo mnoho výrobcov nástrojových aparatúr od rozžeravených a málo spoľahlivých elektróniek ku chladnejším a spoľahlivejším polovodičovým tranzistorom.
- r. 1962 Jim Marshall (Angl.) zakladá fi. MARSHALL AMPLIFICATION. V jeho gitarových zosilňovačoch bolo po prvý krát v histórii použité zapojenie - katódový sledovač (signál sa odoberá z katódy elektrónky) pred obvodom na zmenu zafarbenia zvuku el. gitary, tzv. korekciami.
- v r. 1967 sa uskutočnil festival v Monterei. Významnosť tohto podujatia podčiarkuje aj samotná skutočnosť, že na ňom vystúpil už vtedy známy čierny američan - gitarista Jimi Hendrix.
V tomto období nastal boom elektrónkových zosilňovačov v spojení s boxami (tzv. stackov - half and full) na pódiu. Nuž a takto nenápadne sa do nášho života predrala doba tzv. Hardrocku.
To vyžadovalo oddeliť nástrojovú aparatúru (t.j. tú, v ktorej zvuk vzniká) od výkonovej aparatúry (tá, ktorá má za úlohu ozvučiť sálu). To celé umocnil aj príchod spomenutého polovodičového tranzistora a tak sa na koncertoch zaužíval používať takýto ozvučovací systém - nástrojová aparatúra (kombo, stack) -> nástrojový mikrofón (napr. SHURE SM 57) -> cez mixážny pult do PA systému (angl. P.A. = Public Address) pozostávajúceho z výkonových (koncových) zosilňovačov - Power Amps a reproduktorových sústav po oboch stranách pódia pozostávajúcich zo subwooferov a stredovýškových "satelitov". Medzi mixážny pult a výkonové stupne sa začali zaraďovať zvukové (efektové) procesory a akési "rozdeľovače" signálu pre spomenuté subwoofer-y a satelit-y crossover-y. Signál z mikrofónov sa zaužívalo viesť cez multikábel.
Pri pozornejšom pohľade do minulosti (v súvislosti s gitarovými efektami) nemožno vynechať počiatky ich výroby v spojitosti s firmami (značkami) akými sú všeobecne známe napr. ELECTRO-HARMONIX, FENDER, MARSHALL, VOX, T-REX, TYCOBRAHE, ROGER MAYER a mnoho ďalších. Vymenovať ich by značilo uviesť tu dlhý zoznam.
Už v 50 - tych rokoch minulého storočia sa na trhu objavili prvé efekty typu DELAY ECHOSONIC (r.1952) z dielne RAY BUTTS a tiež na prelome 50-tych a 60-tych rokov v tej dobe známy ECHOPLEX (r.1959), ktorý sa stal akousi legendou. V tej dobe (a ešte dlho do budúcna) sa konštruovali efekty tzv. echá ešte ako páskové (využívajúce na vyvolanie „ozveny“ magnetofónové pásky v tzv. nekonečnej sľučke, ktoré sa pohybovali pred radom magnetofónových hláv). Boli konštruované samozrejme s elektrónkami (lampami), aj keď v tej dobe sa už začali vyrábať prvé polovodičové prvky (hrotové germániove diódy a tranzistory). To malo za následok ich veľkú spotrebu, značnú produkciu tepla od rozžeravených elektrónok a tiež aj vyššiu hmotnosť prístrojov pre veľké a ťažké transformátory.
Americká firma FENDER v tej dobe už predávala svoje tveedové kombo CHAMP. Rovnako tak aj britská firma VOX v tej dobe už vyrábala kombo AC-15 a v r. 1959 pridala ku nemu do výzbroje gitaristov aj ďalšie slávne kombo AC-30. To už bolo vybavené na tú dobu aj novinkou, tzv. "TOP BOOST" obvodom. Naviac AC-30 disponovala až 4 - mi vstupmi (INPUTS) a ponúkala naviac aj niečo do tej doby neznáme - efekty. Takými boli konkrétne VIBRATO a TREMOLO. V tej dobe už ale prichádza americký FENDER na trh so svojou horúcou novinkou a s veľavravným názvom TWIN AMP.
V 60 - tych rokoch sa na veľkú radosť gitaristickej verejnosti objavili už aj prvé prznítka zvuku v podobe „skresľovača“ zvuku. Všetko to začalo efektami s názvom FUZZ, ktoré čakala veľmi „svetlá“ budúcnosť.Takým bol napríklad fuzz Maestro FZ-1 Fuzz Tone. Tento bol skonštruovaný výlučne na báze germániových tranzistorov, keďže v tej době ešte kremíkové polovodiče (diódy a tranzistory) neboli dostupné na trhu zo súčiastkami pre elektroniku. Viď napr. webstránky o FZ-1: http://johannburkard.de/blog/music/e...-1a-fz-1b.html
kde nájdete aj MP3 zo zvukovými ukážkami týchto legendárnych efektov.
Prehľad rôznych modifikácií týchto efektov nájdete aj na webstránkach: http://www.effectsdatabase.com/model/maestro/fz1
Slušnú databázu na tému FUZZ nájdete aj stránkach: http://www.effectsdatabase.com/type/fuzz
Dick Denney, ako hlavný inžinier vo fi. VOX v tom čase už pracuje na obvode fuzzu Vox Bender Tone. Zakladateľovi fi. VOX, pánovi Tom Jennings-ovi sa toto ale vôbec nepáčilo a tak tento počin okomentoval asi v tom duchu, že jeho inžinieri by mali pracovať naopak na znížení skreslenia firemných produktov (rozumej tým zosilňovačov) a nie mrhať svoj vzácny pracovný čas na vymýšľanie a vytváranie nejakého skreslenia. Projekt na tému "skreslenie" nájdete napr. na stránkach: http://fuzzcentral.ssguitar.com/vox.php
Pre tých ktorí radi vyrábajú niečo vlastné odporúčam napr.: http://fuzzcentral.ssguitar.com/schematics.php
prípadne ďalšie podobné stránky: http://www.schematicheaven.com/effects.htm
V r.1961 Chet Atkins zostrojil efekt WAH-WAH a legendárny čierny američan - gitarista Jimi Hendrix jeho možnosti neskôr ukázal napr. vo svojej skladbe Voodoo Child. Skupina The Beatles cez svojho managera zase zabezpečila WAH-WAH pedálu značky VOX kopec slávy, keď sa mu podaril husársky kúsok - exkluzívna zmluva o spojení názvu The Beatles s aparátmi značky VOX .
