Gitaristi (by torment66)

[torment66]

RANDY RHOADS



“Rhoadsova smrť zostáva jednou z najväčších tragedií v dejinách rocku.“




Citát zo špecializovanej hudobnej stránky som nevybral náhodne. Práve z neho cítiť, aká strata postihla svet popmusic 19. marca 1982. Odišiel Randy Rhoads, jeden z najväčších gitaristov. Originálny, invenčný a takmer dokonalý. Jeho smrť znamenala zrod legendy. Nestal sa však sprofanovanou popovou ikonou, ale skôr idolom hudobných fajnšmekrov. Prevratná bola najmä Rhoadsova odvaha a schopnosť zakomponovať prvky klasickej hudby do hard rocku a heavy metalu. A tak úvahy o tom, čo mohlo byť a už nebude, o tom, čo mohol dokázať a už nedokáže, neutíchli ani takmer štvrť storočia po jeho tragickej smrti. Živí ich aj fakt, že za svoj život nahral len štyri albumy, z toho iba dva u veľkého labelu. Skromný je aj počet záznamov živých vystupení, ktoré by bolo možné vydať.


Randy Rhoads sa narodil 6. decembra 1956 v Santa Monice v Kalifornii. Otca nepoznal. Mama vlastnila súkromnú hudobnú školu. V nej Randy odmalička rozvíjal svoj neuveriteľný talent. Na gitaru začal hrať ako desaťročný. Jedna z obľúbených legiend vraví, že ešte skôr než prišiel do puberty, učiteľ hry na gitaru ho odmietol ďalej učiť. Preto, že už mu nemá čo odovzdať, keďže Randy je lepší a zručnejší gitarista ako on sám. Rhoads nebol len veľkým gitarovým talentom, ale podľa jeho matky aj milujúcim synom a bezproblémovým dieťaťom. Istý čas údajne sám vyučoval hru na gitaru v maminej škole. Na strednej škole hrával v školských kapelách. V tomto veku ho zaujali nahrávky hard rockových kapiel ako Mountain, Led Zeppelin, Black Sabbath alebo Alicea Coopera.


Po škole sa spojil so spevákom Kevinom DuBrowom, basgitaristom Kellym Garnim a bubeníkom Drewom Forsythom a založili skupinu Quiet Riot. Napriek tomu, že patrili medzi hviezdy losangeleskej klubovej scény, nepodarilo sa im získať nahrávací kontrakt. Podobne ako ich kolegom z Van Halen alebo neskorším britským metalovým superhviezdam Iron Maiden. Jednoducho, bola taká doba. Písal sa rok 1977 a hudobný svet prežíval punkový a new wave ošiaľ. V zúfalej snahe získať zmluvu sa Quiet Riot uchýlili k popovejšiemu zvuku. Napokon im zmluvu ponúkla japonská firma Parc Records.


Rhoads nahral s Quiet Riot dva albumy. Eponymný debut z roku 1977 nikoho príliš nenadchol. Potenciál ešte iba dvadsaťročného gitaristu bol však nepriehliadnuteľný. Striedal gitary Gibson Les Paul a Fender Stratocaster. V tomto období je už možné hovoriť o Rhoadsovej virtuozite. Jeho hre ale ešte chýbala jedinečnosť a charakteristický zvuk neskorších nahrávok.


Rysy geniality však načrtol už o rok neskôr vydaný album Quiet Riot II. V Japonsku zaznamenal menší komerčný úspech, no doma nedokázala skupina svojimi nahrávkami preraziť. Paradoxne sa jej to podarilo až po Rhoadsovom odchode a v osemdesiatych rokoch sa Quiet Riot stala jednou z vlajkových lodí amerického heavy metalu. Desať rokov po Randyho skone vyšli staré nahrávky s Rhoadsom na albume Quiet Riot: The Randy Rhoads Years. Z toho albumu asi najviac zaujme Laughing Gas, vyše deväťminútová, predtým nevydaná skladba. Rhoadsove sólo a capela trvá sedem minút a ponúka vo fragmentoch niekoľko motívov, ktoré o pár rokov neskôr rozvinul do ucelených kompozičných celkov. Teda do skladieb, z ktorých sa stali štandardy heavy metalu a hard rocku.


Ambície nehrať stále len po kluboch viedli Rhoadsa k odchodu z Quiet Riot. Stalo sa tak niekedy v roku 1979. Bývalý frontman legendárnych otcov žánru Black Sabbath, Ozzy Osbourne, hľadal gitaristu do novej sprievodnej skupiny. Ozzy, v tom čase zkrachovaná a neperspektívna troska, chcel po tom, čo ho Black Sabbath vyhodili, začať odznova. Nemal však ani kapelu, ani nahrávací kontrakt. O prvom stretnutí Ozzyho s Rhoadsom taktiež kolujú rôzne historky. Podľa jednej verzie Ozzy Rhoadsa prijal hneď, ako ho počul zahrať prvých pár akordov, podľa inej verzie hneď, ako ho zbadal.


