Z hlavy na hmatník

[Blecky]

Ahojte drahí priatelia, rád by som sa vás opýtal na rady ohľadom toho, ako dostať zvuk "z hlavy" a zahrať ho. Na zlepšovaní sluchu pracujem cvičeniami, učím sa aj sóličká a pesničky podľa sluchu, čo ďalšie by ste odporúčali? Totižto, často v hlave "počujem" dosť zaujímavé zvuky, pár krát som "skladal" v hlave aj menší orchester, no keď chytím gitaru, že si to aj zahrám, poprípade zapíšem, je to fuč. Keď zas improvizujem, vôbec nepremýšľam, iba hrám "ako káže srdce", no keď zložím nástroj opäť mi v hlave začnú znieť tóny a opäť ich potom neviem zahrať... Už som si síce aj napísal nejaké vlastné piesne, aj zložil nejaké to sólo, ktoré sa mi celkom páčia, no často mám pocit, že to čo hrám nie je ani polovicou toho, čo mám v hlave. Ešte stále sa cítim ako dosť veľký začiatočník, takže odpusťte ak to pôsobí bizarne. Každopádne, nejaké rady by mi pomohli. Vopred vďaka.

[iamomega]

To, chces - zachytit celu skladbu, ktora sa dokaze z casu na cas v hlave zjavit v zneni vsetkych nastrojov - je nemozne. Ale pokial mas pri necielenej hre na gitare dobre napady alebo sa ti to len zda, odporucil by som zapojit gitaru do compu, stlacit rec a hrat, nahravat vsetko a potom zistit, ci je nieco z toho pouzitelne. Ak mas komplexny napad, kde je viac liniek, tak urcite nahrat co najskor nosnu melodiu a potom sa co najskor snazit zrekonstruovat dalsie linky. Aspon ja som to takto riesil. Urcite co najskor zahrat, opakovat v hlave, kym nie je vsetko pripravene na nahravanie. Inak poradit neviem.

[Blecky]

Asi máš pravdu, to s tým zapojením gitaru do počítača som už párkrát robil a často sa tam dali nájsť použiteľné veci, akurát som s tým nejak prestal. No toto je skôr k tej improvizačnej báze. Tiež by som však chcel vedieť, čo okrem sluchu (ak vôbec niečo) mám rozvíjať, aby som dokázal zahrať niečo, čo mi v hlave vznikne a dokážem to tam aj udržať na dlhší čas. Lepšiu orientáciu na hmatníku napríklad?
A omega, vďaka za radu.

[philcan2]

Na to, aby hudobnik vedel z hlavy vsetko vysukat do not, alebo zahrat na hudobnom nastroji, musi mat v prvom rade vyborne znalosti hudby. V tom pripade mu neznie v hlave len tamtadatam salalaaa tududududu tam tam, ale pozna, kde ma aku harmoniu, ake intervaly a pod.

Napr. Marianovi Cekovskemu (alebo podobnemu sikovnemu muzikantovi) povies zahraj americku hymnu, on sadne za klavir a rovno trafi vsetky harmonie, pripadne ak budes chciet, hodi ti tam jazzove akordy. pretoze vie, ze napr. zaciatok je rozklad duroveho akordu a dalej ako hra, vzdy si pri predstave melodie aj vie predstavit, co konkretne to je, v akom vztahu je nasledujuci akord k tomu predchadzajucemu. A tiez vie, co treba pridat, aby to znelo jazzovo. Pritom nad tym nemusi nejako teoreticky premyslat, robi to uz automaticky, takze niekto by aj uveril, ze to vsetko je len o "feelingu". Zaciatocnik sadne za klavir a tuka ton po tone a skusa, ci sa mu to podari trafit tak, aby to znelo ako americka hymna.

Este by som pridal... hudba je nieco ako jazyk. Ked niekto bude hovorit po slovensky a ty to budes mat zapisovat, tak sa ti to podari mozno aj na 100% presne, pretoze mu rozumies. Ked zacne niekto rozpravat hoci len po anglicky, comu celkom asi rozumies, na 100% to nezapises, pretoze niektore vyrazy proste nepochopis a zvuk ti nebude davat zmysel. A ked niekto bude hovorit hebrejsky, tak z tvojho zapisu nebude pozitelne asi vobec nic, pretoze ani nerozonas, co bolo slovo a co bolo zakaslanie.

A este k teme ci sa da cely orchester zapisat len tak z hlavy... Da sa! Dokonca aj ked je clovek hluchy! :-) Mnohi skladatelia komponuju / komponovali len tak, ze pisali. Bach dokonca tvrdil, ze skladatel by mal komponovat bez nastroja, aby ho vlastne prsty a nastroj neobmedzovali (najma ked komponujes pre slacikove kvarteto a sedis za klavirom).