V r. 1964 Roger Mayer vyrobil gitaristu Jimi Page svoje prvé efekty. Neskôr aj pre Jimi Hendrixa napr. FUZZ OCTAVIO (počuť ho možno v skladbe Purple Haze).
V r. 1968 bola založená fi. ELECTRO-HARMOONIX. V nasledujúcom roku posiela na trh booster LINEAR POWER BOOSTER. Tento skresľujúci efekt okrem skreslenia pridávala v tej době niečo nové – SUSTAIN a pridávala do zvukového spektra aj ďalšie vyššie harmonické, čo do tej doby nebolo možné. V rýchlom slede tento efekt nasledovali TREBLE BOOSTER a BASS BOOSTER.
Okrem známych mien druhej polovice 60-tych rokov ako sú gitaristi Albert King, B. B. King, prichádza skupina EXPERIENCE s Jimi Hendrixom, ale aj skupiny jako CREAM s Eric Clapton-om, PINK FLOYD, ANIMALS, WHO a ďalšie. Postupne sa udomácňuje u gitaristov nový - skreslený zvuk gitary a gitaristi sa predbiehajú v tom aby ukázali na čo všetko sú tieto efekty dobré a kde sú hranice ich možností. Klasikou u týchto efektov je FUZZ.
Spomenutý EHM má dnes v ponuke Distortion, Fuzz, Overdrive: Bass Big Muff Pi (Distortion/Sustainer), Bass Blogger (Distortion/Overdrive), Bass Metaphors, Twin Dynamic Envelope Filter, Big Muff Pi, Big Muff Pi with Tone Wicker (Distortion/Sustainer), Double Muff (Fuzz/Overdrive), English Muff’n (Tube Distortion/Preamp), Enigma (Envelope Filter for Bass),
Germanium OD (Overdrive), Graphic Fuzz (EQ/Distortion/Sustainer), Holy Stain (Distortion/Reverb/Pitch/Tremolo Multi-Effect), Hot Tubes (Overdrive/Distortion), Little Big Muff Pi (Distortion/Sustainer), LPB-1 (Linear Power Booster Preamp), LPB-2ube (Stereo Tube Preamp), Metal Muff (Distortion with Top Boost), Micro Metal Muff (Distortion with Top Boost),
Muff Overdrive (Muff Fuzz Reissue), Pocket Metal Muff (Distortion with Mid Scoop), Riddle (Envelope Filter for Guitar), Tube Zipper (Envelope Filter/Distortion) a ďalšie.
Okrem efektov typu FUZZ patrí medzi klasiku spomedzi efektov aj efekt tremolo, vibrato, páskové echo. samozrejme aj pedál wah. Využívali sa v nich už novšie aktívne prvky ako sú tranzistory a polovodičové diódy, ale samozrejme aj "klasika" vo forme ešte stále vitálnych elektrónok (lámp). V tej dobe ale zaznamenali masívny nástup v spojení s klávesovými nástrojmi americkej výroby HAMMOND aj reproboxy s rotujúcimi zvukovodmi, tzv. LESLIE boxy (obsahovali basovú a výškovú sekciu a rôzne prevedenie - elektrónkové resp. tranzistorové). Tieto boxy sú do dnešného dňa veľmi cenené pre svoj originálny "sound" a preto som ich zaradil ku efektom.
Jimi Hendrix pri svojich ekvilibristických kúskoch s kapelou EXPERIENCE za pomoci Fender Strat.....a lampovej hlavy Marshall, v spojení s pedálom typu FUZZ za výdatnej pomoci spätnej väzby dokázal rozochvieť tón svojho nástroja priam neuveriteľným spôsobom. Tento jeho zvuk bol pri výročnej reportáži BBC označený ako škripot železničných vozňov pri ich posunovaní. Záverom len tak na okraj, šušká sa, že ku používaniu spätnej väzby vraj inšpiroval J. Hendrixa gitarista PINK FLOYD - Syd Barrett počas ich prvého amerického turné.
Na začiatok 70-tych rokov sa datuje vznik legendárnych PHASER-ov MXR PHASE 90 a EH SMALL STONE PHASER. Firma EHM (Electro-Harmonix) vraj v tejto dobe vôbec nestíhala ich výrobu pre veľký záujem z radov gitaristov celého sveta.
Známy booster THE BIG MUFF B bol uvedený na trh v r. 1971. Tento FUZZ mal výborný dozvuk. Jeho zvuk sa označoval prívlastkom „krémový“. Používal ho napr. aj taký Carlos Santana, ale aj zvukový experimentátor Syd Barrett, ale aj David Gilmour. Traduje sa, že tento efekt vznikol úplnou náhodou, keď konštruktéri ktorí pracovali na efekte SUSTAINER a zrejme sa niekde dopustili chyby. Výsledkom bol vznik ďalšej svetovej legendy.