Prvý sólový album Ozzyho Osbournea, Blizzard Of Ozz, šokoval roku 1981 publikum nielen textami, ale predovšetkým hudobnou kvalitou a predávanosťou. Odpisovaný Ozzy bol späť. A obrovskú zásluhu mal na tom práve Randy Rhoads. Gitarové riffy z tohto albumu predstavujú vrchol Rhoadsovej tvorby. Skladby I Don´t Know, Crazy Train, Mr. Crowley a najmä kontroverzne odtextovaná Suicide Solution sa stali nielen hitmi, ale zaujímajú aj akési výsadné postavenie v rámci celého žánru. Blizzard Of Ozz však obsahoval aj dve lahôdky. Krátku, v duchu klasickej hudby poňatú, inštrumentálku Dee. Randy ju venoval svojej milovanej matke Delores. Druhým skvelým kúskom bol riff k skladbe Revelation (Mother Earth). Ozzyho apokalyptická vízia by bez skvelej gitary vyznela prinajmenšom rozpačito. Lenže akonáhle sa skončí Ozzyho spevácky part, Rhoads sa oslobodzuje a prichádza geniálne sólo. Od vzrušenia sa poslucháčovi ježia chlpy na tele.


Diary Of A Madman, druhý album s Osbourneom, uzrel svetlo sveta na konci roku 1981. Odhliadnuc od toho, že bol na nátlak nahrávacej spoločnosti šitý horúcou ihlou, nedokázal hudobne prekonať Ozzyho sólový debut. Napriek nedostatku pokoja na komponovanie je na albume osem vyrovnaných kúskov. Vyčnievajú možno Over The Mountain a Flying High Again. Svojskú atmosféru vdýchla Rhoadsova gitara skladbe Diary Of A Madman. V tomto období kapela komponovala, nahrávala a koncertovala zároveň. Rhoads si po Osbourneovom boku užíval popularity. Renomovaný časopis Guitar Player ho označil za najlepšieho mladého gitaristu. Renomovaná značka Jackson Guitars podľa jeho predstáv pripravila prototyp gitary RR Flying V.


Americké turné predstavilo Ozzyho a Rhoadsa ako nerozlučnú dvojicu kamarátov a hudobníkov. Všetko bolo ideálne. Až do 19. marca 1982. Autobus s Rhoadsom a Ozzym zastavil v Leesburgu na Floride. Skupina sa presúvala na koncert a chceli si počas cesty na chvíľu oddýchnuť. Bohužiaľ bolo v blízkosti malé letisko. Niekto z posádky autobusu mal licenciu na lietanie športovými lietadlami. Po prvom bezproblémovom okružnom lete si chcel zalietať aj Rhoads. Lietadlo sa pri jednom manévri oškrelo o strom, odrazilo sa od zaparkovaného autobusu so spiacim Ozzym vo vnútri a narazilo do rodinného domu. Podľa jednej z verzií však Rhoads nezomrel pri páde, ale zaživa zhorel v troskách havarovaného stroja. Album Tribute sa stal testamentom mladého génia. Živá nahrávka zaznamenaná krátko pred tragédiou predstavila Randyho Rhoadsa vo vrcholnej forme. Coververzia Paranoid, prvej skutočne metalovej skladby, pôsobí najlepšie práve v jeho podaní.


Odišla hviezda, prišli nové. Mnoho mladých gitaristov dnes čerpá inšpiráciu z invenčnej, čistej a technicky dokonalej Rhoadsovej hry. Podobne ako v automobilizme, aj v dejinách rocku je RR značkou najvyššej kvality. Apropo, z Rhoadsovej skvelej povesti ťaží aj firma Jackson Guitars. Tá predstavila už piaty rad gitár RR.

[torment66]

Dimebag Darrell

Krvavá dráma sa udiala počas koncertu kapely Damageplan. Na pódium vybehol šialený divák a päťkrát vystrelil na gitaristu Dimebaga Darrella. Hudobník preslávený najmä kapelou Pantera, napriek snahe o resuscitáciu zomrel na mieste.


Presne takto sa to udialo 8.12.2004 v meste Columbus, v štáte Ohio. Jeho tragický koniec zasiahol nielen jeho fanúšikov, ale aj všetkých gitaristov, pre ktorých bol Dime inšpiráciou, prínosom a hlavne míľnikom v histórii tohto nástroja.