Jedna pekna scena z filmu Amadeus. Film je sice historicky nepresny, ale tato vec je uplne realna, akurat zapisovatelom bol niekto iny ako vo filme. http://www.youtube.com/watch?v=tlPQD04tn88

Samozrejme, prvotnou podmienkou je hudobny talent. Bez neho sa na uroven Mariana Cekovskeho alebo niekoho podobneho neda dostat, aj ked budu niekoho ucit vsetci ucitelia sveta. A na uroven nejakeho Mozarta uz vobec nie. Su proste ludia, ktori pocuju toninu este aj pri vrzgani dveri a tito su v hudbe vzdy o krok vpred.

[Blecky]

Ďakujem aj tebe phil za odpoveď a to video ma celkom zaujalo, asi si pozriem aj celý film niekedy.

Mám aj ďalšiu otázku, ktorá s týmto súvisí: Poznáte nejakú literatúru alebo čokoľvek, čo sa viaže k tomu, ako vyjadriť konkrétne emócie hudbou? Myslím tým, ktorý tón v určitej stupnici a cez určitý akord vyjadruje ktorú emóciu.

Čo som hľadal, našiel som iba nejaké články, ktoré skúmajú vplyv hudby na človeka a pod. + našiel som video, ktoré túto tému pokrýva iba "zhruba" a ak sa tomu človek chce venovať viac, je treba platiť. A ešte mám aj knižku od Luboša Andršta v ktorej sa venuje "iba" odtieňom a "emóciám" akordov samotných.

[philcan2]

Podla mna sa da dost naucit studiom harmonie. Take najzakladnejsie pravidla su, ze molove akordy posobia smutnejsie, durove su veselsie, zmensene a zvacsene (dim, aug) su take trochu hororove. Skus si napr. zahrat interval zvacsenej kvarty (zmensenej kvinty) - napr. to mozu byt tony E - A# - a bude to mat taky strasidelny nadych (najma na basovej strune). A ked zahras tieto tony naraz na vyssich tonoch, je to dost take psycho (napr. 17. prazec na h2 a 18. prazec na e1). Tiez dost psycho znie mala sekunda (susedne tony) zahrane naraz - napr. C - C# (napr. 13. prazec na h2 a 9. prazec na e1). Dominantny septakord (v tonine C dur je to G7), najma ked je doplneny na nonakord (napr. G9) zas vytvara urcite prijemne napatie, ktore si ziada ukoncenie frazy, ktore ked nepride, tak sa to napatie este zvyraznuje (take cakanie na orgazmus ). To napatie najviac tvori predposledny ton stupnice (v C dure ton H) a dalsi poltonovy krok, ze ton F (v akorde G7) sa posunie na E (v akorde C dur) - akoby sa chceli dostat na svoje zakladne pozicie - na tonicky akord (v tonine C dur je tonickym akordom prave C dur). Sedmickove akordy (najma molove sedmicky) vytvaraju dost romanticku atmosferu (zas to nejako suvisi s tym orgazmom ).

Vo vseobecnosti platia urcite pravidla, no je to podobne ako so slovami. V inom kontexte posobia inak. Aj to je dovod, preco mnohi stale obdivuju Bacha, pretoze ten hodil na nejake miesto akord, ktory sa zda, ze by mal byt teoreticky uplne mimo toniny a mal by zniet ako psychopat na rozladenom klaviri, ale v tom jeho kontexte to zaznie ako meditacia.

[Blecky]

Asi začnem trochu viac študovať teóriu... Trochu som od toho popustil, no začínam mať pocit, že pri improvizácií často strieľam tóny len tak ako sa mi páči a nesnažím sa ich usporiadať do nejakej "myšlienky", skôr ich hrám len aby mi zneli zaujímavo.
Opäť vďaka za radu a rozhodne sa mi veľmi páči tvoje vnímanie niektorých zvukov (psycho a čakanie na orgazmus).

[philcan2]

Raz som videl (alebo cital) rozhovor s Johnom McLaughlinom a ten zas akordom priradoval farby. Ze vraj sa mu hudba spaja s obrazmi. E dur bol tusim modry, ale to bolo mozno aj podla toho, ze vsetci bluesuju v E.

[philcan2]

Tak nie, teraz som to vygooglil, tie farby priradoval ten, ktory robil rozhovor s McLaughlinom

Fripp: That D major chord which changed you from a pianist to a guitarist, what color would that be for you?

McLaughlin: What color...? (pause) I think it could be green.

Fripp: Exactly what I would've said...

McLaughlin: It's got to be yellow and some blue.

Fripp: A major for me is yellow and A minor inclines toward white, which is my C major. Graham Bond said it was red.

McLaughlin: C major, red? No, E major, I would say, is red.

Fripp: E major for me is very blue, a kind of royal blue, and when you get to E minor it becomes more of a night blue, with kind of stars...

McLaughlin: That's very interesting...

Fripp: G is very greenish, but not quite.

http://www.elephant-talk.com/wiki/In...pp_in_Musician

[Blecky]

To je úžasné si myslím