V tom istom roku (r. 1971) sa dočkali muzikanti založenia ďalšej veľmi známej firmy produkujúcej efekty (ajpre gitaristov) a tou je fi. LEXICON. V r. 1973 vychádza „DARK SIDE OF THE MOON“ a fi. ROLAND uvádza do života SPACE ECHO, čo je vlastne echo využívajúce princíp magnetofónov, teda MGF pásku pohybujúcu sa pred MGF hlavami. Na pomoc konštruktérom prichádzajú aj nové el. poľom riadené tranzistory – FET. Majú lepšie vlastnosti (veľký vstupný odpor, nižšia úroveň šumu, vyššie povolené prúdy) ako dovtedy používané staršie bipolárne tranzistory. Podobne aj modifikácie FET tranzistorov – typy JFET a MOSFET zohrali v nasledujúcich rokoch svoju úlohu pri miniaturizácii efektov (znižovanie rozmerov, hmotnosti a energetickej náročnosti prístrojov). S tým už ale priamo súvisí aj vývoj (spolu s uplatnením) nových stavebných prvkov efektov – operačných zosilňovačov (OPA). Tie sa síce začali vyrábať už koncom 60-tych rokov, ale pôvodne boli určené len pre výpočtovú techniku na riešenie matematických operácií.
Zhruba v polovici 70-tych rokov sa začali objavovať na trhu aj prvé modulačné efekty, ako napr. CHORUS a FLANGER, ale napr. aj také digitálne ECHO a REVERB. V r. 1974 fi. BOSS prichádza na trh s gitarovým predzosilňovačom (preamp) s typovým označením B100. V r. 1976 prispieva novinkou aj fi. ROLAND na veľkú radosť gitaristov - experimentátorov a to prvým gitarovým syntezátorom. Bol to typ GR 500. V tejto dobe počet dostupných efektov doplnila aj fi. EHM a to hneď svojim slávnym MEMORY MAN DELAY-om. V r. 1976 sa už začína predávať aj legendárny CHORUS od fi. BOSS s typovým označením CE-1. Deje sa tak spolu s uvedením do predaja stereofónneho digitálneho DC50 Digital Chorus-u.
V r. 1983 došlo k zadefinovaniu štandardov MIDI a to čo poznáme pod pojmom MIDI aj dnes sa „utriaslo“ až na prelome 80-tych a 90-tych rokov. Na scénu prichádzajú už aj „luxusné“ rackové stavebnice z množstvom výborných efektov, ale aj klasickém krabičky – pedále pod nohu a ich vzájomné rôzne "mutácie". Na rozdiel od zosilňovačov v ktorých elektrónky (lampy) ešte stále dosahujú uznanie pánov gitaristov, pri efektoch víťazia jednoznačne polovodiče pre svoje nesporné výhody čo sa týka rozmerov, hmotnosti a energetickej náročnosti. Na druhej strane ale musíme povedať, že niektoré firmy pri svojich výrobkoch veľmi úspešne vsadili na používanie klasdických prvkov - elektróniek (lámp) aj napriek ich „výhrevným“ prejavom. Takou je napr. aj fi. TL AUDIO.
Na záver tohoto úvodného pohľadu do histórie je určite dôležitým medzníkom aj r. 1997, v ktorom fi. LINE 6 pre gitaristov uvádza na trh výrobok POD ktorý sa dočkal rôznych prevedení a to tak pre gitaristov ako aj basgitaristov. POD pracuje s technológiou simulácie elektrónky (lampy), ktorá bola patentovaná o rok skôr. Tento počin inžierov fi. LINE 6 otvára gitaristom (a nielen im) úplne nové možnosti tvorby zvuku. V oblasti simulácií zvuku je fi. LINE 6 takmer okamžite nasledovaná takmer všetkými veľkými producentmi podobných prístrojov, ako sú napr. fi. JOHNSON, anglická LANEY, DIGITECH, RANDALL, KORG, BOSS, CARVIN, ZOOM, ale aj nemecký BEHRINGER a mnoho ďalších. Tak sa na prelome tisícročia spolu s vývojom PC objavuje aj úplne nový fenomén - softwérové (SW) efekty, ale to je už trošku iná téma.
Základné pojmy:
Aby sme porozumeli o čom bude reč, je treba zaviesť niekoľko pojmov s krátkym vysvetlením.
Frekvencia je udávaná v jednotkách HERTZ (Hz) a vyjadruje počet opakovania cyklu za jednu sekundu. Hudobný tón "A" má frekvenciu 440 Hz, a tak rychlo teda za 1 sekundu zakmitá správne naladená struna gitary. Frekvencia môže byť aj nižšia ako napr. 1 Hz. Tak napr. frekvencia f = 0,2 Hz nám udáva jeden kmit za 5 sekúnd.
Zvuk nie je nič iné než vlnenie/kmitanie šíriace sa v prostredí v ktorom sa nachádzajú aj naše sluchové orgány - uši. Teda vo vzduchu. Molekuly vzduchu sa pri akustickom vzruchu (napr. hudba, reč) rozkmitajú okolo svojej rovnovážnej polohy. Kmitanie postupne slabne, lebo pohybom je ich energia pohlcovaná prostredím. Po určitom čase sa opäť ustália.
Cestu zvuku si možno predstaviť v audio reťazci takto: molekuly - mikrofón - zosilňovač - reproduktor - molekuly - ucho
Amplitúda nás informuje ako ďaleko (molekula, membrána mikrofonu, membrána reproduktora) kmitá od "bodu nula". Na začiatku vzruchu sú jej hodnoty vysoké, ale postupne klesajú až na nulu.
Amplitúda má priamy vzťah ku hlasitosti aj keď musím hneď povedať že to nie je to isté. Hlasitosť zvuku (intenzita) je daná podielom výkonu zvukového vlnenia a plochy, ktorou prechádza. Vnímame ju ako niečo plynulé, čo postupne klesá ku nule. Amplitúda sa naopak veľmi rýchlo mení (osciluje). Bude postačovať, ak budeme vnímať priamu súvislosť medzi hlasitosťou a amplitúdou. V zásade si môžeme predstaviť že platí - čím vyššia amplitúda, tým vyššia hlasitosť. To značí, že zvuky rovnakej intenzity ale rôznych frekvencií vnímame ako rôzne hlasné.