Dimebag DarrellDimebag Darrell, vlastným menom Darrell Lance Abbott sa narodil 20.augusta 1966 v Texase. Ako malého chlapca sa ho otec spýtal, či chce na narodeniny gitaru alebo bicykel BMX. Dime si zvolil bicykel, avšak keď krátko na to počul kapelu Kiss, ihneď svoju voľbu zmenil. Tým sa príbeh jedného z najväčších gitaristov začal. Kiss boli pre neho prvotnou inšpiráciou, no čerpal aj od hviezd ako Tony Iommi z Black Sabbath, alebo Eddie Van Halen. Neskôr ho ovplyvnili trashové kapely Anthrax, Metallica, či Slayer. A tak sa formoval štýl Dimebaga...

V roku 1981 založil kapelu Pantera, ktorú možno právoplatne označiť za míľnik nielen metalovej hudby. Deff Leppard, Europe, či Iron Maiden, neskúsený laik by ich hodil do jedného vreca. Ale Pantera je iná. Dala totiž vznik novému štýlu tzv. groove metalu. Metal sa vtedy začal uberať úplne novým smerom. Či už berieme do úvahy Dimebagov charakteristický hutný gitarový zvuk a jeho nekonečné jačavavé squeals sóla, alebo neprekonateľné bubenícke umenie jeho brata Vinnieho, tak či onak, Pantera hudbu niekam posunula. Dodnes sú známe piesne Cowboys From Hell, Floods, či Cemetery Gates. Dlhovlasý chlapík s čiapkou Warhead a gitarou s motívom konfederačnej vlajky sa stal ikonou.

Všetko má svoj koniec, rovnako aj Pantera. Spevák Phil Anselmo z kapely odišiel s hnevom, ktorý šíril pri každej príležitosti. Osudnou bola práve tá, keď počas jedného interview povedal na Dimebagovu adresu: ,,Dimebag deserves to be beaten severely!“ (Dimebag si zaslúži poriadne zmlátiť) Tento výrok si totiž vzal k srdcu neznámy americký mariňák Nathan Gale. Počas koncertu kapely Damageplan vybehol na pódium so strelnou zbraňou a zastrelil Dimebaga piatimi ranami, z toho raz do hlavy. Následne sa vrah pokúsil o útek, no v zákulisí ho skolil policajt výstrelom z brokovnice. Aj napriek pohotovej resuscitácii to gitarista neprežil. Pochovali ho tak, ako by si to určite prial - v truhle s motívom Kiss, do ktorej mu na cestu daroval Eddie Van Halen svoju obľúbenú gitaru.


R.I.P.
Darrell Lance Abbott 20.8. 1966 – 8.12.2004

[torment66]

Brian May

Brian Harold May sa narodil v sobotu 19. júla 1947 v Hamptone. V piatich rokoch začal chodiť na základnú školu vo Felthame. Mal rád hudbu a rád spieval, preto ho rodičia prihlásili na hodiny klavíra, ktoré ale nemal rád, pretože musel cvičiť aj v sobotu.

Keď mal Brian šesť rokov, naučil sa hrať na ukulele. Robil rýchle pokroky, a preto už chcel aj gitaru. Na narodeniny ju dostal, ale keďže mu bola veľká, začal ju upravovať, až mal akustickú gitaru. Začal sa zaujímať o astronómiu a fotografovanie. Vo voľnom čase počúval hudbu a pritom hrával na gitaru, postupne prechádzal od akordov na jednotlivé tóny, pretože sa zaujímal o hru na gitaru do najmenších detailov. Urobil skúšky z teórie aj praxe hry na klavír, ale ďalej už neštudoval. Začal písať pesničky a hrával na rodinných večierkoch. Dostal sa na gymnázium v Hamptone.

Postupne zisťoval, že jeho akustická gitara mu nestačí a na novú elektrickú nemal peniaze. Rozhodol sa, že si s otcom vyrobí gitaru podľa svojich predstáv. Jeho červená špeciálka ho stála 18 mesiacov driny a iba 18 libier. Bol na ňu veľmi pyšný, za nič ju nechcel spolužiakom predať a vyskúšal na nej mnoho trsátok, aby našiel ten pravý zvuk a zistil že mu stačí obyčajná šesťpencová minca.

Keď mal 17 rokov, vyskúšal mnoho zamestnaní a založil si kapelu, ktorá sa volala 1984, spolu so spolužiakom Davom Dillowayom a Timom Staffellom. Hrávali v sálach alebo na školách. Na strednej škole hrával v amatérskom divadelnom krúžku a bol členom speváckeho zboru. Po skončení strednej školy sa prihlásil na štúdium astronómie na Imperial College v Londýne.

13. mája 1967 doprevádzal na jednom vystúpení aj Jimiho Hendrixa. Brian mal ale málo času, preto s kapelou skončili. Stále udržiaval kontakt s Timom Staffellom a keďže im hranie chýbalo, vyvesili si inzerát, v ktorom hľadali bubeníka. Usporiadali konkurz na ktorom sa zúčastnil aj študent medicíny Roger Meddows-Taylor, neskorší člen skupiny Queen.

[torment66]

Zakk Wylde

Zakk Wylde, vlastným menom Jeffrey Phillip Wiedlandt, (* 14. január 1967, Jersey City, New Jersey, USA) je americký gitarista a spevák.

20. mája 1987 sa Zakk stal členom sprievodnej skupiny Ozzyho Osbourna, bývalého speváka Black Sabbath.

Keď v roku 1993 ohlásil Ozzy Osbourne ukončenie svojej hudobnej kariéry, rozhodol sa Zakk založiť vlastnú skupinu Pride and Glory. V roku 1994 vyšiel skupine album Pride and Glory. O rok neskôr sa Ozzy Osbourne vrátil na hudobnú scénu, a Zakk sa znovu pripojil k sprievodnej skupine.

V roku 1998 založil vlastnú skupinu Black Label Society, zároveň však naďalej hrá so skupinou Ozzyho Osbourna.

S manželkou Barbaranne Marie vychovávajú tri deti: synov Jesse a Hendrixa a dcéru Hayley-Rae.

[torment66]

Alex Laiho

Narodil sa 8. apríla 1979 v meste Espoo vo Fínsku. V piatich rokoch sa začal učiť hrať na klavíri a v siedmich vymenil tento hudobný nástroj za husle. Keďže bol ovplyvnený hudbou, ktorú počúvala jeho staršia sestra Anna (heavy metalové kapely ako W.A.S.P., Poison alebo Stone), skončil s hraním na klasické hud. nástroje a začal s gitarou. Pri rozhodovaní mu pomohla ešte pieseň "For the Love of God" (z albumu Passion and Warfare) od Steva Vai. Začal navštevovať kurzy na fínskej Pop & Jazz Conservatory. Tu študoval taktiež hru na klavír. Zlepšovanie jeho hracieho štýlu bolo veľmi ovplyvnené hrou Roopeho Latvalu, ktorý o niekoľko rokov neskor začal hrať s ním v Sinergy a potom aj v Children of Bodom. Ostatní gitaristi, ktorí ho ovplyvnili v štýle hrania na gitaru boli Zakk Wylde, Dimebag Darrell, Slash, Jeff Waters, Yngwie Malmsteen, Randy Rhoads, Jake E. Lee a Paul Gilbert. Vokál ovplyvnili najmä Phil Anselmo z Pantery a Mille Petroza z Kreatoru.

Po ukončení posobenia v experimentálnej kapele T.O.L.K., kde hral s priateľmi z konzervatória, rozbehol spolu s bubeníkom Jaska Raatikainenom a basákom Samuli Miettinenom v roku 1993 black/neo-klasickú metalovú kapelu IneartheD. Tú po podpísaní zmluvy so Spinefarm Records premenovali na Children of Bodom.

V šestnástich Alexi opustil školu, aby bol schopný venovať sa plne Children of Bodom. V roku 1997 sa stal členom Thy Serpent, ale pre nedostatok času s nimi nenahral žiadne CD.

Po vydaní debutu Children of Bodom Something Wild, ktorý sa vo fínskej hitparáde umiestnil na 44. mieste, koncertovali spolu s Impaled Nazarene v Rusku. Tí neskor požiadali Alexiho, aby s nimi hral na poste hlavného gitaristu. Ostal s nimi až do roku 2001.

Roku 1999, Kimberly Goss zo Sinergy ponúkla Aleximu miesto hlavného gitaristu v kapele a takisto im mal pomocť s klávesami. V roku 2001 sa ku kapele pridal aj Roope Latvala. Na piesňach Sinergy sa potom často dali počuť gitarové súboje týchto dvoch skvelých gitaristov.

Hosťoval aj na piesni kapely To/Die/For ("In the Heat of the Night") a na pár piesňach Norther. Taktiež spolupracoval na debutovom albume skupiny Griffin. Všetko stihol v priebehu dvoch rokov (2001-2002).