GITAROVÉ SKRESLENIE.
Je len jasné, že každý gitarista má svoj subjektívny pohľad na túto tému. Vynasnažím sa byť maximálne objektívny pri posudzovaní jednotlivých spôsobov dosahovania skreslenia zvuku el. gitary.
Začneme niekde v počiatkoch tohoto fenoménu od genézy, prehupneme sa cez úskalia elektroniky až po vrchol (svätý grál) najznámejších skreslení, ktoré majú pevné miesto v histórii gitarového zvuku.
História: Začať musíme „pri koreni“ - histórií vzniku gitarového skreslenia. V polovici 50-tych rokov elektrická gitara začala svoje víťazné ťaženie svetom a úplne zmenila vtedajšie predstavy o akustickej hudbe.
Prvé gitarové (ešte elektrónkové - lampové) zosilňovače boli vyrábané s požiadavkami na "čistotu a výkon". Hudba sa ale vyvíjala smerom ku Rock ´n Roll - u výbušnému a nespútanému, čo si vyžiadalo „vytavenie“ aparatúry na maximum. Tak sa docielilo prvé skreslenie zvuku gitary. Zrazu tu bola možnosť presadiť gitarové sólo v kapele a naviac sustain zvuku tu bol očarujúci, čo dovtedy nebolo známe.
V 60 - tych rokoch minulého storočia sa niektorí „experti“ dokonca pokúšali dosiahnúť skreslenie aj pri nižších hlasitostiach a to aj drastickým narezávaním kmitacieho systému reproduktora. To sa dialo aj napriek skutočnosti, že v tej dobe už boli k dispozícii aj veľmi slušné gitarové lampové zosilňovače z produkcie známych výrobcov, ktoré su do dnešných dní používané a aj vysoko cenené. Bolo to hlavne preto, lebo skreslenie sa pri týchto zosilňovačoch dosahovalo až v okamihoch veľmi veľkého zosilnenia, keď už gitarista „takmer ohluchol a bezmála jemu a jeho poslucháčom priam striekala krv z uší".
Toto poznanie následne viedlo gitaristov a konštruktérov elektroniky ku myšlienke vytvoriť umelé skreslenie pomocou gitarového efektu (krabičky, pedálu) a neskôr aj v elektrónkovom (lampovom) predzosilňovači zavedením spôsobu ovládania celkovej hlasitosti zosilňovača pomocou ovládača MASTER VOLUME.
Ako to už v živote býva, prišlo to čo muselo prísť a tak na prelome 70 - tych a 80 - tych rokov začali konštruktéri a výrobcovia elektrónkových (lampových) zosilňovačov dodávať nedočkavým gitaristom prvé dvojkanálové a tiež viackanálové verzie zosilňoačov s ovládaním prepínania kanálov pomocou nožných prepínačov kanálov – tzv. FOOTSWITCH-ov.
No aj napriek tomuto počinu sa ukázalo, že prvotná myšlienka nemusí nutne zaniknúť (a niekedy môže byť dokonca aj lepšia) a preto na veľkú radosť mnohých gitaristov svet gitarových krabičiek (nožných efektov – pedálov) vôbec nezanikol.
Druhy gitarového skreslenia:
Slovenský „terminus technikus“ skreslenie zodpovedá angl. výrazu DISTORTION. Z toho vyplýva, že môžeme zahrnúť prakticky všetky typy skreslenia pod tento anglický výraz - distortion. Platí to v technickom zmysle slova doslovne a do písmenka. No termínová nejednotnosť sa bohužiaľ prejavila aj v hudobnej oblasti. To často vedie aj ku akejsi mystifikácii u jednotlivcov neznalých problematiky. Ako sa potom má začiatočník zorientovať v tom, čo v skutočnosti vyjadruje výraz OVERDRIVE, CRUNCH, FUZZ, či už spomínaný DISTORTION?
Pravdu povediac v tomto prípade nie sú vôbec žiadne pevne dané pravidlá pre tieto pomenovania. No ako to už v praxi a živote býva, časom sa aj v tejto oblasti ustálili určité pravidlá a dospelo sa ku zhode pri týchto pomenovaniach jednotlivých skreslení.
Preto sa pokúsim rozdeliť skreslenia. Ak však v praxi zistíte, že niektorí výrobcovia efektov miešajú jednotlivé názvy ako im to okamžite vyhovuje, poradím len – vyskúšajte si všetko pekne naživo aj so svojou kapelou a ak zistíte že vám predmetný efekt „sedí“, neriešte názov ani zaradenie do niektorej z kategórií.
Skreslenie všeobecne vzniká tvarovou deformáciou sínusového signálu (je to pravidelne meniaca sa hodnota napätia v závislosti na čase a prebieha na časovej osi symetricky v kladnej a zápornej polvlne). Ideálnym tvarom je tzv. SÍNUSOIDA. Potom akúkoľvek deformáciu tohto tvaru sínusoidy, alebo osovej symetrie nazývame skreslením.
Skreslenie pridáva ku základnej frekvencii (vnímame ju ako výšku tónu) ďalšie harmonické zložky. Tie môžu byť párne a nepárne. Ďalej podľa frekvenčného pomeru ku základnej frekvencii môžu byť vyššie harmonické a subharmonické.
Harmonické vždy pridávajú základnému tónu spektrum ktoré vnímame ako zafarbenie zvuku (tónu) a toto výrazne narastá pri vyššom skreslení.
Obvody skreslenia sú založené na princípe limitácie (orezávania špičiek) hudobného signálu. Limitácia má okrem vzniku harmonických zásadný vplyv na zmenu efektívnej hodnoty signálu. Vytvára dynamickú kompresiu. Tá sa prejaví predĺžením dĺžky trvania tónu a naviac aj akýmsi „zhutnením“ tónu – spolu to vnímame ako SUSTAIN (doznievanie tónu). Gitarista tak môže viac meniť tón (hrať sa s ním) napr. vibra pákou (tremolom), alebo prstami bez rizika straty zvuku, ktorý by sa vytrácal gitaristovi priamo pod rukami.