V septembri roku 2002 niekto Aleximu ukradol gitary custom model Jackson Randy Rhoads, zatiaľčo bol na večierku, ktorý sa po každom správnom koncerte musí konať... Alexi niesol stratu veľmi ťažko, podľa slov kolegov sa cítil akokeby stratil svojich priateľov. Zvyšok turné odohral na Jacksona RR Custom Green Pinstripe, ktorého si vypožičal od Roopeho Latvalu, ktorý vtedy hral so Sinergy, s ktorými Children of Bodom vystupovali. Potreboval nové nástroje, ale Jackson bol vypredaný a neboli schopní dodať Aleximu nové gitary skôr ako o rok. ESP Guitars však povedali, že mu možu gitary poskytnúť do troch mesiacov, a tak s nimi Alexi podpísal zmluvu a spolu s ním aj Alexander Kuoppala a Henkka Seppälä.

Alexiho vzťah ku gitarám je veľmi osobný. "Ak budete na svoju gitaru veľa hrať, vytvorí sa medzi vami a tým nástrojom puto. Koľkokrát som si hovoril, že všetko sa môže zrútiť, niektoré veci nemusia vyjsť, ale vždy môžem hľadať útechu u svojej gitary, pretože tá bude stáť pri mne. Snažím sa byť so svojou gitarou čo najviac. Často som s ňou aj spal, dávam si ju do postele vedľa seba..."

Pre Alexiho je typická úplná oddanosť živým vystúpeniam. Ako sám hovorí, fanúšikovia si zaplatili a ja im musím dať to, čo chcú. A to za každú cenu. Roku 1999 napríklad vystupovali Children of Bodom a Impaled Nazarene v Mexiku. Aj s vysokou horúčkou šiel na pódium a odohral oba koncerty aj keď medzi prídavkami zvracal... Keď hosťoval u Sinergy, hral dokonca so zlomenou nohou. Ani vtedy, keď ho začalo bolieť kedysi zlomené rebro, nesnažil sa vyhnúť pódiu: "Bolo to v Japonsku a musel byť privolaný lekár. Nakoniec som nemohol spievať, ale nehrať v Japonsku, to je umelecká samovražda. Nepoviem niekde vo východnom Nemecku, ale tu nás fakt dosť berú, takže to jednoducho musí ísť ďalej.

[torment66]

JEFF WATERS
Skupina Annihilator vznikla v Kanade na podnet gitarového šialenca Jeffa Watersa (v 13-tich začal vyučovať klasickú gitaru, v 18-tich napísal všetky skladby pre kapelu) v roku 1984. Pomohol mu v tom aj spevák John Bates. Jeff nahral všetky nástroje sám. Prvá skladba "Annihilator" (nikdy nevyšla na albume) zaujala každého, kto ju počul. Waters zohnal Paula Maleka na bicie, Bates zverboval basáka Davea Scotta a v nasledujúcich dvoch rokoch vznikla väčšina skladieb na prvé dva albumy.
Prvá oficiálna kazeta "Psycho Metal Kills" obsahovala prvé verzie "Crystal Ann","W. T. Y. D.", "Burns Like A Buzzsaw Blade", "I Am In Command", "Lust For Death (Human Insecticide)" a "Back To The Crypt" (úplne odlišnú od verzie na albume "Bag Of Tricks").

Po rozpade tejto zostavy Waters vydal nie príliš slávne demo "Alison Hell" s vlastným vokálom. Nahrávka sa stala najmä v Európe undergroundovým hitom (predalo sa z neho viac kusov než z dema Metallicy) a vydavateľstvá zbystrili pozornosť.

Annihilator sa stal jednou z kapiel, ktoré v druhej polovici 80. rokov priniesli do daného žánru (thrash speed metal) najviac inovácií. V tom období sa radil medzi také spolky ako Megadeth, Metallica, či Flotsam & Jetsam. V tvorbe Watersa hrala dominantnú rolu brilantná gitarová technika spojená s melodikou a rýchlosťou.

V roku 1989 metalový svet zajasal. Debut "Alice In Hell" oslovil snáď každého priaznivca razantných riffov, rýchlych dvojkopákových rytmov bicích a agresívnych vokálov. Album naspieval búrlivý Randy Rampage. Druhý album "Never, Neverland" môžeme považovať do určitej miery za najprogresívnejší počin celej diskografie skupiny. Randyho vymenil Coburn Pharr (ex - Omen). Obe platne sa dodnes považujú za najlepšie. Zloženie sa ustavične menilo, preto na treťom albume "Set The World On Fire" spieva opäť nový muž, Aaron Randall, druhú gitaru hrá Neil Goldberg a za bicími sedí talentovaný Mike Mangini (Vai, Extreme). Jediným, kto zostal z predošlej zostavy po Jeffovom boku, je basák Wayne Darley.