Jednotlivé druhy skreslenia a spôsob ich vytvárania:
Typy skreslenia gitarového tónu sme zhrnuli do 4 kategórií: CRUNCH, OVERDRIVE, DISTORTION a FUZZ.
Podľa použitých aktívnych prvkov elektroniky je potom skreslenie vytvorené polovodičmi – tranzistory, IO (integrované obvody – operačné zosilňovače), elektrónkami (lampami), alebo ich kombináciou (hybridne).
Elektrónkové skreslenie (lampové) je vo všeobecnosti známe aj ako „priehľadnejšie“ a snáď by som mohol povedať že aj akoby čistejšie, prirodzenejšie a naviac disponuje aj vyššou dynamikou zvuku.
Polovodičové skreslenie (tranzistory, IO) majú zase iné klady – oveľa ľahšie dosahujú väčšiu kompresiu signálu a majú dlhší sustain. Je to preto, lebo pracujú s podstatne menšou amplitúdou a dynamikou spracovávaného signálu. Signál je v nich potom možné v istom zmysle slova do vyššej miery tvarovať.
Dnes výrobcovia chŕlia veľké množstvá digitálnych prístrojov ktoré podľa nich údajne simulujú analógové a mnohokrát aj tzv. „lepšie" druhy skreslenia. Prax však ukazuje, že väčšinou ide len o zbožné želanie výrobcov. Nebudem nikomu brať jeho presvedčenie ani sa hrať na vyznávača muzeálnych exponátov, keďže sám obdivujem novú techniku, ale často mi to pripadá (týka sa to muzikantských potrieb) ako mixovanie práškových džúsov s vodou a ich následné prehlasovanie, že sú na 100 % prírodné. Je to však len taký marketingový ťah.
CRUNCH - je kategóriou alebo príbuzným OVERDRIVE čo sa týka zvuku. (asi by sme ho mohli s trochou fantázie prirovnať zmesi gitarového zvuku a chrumkavých dobrôt). Je to proste nakreslený zvuk el. gitary, ktorý používajú gitaristi vo väčšine prípadov na sprievodné (doprovodné) pasáže svojej hudby. Azda najlepšie by bolo tento zvuk prirovnať ku zvuku elektrónkových (lampových) zosilňovačov typu MASTER VOLUME pri menších nastaveniach GAIN-u a tak i menšom skreslení, alebo naopak viac prebudeným zosilňovačom typu SUPER LEAD. Samozrejme tento zvuk (CRUNCH) je možné vytvoriť aj v obvodoch efektu zvaného OVERDRIVE, prípadne ďalších.
OVERDRIVE – je niečo čomu hovoríme "prebudený" (ale nie ako prebudený zo spánku), myslíme tým efekt ktorý teda simuluje zvuk prebudeného elektrónkového (lampového) zosilňovača. Skreslenie v ňom vzniká spôsobom ktorému angličania hovoria "soft clipping", čo by v prenesenom zmysle slova značilo akési ľahké orezanie vrcholov špičiek sínusového priebehu signálu el. gitary. OVERDRIVE asi najviac používajú gitaristi v žánroch ako BLUES, ROCK a aj HARD ROCK. Jeho širšie uplatnenie sa však nevylučuje ani v ostatných žánroch a štýloch hudby.
El. obvod OVERDRIVE ako som už spomenul, môže byť skonštruovaný pomocou elektróniek (lámp) alebo polovodičov (tranzistory, IO). V gitarových efektoch (krabičkách) sa dnes najčastejšie používajú polovodičové operačné zosilňovače (OZ) v doporučených typických zapojeniach ich výrobcov. Tak napr. IO typu JRC 4558D známy z japonských „skresľovačov gitarového zvuku IBANEZ TUBE SCREAMER TS 808 a TS 9 bol veľkým favoritom najznámejších overdrive efektov (krabičiek) a je dnes je v určitom zmysle slova aj celosvetovým fenoménom medzi gitaristami. Súvisí to jednak s tým že hovoríme o VINTAGE (historickom japonskom) obvode ktorého sériová výroba bola už dávnejšie skončená. Dnes sa vyrába len jeho mutácia RC 4558 bez písmena D na konci znaku, ale čo je horšie, bohužiaľ tento obvod je však aj po zvukovej stránke niekde úplne inde.
Spomenutý „Soft diode clipping“ prakticky značí skreslenie, ktoré je vytvorené pomocou dvoch alebo viacerých polovodičových diód, ktoré sú zapojené proti sebe (antiparalelne) v obvode spätnej väzby aktívneho zosilňovacieho prvku. Tým býva väčšinou operačný zosilňovač (OZ) v zapojení ako invertor. V zapojení s tranzistormi sa s ním stretneme len veľmi zriedka – napr. ELECTRO HARMONIX BIG MUFF PI. Diódy v obvode spätnej väzby OZ „orezávajú“ špičky (vrcholy) signálu jemným, pre ucho príjemným spôsobom. Zvyčajne býva ku týmto diódam pripojený paralelene potenciometer s označením DRIVE, alebo OVERDRIVE. Potenciometer je vo funkcii regulačného spätnoväzbového rezistora ktorým je možné nastavovať aj zisk celého obvodu a tým aj prah zopnutia týchto spätnoväzbových diód v závislosti na veľkosti výstupného signálu OZ.
Potom platí, že čím väčší bude rozdiel medzi napätím na vstupe a napätím na výstupe zosilňovača, tým viac bude obvod za výdatnej pomoci týchto diód spracpvávaný signál orezávať (ako bolo popísané). Keďže diódy sú zapojené „antiparalelne“, bude to platiť pre obidve polvlny (polarity) spracovávaného signálu. Diódy môžu byť určené (obidve) pre symetrickú limitáciu - orezávanie (použité v efektoch IBANEZ), alebo tri pre asymetrickú limitáciu - orezávanie (použité v efektoch BOSS).
Takéto obvody sú používané v skresľovačoch typu OVERDRIVE a typickými predstaviteľmi je napr. IBANEZ TS9, IBANEZ TS808, BOSS OVERDRIVE OD1, SUPER OVERDRIVE SD1 či vynikajúci FULTONE II.
Efekt Big Muff Pi je zabudovaný do elegantnej hranatej krabičky z lešteného ohýbaného plechu so svojským grafickým riešenim a orig. názvami ovládacích prvkov a prípojných miest.
Je to skresľovač – sustainer (predlžovač tónu). Je ruskej výroby. Medzi gitaristami je známa aj orig. verzia "Made in NYC" . Ruska verzia pôsobí medzi tradične naleštenými efektami EH dosť lacným dojmom, keďže sa od efektov „Made in USA“ výrazne líši najmä "ekonomickým" vzhľadom. Leštenú oceľ 70-tych rokov nahradila čierna farba laku bočných stien a čierna matná farba zvyšku krabičky. Aj „ruská“ potlač nie je taká precízna ako na výrobkoch USA. Na ruskej verzii nenájdeme žiadne križové skrutky, ale tradičné "soci" výrobky.
Ovládacie prvky efektu tvoria tri otočné gombíky potenciometrov - VOLUME (hlasitosť), SUSTAIN (dĺžka tónu) a TONE (zafarbenie zvuku). Červená LED dióda medzi VOLUME a TONE slúži na signalizáciu zapnutého stavu efektu po zošliapnutí nožného spínača. Na zadnom paneli sa nachádza JACK 6,3 mm, jako zásuvka pre vstup - INPUT pre pripojenie gitary do efektu a JACK 6,3 mm zásuvka výstupu - OUTPUT z efektu do zosilňovača resp. ďalšieho efektu. Napájanie zabezpečuje 9 V batéria uchytená v pružných plechových svorkách vnútornej strany krytu batérie na spodnej stene pedálu. Otvára sa zatlačením pružnej plechovej úchytky. Preto pri výmene batérie nepotrebujeme žiadne náradie. Vstup pre externý zdroj (sieťový adaptér) napájania nenájdeme čo hodnotím ako jediné mínus efektu. Možno to však jednoducho napraviť vyvedením kúskom kábla cez kryt batérie a pripojením na 9 V adaptér cez vhodnú redukciu.
Hlasitosť zvuku z efektu sa nastaví ovladáčom potenciometra VOLUME. Ten určuje pomer hlasitosti zvuku el. gitary - medzi upraveným (skresleným) zvukom a priamym (čistým) zvukom pri vypnutom efekte. Pre nastavenie kvality zvuku sú však dôležité ovládače SUSTAIN a TONE. Otáčaním gombíka potenciometra SUSTAIN v smere hodinových ručičiek asi tak do 1/3 narastá podiel skreslenia, ale s kratším sustainom (dĺžkou tónu). Je to ideálne najmä pre bluesové hranie rytmickej gitary, alebo sprievodné (doprovodné) sólové vyhrávky. Asi od 1/3 nastavenia až po max. pribúda sustain bez toho, aby sa zvuk ďalej výraznejšie skresľoval. V max. polohe je už ale sustain dlhý a pridáva el. gitare skutočne pekný, spevný zvuk, ktorý sa vynikajúco hodí najmä pre sólové hranie.
Potenciometrom TONE (tónová clona) sa nastavuje zafarbenie zvuku. Pri otáčaní v smere hodinových ručičiek sa zvuk výrazne rozjasní a to od temnejšich, basových tónov až po ostré, výškové zafarbenie zvuku. Pri použití el. gitary typu Strat osadenej snímačom SC (single coil) pri kobylke možno dosiahnúť ideálne zafarbenie zvuku medzi 1/2 až 3/4 dráhy nastavenia potenciometra. Pri menej ostrých snímačoch ako napr. HB (humbucker) na gitarách typu LP, možno ovládač TONE vytočiť ešte viac do prava. Zvukový rozsah tónovej clony je ideálne zvolený a dostatočne široký. Preto spolu s nastavením dĺžky tónu možno dosiahnúť skutočne širokú paletu variabilných zvukových polôh - od mäkkých husľových až po hutné rockové, až masívne hardrockové siahajúce až po metalové zvuky. Tento efekt vám zmení zvuk aj malého gitarového komba na slušný metalový aparátik. Veľkou prednosťou tohoto efektu je to, že aj pri max. sustaine ostáva zvuk čitateľný – rovnako to platí pre jednohlasú sólovú jako aj pre viachlasú hru akordov. Zároveň je výborné to, že ostáva dostatočne citlivý pre všetky gitarové techniky ako napr.trilky, príklepy, tapping, legátové hranie, dlhé tóny, aj na krátke staccato trsátkom.