S tretím albumom prišiel najväčší prílev komerčných prvkov, no predajnosť bola podpriemerná. Jeff všetkých vyhodil a nasledujúce albumy "King Of The Kill" a "Refresh The Demon" boli jeho záležitosťou (vokály, gitary a basové party). Bicie nahral Randy Black. Napriek tomu, že oba albumy obsahovali tvrdší materiál než aký sa nachádzal na "Set The World On Fire", stále to nebolo to, čo očakávali fanúšikovia kapely.

Aby toho nebolo dosť, Waters pustil k vode i Randyho a namiesto neho použil na "Remains" (1997) automat. Materiál sa niesol v duchu techna a industriálneho thrash metalu. Na albume je niekoľko dobrých skladieb, avšak jednoznačne získal nálepku ´najhorší album Annihilatoru´. Jeff si postupom času uvedomil, kde sú jeho korene a čo mu ide najlepšie. Povolal späť Randyho Rampagea a Raya Hartmanna (bicie), s ktorými nakrútil vydarený comebackový opus "Criteria For A Black Widow". Platňa bola úspešne prijatá, najviac od albumu "Never, Neverland". Problémy však na seba nenechali dlho čakať. Počas európskeho turné opitý Randy zapríčinil incident a, ako zvyčajne, ´dostal kopačky´.

Jeff je silná nátura a vždy pozbiera dostatok síl, aby pokračoval vytýčeným smerom. Nový spevák Joe Comeau prišiel z kapely Overkill (ex-Liege Lord), aby naspieval novinku "Carnival Diablos", Jeff tvori stale tvrdsiu hudbu plnu rifov a premakanich sol je to vidiet na albume SCHIZO DELUXE

[torment66]

JIMI HENDRIX


James Marshall „Jimi“ Hendrix, narodený ako Johnny Allen Hendrix (* 27. november 1942, Seattle – † 18. september 1970, Londýn) bol americký blues rockový hudobník, gitarista, spevák a skladateľ.

Narodil sa v Seattli čistokrvnej indiánke z kmeňa Cherokee a černochovi. Po rozvode rodičov ho vychovával otec Al. Keď mal jedenásť rokov, dal mu otec prvú gitaru, na ktorú sa učil hrať sám, počúvaním otcových bluesových platní a keďže bol ľavák, obrátil si ju.

Mnohí hudobní historici ako aj fanúšikovia Hendrixa považujú za najvplyvnejšieho a najtalentovanejšieho gitaristu v dejinách rocku a za kultúrnu ikonu. Celosvetovo slávnym sa stal v roku 1967, v roku 1969 bol hlavnou hviezdou festivalu vo Woodstocku. Zomrel predčasne, po neúmyselnom predávkovaní liekmi v roku 1970.

HENDRIXOV ZACIATOK

Po prepustení z armády sa Hendrix a jeho kamarát z vojny Bill Cox presťahovali do Clarksvillu v Tennessee kde založili skupinu "The King Kasuals". V tejto dobe videl v Seattli Butcha Snipesa hrať zubami a v kapele to napodobňoval Alphonso 'Baby Boo' Young, ďalší gitarista. Aby Hendrix nebol v ich tieni, aj on sa poriadne naučil hrať zubami, podľa vlastných slov: „táto myšlienka hrať zubami ma napadla v jednom meste v Tennessee. Tu dole musíte hrať zubami alebo niečim čím sa dá brnkať. Je tu celá kopa zlomených zubov okolo pódia“ (angl. "... the idea of doing that came to me in a town in Tennessee. Down there you have to play with your teeth or else you get shot. There’s a trail of broken teeth all over the stage..."). Hrávali hlavne na slabo platených vystúpeniach a na nevýrazných miestach. Napokon sa kapela presunula na Jeffersonskú ulicu v Nashville, starobylé srdce Nashvillskej čiernej komunity a domov živej rhythm and bluesovej scény. Tu boli podľa Coxa a Larryho Leea (ktorý nahradil Alphonsa Younga na gitare) domácou kapelou v klube "Club del Morrocco". V tom čase bola Hendrixova priateľka Joyce Lucasová. Ďalšie dva roky žil Hendrix neistý život so skupinou King Kasuals a s "Chitlin Circuit" (spoločné meno pre šnúru koncertných miest, ktoré boli bezpečné a prijateľné pre afroamerckých hudobníkov, komikov a iných legendárnych zabávačov) pričom účinkoval po celom juhu na miestach s prevažne čiernym publikom spolu s Bobom Fisherom a kapelou The Bonnevilles [18] a v sprievodných skupinách pre rôznych soulových, R&B a bluesových muzikantov zahŕňajúcich mená ako Chuck Jackson, Slim Harpo, Tommy Tucker, Sam Cooke, a Jackie Wilson. Chitlin Circuit bola dôležitá fáza Hendrixovej kariéry, pretože tu sa prepracoval jeho štýl a upevnili jeho bluesové korene.
Hendrixová karikatúra

Frustrovaný zážitkom z juhu sa Hendrix rozhodol, že skúsi šťastie v New Yorku a tak sa v januári roku 1964 presťahoval do Hotelu Theresa v Harleme, kde čoskoro spoznal Lithofayne Pridgeonovú (známu ako "Faye", ktorá sa stala jeho priateľkou) a bratov Allenovcov - dvojičky Arthura a Alberta (dnes známych ako Taharqa and Tunde-Ra Aleem). Bratia Allenovi sa stali Jimiho priateľmi a zároveň "opatrovateľmi": držali ho od problémov čo najďalej. Dvojičky tiež vystupovali ako náhradní speváci (pod menom Ghetto Fighters) na niektorých jeho nahrávkach, najmä v piesni "Freedom". Faye ako rodáčka z Harlemu s kontaktmi v hudobnej scéne poskytla Jimimu prístrešok, podporu a povzbudenie. Vo februári roku 1964 vyhral Hendrix prvú cenu v amatérskej súťaži, ktorá sa konala v divadle Apollo. Po tomto bol najatý ako gitarista pre skupinu Isley Brothers a pripojil sa k ich národnému turné, ktoré zahŕňalo južný Chitlin circuit. V tejto dobe sa Hendrix podieľal na jeho prvom úspešnom štúdiovom nahrávaní dvojstranného singlu "Testify".[19] V Nashville opustil kapelu aby spolupracoval s Georgeom Odellom na R&B turné, kde bol hviezda programu Sam Cooke . V októbri roku 1964 pricestoval do Atlanty a tu si ho najal Little Richard aby nahrával a vystupoval po cestách s jeho show nazývanou "The Royal Company" . Počas zastávky v Los Angeles keď cestoval s Little Richardom v roku 1965 sa Hendrix zúčastnil nahrávania pre Rosu Lee Brooksovú na jej singli "My Diary". Toto bola jeho prvá zaznamenaná angažovanosť s Arthurom Leeom zo skupiny "Love"[25][26]. V LA tiež nahrával pre nahrávaciu spoločnosť Vee-Jay finálny singel Little Richarda nazvaný "I Don't Know What You've Got, But It's Got Me" [27]. Neskôr sa objavil po prvý raz v televíznom vystúpení na Nashvillskom kanáli 5 v show "Night Train" spolu s "The Royal Company" ako sprievodná kapela pre dvojicu "Buddy and Stacy", ktorí spievali prevzatú pieseň Shotgun od Jr. Walkera

Neskôr v roku 1965 sa Jimi pripojil k New Yorkskej kapele Curtis Knight and the Squires, potom čo sa stretol s Knightom vo vestibule hotelu America kde obidvaja v tom čase bývali.[29] Potom hral so skupinou Joey Dee and the Starliters aby sa následne vrátil naspäť k Squires. 15. októbra 1965 podpísal Hendrix trojročnú nahrávaciu zmluvu s Ed Chalpinom. Zatiaľ čo vzťah s Chalpinom bol krátkodobý, zmluva zostala v platnosti, čo neskôr Jimimu spôsobilo značné problémy v jeho kariére. Právny spor pokračuje až do dnešných dní.

Zdá sa, že v roku 1966 bol Hendrix dosť žiadaný - hrával na podujatiach s Kurtisom Knightom a Rayom Sharpeom, Lonniem Youngbloodom, skupinou The Icemen a s Jimmy Normanom & Billy Lamontom. Prácou na inštrumentálnej piesni "Hornets Nest" od Curtis Knight and The Squires získal skladateľský kredit.[31] Ďalej založil vlastnú kapelu známu ako The Blue Flames ktorej členmi boli Randy Palmer (basgitara), Danny Casey (bicie) a 15-násť ročný gitarista Randy Wolfe (sprievodná gitara). Pretože boli v kapele dvaja muzikanti s rovnakým menom, Hendrix im dal prezívku - Wolfe bol "Randy California" (pretože do New Yorku prišiel práve z Kalifornie) a Palmer "Randy Texas". Randy California neskôr spoluzaložil skupinu Spirit s jeho nevlastným otcom, bubeníkom Edom Cassidym. Zhruba v tomto čase sa Hendrixovi narodila jediná dcéra Tamika, jej mamou bola Diana Carpenter (tiež známa ako Regina Jackson, tínedžerská tuláčka a prostitútka).