[/COLOR] DISTORTION - ako efekt býva tvorený el. obvodom s limitačnými diódami v signálovej ceste. Obvod pracuje v režime "HARD CLIPPING", čo značí niečo podobné ako tvrdá limitácia (limitácia = orezanie špičiek signálu, obrazne povedané aj zmena sínusového tvaru signálu na obdĺžnikový) . Dosahuje sa tým agresívnejšieho skreslenia s dlhším SUSTAIN-om ako sme to zaznamenali pri skresľujúcich el. obvodoch typu OVERDRIVE. Charakteristická pre tieto obvody je aj väčšia kompresia signálu, čo pre ucho znamená akési „zhutnenie, zahustenie“ tónu. Ako limitačné diódy sa v praxi používajú Si diódy (kremíkové), ktoré vytvárajä potom výsledný zvuk s viac agresívnym a tzv. „plechovejším“ zvukom, naopak Ge diódy (germániové) vytvárajú viac mäkší tzv. „spevnejší“ zvuk , ale daňou je však slabší výstupný signál. Kombinácie zapojenia limitačných diód môžu byť v praxi rôzne, teda symetrické ako aj asymetrické(nesymetrické) - napr. 2 x Si dióda + 1 x Ge dióda (mnoho gitaristov preferuje práve túto kombináciu). Nevylučuje sa dokonca ani kombinácia Ge diód a MOSFET tranzistorov v diódovom zapojení a výnimkou nie sú ani zapojenia efektu DISTORTION osadeného polovodičmi (tranzistory, OZ), kde namiesto limitačných polovodičových diód sú zapojené dve elektrónky (lampy) - buď vákuové diódy alebo zložitejšie elektrónky zapojené v diódovom móde (jednotlivé mriežky sú zapojené ku anóde, resp. ku katóde). Skreslený signál (distortion signál) takto viac limituje (je orezávaný v špičkách), a preto je veľmi dôležité v zájme zachovania prirodzeného zvuku el. gitary veľmi citlivo nastavovať prah skreslenia (limitácie) na týchto efektoch. Tu jednoducho NEPLATÍ to známe gitaristické – všetku ovládače na doraz vpravo a bude to super. Trocha skromnosti tu nikdy nezaškodí.
HARD DIODE CLIPPING - je niečo príbuzné jako „Soft diode clipping“, len s tým rozdielom, že skreslenie bude vytvorené limitáciou dvoch, alebo viacerých diód zapojených v signálovej ceste proti zemi antiparalelne, teda proti sebe. To potom značí, že jedna dióda je zapojená katodou na zem a tá druhá zase anódou na zem. Vieme, že diódy majú tzv. záverné napätie, ktoré je rozdielne a to podľa typu v diódach použitého polovodiča. Toto záverné napätie je potom hodnota, na ktorú sú limitované (orezávané) špičky prechádzajúceho sínusového signálu z el. gitary cez efekt skreslenia. Čím väčšiu hodnotu má signál prichádzajúcí na takýto diódový limitér (obmezovač), tým viac je diódami limitovaný (orezávaný) a tvar prechádzajúceho signálu sa podľa toho viac a viac mení z ladných kriviek sínusového priebehu na hranatý obdĺžnikový tvar signálu.
Signál z gitary je najprv zosilnený buď vstupným tranzistorom (T), alebo operačným zosilňovačom (OZ) či vákuovou elektrónkou (lampou) a potom je privedený na limitačné diódy, ktoré ho udržiavajú na veľkosti danej záverným napätím diód. Čím viac teda signál pred limitačnými prvkami (dodami) zosílníme, tým viac z jeho a,plitúdy budú limitačné diódy orezávať, čím bude produkované aj vyššie skreslenie a sustain. Potenciometer, ktorým riadime zosilnenie aktívneho zosilňovacieho prvku pred limitačnými diódami, je ovládací gombík označený zväčša názvom DISTORTION, občas aj GAIN.
Ak by vás napadlo, že najlepšie bude vytočiť tento zisk na MAX., veľmi sa mýlite. Zvýšením gainu totiž zvyšujete aj zosilnenie a tým pádom aj narastanie podielu šumu a brumu v signáli, ktoré aj po zosilnení bohužiaľ ostanú pod limitačným prahom obidvoch diód a tak celý podiel šumu a brumu prejde efektom bez újmy. Naopak zosilnený signál bude ale orezaný a tak je prakticky zoslabený. Týmto dochádza ku priblíženiu veľkosti hodnoty šumu a brumu vzhľadom ku hodnote užitočného signálu. Toto môže vytvárať v niektorých prípadoch aj veľký problém zvlášť pri el. gitarách so snímačmi typu SC (single coil). Ďalším nepríjemným javom veľmi veľkej limitácie je skutočnosť, že sa nám začne vytrácať prirodzený charakter gitarového signálu.
Ako som už spomenul, podľa materiálu použitých limitačných diód (pozn. Si, Ge) majú jednotlivé diódy aj rôzne záverné napätie a efekty budú mať tak aj rôzne zafarbenie výsledného zvuku. Germánium má určite „najsladší“ a „najspevnější“ tón. Má ale tiež najnižšie záverné napätie, čo je do istej miery aj nevýhodné z pohľadu odstupu signál/brum a signál/šum. Kvôli tomuto handicapu a pre zvýšenie tohoto záverného napätia so súčasným zlepšením farebnosti tónu ako aj zlepšením odstupu signál/šum sa používajú Ge (germániové) limitačné diódy vo väčšine prípadov až 3 ks v nesymetrickom zapojení. Ako príklad by som uviedol pôvodný MXR Distortion+ (dnes už bohužiaľ sú nové výrobky osadzované iba 2 ks Si, teda kremíkovými diódami, preto aj vlastnosti nových výrobkov sú odlišné).
Kremíkové (Si) diódy majú ako už bolo spomenuté kovovejší a pevnejší zvuk. Je to dané najmä vyšším záverným napätím než to je v prípade Ge (germániových) diód, a sú tak výrobcami efektov DISTORTION aj najčastejšie používané. Typickými predstaviteľmi tejto kategórie efektov sú napr.efekty: Vintage ProCo Rat, DOD 250, DISTORTION Boss, či aj Ibanez Fat-Cat.