Hendrix a jeho nová kapela hrávali na viacerých miestach v New Yorku, ale ich hlavným miestom bol klub Cafe Wha? v Greenwich Village. Ulica kde sídli klub vedie okolo Washingtonského parku ("Washington (Square) Park"), ktorý sa objavil minimálne v dvoch Hendrixových piesňach. Ich posledné koncerty sa konali v Cafe au Go Go, kde hrali ako sprievodná kapela Johna Hammonda Jr. ale pod orezaným názvom "The Blue Flame". Speváčka-gitaristka Ellen McIlwaine a gitarista Jeff "Skunk" Baxter tiež potvrdili, že v tejto dobe pracovali s Hendrixom. V období júla 1967 mával Hendrix pravidelné vystúpenia v jednom z Newyorských klubov, v Scene clube, kde stretol Franka Zappu, ktorého skupina Mothers of Invention hrala v priľahlom Garrick Theater a bol fascinovaný Zappovým nedávno kúpeným pedálom wah-wah. Hendrix si následne jeden kúpil a začal ho okamžite používať pri hraní jeho nového singlu a neskôr na viacerých jam sessions v štúdiu Eda Chalpina.

Po festivale hrali The Jimi Hendrix Experience na viacerých koncertoch vo Fillmore nahrádzajúc hlavnú hviezdu programu, skupinu Jefferson Airplane. Práve vtedy sa Hendrix zoznámil s budúcim hudobným spolupracovníkom Stephenom Stillsom a opätovne nadviazal kontakt s Buddym Milesom, ktorý ho predstavil jeho budúcej partnerke, Devon Wilsonovej. Devon mala s Hendrixom búrlivý vzťah až do jeho smrti a bola jedinou ženou, ktorá s ním nahrávala. Zomrela iba šesť mesiacov po Hendrixovi za záhadných okolností, podľa všetkého spadla z okna hotelu Chelsea.

VIDAL VIAC AKO 30 ALBUMOV

[brano_]

Co hovori na obkreslenu knihu autorsky zakon? Pani administratori?

[Chester]

Kirk Lee Hammett
(* 18. november 1962, San Francisco, Kalifornia) je americký gitarista, člen heavy-metalovej skupiny Metallica.
Kirk sa narodil v jednej z menej populárnych štvrtí San Francisca. Jeho spolužiakom v škole bol Les Claypool z kapely Primus. Kirka začala hudba zaujímať veľmi skoro, a tak ešte stihol posledné obdobie slávy hnutia hippies, vďaka ktorému bolo San Francisco v 60-tych rokoch minulého storočia také známe. Hendrix, Santana, Grateful Dead či Led Zeppelin boli tí, ktorí ovplyvnili jeho začiatky.
Kirk začal s gitarou ako pätnásťročný. Vtedy naňho začali hudobne vplývať Aerosmith, Thin Lizzy, nová metalová scéna a punk rock. Jeho prvou kapelou bol garážový Mesh, potom nasledovalo niekoľko ďalších. Vážne to začalo byť až keď založil spolu s dnes už nebohým Paulom Baloffom thrashovú kapelu Exodus. Skupina dokonca zhodou okolností dva razy robila predskokana Metallice na jej koncertoch v San Franciscu v rokoch 1982 a 1983.
Keď sa Metallica rozhodla, že vtedajší gitarista Dave Mustaine veľmi holduje alkoholu, a že sa ho treba nahradiť, navrhol ich manažér Mark Whittaker ako vhodnú náhradu práve Kirka. Metallica bola vtedy na istý čas na východnom pobreží USA, v New Yorku. V ten istý deň, keď vyhodený Mustaine odcestoval domov na západ, priletel Kirk zo San Francisca do New Yorku. Metallica ho vyskúšala a hneď bolo všetkým jasné, že sa do kapely hodí. Kuriozitou je, že Kirkovi nebolo nikdy oficiálne ponúknuté miesto v Metallice a ako neskôr povedal, až do začatia nahrávania prvého albumu "Kill 'Em All" si nebol istý, či je riadnym členom kapely.
Kirk Hammett je jedným z najznámejších žiakov amerického gitarového virtuóza Joe Satrianiho.
V ankete 100 najväčších gitaristov všetkých čias renomovaného hudobného časopisu Rolling Stone skončil Hammett na jedenástom mieste. <---Podľa mňa má na viac ako 11. miesto by som povedal ,že do top 5 by sa dostal bez problemov....

[Gresko]

urcite ma na viac ako 11 miesto... ved kolko ludi pocuva metaliccu tak nech sa zamyslia blbi novinari...