V poslednej dobe ktorú môžeme považovať aj za dobu rozvoja svetlo emitujúcich LED diód (elektroluminiscenčné - svetelné diody) a ich použitia sa objavujú aj DISTORTION-y ktoré využívajú vyššie záverné napätie týchto LED diód. Preto tieto efekty (ich obvody) produkujú vyššie výstupné úrovne signálu ale čiastočne nižším stupňom limitácie. Časom sa zistilo, že lepšie spolupracujú so silnejšími snímačmi (s keramickými magnetmi) typu humbucker - HB. Nevýhodne sa javí pri ich používaní skutočnosť, že ich zvuk, ktorý je akoby „nižšie posadený“ je aj menej ostrý zvuk a naviac aj s menším podielom vyšších harmonických, čo je ako priamy dôsledok v zmene ich charakteristického zafarbenia zvuku. Pre tieto vlastnosti sú LED diódy používané veľmi často v limitačných obvodoch viackanálových zosilňovačoch s elektrónkami (lampami), lebo tieto už samé majú zvuk podstatne ostrejší a naviac aj s väčším napäťovým rozkmitom. Z tohto dôvodu sa s LED diódami lepšie znášajú. Ak ich však nájdeme (myslím LED-ky) aj v efektoch (krabičkách), ktoré sú inak určené primárne na „nakopnutie" vstupov CRUNCH zosilňovačov tak, aby produkovali sólový zvuk (LEAD) s patričnými vlastnosťami a prijateľným odstupom (s/š). Typické sú napríklad takéto efekty aj: ProCo Turbo Rat, alebo Marshall Guv'nor a ďalšie.
Na záver by som uviedol aj nejaké zaujímavosti v ktorých sa kombinuje v limitačných obvodoch DISTORTION-ov vplyv germániových (Ge) diód a MOSFET tranzistorov v ich diódovom zapojení. Ako príklad môžem uviesť napr. efekt – skresľovač zvuku SHAKA BRADDAH III od známeho výrobcu boutique efektov menom Aron Nelson.
Efekt VOX COOLTRON BULLDOG DISTORTION.
Srdcom tohoto efektu je elektrónka typu 12AU7, čo je priamy ekvivalent elektrónky ECC82 ktorá prináša zvuk, dosiaľ neznámy pri batériami napájaných efektov s polovodičmi. Tento efekt má všetky charakteristické znaky klasického zvuku lampy.
Efekt je 2 - kanálový a každý kanál má vlastné nastavenie GAIN a VOLUME. Svojím „lampovým“ zvukom môže byť pre mnohých gitaristov východiskom v hľadaní toho vysnívaného skreslenie zvuku ich gitary.
Ovládacím prvkom GAIN 1 sa nastavuje klasický DISTORTION a ovládacím prvkom GAIN 2 sa nastavuje modernejšie a agresívnejšie skreslený zvuk el. gitarys čiastočne zvýraznenými stredmi. Obidva varianty sú nastavitelné, od slabého skreslenia až po max. úroveň. Ovládací prvok BASS pri najvyššom nastavení pridává zvuku vysokú dynamiku a údernosť basových tónov. Pri nižších nastaveniach tohoto ovládacieho prvku obohatí zvuk o decentný basový základ. Ovládačom GAIN 2 VOICE možno nezávisle meniť zvuk druhého kanálu. Nastavením TREBLE možno voliť medzi ostrým atakom tónu, alebo naopak zmeniť ho na jemný a plynulý. K dispozicii je aj zapojenie TRUE BYPASS pre bezstratový prenos signálu (nežerie signál).
Elektrónky (lampy) sa používajú zvyčajne při napájaní vysokým napätím, čo vylučuje ich použitie v prístrojoch s batériovým napájaním ako sú napr. aj gitarové efekty. V minulosti boli pokusy použiť ich aj pri nízkom napätí, ale výsledky neboli dobré. Elektrónku (lampu) jednoducho nemožno prispôsobiť akýmkoľvek podmienkam. Aj životnosť batérie sa tým neúnosne skracovala, lebo napájanie elektrónky bolo nad ej možnosti (výmena batérie po 10 minútach by počas koncertu asi veľmi zaťažovala každého gitaristu). Princíp efektu možno rozdeliť na dve častí. Prvá časť je obvod zabezpečujúci podmienky nutné pre činnosť lampy v prostredí ako by pracovala s vysokým napájacím napätím. Druhá časť je obvod zdroja nízkeho napätia. Anóda elektrónky je úpravená (menšia) jako obvykle, lebo k dispozicii je nižšie napätie. Tým aj množstvo tepla potrebného k emitovaniu elektrónov katódou je potrebné v menšej miere. Preto tento efekt môže pracovať na 4 x AA (1,5 V tužkové) batérie až 20 hodín.
Technické údaje: Ovládacie prvky - potenciometre GAIN 1, VOLUME 1, BASS, TREBLE, GAIN 2 VOICE, prepínač (SWITCH) GAIN 1 – GAIN 2, režim TRUE BYPASS
Elektrónka 12AU7 (ECC82)
Napájanie – 4 ks AA (1,5 V tužková) batéria s výdržou 20 hodín
Hmotnosť bez batérií – 1,07 kg
Rozmery – 168 x 155 x 64 mm
Príslušenstvo – sieťový adaptér
muziker dal som ti to do článku a keď budeš pridávať, iba si ten prvý edituj
MaReK, ak ťa môžem poprosiť, pozri niekde v archívoch a hoď tam prosím ťa nejaký sympatický obrázok podľa vlastného uváženia, ktorý by "pasoval" na tú tému. Ďakujem.
ja mam na zaciatok taku rychlu otazku..existuje efekt co znizuje kazdy ton povedzme o oktavu?..ak ano tak si idem okamzite simulovat basu:P..ak ano ako sa vola?
No ten nazov je celkom intuitivny, octaver sa vola ten efekt, ale vie to viac ako len znizovat ci zvysovat, vie pridavat horne ci dolne octavy a podobne, zalezi od konkretneho typu.
fakt nerad predbieham kedze ten efekt tu este nieje rozpisany ale mam dalsiu otazku..v guitarrig octaveri je mozne totalne eliminovat originalne tony co hram?..(aby z lineoutu sli len tie uz o oktavu upravene..lebo vzdy mi zneju sucastne aj s povodnimi)
Efekty, efektové krabičky, multiefekty, efektové (zvukové) procesory
Odpovedaj s citáciou
Pôvodne Príspevok Pridal(a) -MaReK-
